Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/148/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajsky´ súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX U., zastúpený ustanoveným advokátom: Mgr. Andrejom Maarom, so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, zapísaný v registri SAK pod č. 1426, IČO: 30 789 354, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, so sídlom Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: , ČRZ: 59992/2020 zo dňa 25.05.2020, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajsky´ súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Krajsky´ súd v Bratislave žalovanému n e p r i z n a´ v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, na základe o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení (ďalej len „“) v spojení so o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), svojím rozhodnutím Číslo spisu: , ČRZ: 59992/2020 zo dňa 25.05.2020, nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o zaplatenie 68,09 EUR s príslušenstvom, vedenej rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom pod .zn. 3451/20.

II. Žaloba.

2. Včas podanou žalobou zo dňa 15.06.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.06.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiada zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie pre nesprávne právne posúdenie a neúplne zistený skutočný stav veci.

3. Žalobca uviedol, že žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutie tým, že nebola splnená podmienka hodnoty sporu a konštatoval, že disponoval všetkými dokladmi potrebnými pre vydanie rozhodnutia.

4. Žalobca namieta, že ak žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci žiada aj o poskytnutie predbežnej právnej pomoci v zmysle , má žalovaný postupovať tak, že právnu pomoc (najmä pre hrozbu zmeškania lehoty) neodkladne poskytne a následne (počas zákonom stanovenej lehoty) má možnosť skúmať a vyhodnocovať jednotlivé podklady v procese rozhodovania o poskytnutí

právnej pomoci. Ak sa v žiadosti vyskytujú nedostatky alebo je potrebné doložiť dokumenty či vyjadrenia, žalovaný má povinnosť vyzvať žiadateľa o doplnenie v súlade s ods. l . Zároveň platí povinnosť poučenia o možnosti dodatočného vyúčtovania trov v zmysle . Žalovaný v súlade s uvedenými ustanoveniami nepostupoval.

5. V ďalšom žalobca namieta, že žalovaný bral ako konečnú hodnotu sporu sumu 68,09 EUR s príslušenstvom napriek tomu, že spor je rozsiahlejší keďže žalobca v spore ako žalovaný má právo použiť prostriedok procesnej obrany a to vzájomnú žalobu v zmysle o rozhodcovskom konaní, na čo žalobca v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci upozornil. V dôsledku uvedeného, by hodnota sporu spočívala v sume uvedenej vo vzájomnej žalobe a nie v sume ako je uvedená v žalobe mobilného operátora.

6. Inštitút poskytovania právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi je pre tieto osoby jediným ôsobom ako sa účinne, kvalifikovane a včas (predbežná právna pomoc) brániť v súdnom konaní. Žalovaný má povinnosť byť nápomocný, pričom inštitút predbežnej právnej pomoci je základným právom žiadateľa hlavne pre hrozbu nezvratných následkov v súdnom spore (napríklad pre zmeškanie lehoty na konkrétny právny úkon atď.).

III. Vyjadrenie žalovaného.

7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.08.2020, doručeným súdu dňa 10.08.2020 s tým, že trvá na svojom rozhodnutí ako aj na dôvodoch v ňom uvedených a žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.

8. Žalovaný uviedol, že z obsahu správnej žaloby vyplýva námietka žalobcu, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia pochybil, keď žalobcovi ako žiadateľovi predbežne nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, nebral do úvahy možnosť žalobcu podať v súdnom spore pre ktorý požiadal o poskytnutie právnej pomoci, vzájomnú žalobu ale rovno rozhodol o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu nízkej hodnoty sporu. Žalovaný s uvedenou námietkou nesúhlasí, považuje ju za nedôvodnú s tým, že žalobca žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 20.05.2020, doručenej žalovanému dňa 21.05.2020, požiadal o poskytnutie právnej pomoci do konania o zaplatenie 68,09 EUR s prísl. vedené rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom pod . zn. 3451/20. Žalobca v žiadosti len uviedol, že žalobu považuje za neopodstatnenú, zmätočnú a má záujem v konaní použiť prostriedok procesnej obrany vo forme vzájomnej žaloby. K žiadosti predložil žalobca kópiu žaloby o zaplatenie 68,09 EUR s prísl. a výzvu rozhodcu k zaslaniu žalobnej odpovede.

9. Žalovaný je v zmysle štátna rozpočtová organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc podľa tohto zákona svojimi zamestnancami, určenými advokátmi a mediátormi. Na to, aby žalovaný mohol rozhodnúť o priznaní poskytnutia právnej pomoci bez finančnej účasti, musia byť kumulatívne splnené tri podmienky, pričom pri nesplnení ktorejkoľvek z nich fyzická osoba, žiadateľ, nemá nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa . Podľa , fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. V prípade posudzovania splnenia podmienky, či „hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy“, žalovaný poukázal na zámer zákonodarcu, ktorý pri prijímaní vychádzal z premisy, aby náklady, ktoré vzniknú štátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom negatívnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Pod hodnotou sporu je potrebné rozumieť peňažnú sumu, o ktorú sa konanie vedie, ak uvedený spor nepatrí k sporom, ktorých hodnotu nemožno vyčísliť v peniazoch. Keďže výslovne neurčuje ôsob ako určiť výšku hodnoty sporu, je potrebné podporne využiť ďalšie právne predpisy a to vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktorá v ustanovení

§ 10 ods. 2 ustanovuje „Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.“

10. V právnej veci vednej rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom pod . zn. 3451/20 sa spoločnosť Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, domáha voči žalobcovi zaplatenia sumy 68,09 EUR s prísl.. V súvislosti s hodnotou sporu vo výške minimálnej mzdy ako jednej z podmienok potrebných na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci v zmysle , žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave . zn. zo dňa 28.01.2014, v ktorom súd okrem iného uviedol, že „ ... Podľa názoru súdu v danom prípade je treba za hodnotu sporu považovať peňažnú sumu, o ktorú sa vedie súdne konanie a pozostáva z uplatnenej istiny 300 € a zákonného úroku z omeškania 5,5% ročne. Trovy súdneho konania (súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia) nie je možné pokladať ako súčasť hodnoty sporu analogicky vychádzajúc z ustanovení z.č. (, ), ( ) vyhl.č. ( ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby.), z ktorých vyplýva, že pojem hodnota súdneho sporu je treba chápať ako uplatnená istina (prípadne so zákonným úrokom z omeškania), avšak vždy bez uplatnených trov súdneho konania, ktoré vznikli ako dôsledok vedenia súdneho konania účastníka o určité plnenie a na začiatku súdneho konania nie je možné ich výšku jednoznačne určiť a sú dôsledkom nesplnenia povinnosti (zákonnej, zmluvnej) a využitia možnosti druhej procesnej strany dať sa v súdnom konaní zastúpiť. Záverom súd poukazuje na článok II. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2067 z 11.7.2007, podľa ktorého by sa pri výpočte hodnoty pohľadávky nemali brať do úvahy žiadne úroky, výdavky a náklady. ...“ Tiež Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku .zn. -19 zo dňa 30.05.2013 uviedol „ ... Podľa názoru účelom prijatia zákona o poskytovaní právnej pomoci občanom v materiálnej núdzi nebolo vytvoriť popri súkromnej advokácii silnú štátnu advokáciu (k čomu by len pri zohľadňovaní sociálnej situácie žiadateľov v podmienkach v SR mohlo dôjsť), ani vytvoriť priaznivejšie podmienky ohľadom právneho zastúpenia pre nemajetných, ktorým by mala byť poskytnutá právna pomoc platená štátom v akejkoľvek ich veci, a to bez zohľadnenia zrejmej bezúspešnosti sporu a bez zohľadnenia výšky hodnoty sporu, v ktorom sa žiada právna pomoc. Účelom prijatia tohto zákona bolo v prvom rade zabezpečiť prístup k súdu (vo vymenovaných sporoch - v nie zrejme bezúspešných a ich hodnota je vyššia ako minimálna mzda) tým žiadateľom v hmotnej núdzi, ktorým evidentne hrozí závažná ujma na ich právach, t. j. aby neboli poškodení len z toho dôvodu, že nemajú finančné prostriedky na zaplatenie právneho zastúpenia v ich veci. Tým, že zákonodarca stanovil zákonom stanovené podmienky, ktoré musia byť splnené pre priznanie právnej pomoci, zveril právomoc Centru právnej pomoci návrhy žiadateľov eliminovať v podobe vydávaní negatívnych rozhodnutí, t. j. rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to nesplnenia čo i len jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku. ...“

11. V ďalšom žalovaný uviedol, že žalobca by mal nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa , ak by hodnota sporu presiahla hodnotu minimálnej mzdy. V čase posudzovania splnenia uvedenej podmienky bola výška minimálnej mzdy určenej osobitným predpisom 580,- EUR. Spor žalobcu v čase posudzovania podmienky hodnoty sporu na účely poskytnutia právnej pomoci aj na základe vyššie uvedených skutočností neprevyšoval hodnotu minimálnej mzdy a žalobca tak nespĺňal zákonom stanovenú podmienku v zmysle .

12. Podľa názoru žalovaného, neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že v rámci predbežného poskytnutia právnej pomoci mal v pláne využiť prostriedok procesnej obrany - vzájomnú žalobu, keď v žiadosti žalobca uviedol, že vzájomnú žalobu chce podať titulom ôsobenej škody, ktorú mu ôsobil operátor v spornom období 05/2018 až 09/2018. Žalovaný je názoru, že uvedené tvrdenie žalobcu je možné považovať za účelové, lebo keby každý žiadateľ v žiadosti o poskytovaní právnej pomoci uviedol, že žiada o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu podania vzájomnej žaloby, resp. iný právny inštitút, pri ktorom by sa podstatným ôsobom zvýšila hodnota sporu vo vzťahu k právnemu nároku uplatnený žalobou na súde, resp. by hodnotu sporu nebolo možné vyčísliť, a uviedol by túto skutočnosť v súvislosti so súdnym sporom s nízkou hodnotou sporu (v prípade žalobcu o zaplatenie 68,09 EUR), žalovaný by tým nemal inú možnosť

ako považovať hodnotu sporu za splnenú. Žalovaný tiež poukázal aj na skutočnosť, že v prípade žalobcu išlo len o tvrdenie nepodložné konkrétnymi dôkazmi, o ktoré by vzájomnú žalobu oprel. Účelom podmienky hodnoty sporu ako jednej z troch podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci je skutočnosť, ako už žalovaný uviedol, aby náklady, ktoré vzniknú štátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, neboli v zjavnom negatívnom nepomere k celkovej hodnote sporu.

13. K námietke žalobcu, že žalovaný nerozhodol o predbežnom priznaní nároku z dôvodu plynutia 30 - dňovej lehoty na zaslanie žalobnej odpovede v zmysle výzvy rozhodcu Mgr. Andreja Gundela žalovanému . zn. 3451/20 zo dňa 23.04.2020, ktorá mala uplynúť dňa 11.06.2020, žalovaný uviedol, že sa touto skutočnosťou dostatočne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný disponoval všetkými dokladmi potrebnými pre riadne rozhodnutie vo veci, a to ešte pred uplynutím lehoty na zaslanie žalobnej odpovede. Tiež poukázal na skutočnosť, že v konaní, do ktorého žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci, nie je zákonom stanovené povinné zastúpenie advokátom a ani lehota na podanie žalobnej odpovede, a lehota v zmysle výzvy rozhodcu Mgr. Andreja Gundela na zaslanie žalobnej odpovede . zn. 3451/20 zo dňa 23.04.2020 nebola lehotou zákonnou, ktorej zmeškanie sa nedá odpustiť. Procesným postupom žalovaného tak v žiadnom prípade nedošlo k obmedzeniu práva žalobcu na prístup k súdu.

IV. Replika žalobcu.

14. V replike doručenej súdu dňa 03.09.2020 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu reagoval na vyjadrenie žalovaného, pričom zastáva názor, že právny zástupca poverený žalovaným, nemôže byť právnym zástupcom žalobcu, nakoľko záujmy povereného právneho zástupcu žalovaným, sú v rozpore so záujmom žalobcu. Hroziaci konflikt záujmov spočíva v tom, že právny zástupca poverený žalovaným nebude konať v rozpore so záujmami žalovaného, od ktorého závisí vyplatenie odmeny za zastupovanie.

15. Žalobca považuje za rozhodujúce pochybenie napadnutého rozhodnutia v tom, že žalovaný nerozhodol o priznaní predbežnej právnej pomoci v zmysle . Žalobca má za to, že žalovaný bol povinný poskytnúť žalobcovi predbežnú právnu pomoc bez ohľadu na hodnotu sporu, nakoľko hrozilo nebezpečenstvo zmeškania lehoty. Uvedené pochybenie je možné napraviť iba zrušením napadnutého rozhodnutia a priznaním predbežnej právnej pomoci, nakoľko po vydaní napadnutého rozhodnutia už priznanie predbežnej právnej pomoci nie je možné.

16. Žalobca opäť poukázal na nesprávne určenie hodnoty sporu žalovaným, nakoľko si v bezprostrednej časovej súvislosti s podaním žiadosti o zastupovanie vo veci o 68,09 EUR, požiadal aj o zastúpenie v spore proti totožnému účastníkovi s hodnotou sporu o 610,- EUR. Žalovaný bol povinný posúdiť obe žiadosti žalobcu v súvislostiach, a keďže tak neurobil, je potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť a v rozhodnutí vyjadriť právny názor, že žalovaný je povinný pri rozhodovaní zohľadniť aj skutočnosť, že do hodnoty sporu sa započítavajú aj všetky vzájomné nároky sporových strán, aj takých čo neboli v spore doteraz uplatnené, ale možno ich uplatniť na obranu práv žalobcu.

V. Administratívne konanie.

17. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 21.05.2020 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci v konaní vedenom rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom pod . zn. 3451/20 vo veci o zaplatenie 68,09 EUR s príslušenstvom, v ktorom na strane žalobcu vystupuje Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava a na strane žalovaného vystupuje žalobca v tomto súdnom konaní.

18. Žalobca ako žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci k žiadosti doložil kópie dokladov a to Žalobu o zaplatenie sumy 68,09 EUR s príslušenstvom zo dňa 22.04.2020, Výzvu rozhodcu Mgr. Andreja Gundela žalovanému k zaslaniu žalobnej odpovede zo dňa 23.04.2020 . zn. 3451/20. Z predmetných listín je zrejmé, že žalobca ako žiadateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom v rozhodcovskom konaní o zaplatenie 68,09 EUR s prísl. proti mobilnému operátorovi Orange Slovensko, a.s., titulom neuhradených faktúr za poskytnuté služby v období od mája 2018 do septembra 2018.

19. Súčasťou administratívneho spisu sú aj listiny potvrdenie Úradu práce o poberaní prídavku na dieťa, príjmová a majetková situácia oprávnenej osoby, daňové priznanie za rok 2019, čestné vyhlásenie žalobcu zo dňa 20.05.2020 o čistom príjme z podnikania.

20. Následne žalovaný vydal rozhodnutie Číslo spisu: , ČRZ: 59992/2020 zo dňa 25.05.2020, ktorým nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o zaplatenie 68,09 EUR s príslušenstvom, vedenej rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom pod . zn. 3451/20. Rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu.

VI. Verejné vyhlásenie rozsudku.

21. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 02.03.2023, postupujúc podľa a . Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci. Miesto a čas verejného vyhlásenia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením ( ).

VII. Právne posúdenie žaloby.

22. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, (ďalej len „“), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podaných námietok a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

23. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

27. Podľa , účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.

28. Podľa , tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.

29. Podľa , tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "").

30. Podľa , na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených.

31. Podľa , na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

32. Podľa , do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „“), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

33. Podľa , o forme poskytnutia právnej pomoci rozhoduje centrum, prihliada pritom na okolnosti prípadu a účelnú ochranu práv oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby.

34. Podľa , oprávnenú osobu alebo zahraničnú oprávnenú osobu v príslušnom konaní pred súdom zastupuje advokát, ktorého určí centrum zo zoznamu podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti rozhodnutiu podľa prvej vety sa advokát nemôže odvolať; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.

35. Podľa , fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

36. Podľa , podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba ĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

37. Podľa , za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu po odpočítaní a) poistného na verejné zdravotné poistenie, b) poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, c) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a d) ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb.

38. Podľa , príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

39. Podľa , za majetok podľa tohto zákona sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľnosti, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty okrem majetku, ktorý sa za majetok nepovažuje podľa osobitného predpisu.

40. Podľa , o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko , jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

41. Podľa , Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá ĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

42. Podľa , žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci.

43. Podľa , na o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

44. Podľa zákona cˇ. , za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 205,07 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

45. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. s účinnosťou v čase rozhodovania, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2020, suma minimálnej mzdy na rok 2020 sa ustanovuje na 580,00 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.

VIII. Posúdenie správnym súdom.

46. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa bolo preskúmať, či správny orgán vecne príslušný na si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi , či rozhodnutie bolo vydane´ v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydane´ v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že hodnota sporu, v ktorom žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci je v sume 68,09 EUR s prísl., ktorá neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. , t.j. sumu 580,- EUR, ktorá je jedným z kritérií pre priznanie požadovanej právnej pomoci, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

47. Právnym rámcom súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia je zákon o poskytovaní právnej pomoci, ktorého účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv.

48. o nároku na poskytnutie právnej pomoci v zmysle sa začína pred správnym orgánom príslušným na rozhodovanie (žalovaným) podaním písomnej žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na určenom tlačive. Žiadateľ k žiadosti (alebo na výzvu správneho orgánu) je povinný predložiť podklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci,

pričom podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebne´ údaje aj správny orgán, ktorý ich vyžiada od štátnych orgánov, obci´, notárov a iných právnických osôb a fyzických osôb. Po zabezpečení všetkých potrebných dokladov a zistenom skutkovom stave správny orgán o žiadosti v zákonom určenej lehote rozhodne. Zákon správnemu orgánu vymedzuje rozhodnúť o poskytnutí právnej pomoci fyzickej osobe bez finančnej účasti za predpokladu kumulatívneho (súčasného) splnenia podmienok uvedených v čo znamená, že ak čo i len jedna podmienka nie je splnená, nemožno ovi priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. Z uvedeného vyplýva, že úspešným môže byť len osoba, ktorá osvedčí, že jeho príjem nepresahuje 1,4 - na´sobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom ( zákona cˇ. , opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR cˇ. ), že si nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

49. Účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Z uvedeného potom plynie, že štát sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám a za tým účelom stanovil zákonom určené podmienky, za ktorých bude poskytnutá právna pomoc fyzickým osobám, v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy. Zároveň úmysel zákonodarcu spočíva aj v tom, aby náklady, ktoré vzniknú štátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Zákonodarca ustanovil tieto podmienky v kumulatívne, čo znamená, že na to, aby bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci posúdená kladne, je nevyhnutné splniť všetky zákonnom ustanovené podmienky. Dve z troch podmienok musia byť splnené počas celého trvania poskytovania právnej pomoci ( ) a jednou z nich je určenie hodnoty sporu, v rámci ktorého sa o právnu pomoc žiada. Hodnota takého sporu musí prevyšovať výšku minimálnej mzdy stanovenej v príslušnom období (v preskúmavanej veci je to suma 580,- EUR).

50. Vo veci žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci žalovaný ustálil, že hodnota sporu, vo vzťahu ktorému sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, je v sume 68,09 EUR s prísl.. A keďže táto suma neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy na rok 2020, ustanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. vo výške 580,- EUR, žalobca nesplnil jednu z kumulatívnych .

51. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 5. tohto rozhodnutia vo vzťahu k hodnote sporu s tým, že žalovaný nevzal do úvahy skutočnosť uvedenú v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a to, že žalobca má právo použiť prostriedok procesnej obrany a to vzájomnú žalobu v zmysle o rozhodcovskom konaní, v dôsledku čoho by hodnota sporu spočívala v sume uvedenej vo vzájomnej žalobe, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd je názoru, že hodnota sporu je viazaná iniciatívou žaloby vo veci samej, ktorú vymedzuje žalobca, čo v predmetnom prípade bola spoločnosť Orange Slovensko, a.s., a to titulom neuhradených faktúr za poskytnuté služby v období od mája 2018 do septembra 2018 v sume 68,09 EUR s prísl.. To, že žalobca sa v predmetnom konaní na strane žalovaného chce brániť vzájomnou žalobou, v žiadnom prípade nemôže mať dosah na hodnotu sporu, nakoľko hodnotu sporu vždy vymedzuje žalobca. Hodnota sporu je vždy vymedzená žalobným návrhom ktorému čelí žalovaný, a je výlučne na žalovanom, aký ôsob obrany voči žalobnému návrhu použije. Použitá obrana žalovaného nevymedzuje hodnotu sporu. Inštitút vzájomnej žaloby má charakter obrany ktorá je vždy neistá a preto logicky je vylúčené vzájomnú žalobu včleniť pod vymedzenie hodnoty sporu. Na tomto mieste má súd potrebu uviesť, že takýto názor má podporu i v úmysle zákonodarcu, ktorý vytvoril systém poskytovania právnej pomoci avšak na druhej strane vytvoril už riešil Najvyšší súd SR v svojich rozhodnutiach .zn. zo dňa 29.11.2016, .zn. zo dňa 05.11.2019.

52. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 4. a 6. tohto rozhodnutia, že ak žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci žiada aj o poskytnutie predbežnej právnej pomoci v zmysle , má

žalovaný predbežnú právnu pomoc neodkladne poskytnúť a až následne má skúmať a vyhodnocovať podklady pre rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd na tomto mieste konštatuje, že inštitút poskytnutia predbežnej právnej pomoci v zmysle má predbežný charakter, ktorý v rámci prebiehajúceho administratívneho predbežne alebo na určitú dobu upravuje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti , ktoré sú podkladom pre rozhodnutie vo veci samej. (Baricová, J., Fečík, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 127). Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že ak by aj žalovaný rozhodol o predbežnej právnej pomoci, išlo by o rozhodnutie predbežnej povahy, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu ( ). Preto ôsobilosť takéhoto rozhodnutia ohroziť alebo zasiahnuť do základných práv je už v svojej podstate oslabená, pretože účinky takéhoto rozhodnutia sú vždy iba dočasné a neznamenajú definitívne usporiadanie vecí či práv . (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR .zn. zo dňa 16.12.2020) V tejto súvislosti sa súd stotožnil s názorom žalovaného, ktorý priamo uviedol v preskúmavanom rozhodnutí s dôrazom na skutočnosť, keďže žalovaný disponoval všetkými potrebnými dokladmi pre vydanie rozhodnutia v rámci zákonnej lehoty a dokonca ešte pred uplynutím lehoty definovanej žalobcom zmeškanie ktorej mu hrozí a to dňom 11.06.2020, konal podľa názoru súdu správne a hospodárne, keď už dňa 25.05.2020 vydal rozhodnutie ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Pre prehľad časového sledu súd uvádza: žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci spolu so žiadosťou o predbežné poskytnutie právnej pomoci bola žalovanému doručená dňa 21.05.2020, rozhodnutie žalovaného vo veci poskytnutia právnej pomoci bolo vydané dňa 25.05.2020 a lehota ktorej zmeškanie podľa žalobcu v žiadosti o predbežné poskytnutie právnej pomoci hrozí bola určená na deň 11.06.2020. Z uvedených časových faktov vyplýva, že žalovaný konal a rozhodol meritórne promptne, keďže disponoval relevantnými podkladmi pre vydanie rozhodnutia, dokonca nevyužil ani celú dĺžku zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia ( ), v dôsledku čoho by bolo iracionálne a nehospodárne rozhodovať vo veci žiadosti o predbežné poskytnutie právnej pomoci.

53. Námietku žalobcu v replike, uvedenú v odseku 14. tohto rozhodnutia, že právny zástupca poverený žalovaným, nemôže byť právnym zástupcom žalobcu, nakoľko záujmy žalovaným povereného právneho zástupcu sú v rozpore so záujmom žalobcu. Konflikt záujmov spočíva v tom, že právny zástupca nebude konať v rozpore so záujmami žalovaného, od ktorého závisí vyplatenie odmeny za zastupovanie, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V danej veci, postavenie ustanoveného právneho zástupcu žalobcu, ktorý bol určený na zastupovanie žalobcu rozhodnutím žalovaného Číslo spisu: , ČRZ: 92785/2020 zo dňa 17.08.2020, nemožno uviesť do konfliktu záujmov, nakoľko ide o profesionálne odborné zastúpenie a nie o hájenie osobných záujmov ustanoveného právneho zástupcu. Žalovaný pri priznaní odmeny za zastupovanie vychádza z dôvodnosti právnych služieb vymedzených vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom nemá zákonný titul na skúmanie resp. posúdenie, či tá ktorá právna služba bola ustanoveným zástupcom vykonaná čo do hmotného obsahu právneho zastúpenia, v prospech alebo v neprospech žalovaného. Preto priznanie odmeny nie je motivované konaním ustanoveného právneho zástupcu v prospech záujmov žalovaného.

54. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaných námietok dospel k záveru, že žalovaný sa vecou riadne zaoberal, pred vydaním rozhodnutia zabezpečil všetky právne relevantné podklady potrebné pre rozhodnutie a svoje rozhodnutie riadne v logických súvislostiach odôvodnil v prepojení na príslušný právny predpis. Keďže súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, žalobu v súlade s ako nedôvodnú zamietol.

IX. Trovy .

55. O náhrade trov súd rozhodol podľa v spojení s tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), preto mu súd právo na náhradu trov nepriznal.

56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasanú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydane´ opravne´ uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť ísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak ma´ sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnute´ rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejme´, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).