Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/61/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodené XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, so sídlom F. Kapisztóryho 1, Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: C. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. C. XXX/XX, E., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, a otca: E. F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XXX, H. I., v konaní zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, so sídlom M.R. Štefánika 30, Nové Zámky, o návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -387 zo dňa 22.11.2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti o výživnom na maloleté dieťa m e n í tak, že otec je povinný platiť na maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX výživné v celkovej sume 660,- Eur mesačne, počnúc od 26.09.2022, z ktorej sumy bežné výživné v sume 450,- Eur mesačne je splatné vždy do 15 - teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a výživné na tvorbu úspor v sume 210,- Eur mesačne je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v jeho prospech, s vinkuláciou do plnoletosti maloletého dieťaťa, zriadi matka v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku a číslo účtu v lehote 10 dní od jeho zriadenia oznámi otcovi.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 26.09.2022 do 30.11.2023 na bežnom výživnom v sume 2.455,- Eur sa povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 110,- Eur k rukám matky, až do zaplatenia splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 26.09.2022 do 30.11.2023 na tvorbu úspor v sume 2.975,- Eur sa povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 125,- Eur na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v jeho prospech, s vinkuláciou do plnoletosti maloletého dieťaťa, zriadi matka, až do zaplatenia splatných spolu s výživným na tvorbu úspor, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, počnúc od 26.09.2022 s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 800,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od 26.09.2022.

Výrokom II. uložil otcovi povinnosť zročné výživné na maloleté dieťa za obdobie od 26.09.2022 do 30.11.2023 v sume 7.413,50 Eur splácať po 205,- Eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 16:00 hodiny do nedele do 19:00 hodiny, každý párny týždeň v utorok od 16:00 hodiny do 19:00 hodiny a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16:00 hodiny do 19:00 hodiny, počas vianočných sviatkov v nepárnom roku 24.12. od 09:00 hodiny do 15:00 hodiny a v párnom roku od 24.12. od 17:00 hodiny do 25.12. do 10:00 hodiny, každý rok 26.12. od 09:00 hodiny do 19:00 hodiny, každý párny rok od 31.12. od 10:00 hodiny do nasledujúceho dňa nepárneho roku do 01.01. do 10:00 hodiny a v párnom roku 01.01. od 09:00 hodiny do 19:00 hodiny, počas veľkonočných sviatkov v párnom roku od piatku od 09:00 hodiny do Veľkonočného pondelka do 19:00 hodiny, počas letných prázdnin od 10.07. od 09:00 hodiny do 17.07. do 19:00 hodiny a od 10.08. od 09:00 hodiny do 17.08. do 19:00 hodiny. Výrokom IV. určil, že otec si bude maloleté dieťa preberať a odovzdávať v mieste bydliska matky. Výrokom V. uložil matke povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho a otcovi uložil povinnosť maloleté dieťa matke riadne a včas vrátiť. Výrokom VI. zamietol návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Výrokom VII. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení , , , , , , , , , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), článku 5 Základných zásad , článku 3 ods. 1, článku 9 ods. 3, článku 12 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa a ustanovenia , (ďalej len „“).

3. Vecne súd dôvodil tým, že matka sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, otca žiadala zaviazať na platenie výživného v sume 800,- Eur mesačne, počnúc podaním návrhu, s úpravou styku otca s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v sobotu v čase od 10:00 hodiny do 17:00 hodiny, každý týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15:00 hodiny do 19:00 hodiny a dňa 25.12. od 10:00 hodiny do 17:00 hodiny. Otec nesúhlasil so zverením maloletého dieťaťa matke, ale žiadal, aby bolo maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Pre prípad zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, navrhol určiť výživné na maloleté dieťa v sume 500,- Eur mesačne, a to od rozhodnutia súdu, pretože už na výživu dieťaťa platil vo výške, ktorá sa rovná sume, ktorú matka vypočítala ako výdavky na dieťa, teda dieťa netrpelo žiadnym nedostatkom.

4. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že maloleté dieťa pochádza z druhovského pomeru rodičov, ktorí žili v spoločnej domácnosti do júla 2021 v dome otca. Osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka. Spočiatku prebiehal styk otca s maloletým dieťaťom tri krát týždenne na tri hodiny, kedy sa s dieťaťom stretával nielen otec, ale aj starí rodičia zo strany otca. Otec prispieval na maloleté dieťa od doby oddeleného žitia rodičov rôznymi sumami od 450,- Eur do 1.300,- Eur mesačne. Potom štyri mesiace platil po 800,- Eur mesačne. Od septembra 2022 až do súčasnosti prispieval v sumách od 200,- Eur do 500,- Eur mesačne, pričom od januára 2023 bol v týchto sumách zahrnutý aj daňový bonus a prídavok na dieťa spolu v sume 200,- Eur. Zo správ Referátu poradensko – psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 21.06.2023 a 08.09.2023 vyplývalo, že maloleté dieťa spočiatku trávilo čas u svojho otca bez prespávania kvôli obavám matky z vývinového hľadiska dieťaťa, neskôr sa rodičia dohodli na styku otca s maloletým dieťaťom zahŕňajúcom nočné prespávanie u otca, ktoré otec hodnotil ako bezproblémové a fungujúce. Matka bola na psychologickom vyšetrení u J. K., ktorá podľa slov matky došla k záveru, že dieťa by v takom útlom nemalo u svojho otca prespávať. Počas spoločného stretnutia s otcom sa maloleté dieťa javilo ako kooperujúce bez akéhokoľvek problému, teda pre harmonický vývin dieťaťa by bolo vhodné pokračovať s prespávaním u otca, s odporúčaním pre rodičov zapracovať na zlepšení vzájomnej a bezkonfliktnej komunikácie. Zo záverečnej správy z mediačného procesu zo dňa 16.11.2023 vyplývalo, že obaja rodičia sa mediácie osobne zúčastnili, maloleté dieťa vzhľadom na svoj vek nebolo do mediácie zapojené. Požiadavka otca bola, aby sa súčasná úprava styku rozšírila o jedno nočné prespávanie od piatku od 16:00 hodiny, namiesto od soboty od 09:00 hodiny do nedele do 19:00 hodiny, ktorú odôvodňoval tým, že chce tráviť

s dcérou viac času, chce rozvíjať ich vzťah a spolupodieľať sa na výchove. Počas času, keď je dcéra u neho, je všetko v poriadku, dcéra nemá žiadne problémy so zaspávaním, neplače a je kľudná. Vzhľadom na to, že s druhou partnerkou očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa v decembri tohto roku (roku 2023) uviedol, že nechce, resp. nebude žiadať širší styk prípadne striedavú starostlivosť. V otázke výšky výživného, otec navrhol sumu 500,- Eur mesačne, keďže dcére platí investičné sporenie a poistenie. Matka s rozširovaním styku a pridávaním jedného nočného prespávania, ani úpravy časov nesúhlasila. Striedavú starostlivosť absolútne odmieta a súčasný styk považovala za dosť rozšírený a dostatočný. V otázke výživného zotrvala na výške 800,- Eur mesačne, čo odôvodňovala nadštandardnými príjmami otca. Zo záveru správy vyplývalo, že rodičia v procese mediácie nedospeli k rodičovskej dohode z veľkej miery kvôli matkinmu odmietavému stanovisku. Spôsob výmeny informácií ohľadom maloletého dieťaťa je medzi rodičmi náročný a komplikovaný. Rodičia sa často hádajú, urážajú, nerešpektujú vzájomné rodičovské práva, veľmi často si vytýkajú rodičovské kompetencie a schopnosti na úrovni kontrolovania a spochybňovania toho druhého. Medzi rodičmi je vytvorená obrovská bariéra, ťažko prekonateľná priepasť, ktorá im bráni prekonať nevraživosť a urobiť kompromisný krok (napr. matkine principiálne odmietanie všetkých otcových návrhov).

5. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby bolo možné nariadiť striedavú osobnú starostlivosť sú: 1. spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, 2. záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, 3. záujem dieťaťa, 4. zaistenie potrieb dieťaťa. Povinnosť prihliadať na posledný faktor - zaistenie potrieb dieťaťa, vylučuje z aplikácie striedavej osobnej starostlivosti deti, ktorých rodičia vytvárajú trvale vzájomné nepriateľské prostredie. V danom prípade súd dospel k záveru, že i keď obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a sú aj spôsobilí ho vychovávať a taktiež majú vytvorené vhodné bytové aj sociálne podmienky (ktoré žiadnym z rodičov neboli spochybnené u druhého rodiča) a maloleté dieťa má k obom rodičom blízky citový vzťah, jeho zverením do striedavej osobnej starostlivosti by neboli zaistené jeho potreby tak, aby to bolo v jeho najlepšom záujme z hľadiska jeho ďalšieho zdravého psychického a fyzického vývinu, keďže v danej veci nie sú splnené všetky zákonné predpoklady pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pretože komunikácia medzi rodičmi prebieha s ťažkosťami. Medzi rodičmi pretrváva napätá atmosféra, nevraživosť doplnená hádkami, urážkami, výčitkami s absenciu rešpektu k rodičovským právam druhého rodiča. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vykonané psychologické konzultácie, ako aj absolvovaný mediačný proces s rodičmi maloletého dieťaťa, súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, čo je v jeho prospech a v jeho najlepšom záujme. Navyše, otec sa v rámci mediačného procesu jasne a zrozumiteľne vyjadril, že nechce striedavú osobnú starostlivosť, ani širší styk, len viac ako jednu noc prespania maloletého dieťaťa u neho. Z týchto dôvodov súd zamietol návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť nie je jednoznačne v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

6. Pri úprave styku otca s maloletým dieťaťom súd prvej inštancie vychádzal z toho, že nič nebráni prespávaniu dieťaťa u otca viac ako jednu noc cez víkend, pretože doposiaľ zaužívaný styk prespávania na jednu noc cez víkend sa realizuje už dlhodobo, najmenej od marca 2023, čo je dostatočne dlhá doba adaptácie dieťaťa na prespávanie u otca. Neboli zistené žiadne kontraindikácie, pre ktoré by dieťa nemohlo u otca prespávať viac ako jednu noc, ktoré by mali negatívny vplyv na zdravý psychický a fyzický vývin maloletého dieťaťa, čo nebolo ani preukázané žiadnymi správami od odborných lekárov, resp. psychológov. Záujem maloletého dieťaťa vyžaduje, aby sa na jeho výchove výrazne podieľal aj otec, čiže mužský prvok, pričom otec je a stále zostáva rodičom zo všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi, a preto matka, ktorá má dieťa v osobnej starostlivosti by nemala odmietať výchovné pôsobenie otca ako druhého rodiča. Maloleté dieťa má pozitívny vzťah k obom svojím rodičom. Matka nenamietala žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloleté dieťa a žiadnym spôsobom nepreukázala, že by mal styk otca s dieťaťom na jeho ďalší vývin nepriaznivé následky. Preto súd upravil styk otca maloletým dieťaťom v rozsahu, ako uviedol vo výroku, počas ktorého sa bude ich vzájomný vzťah naďalej upevňovať a rozvíjať a na výchove dieťaťa sa týmto spôsobom bude podieľať aj otec v čo najširšej miere.

7. Pri rozhodovaní o výživnom súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré zahŕňajú mlieko v sume 100,- Eur mesačne, stravu v sume 100,- Eur mesačne, plienky v sume 25,- Eur mesačne, kozmetiku a drogériu v sume 20,- Eur mesačne, oblečenie v sume 70,- Eur mesačne, hračky a knižky v sume 30,- Eur mesačne, lieky, vitamíny, sirupy na imunitu v sume 30,- Eur mesačne a Bejby gym v sume 100,- Eur mesačne, ako aj z osobných a zárobkových možností a schopností rodičov.

Matka má jednu vyživovaciu povinnosť, je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok s tým, že za celé obdobie roku 2021 jej bola vyplatená suma 3.768,40 Eur, v roku 2022 poberala rodičovský príspevok v sume po 383,80 Eur mesačne a od januára 2023 v sume 412,60 Eur mesačne. Prídavok na dieťa a daňový bonus na dieťa poberá otec, ktorý jej tieto sumy posiela ako súčasť výživného. K jej výdavkom patrí telefón v sume 40,- Eur mesačne, nájomné v sume 400,- Eur mesačne a príspevok priateľovi, s ktorým býva na stravu v sume 200,- Eur mesačne. Matka má výdavky na svoje osobné potreby, stravu, oblečenie a hygienu. Napr. za mesiace september a október 2022 mala výdavky na stravu spolu 490,- Eur, na oblečenie 424,35 Eur, tankovanie 135,- Eur, drogériu 245,- Eur, lieky 129,- Eur. Používa auto otca dieťaťa na jeho firmu a tankuje za 135,- Eur mesačne. Otec, je zamestnaný s priemerným mesačným príjmom v sume 6.055,37 Eur, v ktorej sume je zahrnutá jeho čistá priemerná mesačná mzda 2.378,01 Eur a vyplatené odmeny z kapitálových fondov družstva priemerne mesačne 3.677,36 Eur. Vlastní dva byty. Býva v dva a pol-izbovom byte. Druhý byt je dvojizbový na ulici L. M., H. I.. Pre maloleté dieťa platí investičné sporenie a životné poistenie, čo sú však položky, u ktorých nie je isté, či ich bude platiť aj do budúcnosti a reálne ich dostane maloleté dieťa, nakoľko dispozičné právo s nimi má ten, kto ich platí. Jeho mesačné výdavky zahŕňajú oblečenie v sume 500,- Eur, splátky úveru a pôžičky, nájomné, náklady na réžiu bytu a bežné výdavky na stravu v sume 600,- Eur, oblečenie pre maloleté dieťa v sume 400,- až 500,- Eur a hygienu, upratovačku v sume 80,- Eur. Podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.01.2022 si požičal od fyzickej osoby sumu 60.000,- Eur za účelom zariadenia bytov, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve. Uvedený dlh má vrátiť veriteľovi do piatich rokov v minimálnych splátkach 10.000,- Eur ročne. V čase rozhodovania súdu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné na maloleté dieťa v sume 800,- Eur, vzhľadom na jeho nadštandardné príjmy a majetkové pomery. Pokiaľ otec zaplatí zo svojho priemerného mesačného príjmu 6.055,37 Eur sumu 800,- Eur mesačne výživné, zostane mu ešte 5.255,37 Eur mesačne, čo je suma o 4.986,49 Eur mesačne viac ako činí jeho životné minimum, ktoré podľa o životnom minime v znení neskorších predpisov, podľa ktorého životné minimum na plnoletú fyzickú osobu činí sumu 268,88 Eur mesačne (6.055,37 Eur - 800,- Eur výživné - 268,88 Eur životné minimum = 4.986,49 Eur mesačne). Z uvedeného vyplýva, že aj keby otec zaplatil mesačne na svoje životné náklady 4.000,- až 4.500,- Eur, zostane mu ešte suma 486,49 Eur mesačne (pri odpočítaní sumy 4.000,- Eur mesačne), resp. suma 986,49 Eur mesačne (pri odpočítaní sumy 4.500,- Eur mesačne). Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že výživné sa určuje vo výške 20 % až 30 % z príjmu povinného rodiča podľa veku dieťaťa. Vzhľadom na vek dieťaťa v danom prípade 20 % z priznaného príjmu otca 6.055,37 Eur mesačne činí 1.211,- Eur. Súd otcovi určil výživné len v sume 800,- Eur mesačne, keďže dieťa má len bežné potreby a mimoriadne potreby má v súvislosti so zdravotným stavom a telocvikom (Bejby gym). Dieťa, pri určení výšky výživného v sume 800,- Eur mesačne, si takto môže dovoliť aj mimoriadne výdavky na uspokojovanie záujmových, kultúrnych, športových a iných potrieb, ktoré sú prospešné pre zdravý a harmonický psychický a fyzický vývin maloletého dieťaťa. Pomery na strane otca sú priaznivejšie ako na strane matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke, býva v podnájme a jej vyživovacia povinnosť je plne vyvážená osobnou starostlivosťou o dieťa.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že určením výživného od 26.09.2022, t.j. od podania návrhu matky, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 26.09.2022 do 30.11.2023 v sume 7.413,50 Eur, ktorú sumu mu súd povolil splácať po 205,- Eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, aby zaplatením naraz celého nedoplatku nedošlo k ohrozeniu jeho životného minima. Otec za uvedené obdobie na výživu maloletého dieťaťa prispieval v rôznych výškach, a to 19.09.2022 200,- Eur, 18.10.2022 500,- Eur, 18.11.2022 500,- Eur, 18.12.2022 500,- Eur, 18.01.2023 500,- Eur, 20.02.2023 300,- Eur, 19.03.2023 360,- Eur, 18.04.2023 360,- Eur, 20.05.2023 400,- Eur, 16.06.2023 400,- Eur, 15.07.2023 400,- Eur a 06.09.2023 300,- Eur, čo spolu činí 4.720,- Eur. Za mesiace október a november 2023 zaplatil spolu 1.000,- Eur na výživu dieťaťa, t.j. spolu 5.720,- Eur. V tejto sume je však zahrnutý daňový bonus a prídavok na dieťa za mesiace január až september 2023 po 200,- Eur mesačne, t.j. spolu 1.800,- Eur (9 mesiacov x 200,- Eur). Za obdobie od 26.09.2022 do 30.11.2023 by mal otec zaplatiť na výživnom sumu 11.333,50 Eur, t.j. 800,- Eur x 14 mesiacov = 11.200,- Eur a alikvótna čiastka za mesiac september 2022 v sume 133,50 Eur (800,- Eur / 30 dní = 26,70 Eur na deň x 5 dní). Vzhľadom na to, že v čistom prispel na výživu dieťaťa sumou 3.920,- Eur za celé obdobie (5.720,- Eur zaplatená suma výživného - 1.800,- Eur daňový bonus a prídavok na dieťa). Táto suma sa mu zohľadnila v nedoplatku na výživnom, ktorý preto činí 7.713,50 Eur (11.333,50 Eur - 3.920,- Eur).

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia (ďalej len „“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

10. Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie v časti rozsahu stanovenia výšky výživného na maloleté dieťa a proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec namietajúc, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci ( ). Uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením výšky sumy výživného súdom prvej inštancie, keď súd síce uznal jeho vysoké výdavky na oblečenie, splátky úverov a pôžičiek, nájomného, nákladov na réžiu bytu a bežných výdavkov, kúpy oblečenia pre maloleté dieťa, ako aj na nákladov na hygienu, spolu v sume cca 4.000-4.500,- Eur mesačne, ktoré je vzhľadom na ich povahu nutné uhrádzať každý mesiac, avšak to dostatočne nezohľadnil vo vzťahu k jeho príjmom. Dodal, že má vysoké príjmy, ale má aj vysoké výdavky. Namietal, že nemôže obstáť argument súdu, že aj keď platí investičné sporenie a životné poistenie pre maloleté dieťa, nie je isté, či tieto sumy bude platiť aj do budúcna a či ich dieťa dostane, nakoľko sa tým ignoruje reálna suma, ktorú aj napriek svojím vysokým výdavkov platí v prospech maloletého dieťaťa. Ďalej namietal, že súd sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že preukázateľne kúpil nové, bezpečné motorové vozidlo, ktoré matka aj každodenne využíva. Toto auto zabezpečil práve pre potreby maloletého dieťaťa, aby netrpelo životným štýlom bez auta. Navyše on platí servis tohto auta, ktoré bolo zabezpečené pre potreby maloletého dieťaťa, čo mal súd primerane zohľadniť pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti. Tvrdil, že má maloleté dieťa rád a nechce, aby trpelo núdzou, resp. chce, aby malo nadštandardnú životnú úroveň. Poukázal na to, že sa podieľa na kúpe bežných potrieb maloletého dieťaťa, ako ošatenie, hračky, strava, potreby pre jeho zdravú výživu, čo súd tiež nezohľadnil. Síce v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ale dňa XX.XX.XXXX mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému N. B., čo preukázal predložením jeho rodného listu. V danom prípade tak nemôže obstáť argumentácia súdu ohľadom zostatku sumy v jeho sfére, ktorá je vyššia ako životné minimum. V zmysle odôvodnenia rozhodnutia súdu by mu tak po odpočítaní výdavkov ostala suma 486,49 Eur, resp. 986,49 Eur mesačne, čo je vzhľadom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť nedostatočné. Táto suma rozhodne nemôže pokryť všetky potreby pre ďalšie maloleté dieťa a všetky záležitosti s ním súvisiace. S poukazom na to, že má rád obe svoje deti rovnako, pričom obe majú mať finančné prostriedky spôsobilé im zabezpečiť rovnakú životnú úroveň, pokiaľ by mu bola právoplatne uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 800,- Eur, bolo by tak ohrozené právo maloletého N. nielen na relevantnú, ale aj na dôstojnú životnú úroveň. Zdôraznil, že základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Priemerné mesačné náklady na maloleté dieťa sú v sume 475,- Eur, čo je o dosť menej oproti súdom určenej vyživovacej povinnosti. Aj s ohľadom na uvedené, bol otec toho názoru, že suma 500,- Eur musí postačovať na výživu maloletého dieťaťa, nakoľko prevyšuje výdavky dieťaťa a zahŕňa aj vyživovaciu povinnosť matky, pričom v priemerných mesačných výdavkoch na maloleté dieťa boli zahrnuté aj náklady na ošatenie, na čo však prispieva v o dosť vyšších sumách a nebolo započítané poskytnuté vozidlo a jeho servis. Vzhľadom aj na povinnosť druhého rodiča prispievať na výživu dieťaťa považoval sumu 500,- Eur za dostatočnú a v súlade s majetkovými pomermi na strane oboch rodičov. V zmysle rozhodovacej praxe by však nemala byť celá ťarcha nákladov na maloleté dieťa na pleciach len jedného rodiča, ako je to v tomto prípade. Matka by sa mala určitou sumou podieľať na výdavkoch maloletého dieťaťa. Vo vzťahu k určeniu zročného výživného poukázal na rozhodnutie R 44/1996, v zmysle ktorého, ak je určovaná vyživovacia povinnosť aj za dobu minulú, potom nesmie byť opomenuté zistenie, aké čiastky boli rodičom na výživnom už poskytnuté, či tieto čiastky zodpovedali zákonným hľadiskám , či rodič neprispieval prípadne na výživu maloletých aj inak, napríklad naturálne, čo by bolo nutné taktiež hodnotiť. Súd prvej inštancie pri stanovení výšky zročného výživného vychádzal len z peňažných súm ním už zaplatených, nezohľadnil preukázané naturálne a iné plnenia ním poskytnuté maloletému dieťaťu za predošlé obdobia. Nezohľadnil ani kúpu motorového vozidla, ako aj jeho údržbu, kúpu ošatenia, hračiek a iných potrieb maloletého dieťaťa. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

11. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že sa pridržiava svojich doterajších ústnych a písomných vyjadrení v rámci súdneho konania a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť.

12. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že sa s ním nestotožňuje a mala za to, že nie je naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov tvrdený otcom. Uviedla, že výška určeného výživného je plne zodpovedajúca možnostiam a schopnostiam otca, preto sa nestotožňuje s jeho názorom, že rozhodnutie súdu je nesprávne. Otec namietal, že skutkové zistenia súdom prvej inštancie nie sú správne a nevyplývajú z dokazovania, avšak neuvádza, ktoré sú nesprávne skutkové tvrdenia. Podstatnými skutkovými tvrdeniami pre posúdenie veci je tvrdenie alebo ustálenie výšky príjmu otca, pričom otec neuvádzal, že by doklady o výške jeho príjmu neboli správne, v prevažnej miere ich sám do spisu aj doložil. Dodala, že v tomto konkrétnom prípade sa výška výživného neurčovala len podľa potrieb maloletého dieťaťa, ale zohľadňovala sa predovšetkým životná úroveň otca s tým, že dieťa má nárok zdieľať rovnakú životnú úroveň ako otec. Je nesporné, že na to, aby mohla zabezpečiť maloletému dieťaťu rovnakú životnú úroveň, v prvom rade musí mať k dispozícii výživné v určenej výške a až potom bude schopná sa postarať o to, aby maloleté dieťa mohlo žiť rovnakým štandardom ako on a aby zároveň mohla z týchto peňazí aj vytvoriť rezervu pre budúce obdobia, tak ako túto možnosť má zo svojho príjmu urobiť otec pre seba. Mala za to, že v prípade, kedy je značný nepomer medzi príjmami rodičov, alebo v prípade, kedy otec povinný platiť výživné, dosahuje nadštandardne vysoké príjmy, je pre výšku výživného rozhodujúci skôr tento príjem, ako konkrétne vyčíslené potreby maloletého dieťaťa. Poukázala na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že príjem otca presahuje 6.000,- Eur a pri takomto príjme je výživné pre maloleté dieťa v sume 800,- Eur primerané, a to aj s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca. Ak by mal otec zo svojho príjmu hradiť výživné na obe svoje deti po 800,- Eur, aj tak by v sumáre išlo len o štvrtinu jeho príjmu a tri štvrtiny jeho príjmu, teda najmenej 4.500,- Eur by slúžilo výlučne pre jeho potreby. Nemožno zohľadniť výdavky otca, ktoré sú podľa jeho tvrdenia vo výške viac ako 4.000,- Eur mesačne, pretože výživné je prednostnou pohľadávkou. Z výdavkov uvádzaných otcom spochybňuje jeho tvrdenie, že si musel zobrať pôžičku pri príjme, ktorý dosahoval. Ak si za túto pôžičku kúpil nehnuteľnosť, odrazilo sa to v jeho majetkových pomeroch, ktoré majú na výšku určovaného výživného vplyv. Mala za to, že pri určovaní výšky výživného nemožno zohľadniť skutočnosť, že v čase spolužitia jej otec zabezpečil auto, ktoré používa, pretože to zrejme zodpovedalo možnostiam otca a jeho slobodnej vôli, avšak týmto úkonom nemožno vykryť platenie výživného, ktoré potrebuje na reálne každodenné výdavky pre maloleté dieťa, keď sa v konečnom dôsledku nemôže spoľahnúť ani na to, že otec maloletému dieťaťu zabezpečí úspory do budúcna, ako tvrdí. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdil.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , v spojení s ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením ( v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc z obsahu otcom podaného odvolania, bolo posúdiť správnosť výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie o výške bežného výživného na maloleté dieťa, ako aj výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie o zročnom výživnom.

15. Podstatou odvolacej argumentácie otca boli jeho výhrady voči výške výživného na maloleté dieťa, ako aj výške zročného výživného, voči nedostatkom v skutkových zisteniach súdu aj v právnom posúdení veci, vytýkal inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18. Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa , ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

23. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle ust. je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v ust. .

26. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelávaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného, ako sú napríklad liečebné náklady a súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane

povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale aj na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov, teda jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností.

27. Platenie výživného je možné len v peniazoch. Sumy výživného viaže zákon na opakujúce sa mesačné plnenia. Zmyslom výživného je totiž zabezpečiť hradenie bežných potrieb oprávneného v primeraných časových intervaloch (1 mesiac).

28. Nesprávne právne posúdenie veci ( ) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. V preskúmavanej veci odvolací súd po oboznámení sa s vecou bol toho názoru, že súd prvej inštancie síce vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre určenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa a odvolací súd aj v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav, avšak v otázke výšky výživného sa nezhoduje s právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, ktorý výsledky vykonaného dokazovania nesprávne vyhodnotil a dopustil sa tak nesprávneho právneho posúdenia veci pri interpretácii ust. a . Súd prvej inštancie určil výživné na maloleté dieťa v sume 800,- Eur mesačne, avšak podľa názoru odvolacieho súdu takto určené výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.

29. Za dôvodnú odvolací súd vzhliadol odvolaciu námietku otca voči výške výživného na maloleté dieťa určeného súdom prvej inštancie, keď poukázal na to, že suma vyčíslených mesačných výdavkov na maloleté dieťa predstavuje 475,- Eur, pričom stanovené výživné v sume 800,- Eur mesačne ďaleko presahuje ich výšku. Netvrdil, že by maloleté dieťa nemalo mať nadštandardnú životnú úroveň, ku ktorej prispel tým, že zaobstaral matke osobné motorové vozidlo, ktoré využíva, a ktorého servis platí (čo nerozporovala ani matka), avšak odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vlastníkom tohto osobného motorového vozidla je spoločnosť Coop servis (podľa tvrdenia otca), teda nejde o hnuteľnú vec v osobnom vlastníctve matky, ktorá je tak odkázaná na vôľu a rozhodnutie otca, či a dokedy jej (a zároveň maloletému dieťaťu) bude tento benefit poskytovať. Nemožno dať za pravdu odvolateľovi, že súd prvej inštancie mal túto okolnosť zohľadniť pri stanovení výšky výživného na maloleté dieťa, najmä ak otec tvrdí, že nechce, aby maloleté dieťa trpelo životom bez auta, pričom pri stanovení výšky výživného súd postupuje s ohľadom na zákonné kritériá vyhodnocujúc náklady na dieťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Pokiaľ má otec vysokú životnú úroveň (čo v danej veci bolo preukázané), je nesporné, že ju pozitívne ovplyvňuje aj maloletému dieťaťu, a to zaobstaraním osobného motorového vozidla matke, ako aj platbami životného poistenia a investičného sporenia maloletému dieťaťu, či kúpou iných materiálnych vecí. Platí totiž prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni svojho rodiča.

30. Z obsahu spisu vyplynulo, že otec je zamestnaný s príjmom 6.055,37 Eur mesačne a vlastní dva byty, z ktorých v jednom z nich býva. Prídavok na dieťa a daňový bonus na dieťa poberá otec, ktorý matke tieto sumy posielal. Matka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok v roku 2021 v priemernej sume 314,03 Eur mesačne, v roku 2022 v sume 383,80 Eur mesačne a od januára 2023 v sume 412,60 Eur mesačne. Obaja rodičia vyčíslili súdu svoje pravidelné mesačné výdavky a matka vyčíslila aj mesačné náklady na maloleté dieťa, a to spolu v sume 475,- Eur (mlieko v sume 100,- Eur, strava v sume 100,- Eur, plienky v sume 25,- Eur, kozmetika a drogéria v sume 20,- Eur, oblečenie v sume 70,- Eur, hračky a knižky v sume 30,- Eur, lieky, vitamíny, sirupy na imunitu v sume 30,- Eur a Bejby gym v sume 100,- Eur).

31. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval matkou vyčíslené výdavky na maloleté dieťa za odôvodnené a primerané veku dieťaťa. Pri určení výšky výživného však na rozdiel od súdu prvej inštancie vzal do úvahy osobitosti tohto konkrétneho prípadu, prihliadol na zatiaľ nízky vek maloletého dieťaťa, súčasne na výšku jeho odôvodnených výdavkov, ako aj podiel osobnej starostlivosti o dieťa zo strany matky i otca. Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2021, odkedy osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje jeho matka, ktorá takýmto spôsobom prevažne plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Otcov príjem je nadštandardný, na čo odvolací súd

prihliadol pri stanovení výšky jeho vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, ktorú určil na sumu 450,- Eur (bežné výživné), keď mal za to, že je spravodlivé, aby sa na úhrade výdavkov na maloleté dieťa takmer v plnej výške podieľal otec, vzhľadom na jeho príjem, ako aj s poukazom na to, že príjem matky predstavuje iba rodičovský príspevok. Súd poukazuje na to, že bežné výživné slúži výlučne na potreby maloletého dieťaťa, ktoré sú jeho veku primerané a sú v jeho záujme. Takto ustálená výška bežného výživného je adekvátna, korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám .

32. S prihliadnutím na vysoké zárobkové pomery otca, ktoré presahujú značnou mierou bežný priemer, dospel odvolací súd k záveru, že v súlade s ust. je možné za odôvodnené potreby dieťaťa považovať aj tvorbu úspor v sume 210,- Eur mesačne. Ide o výnimku zo zásady spotrebného charakteru výživného. Keďže majetkové pomery výživou povinného rodiča umožňujú určiť, okrem povinnosti platiť spotrebné mesačné výživné, ktoré nemožno priznať vo výške vyššej, než sú preukázané náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak to pomery rodiča dovoľujú, aj výživné na tvorbu úspor pre maloleté dieťa, ktoré finančné prostriedky sa budú kumulovať na osobitnom účte maloletého dieťaťa, ktorý je povinná zriadiť matka. Splatnosť tejto časti výživného bude rovnako ako v ostatnej časti výživného mesačná. Stanovená výška tvorby úspor súčasne odráža najlepší záujem maloletého dieťaťa, ako aj primeranosť s ekonomickou realitou, ktorá dieťaťu nebude odoberať prirodzenú životnú motiváciu nútiacu človeka dosiahnuť svoj vlastný úspech a miesto v živote.

33. Žiada sa dodať, že nadštandardný príjem rodiča síce môže odôvodňovať aj nadštandardné výživné, avšak medzi výškou príjmu a výškou výživného nemusí byť vzťah jednoduchej priamej úmery. Právna úprava výšky výživného síce vychádza z úmery k životnej úrovni rodičov, avšak táto je obmedzená odôvodnenými potrebami na strane maloletého dieťaťa. V konkrétnom prípade je spravodlivé stanoviť výšku výživného limitom odrážajúcim určitý právny, sociálny, ekonomický, či kultúrny korektív. Je adekvátne, pokiaľ je rodičovi s nadštandardnými príjmami stanovené aj nadštandardne vysoké výživné, avšak jeho výška by mala mať isté hranice, teda stanoviť výšku výživného s ohľadom na jeho zmysel a účel (Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 16.12.2015).

34. V prejednávanej veci, bol odvolací súd toho názoru, že výživné určené súdom prvej inštancie v sume 800,- Eur mesačne bolo neprimerané nielen s ohľadom na vek maloletého dieťaťa, ale aj jeho odôvodnené mesačné výdavky, keď do budúcna je predpoklad zvyšovania výživného na maloleté dieťa, ktoré bude zodpovedať zmenám v jeho živote. Nebolo účelné stanoviť bežné výživné v enormnej výške, pričom treba vychádzať z toho, že každý človek je schopný objektívne využiť s istou mierou racionality len určité množstvo finančných prostriedkov. Naopak pokiaľ je výživou povinný rodič vzhľadom na svoje majetkové pomery schopný plniť oprávnenému určitú výšku výživného, je potrebné do výšky výživného zahrnúť aj tvorbu úspor, ktoré umožnia oprávneným príkladmo možnosť kvalitného štúdia, či obecne uľahčia jeho vstup do života.

35. Vzhľadom k určeniu výživného odo dňa 26.09.2022 (t. j. dňa podania návrhu na súd) vznikol otcovi ku dňu 30.11.2023 (keďže súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok dňa 22.11.2023, zohľadňujúc termín splatnosti výživného stanovený na 15. deň v mesiaci vopred) nedoplatok na zročnom výživnom. V uvedenom období mal otec na bežnom výživnom zaplatiť sumu 2.455,- Eur, (alikvótna časť výživného za mesiac september 2022 predstavuje 450,- Eur : 30 dní v mesiaci = 15,- Eur/ deň, teda 5 dní x 15,- Eur = 75,- Eur + výživné vo výške 450,- Eur za mesiace 10, 11, 12/2022 a za mesiace 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11/2023, teda 450,- Eur/mes. x 14 mesiacov = 6.300,- Eur, odrátajúc sumu 3.920,- Eur, ktorú otec preukázateľne zaplatil od septembra 2022 do dňa vyhlásenia rozsudku, keď zaplatil nasledovné sumy: 19.09.2022 200,- Eur, 18.10.2022 500,- Eur, 18.11.2022 zaplatil 500,- Eur, 18.12.2022 500,- Eur, 18.01.2023 500,- Eur, 20.02.2023 300,- Eur, 19.03.2023 360,- Eur, 18.04.2023 360,- Eur, 20.05.2023 400,- Eur, 16.06.2023 400,- Eur, 15.07.2023 400,- Eur a 06.09.2023 300,- Eur, v októbri 2023 500,- Eur a novembri 2023 500,- Eur, odrátajúc daňový bonus a prídavok na dieťa za mesiace január až september 2023 po 200,- Eur mesačne, t. j. spolu 1.800,- Eur, t. j. 9 mesiacov x 200,- Eur. V uvedenom období mal otec na výživnom určenom na tvorbu úspor zaplatiť sumu 2.975,- Eur (alikvótna časť výživného za mesiac september 2022 predstavuje 210,- Eur : 30 dní v mesiaci = 7,- Eur/ deň, teda 5 dní x 7,- Eur = 35,- Eur + výživné vo výške 210,- Eur za mesiace 10, 11, 12/2022 a za mesiace 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11/2023, teda 450,- Eur/mes. x 14 mesiacov = 2.940,- Eur). Odvolací súd v súlade s ust. otcovi povolil tento dlh na bežnom výživnom zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 110,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným a dlh

na výživnom určenom na tvorbu úspor zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 125,- Eur až do zaplatenia spolu s výživným na tvorbu úspor, po právoplatnosti rozsudku pod následkami straty výhody splátok tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, aby dlh bol zaplatený do dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci, nakoľko táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jednak potrebám maloletého dieťaťa, ako aj finančným pomerom otca.

36. Vo vzťahu k námietke nezapočítania všetkých vecných plnení otca do výšky zročného výživného je treba uviesť, že výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu, preto príležitostné naturálne, vecné plnenia (bližšie v konkrétnych položkách a sumách otcom nešpecifikované, zrejme zaobstarané podľa jeho vlastnej úvahy) otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu, nemožno započítať do nedoplatku na výživnom, a to aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 13.11.1996, podľa ktorého za výživné nemožno považovať plnenia v dobe styku otca s dieťaťom, ktoré svojou povahou neprekračujú výdavky, ktoré nemožno na výživné počítať preto, že išlo o bežné darčeky, či iné podobné plnenia, ktoré nesmerovali k uspokojeniu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa (obdobne aj R 44/1966).

37. S poukazom na uvedené, odvolací súd s použitím ust. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti určenia výživného na maloleté dieťa a vo výroku II. zmenil tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.

38. Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.). Na ďalšiu argumentáciu účastníkov, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

39. Konanie o vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním, v ktorom v zmysle ust. platí pri náhrade trov generálna klauzula, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Ich náhrada prichádza do úvahy vtedy, ak niektorý zo subjektov zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli ( ), alebo aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé ( ). Keďže došlo k zmene rozhodnutia bolo povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť o náhrade trov konania v oboch inštanciách ( ).

40. O trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď podmienky pre prelomenie generálnej klauzuly nevyšli v konaní najavo.

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).