Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_36P-16-2014.pdf
PDF · 87.63 KB
No categories available
36P/16/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľky P. Š., A.. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, proti odporcovi Ľ. Š., A.. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, za účasti maloletého D., A.. X.X.XXXX, maloletého Y., A.. XX.XX.XXXX a maloletého S., A.. XX.X.XXXX Š., zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto
rozhodol:
súd manželstvo navrhovateľky P. Š., H.. P.E., A.. XX. X. XXXX a odporcu Ľ. Š., A.. XX. XX. XXXX, uzavreté 6. 6. 1998, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v F., vo zväzku 36, ročník 1998, na strane 316, pod poradovým číslom 173, r o z v á d z a,
z v e r u j e na čas po rozvode maloleté deti D., A.. X.X.XXXX, Y., A.. XX.XX.XXXX Y. S., A.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach,
odporca j e p o v i n n ý platiť výživné na čas po rozvode na maloletého D. po 170 Eur mesačne, na maloletého Y. 130 Eur mesačne a na maloletého S. 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky,
odporca j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi n e o b m e d z e n e,
účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku. Uviedla, že manželstvo účastníkov je vážne narušené. Neplní žiadnu zo svojich funkcií. Jediné východisko vidí v rozvode.
Odporca uviedol, že sa rozviesť nechce, chce zachrániť manželstvo, preto s rozvodom manželstva nesúhlasil.
Kolízny opatrovník ponechal otázku rozvodu na rozhodnutie súdu. Pokiaľ sa týka úpravy práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom, doporučil tieto zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného podľa jeho majetkových a príjmových možností a schopností.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením písomných dokladov, a to sobášneho listu, rodných listov maloletých detí, správy o poslednom spoločnom bydlisku, výmenného listu - poukazu, záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby, dokladov o úhrade inkasa, výpisu z VÚB
Banky, pracovnej zmluvy a dodatkov k nej, potvrdenia OO PZ D., regresu z Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove, dokladu z pohotovostnej lekárskej služby, správy kolízneho opatrovníka, správy o príjme účastníkov a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:
Podľa sobášneho listu účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 6. 6. 1998 obaja ako slobodní. Počas manželstva sa účastníkom konania narodili tri maloleté deti D., A.. X.X.XXXX, Y., A.. XX.XX.XXXX Y. S., A.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v Obci O..
Podľa výpovede navrhovateľky pred uzavretím manželstva udržiavali s odporcom známosť po dobu jedného alebo dvoch rokov. Manželstvo uzavreli z lásky. Keď sa narodili deti, riešili rôzne problémy, mali rozdielne názory na život a začali sa hádať. Spočiatku bývali u rodičov odporcu, skoro však začali s výstavbou vlastného domu a finančné prostriedky boli ďalším dôvodom hádok. Odporca, aby finančne zabezpečil rodinu, dlhodobo pracoval v zahraničí, trávili spolu málo času, keď sa vrátil domov z práce, bol unavený. Bol vyťažený v práci, ako aj pri stavbe domu, z čoho vznikali hádky a napätie. Hádky sa stále stupňovali. Pred narodením tretieho dieťaťa došlo k vážnej roztržke a mesiac po pôrode zistila, že odporca má priateľku. Túto situáciu sa pokúšali riešiť, chceli zachrániť rodinu Odporca uviedol, že ukončí známosť, podmienkou však bola aj zmena správania navrhovateľky. Známosť s inou ženou stále trvá. Dohodli sa na praktických veciach a na fungovaní rodiny. Mesačne posiela na domácnosť sumu 500 Eur. Telefonicky je v kontakte s navrhovateľkou a deťmi, ale vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, jej city k nemu ochladli. Hádky prerástli aj do fyzického násilia, preto podala na odporcu trestné oznámenie. Od februára 2014 pracuje ako živnostníčka v Košiciach a jej čistý mesačný príjem je cca 200 až 300 Eur. Najstarší syn je žiakom 7. ročníka ZŠ, prostredný navštevuje materskú školu a od septembra by mal nastúpiť na základnú školu, s najmladším synom je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok. Deti sú zdravé, v súvislosti s deťmi jej vznikajú bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby, u najstaršieho syna na učebné pomôcky.
Odporca čiastočne súhlasil s výpoveďou navrhovateľky. Podľa neho sa situácia v manželstve zhoršila vtedy, keď začala navrhovateľka podnikať. Začala byť namyslená. Zistil, že mu klame a vtedy jej prestal dôverovať. Vyčítala mu, že ju sleduje. Často navštevovala svojich rodičov v Prešove, čo mu vadilo, pretože po stretnutí s nimi vždy zmenila názor na veci, ktoré si predtým dohodli. Najprv jej odovzdával celú výplatu, ale keď zistil, že za tri mesiace minula 120.000,- Sk, začal prispievať na domácnosť a deti sumou 500 Eur. Keď bol v zahraničí, písala mu sms správy aj v neskorých nočných hodinách, keď sa vráti domov, trávila veľa času na internete, nevenovala sa mu a odmietala ho ako muža. Z uvedeného dôvodu si našiel priateľku. Uznáva, že to bola chyba, preto známosť ukončil a chce, aby naďalej spolu žili ako rodina. V práci k základnému platu, dostáva aj prémie. Býva v hoteli v jednej izbe, za ktorú mesačne uhrádza 7.000,- Kč, ubytovanie mu zamestnávateľ neprepláca. V práci má len obedy. Na Slovensko jazdí autom, za jednu cestu platí 600,- Kč. Taktiež uhrádza cestovné zo Zlína do Slušovíc a naspäť 50,- Kč denne. Ostatné výdavky má bežné na stravu, ošatenie, hygienické potreby. Domnieva sa, že navrhovateľka má priateľa. Keďže robí všetko preto, aby sa rozviedli, tak s návrhom na rozvod manželstva súhlasí.
Z výmenného listu - poukazu týkajúceho sa odborného vyšetrenia, ktoré absolvovala navrhovateľka zo dňa 16.9.2013, ako aj zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby vyplýva, že navrhovateľka utrpela zranenia po fyzickom napadnutí manželom.
Z dokladov o úhrade inkasa a výpisu z VÚB Banky vyplýva, že za elektrinu, plyn a RTVS mesačne hradí sumu 194,34 Eur, za materskú školu priemerne 14,70 Eur mesačne, za mobilné telefóny 43,69 Eur, za internet 9,96 Eur, hypotéku vo výške 136,50 Eur a ročne platí poistenie domácnosti spolu vo výške 67,85 Eur.
Z pracovnej zmluvy vyplýva, že odporca pracuje vo firme K. I., s miestom výkonu práce v Slušoviciach, pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie júl až december 2013 vo výške 36.161,75 Kč a za obdobie január až február 2014 vo výške 30.315,50 Kč, čo v prepočte podľa platného kurzu eura a českej koruny činí 1.103,86 Eur mesačne.
Navrhovateľka je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 70,56 Eur mesačne, poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur mesačne. Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 vyplýva, že v roku 2013 nemala žiaden zdaniteľný príjem.
Z potvrdenia OO PZ D. zo dňa 27.5.2014 vyplýva, že navrhovateľka podala toho istého dňa oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, z ktorého je podozrivý odporca.
Z regresu Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov vystaveného dňa 27.5.2014 vyplýva, ako aj z dokladu Pohotovostnej lekárskej služby zo dňa 26.5.2014 vyplýva, že navrhovateľka bola v dňoch 20. a 24.5.2014 fyzicky napadnutá manželom.
Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo spočiatku šťastné, z manželstva sa narodili 3 deti. Vzťahy rodičov sa začali ochladzovať krátko po narodení mal. S., kedy navrhovateľka odhalila manželovu neveru. Odporca pracuje v ČR, kde sa zdržiava 3 týždne v mesiaci. Postupne jeho nevera ako aj agresívne správanie voči navrhovateľke viedlo k postupnému citovému aj intímnemu odcudzeniu. V súčasnosti, aj napriek nezhodám, žijú rodičia s maloletými deťmi v novostavbe rodinného domu v O.. Poradenstvo na Referáte poradensko - psychologických služieb rodičia odmietli. V prípade rozvodu navrhli zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť primerané výživné.
Zo správy z poradensko - psychologického procesu vyplýva, že manželská kríza účastníkov konania sa prehĺbila neverou a jej odhalením. Obaja účastníci popisujú pocity ukrivdenia a ponižovania, nepotláčajú emócie, nedokážu rozlíšiť podstatné od malicherností. Navrhovateľka je zatrpknutá a nesplnené očakávania ju nútia uvažovať o možnosti ukončenia manželstva. Celá manželská atmosféra je ovplyvnená ich povahami.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletých detí, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.
Zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
V zmysle ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
S poukazom na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V danom prípade súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov. Manželstvo neplní svoje funkcie a navrhovateľka prejavila úmysel ukončiť manželstvo rozvodom. Vzťah účastníkov konania je v kríze od narodenia najmladšieho syna, kedy navrhovateľka odhalila odporcovu neveru.
Príčinu rozvratu videl súd v citovom ochladnutí navrhovateľky voči odporcovi, ktoré bolo dôsledkom odporcovej nevery, stupňovaniu vzájomných konfliktov a opakovaných fyzických útokov odporcu voči navrhovateľke.
Vzhľadom na doterajšiu starostlivosť, citový vzťah, zveril súd maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazal platením výživného na mal. D. vo výške 170 Eur, mal. Y. 130 Eur a na mal. S. 100 Eur mesačne. Takto určené výživné považuje za primerané veku a potrebám detí, ako aj súčasným schopnostiam a možnostiam odporcu, ktorý je zamestnaný, má dostatočný mesačný príjem, ktorý mu umožňuje uhrádzať takto určené výživné.
Vzhľadom na kladné citové vzťahy odporcu k maloletým deťom a opačne, ako aj jeho pracovné zaradenie, súd upravil styk odporcu s maloletými deťmi ako neobmedzený.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.