Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/244/2022

Uznesenie

Krajsky´ súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: D.. R. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X, XXX XX P., korešpondenčná adresa: Z. XX, XXX XX P., advokát, so sídlom Z. XX, XXX XX P., proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, v konaní o preskúmanie Metodického pokynu č. Generálneho riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. zo dňa 01.03.2015, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajsky´ súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 28,30 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. (ďalej aj „žalovaný) dňa 02.03.2015 vydal Metodicky´ pokyn cˇ. týkajúci sa poskytovania Kúpeľnej starostlivosti (ďalej aj „metodický pokyn“) na zabezpečenie povinnosti podľa ustanovenia o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej aj „“), ktorý je záväzný pri schvaľovaní kúpeľnej starostlivosti pre poistencov VšZP, poistencov Európskej únie a pridružených štátov Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska. Metodický pokyn upravuje schvaľovanie úhrady kúpeľnej starostlivosti pre poistencov VšZP, schvaľovanie sprievodcu v ústavnej kúpeľnej starostlivosti, zamietnutie úhrady kúpeľnej starostlivosti, ako aj prerušenie kúpeľnej starostlivosti.

2. Žalobcovi bol Metodický pokyn sprístupnený na základe slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), (ďalej aj „“), a to na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 30.01.2018.

3. Žalobca podal proti Metodickému pokynu sťažnosť podľa o sťažnostiach (ďalej aj „“). Namietal, že Metodicky´ pokyn je v nesúlade s cˇl. 40 v spojení s cˇl. 1 ods. 1 a cˇl. 2 ods. 2 a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd, cˇl. 13 ods. 1 pi ´sm. a) a ods. 4 a a .

4. Žalovaný v oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti pod sp. zn. zo dňa 22.09.2022 uviedol: „Interný predpis nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, ale predpisom upravujúcim

postup inštitúcie a jej zamestnancov vo vzťahu ku konkrétnemu procesu alebo činnosti, ktorý nemá všeobecne záväznú povahu, pričom oprávnenie vydávať interne predpisy nie je dané zákonom ale právnou subjektivitou danej inštitúcie. V prípade Metodického pokynu generálneho riaditeľa VšZP č. kúpeľná starostlivosť, voči ktorému smerujú Vaše námietky, ide o interný predpis vydaný výhradne za účelom vymedzenia konkrétneho postupu zamestnancov VšZP pri schvaľovaní kúpeľnej starostlivosti.“

II. Žaloba

5. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 08.11.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti Metodického pokynu. Uvádza, že žalovaný v ňom upravuje: a) zamietnutie úhrady za kúpeľnú liečbu, b) odvolanie voči zamietnutiu úhrady, c) schvaľovanie sprievodcu v ústavnej zdravotnej starostlivosti, d) lehotu platnosti návrhu na kúpeľnú liečbu, nad rámec a iným ako zákonom ustanoveným postupom.

6. Žalobca tvrdí, že Metodicky´ pokyn je v nesúlade s čl. 40 v spojení s cˇl. 1 ods. 1 a cˇl. 2 ods. 2 a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd, cˇl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4 a a .

7. Namieta, že žalovaný zo tomuto orgánu nezveril a teda podľa žalobcu je takýto postup svojvoľný.

III. Relevantné právne predpisy

8. Podľa (ďalej aj „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa , každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa , rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

11. Podľa , opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

12. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

15. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

16. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

IV. Právne posúdenie

17. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd na konanie vo veci (, ), predtým ako podrobil prejednávanú vec meritórnemu prieskumu, zisťoval, či v danom prípade je vôbec daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci preskúmania predmetného Metodického pokynu.

18. Správny súd primárne skúmal, či napadnutý Metodický pokyn má povahu rozhodnutia/opatrenia vydaného v správnom konaní podliehajúceho prieskumu podľa tretej časti .

19. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje ( ). Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu.

20. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú určené. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty (opatrenia) orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických či právnických osôb, alebo sa ich priamo dotýkajú.

21. Správny súd konštatuje, že z obsahu žaloby a napadnutého Metodického pokynu vyplýva, že správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania Metodického pokynu, ktorý žalovaný vydal na zabezpečenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia a ktorý je záväzný pri schvaľovaní kúpeľnej starostlivosti pre poistencov VšZP, poistencov Európskej únie a pridružených štátov Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska. Žalobcovi nebola v napadnutom Metodickom pokyne uložená žiadna povinnosť, ktorá by zasiahla do jeho právnej sféry a ktorej uloženie by odôvodňovalo prípustnosť súdneho preskúmania Metodického pokynu. Interný predpis nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, ale predpisom upravujúcim postup inštitúcie a jej zamestnancov vo vzťahu ku konkrétnemu procesu alebo činnosti, ktorý nemá všeobecne záväznú povahu, pričom oprávnenie vydávať interné predpisy nie je dané zákonom, ale právnou subjektivitou danej inštitúcie. Ide o interný predpis vydaný za účelom vymedzenia konkrétneho postupu zamestnancov žalovaného pri schvaľovaní kúpeľnej starostlivosti, upravuje najmä to, kam je potrebné interne smerovať žiadosť, v akej internej lehote, sleduje proces jej ďalšieho spracovania.

22. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania nemeritórneho rozhodnutia žalovaného. Správny súd má za to, že Metodický pokyn nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže nie je rozhodnutím/opatrením správneho orgánu v zmysle . Správny súd uvádza, že zásah do subjektívnych práv ako podmienka aktívnej procesnej legitimácie na podanie správnej žaloby nemôže spočívať v prípadnom zásahu do práv žalobcu, ktorý je predmetom a dôsledkom samostatného konania. Správny súd nie je oprávnený na základe individuálnych správnych úkonov konajúceho orgánu verejnej správy predbežnej povahy prezumovať prípadné možné správne konanie, ktorého výsledkom by mohlo byť rozhodnutie zasahujúce do sféry práv a oprávnených záujmov žalobcu. Takýmto postupom by správny súd zasiahol do zákonom zverených kompetencií orgánu verejnej moci, pričom úlohou správneho súdu nie je nahrádzať či dopĺňať jeho činnosť; zákon totiž

zveruje súdom až následnú ochranu porušených práv a právom chránených záujmov rozhodnutím orgánu verejnej správy. Žalobca v konaní nepreukázal priamy negatívny následok preskúmavaného správneho aktu ako základného kritéria spôsobilosti rozhodnutia/opatrenia alebo postupu správneho orgánu byť predmetom súdneho prieskumu podľa tretej časti . Takýmto zásahom by mohol byť až prípad, že ošetrujúci lekár nesprávne posúdil jeho zdravotný stav a nesprávne mu stanovil hlavnú diagnózu a indikačnú skupinu. Kúpeľnú liečbu navrhuje ošetrujúci (odborný) lekár v súlade s na základe zdravotného stavu poistenca, ktorý zodpovedá za správnosť a úplnosť návrhu a má tiež povinnosť v návrhu uviesť aj indikačnú skupinu a kód hlavnej diagnózy. V takom prípade ma´ žalobca právo podať podnet na prešetrenie príslušnou pobočkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj „úrad“) podľa miesta poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Na základe podaného podnetu pobočka začne vykonávať dohľad u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za účelom zistenia, či postupoval pri vypracovaní návrhu na kúpeľnú starostlivosť v súlade s právnymi predpismi. Táto pôsobnosť vyplýva úradu z zákona cˇ. O výsledku dohľadu je podávateľ podnetu písomne informovaný.

23. Správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť. V danom prípade ide o nedostatok podmienky konania, ktorú nemožno odstrániť.

24. V nadväznosti na vyššie uvedené, zároveň správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 03.07.2018, v ktorom najvyšší súd zaujal názor: „Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo v zásade znamená, že súdnemu prieskumu zákonnosti podliehajú v zásade všetky rozhodnutia vydane´ správnymi orgánmi s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomoci´ pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení , ktoré obsahujú taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu.“

25. Správny súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 21.11.2017, v ktorom konštatoval: „Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť, že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu.“

26. Správny súd poukazuje, že všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané , teda môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správne súdnictvo nie je nelimitovaným nástrojom uplatňovania a ochrany práv, ale nástrojom, ktorý podlieha určitej ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jej medze. Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytovať ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodovať v ďalších veciach ustanovených . V preskúmavanej veci však nejde rozhodnutie/opatrenie v správnom konaní, a preto nemôže ani dôjsť k založeniu, zmene alebo zrušeniu subjektívnych práv a povinností účastníkov administratívneho konania, pričom pred vydaním metodického pokynu žiadne administratívne konanie nepredchádzalo. Preto metodický pokyn nemôže byť predmetom samostatného súdneho prieskumu v správnom súdnictve.

27. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho súdnictva a s poukazom na ust. v spojení s žalobu odmietol, nakoľko sa jedná o rozhodnutie organizačnej povahy.

28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

29. Podľa tretia veta zákona cˇ. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj „“), v konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

30. Podľa prvá veta zákona cˇ. , okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.

31. Z obsahu spisu správny súd zistil, že žalobca na výzvu súdu uhradil súdny poplatok za žalobu vo výške 35,- eur dňa 09.12.2022, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. Nakoľko vo veci došlo k odmietnutiu žaloby podľa , súd v zmysle ustanovenia a zákona cˇ. vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok o 6,70 eura, vo výške 28,30 eura, prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s.

32. Toto rozhodnutie senát Krajského sudu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa ma´ popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnute´ rozhodnutie doručene´ sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejme´, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostne´ body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí bytˇ sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia bytˇ spísané advokátom. Povinne´ zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.