Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14P-15-2023.pdf
PDF · 74.98 KB
Case nature
Subarea
14P/15/2023
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F., bytom u otca, t. č. v T. dieťa rodičov: matka - E. a otec - A. o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Okresný súd Bratislava IV vyhlasuje, že n e m á právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
II. Súd konanie z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 13.02.2023 sa matka domáhala zverenia maloletej F., do jej osobnej starostlivosti v riadnom konaní a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti. V návrhu uviedla, že maloleté dieťa je toho času umiestnené v Zariadení pre deti vyžadujúce okamžitú pomoc, U..
2. Súd z úradnej činnosti dopytom v T. zistil, že maloleté dieťa je umiestnené v ich zariadení na základe Zmluvy o poskytovaní ochrany a pomoci s maloletým dieťaťom nad 15 rokov veku. Táto zmluva má platnosť 3 mesiace a z toho dôvodu bola s predchádzajúcim súhlasom Odboru sociálno-právnej ochrany detí Mestského úradu v F. predĺžená na ďalšie 3 mesiace.
3. Ďalej súd dopytom na Oddelenie sociálno-právnej ochrany detí, Odboru sociálnych vecí a zdravotníctva Mestského úradu Louny zistil, že maloleté dieťa bolo do Zariadenia pre deti vyžadujúce okamžitú pomoc umiestnené na vlastnú žiadosť na podklade zmluvy o poskytovaní ochrany a pomoci, ktorá bola podpísaná dňa 22.11.2022. Zmluva bola dodatkom č. 1 následne predĺžená o ďalšie 3 mesiace do 22.05.2023. Mestský úrad Louny vydal súhlasné rozhodnutie k pobytu maloletej vo vyššie uvedenom zariadení z dôvodu, že maloletá vyjadrovala obavy o svoju bezpečnosť, pokiaľ by zotrvávala v domácnosti svojho otca a jej obavy boli vyhodnotené ako dôvodné. Podľa ich informácii bol v Českej republike na Okresnom súde v Teplicích (číslo jednání: 0 P 345/2022) podaný návrh matky maloletej na úpravu styku. Okresný súd v Teplicích následne začal konanie o prenesenie miestnej príslušnosti na Okresný súd v Lounech, v ktorého obvode sa maloletá v súčasnosti nachádza. Matka bola z ich strany inštruovaná, aby podala na Okresný súd v Teplicích návrh na zmenu výchovy a výživy k maloletej. Mestský úrad Louny dňa 25.01.2023 podal na Okresný súd v Teplicích návrh na začatie konania o nariadenie ústavnej výchovy s tým, že konkrétne zariadenie, kde by bola ústavná starostlivosť maloletej realizovaná, bude v priebehu konania upresnené. Maloletá sa vyjadrila, že by sa chcela vrátiť na Slovensko, a to buď k matke alebo do ústavného zariadenia.
4. Súčasne bolo tunajšiemu súdu doručené uznesenie Okresného súdu v Teplicích, jednací číslo: 0 P 345/2022-79, 22 P a Nc 289/2022, 22 P a Nc 23/2023 zo dňa 15.02.2023, ktorým Okresný súd v Teplicích
preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd v Lounech, kam bude spis po nadobudnutí právoplatnosti predmetného uznesenia zaslaný. Maloletej F. sa pre konanie o prenesenie príslušnosti ustanovil opatrovník: mesto Bílina, Břežánská 50/4, 418 361 Bílina - Mestský úrad Bílina, odbor sociálnych vecí a zdravotníctva. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu v Teplicích, č.j. 16 Nc 1025/2021-44 zo dňa 08.04.2022 bolo o pomeroch maloletej F. naposledy rozhodnuté a bola ním založená miestna príslušnosť Okresného súdu v Teplicích. Súd zveril maloletú do starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na maloletú výživným vo výške 120,- eur mesačne od 01.04.2022. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.06.2022. Návrhom podaným dňa 23.12.2022 na Okresný súd v Teplicích sa matka domáha úpravy styku s maloletou F.. Dňa 25.01.2023 bol na Okresný súd v Teplicích podaný návrh Mestského úradu Louny na nariadenie ústavnej výchovy nad maloletou F..
5. Podľa článku 8 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len Nariadenie Rady č. 2201/2003), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
6. Podľa článku 17 Nariadenia Rady č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
7. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
8. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
9. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Jednou z podmienok konania je právomoc súdu na rozhodnutie v konkrétnej veci. Nedostatok právomoci nemožno odstrániť. Pre určenie právomoci súdu vo veci s cudzím prvkom týkajúcim sa niektorého z členských štátov Európskej únie vo veciach rodičovských práv a povinností je rozhodujúca právna úprava obsiahnutá v Nariadení Rady č. 2201/2003, pričom nariadenie má podľa článku 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Pri skúmaní právomoci je v rámci európskeho prostredia relevantným pojmom pojem ,,obvyklý pobyt“. Čo sa týka pojmu „obvyklý pobyt“, súd konštatuje, že tento pojem konkrétne nevymedzujú zákony Slovenskej republiky a ani medzinárodné zmluvy a dohovory. Za obvyklý pobyt možno považovať miesto, kde má osoba centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov s ohľadom na svoj rodinný, pracovný, či sociálny život. Pri určovaní právomoci súdu pritom nie je rozhodujúce štátne občianstvo, rovnako ani miesto prihlásenia k trvalému pobytu. Obvyklý pobyt sa určuje ku dňu začatia konania. Otázku obvyklého pobytu musí súd vždy vykladať v súlade s cieľmi a účelom Nariadenia Rady č. 2201/2003 a takisto ju musí posudzovať na základe individuálnych skutkových okolností toho-ktorého prípadu. V prípade maloletého dieťaťa zhodnocuje súd to, kde sa dieťa zdržiava na základe dohody rodičov alebo iných rozhodných skutočností.
12. Vzhľadom k tomu, že maloletá F., ktorá bola rozsudkom Okresného súdu v Teplicích, č.j. 16 Nc 1025/2021-44 zo dňa 08.04.2022, právoplatným dňa 04.06.2022, zverená do osobnej starostlivosti otca, sa trvalo zdržiava s otcom v Českej republike, pričom aktuálne je umiestnená v Zariadení pre deti vyžadujúce okamžitú pomoc, U., Česká republika, súd považuje za obvyklý pobyt maloletého dieťaťa Českú republiku. Obvyklý pobyt maloletého dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na
území členského štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte. Cudzí prvok v predmetnom konaní je daný tým, že maloleté dieťa spolu s otcom, do ktorého osobnej starostlivosti bolo zverené, býva mimo územia Slovenskej republiky, a to v Českej republike. Preto súd pristúpil k skúmaniu právomoci vo veci konať a rozhodovať, ktorú je povinný skúmať z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná jeho právomoc na konanie a rozhodovanie, ale je daná právomoc súdov Českej republiky. Z návrhu na začatie konania ako aj súdom zistených skutočností je zrejmé, že maloleté dieťa spolu s jeho otcom majú obvyklý pobyt v Českej republike, kde sa sústreďuje ich rodinný a sociálny život, pričom obvyklý pobyt malo maloleté dieťa už v čase začatia tohto konania v Českej republike.
13. V záujme maloletého dieťaťa je, aby vo veci konal a rozhodoval súd, ktorý je jeho súdom najbližším a ktorý dokáže efektívnejšie a hospodárnejšie zistiť informácie nevyhnutné na modifikáciu posledného právoplatného rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloletú. Nakoľko tunajší súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc na konanie vo veci návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v súlade s článkom 8 Nariadenia Rady č. 2201/2003 tento právny záver vyslovil osobitným výrokom (I. výrok) a zároveň vzhľadom na absenciu jeho právomoci ako jednej zo základných podmienok konania, ktorej nedostatok nie je možné odstrániť, ďalším výrokom (II. výrok) konanie v súlade s § 9 v spojení s § 161 ods. 2 C.s.p. zastavil.
14. Zároveň tunajší súd dopĺňa, že na Okresnom súde v Teplicích sa aktuálne vedú podľa zistenia súdu dve konania vo veci starostlivosti súdu o maloletú, pričom matka sa s návrhom na zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti môže obrátiť na príslušný súd v Českej republike, ktorý na základe už právoplatného rozsudku Okresného súdu v Teplicích, č.j. 16 Nc 1025/2021-44 zo dňa 08.04.2022, má založenú miestnu príslušnosť.
15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje v 3 rovnopisoch. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.