Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Co-12-2023.pdf
PDF · 93.64 KB
Case nature
Subarea
8Co/12/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: H. I., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX/X, W., v konaní zast. advokátom JUDr. Gergelyom Pšenákom, M. R. Štefánika 30, Nové Zámky, IČO: 42 369 436, proti žalovanému: L. I., nar. XX.XX.XXXX, L. 6, W. (toho času XXXX W., I. O. X, X/A, T. G.), v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 17C/42/2021-75 zo dňa 18. januára 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Komárno dňa 20.10.2021 sa žalobkyňa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - bytu č. X, X. posch., vchod č. X v dome so súp. č. XXXX, parc. č. XXXX na LV č. XXXX pre k. ú. W., vo vlastníctve žalovaného v podiele X/X a žalobkyne v podiele X/X nariadením predaja nehnuteľnosti súdom. Žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 04.01.2023 žiadala, aby súd zakázal výkon záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom na vyššie uvedený byt do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území W., a to bytu č. X na X. poschodí obytného domu so súp. č. XXXX, vchod č. X na parc. č. XXXX, že so žalovaným žila v partnerskom vzťahu, z ktorého sa im narodilo spoločné dieťa, syn L. X. I., nar. XX.XX.XXXX a že po rozvrate ich partnerského vzťahu, zostal bývať v spoločnom byte žalovaný. Kúpa uvedeného bytu bola financovaná z časti z finančných prostriedkov poskytnutého hypotekárneho úveru finančnou inštitúciou Slovenská sporiteľňa, a.s. (ktorá banka zriadila záložné právo k nehnuteľnosti) a z časti z jej poskytnutého spotrebného úveru. Nakoľko podľa upozornenia banky nie sú splácané splátky hypotekárneho úveru a žalovaný neplatí náklady spojené s užívaním bytu, vznikli medzi nimi ako spoluvlastníkmi nezhody, preto prostredníctvom právneho zástupcu zaslala žalovanému výzvu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti/mimosúdne urovnanie zo dňa 19.08.2021 a navrhla zrušiť a vysporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti dohodou (zánikom spoluvlastníctva alebo spoločným odpredajom). Žalovaný predmetnú výzvu prevzal, avšak sa nevyjadril k uvedenej výzve, preto dňa 20.10.2021 podala na súd žalobu o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu a zároveň navrhla, aby súd nariadil predaj predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nespláca hypotekárny úver, dňa 02.12.2022 poslala Slovenská sporiteľňa, a. s., ako záložný veriteľ výzvu žalovanému na úhradu dlžnej sumy, ktorá bola doručená aj jej ako záložcovi (dlžná suma ku dňu 02.12.2021 predstavovala sumu 2.602,46 eura), a to najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy, inak banka vyhlási mimoriadnu splatnosť jej pohľadávky a pristúpi k výkonu záložného práva, ktoré zabezpečuje jej pohľadávku. Z uvedeného dôvodu má za to, že ak by došlo k výkonu záložného práva zo strany banky, mohlo by dôjsť aj k poškodeniu jej práv, nakoľko predmetný záloh môže byť predaný pod cenu a zároveň v dôsledku výkonu záložného práva
vzniknú poplatky, ktoré by nevznikli, ak by predaj uvedenej nehnuteľnosti nariadil súd. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobkyňa navrhla nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal výkon záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom na vyššie uvedený byt do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Napadnutým zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie podaný návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s tým, že svoje rozhodnutie, s poukazom na predmet konania, obsah podaného návrhu, citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP - zák. č. 160/2015 Z. z. - § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. d/, § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 a 2) a všeobecné úvahy k inštitútu neodkladného opatrenia, odôvodnil nasledovne:
2.1. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi navrhovateľom a stranou, ktorá návrh nepodala, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t. j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že navrhovateľ sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Navrhovateľ je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak navrhovateľ neosvedčil svoj nárok a ak nepripojil listiny, na ktoré sa odvoláva.
2.2. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenia v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania, a to aj bez potreby následnej žaloby, počas konania vo veci samej, ako aj po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP obsahuje demonštratívny výpočet povinností a obmedzení, ktoré súd môže neodkladným opatrením uložiť. Pokiaľ sa navrhovateľ domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, súd bez ďalšieho skúma splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia.
2.3. Skúmajúc, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, sa súd oboznámil s návrhom žalobkyne a výzvou Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 02.12.2022.
2.4. V danom prípade súd skúmal, či nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako sa ho žalobkyňa domáhala, je prípustné. Vychádzajúc z návrhu žalobkyne a ňou predloženého listinného dôkazu (výzva SLSP, a.s. zo dňa 02.12.2022), súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa dostatočným spôsobom neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne jej hroziacej ujmy, na odvrátenie ktorej by bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Žalobkyňa vo svojom návrhu síce uviedla, že je potrebná bezodkladná úprava pomerov zo strany súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia, pretože v opačnom prípade jej môže vzniknúť škoda, keď uviedla, že ak by došlo k výkonu záložného práva zo strany banky, mohlo by dôjsť aj k poškodeniu jej práv, nakoľko predmetný záloh môže byť predaný pod cenu a zároveň v dôsledku výkonu záložného práva vzniknú poplatky, ktoré by nevznikli, ak by predaj bytu nariadil súd. Navyše bolo v rámci rozhodovania nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné nielen pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ale aj skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ktoré by bez rozumných pochybností umožňovali prijať záver, že medzi stranami sporu je potrebné bezodkladne upraviť pomery z dôvodu bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva vzniku ujmy, ktorému je možno zabrániť len nariadením neodkladného opatrenia. Súd má za to, že návrh žalobkyne nie je dôvodný, keďže na nariadenie neodkladného opatrenia nie je naplnený základný atribút potreby neodkladne upraviť pomery medzi stranami, a to hrozba reálnej a bezprostrednej ujmy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2.5. O nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia súd nerozhodoval, pretože žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v konaní vo veci samej, preto o nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
3. Uvedené uznesenie (doručované pre zamietnutie návrhu v zmysle ust. § 331 ods. 1 veta druhá CSP len žalobkyni) včas podaným odvolaním napadla len žalobkyňa domáhajúca sa jeho zmeny tak, aby odvolací súd vydal uznesenie o neodkladnom opatrení tak, ako ho označila v podanom návrhu, s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V podanom odvolaní zopakovala skutkové tvrdenia vo veci odôvodnenia samotného návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva, keď ďalej poukázala na to, čím odôvodnila svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a čo konštatoval Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie pri jeho zamietnutí v napadnutom uznesení, keď uviedla podľa obsahu jej podania ako odvolací dôvod to, že reálna a bezprostredná ujma tu hrozí, nakoľko banka vyhlásila ku dňu 27.01.2023 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy (o úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.10.2017 voči žalovanému, ktoré oznámenie ako dôkaz k podanému odvolaniu pripojila), keď v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti banka uviedla, že pohľadávka predstavuje 27.578,89 eura a že uvedená suma je ďalej úročená, na základe čoho je (potom) možné konštatovať, že hrozba reálnej a bezprostrednej ujmy je už jednoznačne naplnená.
3.1. V kontexte ust. § 329 ods. 1 veta druhá CSP (ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) doručoval odvolací súd podané odvolanie (spolu s podaným návrhom) žalovanému a tiež aj Slovenskej sporiteľni, a.s. (na vedomie a prípadné vyjadrenie sa) - napriek tomu, že v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je označená účastníkom konania, avšak v navrhovanom petite uznesenia (v bode II.) sa uvádza ako subjekt, „v prospech ktorej sa má výkon záložného práva zakázať“. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril, vyjadrila sa Slovenská sporiteľňa, a.s. prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Poukázala na to, že postup súdu pri doručovaní jej podaného odvolania považuje za zákonný, hoci ako účastník konania/sporu žalobkyňou označená nie je, čo podľa jej názoru je bez ďalšieho dôvodom na zamietnutie podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pre nedostatok vecnej legitimácie, kedy je zásadne zodpovednosť strany žalobcu, aby svojim procesným konaním písomne označil a založil účastenstvo všetkých nevyhnutných subjektov, ktoré sa konania z hľadiska vecnej legitimácie zúčastňovať musia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, keď v rozhodnutí neabsentuje relevantné odôvodnenie a uvedené rozhodnutie je tak podľa jej názoru v súlade so zákonom. V podanom opravnom prostriedku úplne absentujú právne relevantné dôvody, keď absentujú, resp. sú bagatelizované právne najvýznamnejšie skutkové a právne okolnosti. Je presvedčená o tom, že uvedené, v celom rozsahu neúplné podanie a rovnako i opravný prostriedok voči súdnemu rozhodnutiu sledujú jediné a to účelové vyvolanie a predlžovanie stavu, resp. konania, ktoré nesmeruje k ochrane ohrozených subjektívnych
práv ale predstavuje zneužitie procesného práva na oddialenie plnenia si zákonných a zmluvných povinností žalobkyne, vrátane povinnosti strpieť výkon záložného práva. Je potrebné akcentovať to, že žalobkyňa je v konaní právne zastúpená advokátom - profesionálom a úplne opomína ústavnoprávne aspekty, predovšetkým akékoľvek jej základné práva veriteľa, keď tieto základné práva sú koncipované ako rovnocenné a treba ich riešiť uplatnením zásady ich spravodlivej rovnováhy. Zo strany žalobkyne ide o snahu - za pomoci izolovanej, formalistickej a všeobecnej argumentácie - ospravedlňovať zrejmú nespravodlivosť, čo považuje za ústavnoprávne neudržateľné, keď v súkromnoprávnych vzťahoch je nevyhnutné riadne dodržiavať uzatvorené zmluvy a práve uvedené žalobkyňa porušuje, hoci dlžník konal v rozpore so svojimi základnými povinnosťami, čoho dôsledkom je aktivácia povinnosti tzv. náhradného dlžníka (záložcu) dlh uspokojiť náhradným spôsobom, t. j. výťažkom zo speňaženia zálohu, ktorú povinnosť sa žalobkyňa snaží protiprávne podaným návrhom zmariť. Z jej strany ide len o účelovú snahu neniesť svoju zodpovednosť za toto protiprávne konanie, pričom konajúci súd rozpoznal práve účelovosť návrhu, akcentoval podstatu a zmysel relevantných právnych kategórií a inštitútov a návrh zamietol, odhliadnuc od skutočnosti, že podľa jej názoru mal podaný návrh pre jeho neúplnosť odmietnuť. Žiada preto odvolací súd, aby alternatívne rozhodnutie zmenil (a podanie žalobkyne - návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol) alebo aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň jej priznal nárok na náhradu trov konania (keďže nie je účastníkom vo veci samej). V ďalšom texte vyjadrenia následne rozsiahlo a podrobne poukázala na generálne najvýznamnejšie skutočnosti k záložnému právu, k osobitným kľúčovým aspektom v rámci predmetného konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, k neosvedčeniu a neexistencii vecnej legitimácie a k nedostatkom podaného návrhu, podľa jej názoru s dôsledkom jeho nespôsobilosti na meritórne rozhodovanie o ňom, keď tiež zdôraznila, že v podanom odvolaní žalobkyňa na väčšinu uvedených a podstatných skutočností relevantne nereaguje, prípadne vyslovuje tvrdenia úplne arbitrárne. Požadované rozhodnutie by zásadným spôsobom zasiahlo do jej základného práva chráneného ústavou na ochranu vlastníctva, resp. majetku, keď tiež poukázala na to, že jej majetkové poškodenie veriteľa každým dňom omeškania narastá a dochádza teda k zvyšovaniu jej majetkovej ujmy a zostáva nejasné, či toto poškodenie bude môcť byť reparované. Nie je teda možné jej ako záložnému veriteľovi zakázať realizáciu jej zákonných opatrení, ktoré má zaručené kogentnou právnou úpravou.
4. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
5. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené (§ 331 ods. 1 CSP).
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobkyne (nie teda vyjadrení k nemu) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie vo výroku vecne správne, keď o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval z dôvodu, že sa jedná o návrh neodkladného opatrenia podaný v konaní vo veci samej, teda o trovách tohto odvolacieho konania sa následne bude rozhodovať pri rozhodovaní o trovách konania v rozhodnutí vo veci samej (vrátane požiadavky Slovenskej sporiteľne, a.s.).
7. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia tvoriaceho s rozhodnutím odvolacieho súdu jeden celok, keď na zdôraznenie jeho správnosti aj s ohľadom na odvolacie dôvody uvádza nasledovné.
8. V danej veci súd prvej inštancie podaný návrh zamietol (po vecnom posúdení jeho dôvodov, teda nevzhliadnutí jeho obsahových nedostatkov) z dôvodu nenaplnenia základného atribútu potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, a to hrozby reálnej a bezprostrednej ujmy, ktorý právny záver (prvoinštančného súdu) žalobkyňa v podanom odvolaní síce uviedla, avšak k jeho nesprávnosti (v čase vydania rozhodnutia) skutkové a právne dôvody neuviedla (čo by inak - nebyť ďalšieho uvedenia novej skutočnosti bolo dôvodom na odmietnutie podaného odvolania pre nedostatok dôvodov jeho odôvodnenia), keď poukázala len na existenciu novej skutočnosti - vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
pohľadávky zo zmluvy bankou voči žalovanému ku dňu 27.01.2023 (podaním z 28.01.2023, ktoré k odvolaniu pripojila), na základe čoho ďalej uviedla, že hrozba reálnej a bezprostrednej ujmy je (potom) už jednoznačne naplnená a teda odôvodňuje vydanie ňou požadovaného neodkladného opatrenia, ktoré neodkladné opatrenie nesmeruje k uloženiu povinnosti protistrane ale k uloženiu zákazu výkonu záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne a.s.. Poukaz na existenciu novej skutočnosti po vydaní napadnutého rozhodnutia však (v zmysle citovaného ustanovenia § 329 ods. 2 CSP) nemôže byť úspešným odvolacím dôvodom pre požadovanú zmenu rozhodnutia, nakoľko pre neodkladné opatrenie je vždy rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a teda tvrdenie žalobkyne z odvolania o tom, že je už jednoznačne po uvedenom zosplatnení úveru z 28.01.2023 možné konštatovať hrozbu reálnej a bezprostrednej ujmy ako prípustný - dôvodný odvolací dôvod neobstojí. Nad rámec dôvodov pre zamietnutie podaného návrhu uvedených v napadnutom rozhodnutí odvolací súd dodáva, že nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k tretiemu subjektu - neúčastníkovi konania/sporu, t. j. Slovenskej sporiteľni a.s. (v návrhu účastníkom podaného návrhu neoznačená a ako povinnou osobou v petite návrhu tiež jednoznačne neoznačená) je možné len vo výnimočných prípadoch, v ktorých by mohlo prísť bez jeho vydania k zmareniu predmetu konania/sporu, o čo však sa jednať nemôže, keď predmetná nehnuteľnosť je ako celok zaťažená záložným právom banky a žalobkyňa nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva nežiada, pričom (po ďalšom navyšovaní zosplatnenej pohľadávky o úroky - zrejme i sankčné) je v záujme samotnej žalobkyne čo najskoršie vyriešenie/uspokojenie pohľadávky banky tak, aby jej z vlastníctva spoluvlastníckeho podielu k nej čo najviac zostalo; (prípadnú súdnu) ochranu má zabezpečenú aj pri mimosúdnom speňažení nehnuteľnosti, keď jej ochrana inak neprimerane nemôže ísť proti záujmom banky i žalovaného. Ani vyhovenie podanej žalobe nemá (ešte) žiaden vplyv na existenciu záložného práva a záložnému veriteľovi nie je možné zakázať realizáciu jeho zákonných oprávnení.
9. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).