Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/47/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: VÁHOSTAV

- SK, a.s., so sídlom Hlinská 40, 011 18 Žilina, IČO: 31 356 648, zastúpený HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti žalovaným: 1/ J. B., trvale bytom R. R. XX, 841 01 Bratislava, 2/ C. B., trvale bytom R.É. R. XX, 841 01 Bratislava, obaja zastúpení Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 1 685,10 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania tak, že "ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre žalobcu výhodnejšie, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 1 685,10 eura v ročnej výške o 7 % vyššej než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto úroková sadzba sa použije počas celého polroka" z a s t a v u j e.

Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 685,10 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3 385,10 eura od 01.03.2010 do 13.04.2010 a zo sumy 1 685,10 eura od 14.04.2010 do zaplatenia, a sumu 366,66 eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za žalobu vo výške 101,- eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1 053,43 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 1 685,10 eura s príslušenstvom z titulu nezaplatenej ceny vykonaného diela. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe vzájomnej dohody vykonal v prospech žalovaných dielo spočívajúce v terénnej úprave pozemku v rozsahu cenovej ponuky č. 10.102-112/AA.01.09 zo dňa 14.08.2009, na základe čoho žalovaným vystavil faktúru č. 321000002 na sumu 3 385,10 eura so splatnosťou k 28.02.2010. Uviedol, že dňa 25.02.2010 mu žalovaní zaslali list, v ktorom mu oznámili, že odstupujú od zmluvy a faktúru neakceptujú. Ďalej uviedol, že dňa 13.04.2010 žalovaný 1/ uhradil časť pohľadávky vo výške 1 700,- eur, pričom nakoľko žalovaní spochybňovali rozsah vykonania diela, nechal si vypracovať znalecký posudok č. 106/2010, z ktorého vyplýva, že dielo bolo vykonané riadne v zmysle cenovej ponuky. Uviedol tiež, že za predmetný znalecký posudok zaplatil sumu 366,66 eura, ktorú si uplatňuje ako príslušenstvo pohľadávky.

Žalovaní žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedli, že dielo malo spočívať v odkopaní a odvezení dočasnej štrkovej cesty z pozemku, ktorý mali v užívaní, ďalej v rozprestretí pripravenej zeminy umiestnenej v okolí pozemku a v prispôsobení pozemku okolitému svahu. Poukázali na to, že práce neboli vykonané podľa dohody v celom rozsahu, pričom vrchná časť pozemku, teda približne polovica celého pozemku, zostala v stave, v akom sa nachádzala pred vykonaním prác. Ďalej uviedli, že už počas vykonávania prác upozorňovali žalobcu, že práce neprebiehajú v zmysle dohody, nakoľko namiesto odstraňovania povrchovej kamennej vrstvy sa z veľkej časti vykonávalo iba prekopávanie terénu. Poukázali na to, že odmietli podpísať protokol o prevzatí prác, keďže práce neboli dokončené, pričom žalobca nebol ochotný ich ani dokončiť. Z toho dôvodu odmietli tiež uhradiť vystavenú faktúru a listom zo dňa 25.02.2010 od zmluvy odstúpili, čím využili svoje právo v zmysle . Potvrdili tiež, že žalobcovi uhradili iba približne polovicu fakturovanej čiastky vo výške 1 700,- eur, a to len za časť prác, ktoré boli vykonané. Namietali, že vypracovaný znalecký posudok č. 106/2010 argumentuje ustanoveniami , pričom oni si práce neobjednali ako podnikatelia, navyše znalec nemal možnosť porovnať aktuálny stav so stavom pred začatím prác a pri vypracúvaní posudku znalec vychádzal len z fotografií vyhotovených po zastavení prác na diele a z informácií žalobcu. Preto považovali znalecký posudok za neodborný a bezvýznamný. Čo sa týka fotodokumentácie priloženej k znaleckému posudku, uviedli, že táto jednoznačne dokazuje, že bola upravená iba časť pozemku a vrchná časť pozemku zostala v pôvodnom stave.

Na pojednávaní konanom dňa 03.06.2014 žalobca oznámil súdu, že žalobu berie späť v časti úrokov z omeškania tak, ako boli pôvodne uvedené v žalobnom petite, pričom na žalobe trvá v znení petitu, ako ho uviedol v poslednom vyjadrení zo dňa 09.05.2014.

Žalovaní so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasili.

Vzhľadom na uvedené súd konanie v zmysle ustanovenia (ďalej len "") zastavil v časti, v ktorej sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia úroku z omeškania z dlžnej sumy tak, že "ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre žalobcu výhodnejšie, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 1 685,10 eura v ročnej výške o 7 % vyššej než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto úroková sadzba sa použije počas celého polroka".

Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Účastníci sa dohodli na vykonaní diela spočívajúceho v terénnej úprave pozemku, ktorý mali žalovaní v užívaní. Predmet diela bol vymedzený v cenovej ponuke č. 10.102-112/AA.01/09 zo dňa 14.08.2009 (č.l. 19 spisu) ako odstránenie štrkovej prístupovej cesty a spätná úprava terénu zeminou, vrátane hrubej úpravy svahovaním. Dielo bolo v cenovej ponuke špecifikované nasledovne:

- doprava mechanizácie na stavenisko v Dúbravke,

- odkop štrkovej prístupovej cesty hrúbky do 200 mm,

- rozprestrenie a hrubé urovnanie štrkového výkopku na hornú prístupovú komunikáciu,

- rozprestretie zeminy uskladnenej pri dočasnej komunikácií a jej hrubé urovnanie podľa pôvodného terénu.

V cenovej ponuke bolo tiež výslovne uvedené, že dielo nezahŕňa:

- prípadný dovoz chýbajúcej zeminy,

- prípadný odvoz štrkového výkopku z prístupovej cesty na skládku,

- založenie trávnika a úpravu plotu okolo dočasnej cesty.

Cena za uvedené dielo bola stanovená na 3 385,10 eura vrátane DPH.

Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné, navyše celkom jednoznačne vyplývajú aj z vyššie označenej cenovej ponuky.

Žalovaní v konaní namietali, že žalobca nevykonal dielo v celom rozsahu, nakoľko na vrchnej časti pozemku, teda približne na polovici pozemku, žalobca nevykonal žiadne práce. Uvedené tvrdenie však bolo v konaní vyvrátené, a to predovšetkým fotodokumentáciou predloženou samotnou žalovanou 2/ (č.l. 88-90 spisu), na ktorej je zachytený stav na vrchnej časti pozemku po vykonaní prác žalobcom (ako to uviedol aj svedok Š.C. /č.l. 123 spisu/, zať žalovaných, ktorý uvedenú fotodokumentáciu vyhotovil). Porovnaním uvedenej fotodokumentácie s fotodokumentáciou na č.l. 113-117, na ktorej je zachytený stav na vrchnej časti pozemku pred začatím vykonávania prác žalobcom (čo potvrdila aj samotná žalovaná 2/ /č.l. 226 spisu/) je zrejmé, že sa nejedná o totožný stav. Navyše je zrejmé, že dočasná štrková cesta, ktorá sa tu pôvodne nachádzala (a ktorá mala byť podľa dohody odstránená), sa tu už nenachádza. Napokon aj z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou znaleckého posudku č. 106/2010 vypracovaného znalcom Ing. Nagyom na str. 8 (č.l. 14 spisu) zachytávajúcom stav vrchnej časti pozemku po vykonaní prác žalobcom (aj keď s väčším časovým odstupom) je zrejmé, že na tejto časti pozemku sa žiadna dočasná štrková cesta nenachádza, namiesto toho je na tejto časti pozemku vidieť rásť začínajúcu trávu. Táto časť pozemku pritom zostala v čase vypracovania znaleckého posudku v rovnakom stave, v akom ho odovzdal žalobca žalovaným po vykonaní prác, čo potvrdila žalovaná 2/ vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23.10.2012 (č.l. 109 spisu). Je teda nepochybné, že žalobca vykonal práce aj na tejto (vrchnej) časti pozemku, čo napokon pripustili aj samotní žalovaní, aj keď svoje tvrdenia menili, keď raz uvádzali, že žalobca nevykonal na tejto časti žiadne práce a táto časť pozemku zostala v stave ako pred začatím prác (č.l. 70, 103, 210 spisu) a raz uvádzali, že na tejto časti pozemku došlo k "prebágrovaniu" pozemku (č.l. 201, 212, 226 spisu). To, že na tejto časti pozemku boli vykonané práce potvrdil pritom aj znalec Ing. Nagy (č.l. 177 spisu), ktorý vo svojej výpovedi po nahliadnutí na fotodokumentáciu na č.l. 88-90 spisu konštatoval, že zachytáva stav tesne po ukončení zemných prác a zodpovedá charakteru hrubých terénnych úprav. Po nahliadnutí na fotodokumentáciu na č.l. 113-117 spisu konštatoval, že zachytáva stav pred začatím prác, že je vidno užší súvislí pás so zvetranými kameňmi a že z charakteru povrchu je možné konštatovať, že ani po úprave nebude nový povrch výrazne iný, nakoľko by bolo potrebné naviesť na povrch čistú ornicu, aby sa zakryli kamene. Žalovaní ďalej namietali, že žalobca nevytvoril na vrchnej časti pozemku terasy podľa okolitého svahu, a preto dielo nebolo riadne vykonané. V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na obsah cenovej ponuky č. 10.102-112/AA.01/09 zo dňa 14.08.2009, podľa ktorej predmetom diela malo byť (okrem iného) rozprestretie zeminy uskladnenej pri dočasnej komunikácií a jej hrubé urovnanie podľa pôvodného terénu. Dielo pritom nezahŕňalo prípadný dovoz chýbajúcej zeminy, ako sa to výslovne uvádza v cenovej ponuke. Ak mal teda žalobca vytvoriť na vrchnej časti pozemku terasy (čo sa mimochodom v cenovej ponuke nespomína), mohol ich vytvoriť iba presunutím tej časti zeminy, ktorá sa nachádzala na tejto časti pozemku (keďže dielo nezahŕňalo prípadný dovoz chýbajúcej zeminy). Uvedené potvrdzuje aj výpoveď svedka Ing. D., ktorý vykonal ešte pred začatím prác obhliadku predmetného pozemku spolu so žalovaným 1/ a následne vypracoval cenovú ponuku, a ktorý vo svojej výpovedi k predmetnému bodu cenove ponuky uviedol (č.l. 119 spisu), že mala byť použitá iba tá zemina, ktorá bola na pozemku, pričom len jej obsah bol rozprestretý. Uviedol tiež, že nakoľko nebola dostatočná hrúbka na prekrytie kameňov, mohli niekde kamene trčať, keďže uskladnená zemina na stavenisku žalovaných nebola v dostatočnom množstve a nebola to čistá ornica, ale obsahovala aj kamene. Skutočnosť, že na vrchnej časti pozemku sa zemina určená na vytvorenie terás nenachádzala, vyplýva aj z fotodokumentácie na č.l. 113-117 spisu, na ktorej je zachytený stav na vrchnej časti pozemku pred začatím vykonávania prác žalobcom. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na výpoveď znalca Ing. X. (č.l. 177 spisu), ktorý po nahliadnutí na fotodokumentáciu na č.l. 113-117 spisu konštatoval, že z charakteru povrchu je možné konštatovať, že ani po úprave nebude nový povrch výrazne iný, nakoľko by bolo potrebné naviesť na povrch čistú ornicu, aby sa zakryli kamene. Predmetom diela však nebol dovoz chýbajúcej zeminy, ako sa to výslovne uvádza v cenovej ponuke, z čoho tiež možno usudzovať, že aj samotní žalovaní si museli byť vedomí, že žalobca na tejto (vrchnej) časti pozemku nebude mať z čoho vytvoriť terasy. Súd poukazuje aj na výpoveď svedka E. (č.l. 136 a 161 spisu), ktorý uviedol, že predmetom prác bola úprava svahu z prístupovej cesty, že na tento svah, ktorý bol predtým terasovitý, bolo navezené kamenivo, bola vytvorená cesta 5-6 metrov široká a terasy boli odsunuté, pričom bolo treba urobiť späť terasy. Z uvedeného je teda zrejmé, že terasy mohli byť vytvorené iba z tej zeminy, z ktorej boli tieto terasy pôvodne vytvorené (a ktorá bola dočasne odsunutá nabok), teda iba z tej zeminy, ktorá sa fyzicky nachádzala na pozemku, čo je výstižne uvedené aj v cenovej ponuke slovami: "rozprestretie zeminy uskladnenej pri dočasnej komunikácií a jej hrubé urovnanie podľa pôvodného terénu". Z vymedzenia "hrubé urovnanie podľa pôvodného terénu" je tiež zrejmé, že žalobca pri vyhotovení cenovej ponuky na základe ohliadky pozemku vychádzal (a mohol vychádzať) iba z toho, že na tých miestach pozemku, kde bola v čase ohliadky dočasne uskladnená zemina, boli pôvodne vytvorené terasy, ktoré boli dočasne odsunuté nabok kvôli vytvoreniu dočasnej prístupovej cesty. Žalobca totiž nemal (a ani nemohol mať) presnú a detailnú predstavu o stave pozemku pred odsunutím terás a vytvorením dočasnej prístupovej cesty, preto mohol vychádzať iba z toho, čo videl na pozemku pri ohliadke vykonanej pred vytvorením cenovej ponuky pred začatím prác. Preto, ak sa predstava žalovaných o stave pozemku po vykonaní prác žalobcom nezhodovala s ich predstavou o stave pozemku pred vytvorením dočasnej prístupovej cesty, je táto skutočnosť irelevantná, nakoľko nezodpovedá zneniu cenovej ponuky a v nej vymedzenému predmetu diela. Podstatné pre posúdenie veci bolo pritom iba to, či výsledok prác vykonaných žalobcom na pozemku zodpovedá dohodnutému predmetu diela tak, ako toto bolo vymedzené v cenovej ponuke č. 10.102-112/AA.01/09 zo dňa 14.08.2009. Súd pritom dospel k záveru, že tomu tak bolo. Uvedené sa napokon konštatuje aj v závere znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Nagyom č. 106/2010 (č.l. 16 spisu). Pokiaľ žalovaní namietali, že znalecký posudok argumentuje ustanoveniami , súd považuje túto skutočnosť za bezvýznamnú, nemajúcu žiadny vplyv na správnosť záveru znaleckého posudku. Pokiaľ žalovaní namietali, že znalec nemal možnosť porovnať aktuálny stav so stavom pred začatím prác a pri vypracúvaní posudku vychádzal len z fotografií vyhotovených po zastavení prác na diele a z informácií žalobcu, súd uvádza, že je len logické, že ak znalec nemal vedomosť o pôvodnom stave pozemku, musel vychádzať iba zo sprostredkovaných informácií a podkladov, pričom nakoľko informácie poskytnuté žalobcom znalcovi sa v konaní ukázali ako pravdivé, ani táto námietka žalovaných nebola spôsobilá ovplyvniť správnosť záveru znaleckého posudku. Súd pritom poukazuje na to, že predmetný znalecký posudok hodnotil ako listinný dôkaz a svoje rozhodnutie nezaložil výlučne na tomto dôkaze, ale na všetkých vykonaných dôkazoch, ktoré vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci ( ). Žalovaní tiež namietali, že žalobca neodstránil z pozemku všetok štrk, keď podľa zmluvy mala byť štrková cesta odstránená v celom rozsahu tak, aby štrk nevyčnieval zo svahu pri rozprestretí zeminy (č.l. 210 spisu). Na tomto mieste súd opätovne poukazuje na znenie cenovej ponuky č. 10.102-112/AA.01/09 zo dňa 14.08.2009, kde je ako predmet diela okrem iného uvedené: "odkop štrkovej prístupovej cesty hrúbky do 200 mm". Z uvedeného vymedzenia je teda zrejmé, že predmetom diela nebolo (a ani nemohlo byť) to, aby sa z pozemku odstránil všetok štrk, a aby sa na pozemku nenachádzali žiadne kamene. Okrem toho, že práce boli vykonávané strojovo (čo tiež vyplýva z vymedzenia predmetu diela v cenovej ponuke slovami: "doprava mechanizácie na stavenisko v Dúbravke"), súd poukazuje na to, že štrková cesta mala byť odkopaná v hrúbke do 200 mm. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na výpoveď svedka E. (č.l. 162 spisu), ktorý uviedol, že hrúbku do 200 mm určil podľa údajov objednávateľa, ktorý mu pri ohliadke pozemku povedal, že toľko tam bolo dané. Ak žalovaní namietali, že štrk nemal vyčnievať pri rozprestretí zeminy, súd znova poukazuje na to, že žalobca mohol vytvoriť terasy a prekryť zvyškové kamenivo (štrk) iba z tej zeminy, ktorá bola fyzicky na pozemku a keďže táto nebola v dostatočnom množstve (a predmetom diela nebol dovoz chýbajúcej zeminy), nebolo ani čím prekryť toto zvyškové kamenivo. Preto súd opätovne zdôrazňuje, že ak sa predstava žalovaných o stave pozemku po vykonaní prác žalobcom nezhodovala s ich predstavou o stave pozemku pred vytvorením dočasnej prístupovej cesty, je táto skutočnosť irelevantná, nakoľko je v rozpore s tým, ako bol predmet diela vymedzený v cenovej ponuke. Z negatívneho vymedzenia diela v cenovej ponuke slovami: "cena neobsahuje prípadný dovoz chýbajúcej zeminy" pritom tiež vyplýva, že účastníci už pri dohadovaní predmetu diela museli počítať s tým, že zemina, ktorá sa nachádzala na pozemku, nemusí postačovať na prekrytie všetkého kameniva. To, že tomu tak skutočne aj bolo, konštatoval tiež znalec Ing. Nagy, keď vo svojej výpovedi (č.l. 177 spisu) uviedol, že: "...Z charakteru povrchu je možné konštatovať, že ani po úprave nebude nový povrch výrazne iný, nakoľko by bolo potrebné naviesť na povrch čistú ornicu, aby sa zakryli kamene...". Pokiaľ žalovaní namietali, že ani na spodnej časti pozemku neboli vyzbierané všetky kamene a tieto si museli vyzbierať sami ručne, súd uvádza, že práce mali byť žalobcom vykonané strojovo, a preto je len logické, že takýmto spôsobom nemohli byť vyzbierané všetky kamene z pozemku, čo potvrdil aj svedok E. vo svojej výpovedi (č.l. 162) keď uviedol: "...Logicky som predpokladal, že niečo také (že sa z pozemku odstránia všetky kamene - pozn. súdu) si nemôže niekto myslieť, nakoľko sme hovorili o strojnej úprave terénu". Možno teda konštatovať, že predstava žalovaných o stave pozemku po vykonaní prác žalobcom (ktorú prezentovali v konaní) bola v rozpore s dohodnutým vymedzením diela, ktorý nielen výslovne, ale aj logicky vyplýval z cenovej ponuky. Súd pritom tiež poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaní uhradili žalobcovi po vykonaní diela sumu 1 700,- eur, čo zodpovedá cca polovici dohodnutej ceny diela (3 385,10 eura). Ak žalovaní v konaní tvrdili, že žalobca na cca polovici pozemku (vrchnej časti) nevykonal prácu zodpovedajúcu cenovej ponuke, je zrejmé, že na zvyšnej polovici pozemku (spodnej časti) žalobca dohodnuté práce musel vykonať. Bolo by totiž nelogické, aby žalovaní zaplatili cca polovicu ceny diela, keby dielo nebolo z cca polovice riadne vykonané. Napokon aj samotná žalovaná 1/ na pojednávaní dňa 15.04.2014 (č.l. 201 spisu) uviedla: "...akceptovali sme, že všetky kamene sa nedali vyzbierať a do tejto časti pozemku (spodnej - pozn. súdu) sa už ani nedalo dostať s nejakým mechanizmom, keďže tam už boli tie terasy.". Čo sa týka námietky žalovaných, že rozpis prác uvedený v záznamoch o prevádzke stroja (č.l. 92-99 spisu) obsahuje úkony, ktoré nemohli viesť k splneniu dohodnutého obsahu diela, súd uvádza, že nie je podstatné, ako boli jednotlivé práce v záznamoch označené, ale podstatný je výsledok týchto prác. Navyše tieto záznamy vyhotovovali jednotlivý robotníci výlučne pre internú potrebu žalobcu a žalovaní s nimi ani nemuseli byť oboznamovaní (čo potvrdzuje aj výpoveď svedka D. /č.l. 130 spisu/, ktorý uviedol, že žalovanému 1/ posielal záznamy o prevádzke stroja za každý deň, hoci to nebol povinný robiť, ale urobil to ako ústretový krok). Z uvedeného dôvodu bola tiež irelevantná námietka, že dátumy na týchto záznamoch nie sú v súlade so skutočnými dátumami vykonávania jednotlivých prác, keď navyše dátum vykonania diela nebol medzi účastníkmi ani dohodnutý.

Čo sa týka hodnotenia jednotlivých výpovedí súd uvádza, že výpoveď žalovaných hodnotil ako výpoveď účastníkov, ktorí mali nepochybný a jednoznačný záujem na výsledku konania. Navyše ich výpoveď o tom, že žalobca nevykonal na vrchnej časti žiadne práce a táto časť pozemku zostala v stave ako pred začatím prác bola v rozpore s ďalšími vykonanými dôkazmi, predovšetkým fotodokumentáciou založenou v súdnom spise, ako aj so záverom znaleckého posudku č. 106/2010 a fotodokumentáciou, ktorá tvorí obsah znaleckého posudku. Čo sa týka výpovede svedka Š. (č.l. 123 spisu), ktorý vypovedal, že on ako aj p. F. boli nespokojní s prácami, ktoré prebiehali, a že vrchná časť pozemku zostala nezmenená, súd uvádza, že názor uvedeného svedka na vykonávanie prác žalobcom nebol podstatný, keďže nebol účastníkom zmluvného vzťahu žalovaných so žalobcom a (ako sám uviedol) pri hodnotení výsledku vykonaných prác žalobcom vychádzal z porovnania pôvodného stavu pozemku, čo však súd (ako už viackrát uviedol) nepovažoval za relevantné pre posúdenie vykonaného diela, keďže podstatné bolo vymedzenie predmetu diela v cenovej ponuke. Čo sa týka jeho tvrdenia, že vrchná časť pozemku zostala nezmenená, toto tvrdenie (rovnako ako tvrdenie žalovaných) bolo vyvrátené vykonanými dôkazmi. Súd napokon poukazuje na to, že v prípade uvedeného svedka išlo o rodinného príslušníka žalovaných, ktorý mal nepochybne záujem vypovedať v ich prospech a mal tak záujem na výsledku konania. Čo sa týka výpovede svedkyne F. (č.l. 161 spisu), táto nebola účastníčkou zmluvného vzťahu žalovaných so žalobcom, obsah tohto zmluvného vzťahu nepoznala, a teda nemohla ani relevantne a hodnoverne porovnať výsledok prác vykonaných žalobcom s tým, ako bolo dielo dohodnuté medzi účastníkmi. Navyše pri hodnotení výsledku vykonaných prác žalobcom opäť vychádzala iba z porovnania pôvodného stavu pozemku (teda zo stavu, v akom ho prenechala žalovaným do užívania ešte pred zhotovením dočasnej prístupovej cesty žalovanými). Avšak skutočnosť, či sa vykonané dielo zhodovalo s jej predstavou (resp. želaním) o tom, ako mal pozemok po vykonaní prác žalobcom vyzerať (a v akom stave ho bola ochotná prevziať od žalovaných) nemala z hľadiska posúdenia veci žiadny význam. Súd tiež poukazuje na to, že ako vlastníčka pozemku, na ktorom boli práce vykonané, bola na veci zaujatá, a preto súd hodnotil jej výpoveď aj z tohto pohľadu. Naproti tomu, čo sa týka výpovedí svedkov D. a E., tieto boli vnútorne konzistentné, logické a navyše v súlade aj s ďalšími vykonanými dôkazmi, predovšetkým s fotodokumentáciou založenou v súdnom spise, preto súd z týchto výpovedí pri svojom rozhodovaní podporne vychádzal.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa (ďalej len "") prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a ods. 2 prvá veta O.z. návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa § 43c ods. 1 O.z. včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 43c ods. 2 prvá veta O.z. včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.

Podľa § 44 ods. 1 prvá veta O.z. zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.

Podľa § 631 O.z. zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 644 O.z. ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.

Podľa § 642 ods. 2 O.z. objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia č. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Účastníci uzatvorili zmluvu o dielo v zmysle § 631 a nasl. O.z., predmetom ktorej boli terénne úpravy pozemku, ktorý mali žalovaní v užívaní. Za návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a ods. 1 O.z. súd považoval cenovú ponuku žalobcu č. 10.102-112/AA.01/09 zo dňa 14.08.2009. Táto cenová ponuka bola určená žalovanému 1/, ako to vyplýva aj zo záhlavia cenovej ponuky. Žalovaný 1/ tento návrh na uzavretie zmluvy prijal konkludentne v zmysle § 43c ods. 1 O.z. tým, že akceptoval vykonávanie prác žalobcom na pozemku (ako to vyplynulo aj z jeho výpovede na č.l. 102 spisu). Týmto okamihom došlo v zmysle § 44 ods. 1 prvá veta O.z. k vzniku zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom a zároveň k založeniu jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore. Čo sa týka žalovanej 2/, keďže návrh na uzavretie zmluvy (cenová ponuka č. 10.102-112/AA.01/09 zo dňa 14.08.2009) nebol určený žalovanej 2/, súd považoval jej právny úkon - objednávku na vykonanie prác zo dňa 24.08.2009 (č.l. 20 spisu), ktorý žalovaná 2/ aj vlastnoručne podpísala, za jej návrh na uzavretie zmluvy adresovaný žalobcovi. Zároveň tento právny úkon nemohol súd považovať za prijatie návrhu žalovaným 1/, hoci tento je v záhlaví objednávky označený, nakoľko žalovaný 1/ tento právny úkon nepodpísal. V zmysle § 40 ods. 3 O.z. je totiž písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Z uvedeného dôvodu považoval súd právny úkon - objednávku na vykonanie prác zo dňa 24.08.2009 za návrh žalovanej 2/ na uzavretie zmluvy adresovaný žalobcovi, ktorý tento prijal konkludentne tým, že na pozemku začal vykonávať práce. Týmto okamihom došlo k vzniku zmluvného vzťahu medzi žalovanou 2/ a žalobcom a zároveň k založeniu jej pasívnej vecnej legitimácie v spore. Uvedené súd považoval za potrebné ozrejmiť práve z hľadiska ustálenia otázky vecnej legitimácie účastníkov v konaní.

Keďže v konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca vykonal dohodnuté dielo riadne podľa zmluvy, teda že výsledok prác vykonaných žalobcom na spornom pozemku zodpovedá dohodnutému predmetu diela tak, ako toto bolo vymedzené v cenovej ponuke č. 10.102-112/AA.01/09 zo dňa 14.08.2009, žalovaní však za jeho vykonanie zaplatili z dohodnutej ceny 3 385,10 eura iba časť vo výške 1 700,- eur, súd dôvodne podanej žalobe žalobcu vyhovel a žalovaným uložil povinnosť doplatiť žalobcovi zvyšnú časť ceny diela vo výške 1 685,10 eura. Nezaplatením dohodnutej ceny diela (3 385,10 eura) v lehote splatnosti (podľa faktúry č. 321000002 zo dňa 28.01.2010, splatnej dňa 28.02.2010 /č.l. 30 spisu/) sa žalovaní dostali do omeškania a vznikla im tak povinnosť zaplatiť od nasledujúceho dňa (01.03.2010) z tejto sumy úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. vo výške 9 % ročne, a to až do zaplatenia sumy 1 700,- eur (dňa 13.04.2010 ako to preukazuje aj výpisu z účtu žalobcu na č.l. 35 spisu) a od nasledujúceho dňa (14.04.2010) zo zvyšnej časti neuhradenej sumy 1 685,10 eura až do zaplatenia. Súd tiež uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 O.z. náklady spojené s jej uplatnením v sume 366,66 eura, a to za vypracovaný znalecký posudok č. 106/2010. Výšku uvedenej sumy, ako aj jej úhradu žalobcom mal súd za preukázanú z výpisu z účtu žalobcu (č.l. 34 spisu). Súd pritom v zmysle § 511 v spojení s § 145 ods. 2 O.z. uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s príslušenstvom a náhradu trov konania spoločne a nerozdielne.

Čo sa týka obrany žalovaných, že od zmluvy odstúpili v zmysle § 642 ods. 2 O.z. listom zo dňa 25.02.2010 (č.l. 31-32 spisu), súd uvádza, že nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobca dielo vykonal riadne, neboli splnené podmienky na odstúpenie od zmluvy v zmysle citovaného ustanovenia, a preto súd považoval toto odstúpenie za právne neúčinné a neprihliadol na neho. Navyše žalovaný 1/ takýto prejav vôbec neurobil, keďže v záhlaví vyššie uvedeného listu je označená iba žalovaná 2/, ktorá tento list aj vlastnoručne podpísala.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s prvá veta v spojení 142 ods. 3 a . Žalobca čiastočným späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti, čo možno hodnotiť ako jeho neúspech (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.01.2011), keďže však jeho neúspech bol v pomerne nepatrenej časti súd mu v zmysle priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za žalobu vo výške 101,- eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1 053,43 eura za 10 úkonov právnej služby po 81,33 eura + 20 % DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 16.11.2011, 3. účasť na pojednávaní dňa 23.10.2012, 4. účasť na pojednávaní dňa 26.11.2012, 5. účasť na pojednávaní dňa 12.03.2013, 6. účasť na pojednávaní dňa 14.05.2013, 7. účasť na pojednávaní dňa 09.07.2013, 8. účasť na pojednávaní dňa 15.04.2014, 9. písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 09.05.2014, 10. účasť na pojednávaní dňa 03.06.2014) + 1x režijný paušál (rok 2010) po 7,21 eura + 1x režijný paušál (rok 2011) po 7,41 eura + 2x režijný paušál (rok 2012) po 7,63 eura + 3x režijný paušál (rok 2013) po 7,81 eura + 3x režijný paušál (rok 2014) po 8,04 eura (náhrada trov právneho zastúpenia vyčíslená v zmysle , , , , , , v znení účinnom od 01.07.2013, , vyhlášky č. ). Súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu žalobcu s poukazom na .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.