Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1C-3-2013.pdf
PDF · 75.6 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/3/2013
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598 proti žalovanému: I. Z., nar. X.X.XXXX, Q. XXX, XXX XX F., štátny občan SR o zaplatenie sumy 1.688,57 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a to splnomocnencovi žalobcu trovy právneho zastúpenia v sume 213,84 eur a iné trovy v sume 6,70 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok z návrhu v sume 94,30 eur vedený na Okresnom súde Skalica pod položkou D10a 1201/12.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 19.9.2012 domáhal , aby súdu uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.688,57 eur s príslušenstvom titulom nesplateného úveru poskytnutého na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 7.12.2006 a náhradu trov konania.
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 3.6.2014 prostredníctvom splnomocnenca vzal žalobu celkom späť skôr než začalo pojednávanie, navrhol konanie zastaviť, vrátiť krátený zaplatený súdny poplatok a priznať náhradu trov konania.
Podľa § 96 ods. 1, 3 o.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ počas konania vzal návrh celkom späť, súd v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie zastavil. Súhlas so späťvzatím návrhu nebol potrebný, pretože k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než začalo pojednávanie.
Súd rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku z návrhu s použitím ustanovenia § 11 ods. 3, 4 Zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a to kráteného o sumu 6,70 eur.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu zval späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Otázku vzťahu medzi ustanoveniami § 146 ods. 1 písm. c) a § 146 ods. 2 O.s.p. je potrebné interpretovať ako vzťah medzi všeobecnou a špeciálnou právnou normou. Aplikácia ustanovenia § 146 ods. 2 je daná tam, kde je naplnená jeho hypotéza. Ak nie je naplnená, platí všeobecné ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c). Jedným z predpokladov použitia ustanovenia § 146 ods. 2 vyplývajúcim z jeho hypotézy je, aby účastníkovi, ktorý nezavinil zastavenie konania, vznikli trovy, ktoré by mu mal nahradiť účastník, ktorý zavinil zastavenie konania.
Pri použití ustanovenia § 146 ods. 2 je treba otázku, či účastník zavinil, že konanie muselo byť zastavené, resp. pre správanie sa odporcu bol návrh vzatý späť, posudzovať z hľadiska procesného výsledku. Je potrebné si uvedomiť, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva a nie práva hmotného. Preto tiež otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, treba posudzovať z hľadiska procesného výsledku. Ak by mal byť návrh vzatý späť pre správanie sa odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu, teda ak bolo navrhovateľom uplatnené právo splnené neskorším správaním sa odporcu bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. Pritom medzi správaním sa odporcu a žalobným návrhom musí ísť o vecnú spojitosť.
Pri aplikácii citovaného ustanovenia sa jedná o dve výnimky zo zásady, že pri zastavení konania žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy. Zavinenie môže existovať na strane navrhovateľa ako aj na strane odporcu. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, preto je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania. Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Súd má preto za to, že v konaní žalobca vzal žalobu späť pre správanie sa žalovaného, keď počas konania sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu a uplatnenú pohľadávku žalobcu uznal čo do dôvodu a výšky.
Žalobca využil svoje dispozičné právo s návrhom a návrh vzal späť po tom, čo počas konania uzavrel so žalovaným mimosúdnu dohodu o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára, v rámci
ktorej žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi v celom rozsahu titulom uzavretej zmluvy o splátkovom úvere. Žalobca má takto právo na priznanie náhrady trov konania.
Žalobca prostredníctvom splnomocnenca navrhol priznanie náhrady trov konania a to trov právneho zastúpenia v zmysle Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 213,84 eur takto: za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava, podanie na súd) 2 x 81,33 eur v sume 162,66 eur, režijný paušál v sume 15,.26 eur, t.j. 2 x 7,63 eur, 20% DPH v sume 35,58 eur a iné trovy v sume 6,70 eur titulom krátenia vráteného súdneho poplatku z návrhu, teda spolu v sume 220,54 eur. Súd priznal žalobcovi vyčíslenú náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).