Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/153/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletú T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Kysucká 14, Senec, dieťa matky B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XA, W., zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Hladkou, Röntgenova 8, Bratislava a otca G.. U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, W., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Valko Marián & partners, s.r.o., so sídlom Porubského 2, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie výchovného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd u k l a d á rodičom B. M., bytom v W., W. XA a G.. U. M., bytom X. X, W. a ich maloletej dcére T. M., nar. X.X.XXXX výchovné opatrenie- podrobenie sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení a to na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, referáte poradensko-psychologických služieb, Vazovova 7/A, Bratislava v rozsahu minimálne 20 hodín pre rodičov a 5 hodín pre maloletú, po dobu 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným Okresnému súdu Pezinok dňa 6.6.2012 a pôvodne vedeným na tomto súde pod sp. zn. , sa otec maloletej domáhal nariadenia výchovného opatrenia spočívajúceho v povinnosti oboch rodičov a ich maloletej dcéry T. podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v Centre poradensko-psychologických služieb v rozsahu 10 hodín.

Nakoľko v priebehu konania došlo k trvalej zmene bydliska maloletej a jej matky, Okresný súd Pezinok vyhovel návrhu matky na prenesenie miestnej príslušnosti súdu a uznesením zo dňa 10.04.2013, č.k. -122 preniesol svoju miestnu príslušnosť v danej veci podľa na Okresný súd Bratislava II.

Svoj návrh odôvodnil otec maloletej tým, že dňa 15.12.2011 podal na Okresnom súde Pezinok návrh na zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, ktoré je vedené pod sp. zn. . Matka maloletej hrubo porušuje rodičovské práva otca tým, že sa účelovo snaží brániť a obmedzovať styk otca s maloletou dcérou a zámerne na úkor otca porušuje dohody, ktoré medzi sebou rodičia maloletej uzavreli. Týmto dochádza k neoprávnenému obmedzeniu styku otca s maloletou. Matka nerešpektuje ani právoplatný rozsudok v časti pravidelného styku otca s maloletou počas párneho víkendu. Otec príkladmo uviedol dni 2.12.2011, 13.1.2012 až 15.1.2012 a 1.6.2012, počas ktorých mal v zmysle rozsudku právo styku s maloletou, avšak matka mu toto právo znemožnila a maloletú dcéru mu do starostlivosti neodovzdala. Napriek intenzívnej a opakovanej komunikácii právnych zástupcov oboch rodičov k odovzdaniu maloletej do starostlivosti otca počas týchto víkendov nedošlo. Správanie matky, ktorým bráni a znemožňuje otcovi styk s

maloletou vo vyhradenom čase, považuje otec za neprípustné a neoprávnene zasahujúce do výkonu jeho rodičovských práv. Zároveň sa otec maloletej dozvedel, že matka ho očierňuje a osočuje aj jeho životnú partnerku, ktorú nazýva „kravou“. Matka maloletej má zároveň absurdné požiadavky na otca, napr. aby sa maloletá nestretávala s partnerkou otca, ktorá s ním a ich spoločným dieťaťom býva v spoločnej domácnosti. Dieťa otca a sestričku maloletej nazýva matka pred maloletou Dominikou úmyselne „cudzím deckom“. Maloletá T. tieto názory a postoje svojej matky preberá a následne dáva nezmyselné požiadavky na trávenie spoločného času, napr. aby do divadla nešla partnerka otca a ani ich dieťa, sestra maloletej T. a pod. Toto správanie matky má negatívny dopad na vývoj maloletej, ktorá vzhľadom na svoj nízky vek a rozumovú vyspelosť nie je schopná vyhodnocovať negatívne tvrdenia matky na adresu otca a jeho novej rodiny, čo negatívnym spôsobom ovplyvňuje vzťah maloletej s otcom a jeho rodinou. Matka otca maloletej pri výkone jeho rodičovských práv obmedzuje a šikanuje, má na neho nezmyslené požiadavky, ktorými podmieňuje odovzdanie maloletej, napr. aby ju otec vopred informoval o presnom zozname osôb, s ktorými sa maloletá stretne počas svojho pobytu u otca, o presnom programe maloletej u otca s časmi príchodov a odchodov. Avšak keď je maloletá v starostlivosti matky, táto s otcom nekomunikuje a odmieta mu poskytovať akékoľvek informácie o maloletej, na otcove telefonáty nereaguje. Taktiež do školy maloletej dala matka písomný príkaz, aby v prípade prevzatia bola maloletá odovzdaná výlučne otcovi, čím matka zabránila tomu, aby maloletú prevzali starí rodičia zo strany otca alebo iné splnomocnené osoby, ktoré rodičia i maloletá dlhodobo osobne poznajú. Otec maloletej sa pokúšal opakovane s matkou dohodnúť vo veci výchovy a starostlivosti o maloletú po rozvode. S cieľom vylúčenia napätých situácií rodičia maloletej komunikujú najmä prostredníctvom svojich právnych zástupcov. Matka prenáša svoju averziu voči otcovi aj na maloletú, manipuluje ju a snaží sa v nej vzbudiť k otcovi odpor. Matka maloletú detailne informuje o prebiehajúcich súdnych sporoch a zneužíva ju ako prostriedok boja proti otcovi najmä vzhľadom na prebiehajúce konanie o vyporiadanie BSM rodičov v snahe získať a vylákať od otca maloletej výhodnejšie podmienky pri prípadnej dohode o vyporiadaní BSM. Matka tak maloletú manipuluje a zaťahuje do sporov rodičov, ktoré sa jej netýkajú a ktorých podstatu nevie maloletá vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť pochopiť a vyhodnotiť. Matka sa svojim cieleným správaním snaží vybudovať v maloletej averziu voči jej otcovi. S ohľadom na averziu matky k otcovi maloletej a jej manipulatívneho a zneužívajúceho konania vo vzťahu k maloletej a šikanózneho konania vo vzťahu k otcovi maloletej, má otec za to, že je v záujme maloletej uložiť rodičom maloletej navrhované výchovné opatrenie. Uloženie výchovného opatrenia vo forme odborného poradenstva, by malo rodičom pomôcť zlepšiť porozvodovú situáciu a ich vzájomnú komunikáciu o výchove maloletej, pomôže matke pochopiť a akceptovať úlohu otca vo výchove maloletej, zamedzí zneužívaniu a manipulácii maloletej či šikanovaniu otca pri výkone jeho rodičovských práv k maloletej a pomôže obnoviť a upevniť vzájomné citové väzby medzi otcom a maloletou.

Dňa 26.3.2014 bolo súdu doručené doplnenie návrhu na nariadenie výchovného opatrenia zo dňa 25.3.2014, v zmysle ktorého otec navrhol vykonanie odborného psychologického poradenstva v celkovom rozsahu 25 hodín (20 hodín pre každého z rodičov a 5 hodín pre maloletú T.), pričom otec navrhol aj jeho možnú štruktúru a subjekt, ktorý má navrhované odborné poradenstvo zabezpečiť. Náklady na psychologické poradenstvo v zmysle nariadeného výchovného opatrenia by znášali otec i matky na polovicu.

Vo vyjadrení k návrhu otca na nariadenie výchovného opatrenia zo dňa 10.12.2012 matka uviedla, že navrhované výchovné opatrenie nie je v žiadnom prípade potrebné v záujme maloletej Dominiky z dôvodu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia detí a dospelých. Znalec s odbornými znalosťami na základe položených otázok objektívne identifikuje skutočné dôvody, pre ktoré T. styk s otcom odmieta. Bez objektívnej identifikácie skutočných dôvodov, pre ktoré maloletá odmieta styk s otcom, je podľa názoru matky otcom navrhované výchovné opatrenie neopodstatnené a nadbytočné. Tvrdenia otca o údajnom bránení v styku s maloletou či o zneužívaní maloletej matkou za účelom boja proti otcovi považuje matka v celom rozsahu za nepravdivé a výslovne účelové. Matka maloletej T. v styku s otcom nikdy nebránila. T. samostatne prejavila svoj názor na správanie sa otca k nej pred súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom a všetky tieto vyjadrenia sú zrejmé z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. . Otcom navrhované výchovné opatrenie nie je potrebné, nakoľko rodičia maloletej T. vzájomne komunikujú, či už telefonicky alebo mailom. Cestou svojej právnej zástupkyne matka odpovedá aj na listy právneho zástupcu otca v konaní . Avšak nie je v záujme maloletej T., aby mala pred stykom s otcom zo stretnutia strach, obhrýzala si nechty, bola nervózna a podráždená. Podstatnú časť styku vymedzenú rozsudkom o rozvode strávila

maloletá sama a často ďaleko od domova s cudzími ľuďmi, bola osočovaná otcom, že je sprostá a bola opakovane podrobovaná agresívnym a vulgárnym výstupom otca a jeho správaniu, spôsobilému vážnym spôsobom zasiahnuť do jej zdravého psychosexuálneho vývoja. Otec doposiaľ nevenoval názorom maloletej náležitú pozornosť, jej názor ignoruje a svoje právo na styk s maloletou si vynucuje. Tvrdenia, že matka bráni v styku otca s maloletou, sú vymyslené. T. sa matke zdôverila, že styku s otcom sa zúčastňuje iba z obavy, že otec opakovane podá proti matke trestné oznámenie pre marenie výkonu úradného rozhodnutia. Matka má za to, že citové väzby medzi otcom a maloletou sa nevytvoria ani neupevnia návštevou psychológa v akomkoľvek Centre, nakoľko tieto sa budujú konaním a postojmi, z ktorých dieťa pociťuje oporu a spoľahnutie sa na rodiča. Takýmto konaním však nie je správanie sa otca voči maloletej T.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadala matka maloletej návrh otca na nariadenie výchovného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť.

S doplnením návrhu otca na nariadenie výchovného opatrenia zo dňa 25.3.2014 matka maloletej nesúhlasila. Po skúsenostiach s familiárnym správaním sa otca a súdom ustanovenej znalkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , vyjadrila matka zásadný nesúhlas s otcom navrhnutými psychológmi, ktorých už zrejme otec oslovil a v spolupráci s nimi vypracoval svoj doplnený návrh na nariadenie výchovného opatrenia. Návrhom konkrétnych psychológov tak otec sleduje získanie pre seba nenáležitej výhody, ktorá by zasiahla do zásady rovnoprávneho postavenia obidvoch účastníkov konania. Keďže matka nepovažuje psychologické poradenstvo za potrebné, nesúhlasila ani s tým, aby znášala polovicu nákladov na nariadené psychologické poradenstvo, nakoľko tieto náklady sú otcom vyvolávané bezdôvodne.

Súd vykonal dokazovanie prednesom účastníkov konania a ich právnych zástupcov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi: vzájomná písomná a e-mailová komunikácia účastníkov a právnych zástupcov účastníkov konania, e-mail maloletej T. zo dňa 26.5.2012 adresovaný T.. X., správy z prešetrenia pomerov ÚPSVaR Pezinok, pracovisko Senec a ÚPSVaR Bratislava, správy z psychologických vyšetrení maloletej, mailová a smsková komunikácia maloletej s otcom, rozsudok Okresného súd Bratislava IV zo dňa 1.4.2010, č.k. -123, uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 6.9.2013 č.k. -397 a ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Rozsudkom Okresného súd Bratislava IV zo dňa 1.4.2010, č.k. -123 bolo manželstvo účastníkov rozvedené a maloletá T., nar. X.X.XXXX bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky. Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok mali obidvaja rodičia. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 1.500,- eur mesačne a súčasne bol súdom upravený styk otca s maloletou dcérou v presne stanovených termínoch.

Dňa 26.5.2012 maloletá T. poslala T.. X., psychologičke ÚPSVaR Pezinok, pracovisko Senec správu, v ktorej v 34 bodoch popísala niektoré situácie a správanie svojho otca, ktoré maloletej vadia, napr. ako otec naháňal mamu s nožom v ruke, rozmlátil mame jej telefóny, otec nadáva a uráža mamu aj pred maloletou, ako otec nebol na prvom svätom prijímaní maloletej a namiesto toho išiel kupovať loď so svojim kamarátom, ako otec maloletej nadáva a ponižuje ju v súkromí aj na verejnosti, klame jej a porušuje to čo sľúbi, kupuje si porno kazety a porno časopisy pred maloletou, ako sa otec na dovolenke miloval so svojou priateľkou v prítomnosti maloletej a obaja chodili pred ňou nahí, ako otec nerešpektuje prianie maloletej, jej program a skutočnosť, že maloletá nechce byť s ním ale s matkou, ktorá ju ľúbi a zaujíma sa o jej potreby.

Z úradného záznamu ÚPSVaR Pezinok, pracovisko Senec vyplýva, že dňa 27.6.2012 bol vykonaný pohovor s maloletou T. a s jej rodičmi. Maloletá T. bez prítomnosti rodičov potvrdila, že správu zo dňa 26.5.2012 písala sama, svojej matke ju dala len prečítať. Maloletá uviedla, že všetko čo v správe napísala, je pravda a nič z toho si nevymyslela. Maloletá uviedla, že otca má rada a rada by sa s ním aj stretávala, ak by ju do všetkého nenútil a stále by škaredo nenadával. Maloletá chcela, aby jej dal otec väčší priestor povedať, čo skutočne chce a čo nie a akceptoval jej názor.

Na Okresnom súde Pezinok je na základe návrhu otca maloletej pod sp. zn. vedené konanie o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, ktoré nie je právoplatne skončené. V tomto konaní súd nariadil znalecké posúdenie znalcom z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých.

Na základe uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 6.9.2013 č.k. -397 bola matke maloletej predbežným opatrením uložená povinnosť poskytovať otcovi informácie o maloletej T., týkajúce sa najmä jej zdravotného stavu, školských výsledkov, záujmových aktivít maloletej a miesta a dĺžke pobytu maloletej počas prázdnin, a to vždy v stredu každého kalendárneho týždňa v mesiaci, v ktorom maloletá nebude v starostlivosti otca.

Na Okresnom súde Bratislava II sa pod sp. zn. vedie na základe návrhu otca proti matke konanie o súdny výkon rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 1.4.2010, č.k. -123 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.10.2010, č.k. -267, v časti úpravy styku otca s maloletou T. M., nar. X.X.XXXX. Výzvou zo dňa 3.12.2013 bola matka maloletej v zmysle vyzvaná na dobrovoľné plnenie vykonateľného rozhodnutia upravujúceho styku otca s maloletou dcérou. K návrhu na výkon rozhodnutia sa matka vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 5.2.2014, v ktorom navrhla, aby súd prihliadol na názor a záujem maloletej T. a aby vo veci výkonu rozhodnutia nariadil pojednávanie, na ktoré bude predvolaná aj maloletá.

Z vyjadrenia právneho zástupcu otca vyplýva, že cieľom navrhovaného výchovného opatrenia je zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi a medzi otcom a maloletou T.. V minulosti došlo k bráneniu v styku otca s maloletou a k porušovaniu dohôd o výmene prázdnin, počas ktorých má jednotlivý rodič maloletú dcéru v starostlivosti, v dôsledku čoho prišiel otec o možnosť tráviť s maloletou riadne prázdniny. Ako doplnenie dôvodov na výchovné opatrenie poukázal otec na znalecký posudok vypracovaný v konaní o zmene úpravy styku s maloletou, v ktorom je tiež uvedené, že matka maloletú manipuluje a navádza maloletú na to, čo má otcovi napísať a ako s ním má komunikovať. Ďalší dôvod na podanie návrhu na uloženie výchovného opatrenia je šikanózny výkon práva zo strany matky voči otcovi maloletej.

Právna zástupkyňa matky mala za to, že výchovné opatrenie neprinesie žiadnu zmenu. Hlavný problém je podľa matky v tom, že otec neakceptuje maloletú, neberie do úvahy jej vôľu a toto nie je možné dosiahnuť výchovným opatrením. Najideálnejšie by bolo, keby sa styk uskutočňoval bez úpravy v časoch, kedy sa na tom otec s T. alebo matkou dohodnú, logicky podľa programov, ktoré môžu absolvovať, čo by v T. vytvorilo pocit opory v otcovi, pocit pochopenia pre jej potreby a zbavilo by ju to rozčarovania, keď sa nemôže zúčastniť programu na ktorom jej výslovne záleží. Tento model fungovania styku doposiaľ nebol realizovaný. T. trpí pocitom, akoby bola vecou, ktorú je potrebné odovzdať v čase určenom rozsudkom. Pociťuje z toho pocit frustrácie a nepochopenia. Tvrdenia otca v návrhu, že matka znemožňuje styk alebo tento obmedzuje a že ovplyvňuje maloletú v tejto otázke, sa nezakladajú na pravde. Matka má za to, že žiadne psychologické poradenstvo nie je principiálne spôsobilé nahradiť existenciu alebo budovanie vzťahu medzi otcom a dcérou. U otca dochádza k dezinterpretáciám, napr. vo výkone rozhodnutia je uvedený ako neuskutočnený styk aj taký, na ktorý neprišiel otec, otec neuviedol ani to, že keď sa styk s T. neuskutoční, tak je náhradný termín. Znalecký posudok P.. C. nepovažuje matka za nestranný, nakoľko je vypracovaný nekvalitne a namiesto výkonu znaleckej činnosti nesie skôr znaky výkonu advokácie v prospech otca. Hneď na začiatku výkonu znaleckej činnosti matka upozornila kolízneho opatrovníka maloletej na neštandardný a nie nestranný prístup znalkyne k jednému z účastníkov znaleckého dokazovania, keď sa znalkyňa správala familiárne a prijala opakované pozvanie otca na obed, navštívila maloletú v hoteli, vykonávala znaleckú činnosť počas víkendu a vo svojich súkromných priestoroch, kam sa nechala otcom jeho autom odviesť. S poukazom na svoje písomné vyjadrenie k návrhu na nariadenie výchovného opatrenia matka trvala na to, že navrhované výchovné opatrenie nemá význam.

Z vyjadrenia samotného otca vyplýva, že medzi rodičmi neexistuje komunikácia. Matka nedvíha telefón, neodpovedá na sms, na e-maily, komunikácia prebieha prostredníctvom právnych zástupcov. Matka ignoruje akékoľvek snahy o výmenu víkendov, kedy sa má otec s T. stretnúť, spôsobenú napr. tým, že ďalšie 2 deti otca sú choré. Na tieto žiadosti otca matka absolútne nereaguje alebo otec dostane odpoveď od právnej zástupkyne, že T. s tým nesúhlasí. Čo sa týka stretávania s T., badať isté zlepšenie a to po tom, ako súd vyzval matku na dobrovoľné plnenie rozhodnutia. Problém otec vidí v tom, že pokiaľ aj dôjde odmietnutiu náhradného termínu, neprichádza to od matky ale od jej právnej zástupkyne. Nakoľko otec nedostával informácie o maloletej T., obrátil sa na súd, ktorý jeho návrhu vyhovel a na základe predbežného opatrenia je matka povinná podávať otcovi informácie o maloletej. Matka túto povinnosť realizuje takým spôsobom, že do nacyklostylovaných letákov len zmení dátum, inak sú všetky rovnaké. Otec by rád navštívil v záujme zlepšenia komunikácie s matkou psychológa spolu s matkou maloletej,

nakoľko by sa to týkalo len ich dvoch bez prítomnosti právnych zástupcov. Od výchovného opatrenia tak očakáva rozvinutie dialógu medzi ním a matkou maloletej za účasti psychológa. Na pojednávaní konanom dňa 13.5.2014 otec pripustil, že stretávanie s maloletou dcérou je zatiaľ bezproblémové a vykonáva sa v rozsahu tak, ako bolo určené právoplatným rozhodnutím.

Matka maloletej pred súdom uviedla, že styk maloletej s otcom sa za celé obdobie neuskutočnil len 3- krát. Otec sa snaží neexistujúcu väzbu nahradiť sedením u psychológa. T. však zažila otca v rôznych nepríjemných situáciách, napr. keď na matku fyzicky zaútočil, zažila ho v intímnych situáciách. Otec nemá problém nechať dcéru samú a ísť preč. T. mala v minulosti z otca strach, teraz už taký strach nemá, nachádza si svoje ego a osamostatňuje sa. Matka odmietla tvrdenia, že by mala problém s otcom komunikovať, nakoľko otec matke nevolá a komunikuje priamo s maloletou dcérou. Matka sa odmieta stretávať s otcom maloletej osamote kvôli tomu, že každé stretnutie sa doposiaľ skončilo vulgárnym osočovaním a nechutnými sexuálnymi návrhmi. Preto matka neverila, že za niekoľko hodín odborného poradenstva dôjde u otca k zmene správania.

Vzhľadom na obsah spisu a vyjadrenia účastníkov konania mal kolízny opatrovník maloletej za to, že nie je možné dôjsť k vzájomnej dohode rodičov bez odbornej pomoci, a preto žiadal nariadiť výchovné opatrenie. Psychologické poradenstvo podľa kolízneho opatrovníka pomôže zlepšiť vzťah medzi otcom a maloletou T. resp. pomôže otcovi akceptovať vôľu maloletej. Kolízny opatrovník odporučil nariadiť výchovné opatrenie v trvaní 6 mesiacov s tým, že samotný rozsah si určí psychológ realizujúci výchovné opatrenie. Kolízny opatrovník maloletej odôvodnil potrebu výchovného opatrenia tým, aby sa rodičia naučili korektne komunikovať a konflikty medzi sebou neprenášali na maloletú, aby si medzi sebou vymieňali informácie a vedeli sa dohodnúť na závažných veciach ohľadom maloletej, napr. o náhradných termínoch stretnutí. Dcéra si hľadá k otcovi cestu a psychológ jej môže v tomto pomôcť.

Podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zák. o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia: d/ uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach. Podľa § 37 ods. 5 Zák. o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené. Podľa § 37 ods. 6 Zákona o rodine veta druhá výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

Vyhodnotiac vykonané dokazovanie, dospel súd k záveru, že návrh otca je odôvodnený a preto mu vyhovel. Súd má za to, že rodičia porozvodovú situáciu úplne nezvládli a svoje pocity prenášajú aj na maloletú. Nie sú schopní konštruktívne komunikovať, vykazujú navzájom minimálnu mieru ústretovosti a napätie medzi nimi nie je možné zmierniť bez intervencie odborníkov. Rodičia vnímajú aktuálnu situáciu diametrálne odlišne, hlavne čo sa týka potreby výchovného opatrenia, matka vníma vzťah rodičov ako štandardný porozvodový vzťah, otec popisuje tento vzťah ako výrazne problémový. Úlohou súdu v tomto konaní nebolo hľadať vinníka a určiť, ktorý z rodičov má väčší podiel na problematickej komunikácii. I keď sa súd úplne nestotožnil s názorom otca na manipulatívnosť zo strany matky a vidí isté problémy aj u otca, ktorý je podľa názoru súdu k maloletej viac autoritatívny než je to žiaduce, vzhľadom na kritický vek maloletej, rozhodne však súd nevidí situáciu tak „ružovo“ ako matka. Podstatné nie je to, ako vnímajú svoje vzájomné postoje rodičia, ani to, či sa ich porozvodová komunikácia nevymyká priemeru ale to, ako ich vníma a ako pôsobia na maloletú a z dokazovania vyplynulo, že negatívne. Súd súhlasí s názorom matky, že žiadny psychológ nenahradí neexistujúcu väzbu medzi rodičom a dieťaťom, zastáva však názor, že pokiaľ sami rodičia nedokážu odstrániť prekážky, ktoré sťažujú vytvorenie resp. prehlbovanie vzťahu, je tak namieste v záujme maloletej zasiahnuť autoritatívnym rozhodnutím súdu a vytvoriť priestor pre vytváranie väzby. Z uvedených dôvodov sa súd priklonil k názoru otca a výchovné

opatrenie nariadil. Súd bude priebežne sledovať účinnosť výchovného opatrenia, v prípade, že výchovné opatrenie splní účel, bude súdom zrušené.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II. Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.