Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-21-2022.pdf
PDF · 103.21 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/21/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, sídlo: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: U. K., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: XXX XX J. XXX, o zaplatenie 618,27 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. V časti o zaplatenie 80,41 EUR s príslušným úrokom z omeškania sa konanie zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca (v čase podania žaloby Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, ktorá počas konania postúpila pohľadávku na Intrum Slovakia s.r.o. - viď. odsek 3 rozsudku) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30. 03. 2022 domáhal zaplatenia sumy 618,27 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že medzi bankou ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 15. 10. 2013 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej banka viedla účet č. 44761741. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 600,00 EUR a bola povinná platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 20,00 EUR. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaná si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy, a to napriek viacerým výzvam. Pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie banka vystavila ku dňu 03. 02. 2022 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 01. 2022, obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady, s konečným zostatkom na úhradu vo výške 618,27 EUR. Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 01. 2022, t.j. v lehote splatnosti do dňa 20. 02. 2022. Žalobcovi tak počnúc dňom 21. 02. 2022 vznikol nárok na úroky z omeškania s úhradou uvedenej dlžnej sumy, v zákonnej výške 5 % ročne podľa § 517 Občianskeho zákonníka.
2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro (č.l. 6 - 7), Výpis z Bankomatky Quatro (č.l. 8 - 16).
3. Podaním z 05. 05. 2022 žalobca navrhol, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., ktorá žalovanú pohľadávku nadobudla na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok (register OpP sp. zn. 1OpP/3/2018) v spojení so Žiadosťou o postúpenie a prevod zo 07. 04. 2022, a to s účinnosťou k 19. 04. 2022. Tunajší súd zmenu na strane žalobcu pripustil uznesením sp. zn. 22Csp/21/2022-78 zo 16. 05. 2022.
4. Podaním z 11. 07. 2022 žalobca vzal žalobu späť v časti zaplatenia sumy 80,41 EUR (tvorenej poplatkami a sankčným úrokom) s prislúchajúcim úrokom z omeškania a doplnil svoje tvrdenia. Uviedol, že žalovaná dňa 01. 10. 2013 vyplnila Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro. V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu žiadosti, prijatím a schválením žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Zo strany Banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 15. 10. 2013, o čom svedčí podpis na uvedenej Žiadosti. Žalovaná začala čerpať úverový rámec dňa 08. 11. 2013, pričom celkovo vyčerpala sumu 740,- EUR. Plnenie žalovanej v prospech kartového účtu predstavuje v súhrne sumu 1 360,- EUR. V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 03. 04. 2019 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. K vyhláseniu okamžitej splatnosti došlo dňa 03. 04. 2019, a to pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15. 01. 2019.
5. Na podporu svojich tvrdení žalobca k podaniu z 11. 07. 2022 priložil nasledovné dôkazy: Predžalobná upomienka (č.l. 89), Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru s doručenkou (č.l. 90 - 91), Cenník VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (č.l. 92 - 95), Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet (č.l. 96), Výpis z Bankomatky Quatro (č.l. 97 - 105).
6. Žalovaná reagovala na žalobu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16. 08. 2022. Žalovaný nárok neuznala v celom rozsahu. Tento považuje za v celom rozsahu premlčaný s poukazom na § 54a Občianskeho zákonníka. Ďalej namietala, že k žalobe nebola priložená žiadna zmluva o spotrebiteľskom úvere na úver 2 400,- EUR. Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. K žiadosti nebola vyhotovená a podpísaná zmluva. Zmluva preto nemá písomnú formu a úver je bezúročný a bez poplatkov. Priložená žiadosť nie je podpísaná žalobcom a preto je neplatná. Z priloženej žiadosti nie je zrejmé, kto mal podpísať žiadosť za žalobcu. Ďalej žalovaná namietala, že žalobca uviedol nesprávne informácie, keďže úverový rámec nebol 600,- EUR, ako to tvrdil žalobca, ale 2 400,- EUR, ako je uvedené v žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro. Žalovaná tiež namietla, že úver nebol platne zosplatnený, keď žalovaná nebola v lehote 15 dní pred zosplatnením upozornená na možnosť úver zosplatniť. Žalovanej nebola doručená ani Predžalobná upomienka a ani Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti.
7. Žalobca reagoval replikou z 20. 02. 2023. Uviedol, že uplatnený nárok premlčaný nebol, s poukazom na neplynutie lehôt upravených z.č. 62/2020 Z.z., podľa ktorého v zmysle ust. § 1 písm. a) lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (25.3.2020) do 30. apríla 2020 neplynú (spolu 36 dní), § 8 písm. a) lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (19.1.2021) do 28. februára 2021 neplynú (spolu 40 dní). Počítajúc 76 dní zákonného neplynutia lehôt, v prípade počiatku premlčania celého uplatneného nároku od splátky splatnej dňa 15.1.2019, bola žaloba podaná dňa 30.3.2022 v 3 ročnej premlčacej dobe.
8. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 03. 03. 2023. Súd vykonal dokazovanie zo všetkých listinných dôkazov založených v spise a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
9. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli medzi sebou dňa XX. XX. XXXX zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej banka poskytla žalovanej úverový rámec vo výške 2 400,- EUR pri úrokovej sadzbe 22,80 % ročne a štandardnej mesačnej splátke 80,- EUR. Z predloženého Výpisu z Bankomatky Quatro vyplýva, že žalovaná úver čerpala (i) dňa 08. 11. 2013 vo výške 600,- EUR a (ii) dňa 25. 02. 2015 vo výške 140,- EUR. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru. Pôvodný žalobca zaslal žalovanej najskôr Predžalobnú upomienku z 08. 03. 2019 (č.l. 89), v ktorej žalovanú upozornil na omeškanie so splácaním a na možnosť zosplatnenia úveru. Následne žalovanej zaslal Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 03. 04. 2019 (č.l. 90), v ktorom žalovanú informoval, že dlh sa stal splatným v celom rozsahu, pričom dlžnú čiastku žalobca ku dňu oznámenia vyčíslil v sume 494,18 EUR.
10. Pôvodný žalobca postúpil žalovanú pohľadávku na žalobcu na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok (register OpP sp. zn. 1OpP/3/2018) v spojení so Žiadosťou o postúpenie a prevod zo 07. 04. 2022, s účinnosťou k 19. 04. 2022 (č.l. 54). Postúpenie pohľadávky pôvodný žalobca oznámil žalovanej Oznámením o postúpení pohľadávky z 22. 04. 2022 (č.l. 46).
11. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky a jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi uplatňovaná v súlade so zákonom.
12. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase uzavretia zmluvy („ZoSÚ“) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
13. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
14. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
15. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.
16. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
17. Žalobca v konaní nepreukázal, že veriteľovi vzniklo právo vyhlásiť okamžitú splatnosť spotrebiteľského úveru a vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie úveru, a to s poukazom na § 7 ZoSÚ v spojení s § 11 ods. 2 ZoSÚ.
18. Žalobca nepreukázal, že veriteľ s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovanej splácať úver v zmysle § 7 ZoSÚ. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov sa údaje k skúmaniu bonity nachádzajú v Žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro, kde je pri žalovanej uvedené: priemerný čistý mesačný príjem za posledných 6 mesiacov: nečitateľné číslo (čitateľná je iba časť pravdepodobne trojciferného čísla - 22), pracovné zaradenie: na materskej dovolenke. Iné údaje (relevantné z hľadiska skúmania bonity) v žiadosti uvedené neboli. Veriteľ teda od žalovanej ako žiadateľky o úver nezistil žiadne reálne mesačné náklady ani len na základné životné potreby, pri zohľadnení vyživovacej povinnosti žalovanej. Nie sú uvedené ani akékoľvek údaje o iných finančných záväzkoch žalovanej. Z uvedeného je zrejmé, že veriteľ nezabezpečil potrebné vstupné údaje pre posudzovanie schopnosti žalovanej splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne. Z vykonaných dôkazov súd ustálil, že veriteľ nezhromaždil dostatočné vstupné údaje (resp. nezhromaždil žiadne relevantné údaje o životných nákladoch žalovanej, prihliadajúc na jej vyživovaciu povinnosť, a ani údaje o finančných záväzkoch žalovanej), ktoré by umožnili skúmať bonitu žalovanej tak, aby veriteľ získal vierohodný výsledok o reálnej schopnosti žalovanej splácať úver. Vzhľadom na to podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ prvej vety nebol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Ide zároveň o hrubé porušenie povinnosti skúmať bonitu, a preto súd vyhodnotil úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ druhej vety.
19. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že veriteľ nebol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť predmetného úveru (§ 11 ods. 2 ZoSÚ prvá veta). Neplatnosť okamžitého zosplatnenia úveru však nespôsobuje zánik práva veriteľa na zaplatenie jednotlivých splátok. Je preto potrebné posúdiť, či žalobcovi možno priznať nárok voči žalovanej z titulu jednotlivých splátok.
20. Žalobca tvrdí, že žalovaná pohľadávka na neho mala prejsť v dôsledku postúpenia pôvodným žalobcom (viď. odsek 3 tohto rozsudku). Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym úkonom, ktorý musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 37 ods. 2 OZ Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Zmluvou o postúpení pohľadávky postupca prevádza svoju pohľadávku (t.j. právo na plnenie voči dlžníkovi) na postupníka. Pohľadávka musí byť v zmluve určite a zrozumiteľne identifikovaná, pričom musí ísť o existujúcu pohľadávku. Pohľadávka je identifikovaná právnym dôvodom, výškou a splatnosťou. Predmetom postúpenia medzi pôvodným žalobcom a žalobcom bola jedna pohľadávka (po zosplatnení úveru), s jedným dátumom splatnosti. Táto pohľadávka je však odlišnou pohľadávkou od pohľadávok pôvodného žalobcu na úhradu jednotlivých splátok. Má odlišný právny režim a z právneho hľadiska tieto pohľadávky nemožno zamieňať. Jediné, čo majú spoločné, je právny titul. Ak predmetom postúpenia podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok bola vyššie špecifikovaná pohľadávka po zosplatnení, je právne nepochybné, že predmetom postúpenia neboli jednotlivé pohľadávky na úhradu splátok úveru. Naopak, predmetom postúpenia bola neexistentná pohľadávka, keďže podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v spojení s § 39 OZ nemohla vôbec vzniknúť (pôvodný žalobca nebol oprávnený zosplatniť úver). Preto žalobca nedisponuje platnou pohľadávkou, ktorú by si voči žalovanému mohol v tomto konaní uplatniť. Súd nemohol žalobcovi priznať nárok voči žalovanému ani z titulu splátok, keďže tieto ako samostatné práva/pohľadávky neboli predmetom postúpenia podľa príslušnej zmluvy o postúpení pohľadávok a teda žalobca nie je nositeľom práv z nich vyplývajúcich. Ide o situáciu predpokladanú v § 527 ods. 1 písm. a) OZ.
21. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca nemá v tomto konaní aktívnu legitimáciu, nie je nositeľom existujúcich nárokov voči žalovanej z predmetnej zmluvy, a preto súd nemohol rozhodnúť inak, než žalobu zamietnuť, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
22. Okrem vyššie uvedeného by žalovanú pohľadávku nebolo možné priznať ani z toho dôvodu, že žalovaná čerpala úver v celkovej výške 740 EUR, pričom veriteľovi dosiaľ uhradila celkom 1 360,- EUR, a teda viac, než na čo by veriteľ, s poukazom na záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, mal inak (hypoteticky) nárok (t.j. istina úveru už bola v celom rozsahu uhradená).
23. Podľa § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“) strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
24. Podľa § 157 ods. 2 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
25. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
26. Súd v súlade s prejednacou zásadou vytýčil pojednávanie na deň 03. 03. 2023, na ktoré boli účastníci riadne predvolaní. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil seba a žalobcu z neúčasti na pojednávaní a navrhol, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti, teda na základe predložených dôkazov a v intenciách žaloby a ostatných tvrdení žalobcu. Tým sa žalobca vzdal práva vypočuť si skutočnosti a predbežné právne posúdenie podľa § 181 ods. 2 CSP, práva uplatniť ďalšie prostriedky procesného útoku v zmysle § 153 ods. 1 CSP a zmaril i možnosť súdu postupovať podľa § 150 ods. 2 CSP. Preto súd nemohol rozhodnúť inak, než ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Takéto rozhodnutie pritom žalobca nemôže považovať za prekvapivé. Všeobecné súdy pri tomto type žalôb vyhodnocujú splnenie podmienok pre okamžité zosplatnenie úveru podľa § 565 a § 53 ods. 9 OZ, ako aj skúmanie bonity dlžníka s vynaložením odbornej starostlivosti v intenciách § 7 ZoSÚ a s právnymi dôsledkami uvedenými v § 11 ods. 2 ZoSÚ. Preto musel byť pripravený uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno i v týchto otázkach, čo však žalobca neuniesol. Žalobca sa nedostavil ani na pojednávanie, na ktorom súd vec prejednával a na ktoré bol žalobca riadne predvolaný. Žalobca nemôže očakávať, že súd vytýči pojednávanie, naštuduje spis a keď považuje žalobcom produkované tvrdenia alebo dôkazy za nedostatočné, potom odročí pojednávanie a opätovne pozve žalobcu, aby sa mohol vyjadriť, prípadne ešte predtým zašle žalobcovi písomný predbežný právny názor spolu so všetkými otázkami, ktoré potrebuje súd zodpovedať. Takáto povinnosť súdu z CSP nevyplýva. Zároveň taký postup nie je súladný s § 153 ods. 1 CSP v spojení s § 157 ods. 2 CSP a § 183 CSP.
27. V časti o zaplatenie sumy 80,41 EUR (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania žalobca vzal žalobu späť a navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Súd preto s poukazom na § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
28. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná, a teda jej patrí i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorý jej súd priznal vo výroku III. tohto rozhodnutia. Na tom nič nemení ani zastavenie konania v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby, keďže žalobca nevzal žalobu späť z dôvodu úhrady pohľadávky, či z iného dôvodu na strane žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto rozsudku (§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§ 367 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient môže odvolanie podať za podmienok uvedených v § 360 CSP.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinná strana dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa druhá strana domáhať jej splnenia v exekúcii.