Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Sas-5-2023.pdf
PDF · 168.39 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sas/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.: XX. XX. XXXX, bytom A. C. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 29677-2/20223-BA zo dňa 18. 07. 2023, t a k t o
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Žalovaný správnou žalobou napadnutom rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, ktorá rozhodnutím č. 4026/2023-HE-DvN zo dňa 12. 05. 2023 rozhodla podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia tak, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietala voči nepriznaniu nároku na dávku v nezamestnanosti. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na jej pracovnú históriu na Slovensku od ukončenia školy roku 1980 do roku 2005. Následne nastúpila do práce ako opatrovateľka v Rakúsku, kde pôsobila v rokoch 2009 – 2019. Vo Švajčiarsku začala pracovať ako zamestnanec od júla 2019 do decembra 2022, pričom dôvodom ukončenia posledného pracovného pomeru bolo porušenie disciplíny – u klientky dostala zápal pľúc. Počas celého pobytu v zahraničí sa vracala na Slovensko k manželovi, dospelým deťom a vnúčatám. Na Slovensku má zachovaný trvalý pobyt (prechodný pobyt mala počas práce u klientky), vlastní nehnuteľnosť, v ktorej trávila polroka vzhľadom na turnusovú prácu v zahraničí a taktiež dovolenku. Daňové priznania podáva každoročne na území Slovenska. Dala do pozornosti aj priznanie nároku na starobný dôchodok od augusta 2022 v Rakúsku. Žiadala o odstránenie tvrdosti zákona a priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti. Mala za to, že riadne ukončenou dobou poistenia vo Švajčiarsku a zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 29. 12. 2022 na Slovensku, riadne naplnila znenie čl. 61 ods. 2 v spojení s čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
3. Následne o podanom odvolaní rozhodol žalovaný ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím č. 29677-2/20223-BA zo dňa 18. 07. 2023. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Podľa § 218 ods. 2 zákona ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Vo svojom rozhodnutí žalovaný okrem ďalšieho poukázal predovšetkým na skutočnosť, že v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzovalo zachovanie väzieb žalobkyne na území Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t. j. údajov a skutočností známych z rozhodovacieho procesu, údajov osvedčených žalobkyňou v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti a vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, doručenom mu dňa 02. 02. 2023. Podľa informačného systému Sociálnej poisťovne bola menovaná zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 29. 12. 2022. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti bola elektronicky postúpená Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné, dňa 30. 01. 2023. V období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 29. 12. 2018 do 28. 12. 2022, žalobkyňa nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Príslušná švajčiarska inštitúcia osvedčila žalobkyni vo formulári SED U002, ktorý bol elektronicky importovaný do informačného systému Slovenskej poisťovne dňa 10. 05. 2023 nasledovné údaje: v bode 4.1 – obdobia poistenia, zamestnania alebo samostatne zárobkovej činnosti, od 01. 07. 2019 do 17. 07. 2019 – zamestnanie, ktoré je obdobím poistenia, od 31. 07. 2019 do 31. 10. 2019 – zamestnanie, ktoré je obdobím poistenia, od 23. 09. 2020 do 28. 11. 2022 – zamestnanie, ktoré je obdobím poistenia, v bode 6 – dôvod ukončenia posledného zamestnania, prepustený z disciplinárnych dôvodov. Príslušná rakúska inštitúcia osvedčila žalobkyni vo formulári SED U002, ktorý bol elektronicky importovaný do informačného systému Sociálnej poisťovne dňa 09. 02. 2023 nasledovné údaje: v bode 4.1 – obdobia poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, od 29. 12. 2018 do 30. 06. 2019 – samostatne zárobková činnosť, ktorá nepredstavuje obdobie poistenia. Žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Pokiaľ ide o centrum záujmov a bydlisko dotknutej osoby v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho predpisu, žalovaný na základe celkového posúdenia dostupných informácií dospel k nasledujúcim zisteniam:
a) dĺžka a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov – žalobkyňa vo Vyhlásení uviedla, že v predchádzajúcom období sa zdržiavala na území Rakúska od marca 2009 do júna 2019. Následne sa zdržiavala na území Švajčiarska od júla 2019 do decembra 2022, t. j. spolu sa v zahraničí zdržiavala viac ako 13 rokov, b) situácia žalobkyne vrátane: povahy a osobitných vlastností každej vykonávacej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy - podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bola žalobkyňa na Slovensku povinne sociálne poistená u zamestnávateľa AHA nábytok, a. s., od 01. 09. 2001 do 10. 11. 2005. Žalobkyňa podľa jej vyjadrenia vo Vyhlásení a zároveň predloženého výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu mesta Volkermarkt, zo dňa 04. 03. 2009 vykonávala po celú dobu jej pobytu na území Rakúska samostatne zárobkovú činnosť od 03. 03. 2009 do 30. 06. 2019. Podľa odvolania pracovala ako opatrovateľka. Z Rakúska podľa Vyhlásenia poberá starobný dôchodok od 01. 08. 2022. Následne sa zdržiavala na území Švajčiarska od 01. 07. 2019 do 25. 12. 2022 (vrátane jej dočasnej pracovnej neschopnosti). Vo Švajčiarsku pracovala naposledy u zamestnávateľa Daheim Bleiben AG od 23. 09. 2020 do 12. 12. 2022, s dočasnou pracovnou neschopnosťou do 25. 12. 2022 na dobu neurčitú ako opatrovateľka. Pracovný pomer bol ukončený dohodou. Podľa osvedčených údajov vo formulári SED U002 /bod 6/, elektronicky doručenom Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné dňa 10. 05. 2023 a rovnako odvolania, žalobkyňa bola z posledného pracovného pomeru vo Švajčiarsku prepustená z disciplinárnych dôvodov, dostala zápal pľúc u klientky. Vo vyhlásení uviedla, že v medziobdobí medzi pracovnými pomermi sa zdržiavala na území Slovenska. Počas posledného pobytu v zahraničí si nehľadala prácu na Slovensku. Z informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že menovaná bola dňom 31. 05. 2023 vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie na Slovensku z dôvodu umiestnenia sa v členskom štáte Európskej únie. Vzhľadom na dlhodobé vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti v Rakúsku, ako aj na dĺžku a trvanie zamestnania na území Švajčiarska, možno jej pracovnú situáciu hodnotiť ako stabilnú, s prioritnou, dlhodobou a pretrvávajúcou orientáciou na zahraničný pracovný trh,
- jej rodinného stavu a rodinných väzieb – žalobkyňa je vydatá. Vo Vyhlásení uviedla, že v zahraničí sa zdržiavala sama. Podľa jej vyjadrenia vo Vyhlásení, počas jej pobytu v zahraničí sa na území Slovenska zdržiaval jej manžel, tri dospelé deti – dcéra E. (nar. XXXX), dvaja synovia – Martin (nar. XXXX) a F. (nar. XXXX) a taktiež štyri vnučky. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bol manžel žalobkyne pán A. B. prihlásený v Sociálnej poisťovni iba ako fyzická osoba zárobkovo činná v cudzine od 01. 01. 1993 do 26. 10. 1993. Žalobkyňa vo Vyhlásení uviedla 3 – 4 týždňové turnusové návraty na Slovensko, cestovala vlakom. V e-mailovej komunikácii zo dňa 05. 06. 2023 uviedla a súčasne v odvolaní upresnila, že za posledných takmer 14 rokov trávila v priemere pol roka prácou a pol roka pobytom na území Slovenska z dôvodu turnusového charakteru práce (trvanie opatrovania po dobu 3 týždňov a trvanie rekonvalescencie na Slovensku po dobu 3 týždňov),
- jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná – žalobkyňa v zahraničí nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie. Vo Vyhlásení a súčasne podľa vyjadrenia v odvolaní, v zahraničí mala po celý čas prideľované dočasné ubytovanie zamestnávateľmi – počas turnusov bývala priamo u opatrovanej osoby. V zahraničí bola počas práce u klientky prihlásená k prechodnému pobytu. Ubytovanie počas celého pobytu v zahraničí menila. Odvolací orgán považoval bytovú situáciu žalobkyne v zahraničí za primeranú výkonu povolania. Na území Slovenska vlastní spoločne s manželom byt, ktorý nadobudli na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu v roku 2006 a súčasne je výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý nadobudla darovacou zmluvou v roku 2009 (v zmysle čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX G. XXXX). Vo Vyhlásení uviedla, že počas návratov zo zahraničia, ako aj po návrate na Slovensko bývala a býva s manželom vo vlastnom byte. Na Slovensku má zachovaný trvalý pobyt,
- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely – žalobkyňa bola naposledy zamestnaná na území Švajčiarska, takže daňové povinnosti si plnila na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Švajčiarsko. V súlade s právnymi dohovormi o zamedzení dvojitého zdanenia, daň z príjmu na území Slovenska žalobkyňa nebola povinná uhrádzať.
4. Žalovaný s poukazom na horeuvedené skutočnosti v súlade s Rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 zo dňa 12. 06. 2009 uviedol, že celková dĺžka pobytu viac ako 13 rokov, stabilná pracovná situácia vo Švajčiarsku (posledný pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú), prioritná, dlhodobá a pretrvávajúca orientácia na zahraničný pracovný trh, poberanie starobného dôchodku z rakúskeho sociálneho systému, primeraná bytová situácia v zahraničí, prechodný pobyt, daňová a odvodová povinnosť v zahraničí, vyhodnotil silnejšie ako ostatné skutočnosti (deklarované návraty, prítomnosť rodiny, trvalý pobyt, výlučné vlastníctvo nehnuteľnosti a nehnuteľnosť, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov), ktoré žalobkyňa uviedla ako väzby k Slovensku. Žalovaný ma zo spisového materiálu tiež za preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí sa žalobkyňa v tomto čase dlhodobo zdržiavala, bývala, trávila pracovný čas aj mimopracovný čas, platila zákonné odvody i dane v zahraničí a rovnako od augusta 2022 poberá starobný dôchodok z rakúskeho sociálneho systému. Všetky tieto skutočnosti preukazujú prenesenie centra záujmov žalobkyne do zahraničia, do miesta výkonu jej zárobkovej činnosti. Ďalej žalovaný uviedol, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho združenia voľného obchodu, nemajú v zmysle ustanovení základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho združenia voľného obchodu, v ktorom si uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti. Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie resp. Európskeho združenia voľného obchodu, podlieha právnym predpisom tohto štátu, a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho združenia voľného obchodu, t. j. aj na územie Slovenskej republiky. Žalobkyňa teda mala zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Švajčiarska. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Tým sa podporí rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom čl. 61 ods. 2 základného nariadenia
je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Pokiaľ ide o dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu, túto nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že otázka bydliska je v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy zásadná. Účelom uvedeného je zabrániť zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti (napr. z dôvodu možnosti priznania vyššej výšky dávky v nezamestnanosti). Žalovaný uzavrel, že na základe všetkých zistených skutočnosti považoval za preukázané, že počas výkonu zamestnania vo Švajčiarsku si žalobkyňa nezachovala bydlisko na Slovensku. Z uvedeného je zrejmé, že dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú menovaná dosiahla na území Švajčiarska, nebolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Nakoľko žalobkyňa v posudzovanom období nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, v zmysle § 104 ods. 1 zákona nesplnila základnú podmienku priznania nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal pojmom „bydlisko“ v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia. V kontexte skutočnosti, že žalobkyňa počas vykonávania zárobkovej činnosti vo Švajčiarsku zvyčajne bývala, pričom je pravdou, že Slovensko pravidelne (turnusovo) navštevovala, bydlisko mala v zmysle definície základného nariadenia v danom čase vo Švajčiarsku. Tento záver pritom nemožno zvrátiť subjektívnym úmyslom a vôľou žalobkyne, tak ako sa toho domáhala v odvolaní. Na prvom mieste nie je rozhodujúca citová väzba k rodisku či rodine, ani určitý plán raz v budúcnosti sa opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko, teda miesto, kde osoba zvyčajne býva. K námietke žalobkyne, že v danom prípade nebol dostatočne zistený skutkový stav žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré vo veci bydliska žalobkyne počas jej zárobkovej činnosti vo Švajčiarsku dalo odpoveď na všetky skúmané oblasti vyplývajúce z článku 11 vykonávajúceho nariadenia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 1Sžsk/38/2017 zo dňa 27. 11. 2018, v ktorom tento jednoznačne konštatoval, že na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu. V súvislosti s prítomnosťou rodiny na Slovensku ktorú žalobkyňa uviedla ako väzbu, žalovaný dodal, že na túto skutočnosť bolo prihliadnuté, avšak jej pobyt v krajine pôvodu jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska navrhovateľky v tejto krajine, počas výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom štáte Európskej únie (čo je aj v súlade s Rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. 06. 2009).
5. V súvislosti s každoročným podávaním daňového priznania na Slovensku, ako jeden z dôkazov zachovania pevných väzieb a bydliska na Slovensku, o ktorom sa žalobkyňa zmieňuje v odvolaní, žalovaný zdôraznil, že v súlade s právnymi dohovormi o zamedzení dvojitého zdanenia, žalobkyňa v zahraničí dosahované príjmy zdaňovala podľa zahraničných právnych predpisov, a podávaním daňového priznania na Slovensku (s nulovou daňou na úhradu) si žalobkyňa plnila iba oznamovaciu povinnosť. Žalovaný uzavrel, že v konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie väzieb žalobkyne na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Namietané skutočnosti sú skutočnosti, ktoré sú nápomocné pri posudzovaní centra záujmov dotknutej osoby, avšak v zmysle čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia len dokresľujú situáciu dotknutej osoby a nie je možné na ne nahliadať ako na rozhodujúce skutočnosti, ktoré jednoznačným spôsobom preukazujú miesto bydliska dotknutej osoby. Dĺžka prítomnosti na území členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho združenia voľného obchodu – čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia (viac ako 13 rokov), aj situácia žalobkyne – čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (stabilná pracovná situácia vo Švajčiarsku, prioritná, dlhodobá a pretrvávajúca orientácia na zahraničný pracovný trh, poberanie starobného dôchodku z rakúskeho sociálneho systému, primeraná bytová situácia v zahraničí, prechodný pobyt, daňová a odvodová povinnosť v zahraničí, deklarované návraty, prítomnosť rodiny, trvalý pobyt, výlučné vlastníctvo nehnuteľnosti a nehnuteľnosť, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov) preukazujú, že žalobkyňa si väzby so Slovenskou republikou, počas výkonu činnosti zamestnanca vo Švajčiarsku, nezachovala. V závere žalovaný v súvislosti so žiadosťou žalobkyne o odstránenie tvrdosti zákona uviedol, že podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti sú striktne stanovené zákonom. Zákon
neobsahuje ustanovenia o odstránení tvrdosti zákona a neumožňuje Sociálnej poisťovni povoliť výnimky pri nesplnení zákonných podmienok.
II.
Správna žaloba zo dňa 06.10.2023, doručená Krajskému súdu v Prešove dňa 09.10.2023
6. Proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 18. 07. 2023 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné č. 4026/2023-He-DvN zo dňa 12. 05. 2023, podala žalobkyňa na správny súd dňa 09. 10. 2023 správnu žalobu v sociálnych veciach. Uviedla, že s tvrdeniami správnych orgánov o nezachovaní si väzieb jej osoby na Slovenskú republiku nesúhlasí, nakoľko v zahraničí sa zdržiavala len z dôvodu neschopnosti zamestnať sa na území Slovenska za relevantnú mzdu a v zamestnaní relevantnom jej zručnostiam a schopnostiam. V tejto súvislosti poukázala aj na tu skutočnosť, že nemienila sa do zahraničia natrvalo presťahovať a stratiť tak väzby s domovom. Obdobie, ktoré trávila prácou v zahraničí bolo nevyhnutnosťou na zachovanie si primeraného štandardu občana EÚ. Na podporu týchto tvrdení opätovne zdôraznila, že o jej osobnej neochote zotrvať v zahraničí natrvalo svedčí aj to, že si v ňom nezaobstarala vlastné bývanie a ani vlastný nájom, prijímala iba ubytovanie poskytované zamestnávateľom, zamestnávala sa iba sezónne tak, aby zarobila určitý finančný obnos, ktorý nie je možný zarobiť v domovine a vrátila sa domov po pár mesiacoch. Bez akýchkoľvek pochybností je preto presvedčená, že dochádzanie za prácou medzi Rakúskom a Slovenskom či Švajčiarskom a Slovenskom bez riadneho usadenia sa v zahraničí, nemôže svedčiť o tom, že hlavným centrom jej záujmov pre akýkoľvek účel, a to nielen pre účel priznania dávky v nezamestnanosti, je zahraničie. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa má za preukázané, že znenie čl. 61 ods. 2 nariadenia bolo riadne naplnené, pričom podľa čl. 65 ods. 2 nariadenia je bydliskom žalobkyne pre účely priznania nároku na dávku v nezamestnanosti Slovenská republika a zároveň čl. 65 ods. 5 písm. a) nariadenia sa na osobu žalobkyne riadne vzťahuje. V súlade s uvedeným žalobkyňa má za to, že pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 ods. 1 nariadenia sa na jej osobu vzťahuje, a teda jej nárok na dávku v nezamestnanosti existuje. Žalobkyňa žiadala, aby správny súd zmenil napadnuté rozhodnutia tak, že uplatnený nárok na dávku v nezamestnanosti jej bude v celom rozsahu priznaný.
III.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
7. K podanej správnej žalobe podal žalovaný dňa 08. 01. 2024 písomné vyjadrenie, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 10. 01. 2024. Po citácii ustanovení § 104 ods. 1 a ods. 6 zákona o sociálnom poistení, článku 1 písm. j), čl. 61 ods. 1 a odsek 2, čl. 65 ods. 5 písm. a) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie), čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa vykonáva postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) žalovaný uviedol nasledujúce stanovisko. Podľa údajov v informačnom systéme žalobkyňa bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 29. 12. 2022. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti bola elektronicky postúpená Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné, dňa 30. 01. 2023. Žalobkyňa v období štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 29. 12. 2018 do 28. 12. 2022, nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobkyňa teda nesplnila základnú podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobkyňa pracovala v posudzovanom období na území iného členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho združenia voľného obchodu – Švajčiarska a Rakúska. Príslušná švajčiarska inštitúcia osvedčila žalobkyni vo formulári SED U002, ktorý bol elektronicky importovaný do informačného systému Slovenskej poisťovne dňa 10. 05. 2023 nasledovné údaje: v bode 4.1 – obdobia poistenia, zamestnania alebo samostatne zárobkovej činnosti, od 01. 07. 2019 do 17. 07. 2019 – zamestnanie, ktoré je obdobím poistenia, od 31. 07. 2019 do 31. 10. 2019 – zamestnanie, ktoré je obdobím poistenia, od 23. 09. 2020 do 28. 11. 2022 – zamestnanie, ktoré je obdobím poistenia, v bode 6 – dôvod ukončenia posledného zamestnania, prepustený z disciplinárnych dôvodov. Príslušná rakúska inštitúcia osvedčila žalobkyni vo formulári SED U002, ktorý bol elektronicky importovaný do informačného systému Sociálnej poisťovne dňa 09. 02. 2023 nasledovné údaje: v bode 4.1 – obdobia poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, od 29. 12. 2018 do 30. 06. 2019 – samostatne zárobková činnosť, ktorá nepredstavuje obdobie poistenia. Žalobkyňa bezprostredne pred
zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného je teda zrejmé, že v konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti bolo potrebné posúdiť, či si zachovala centrum záujmov na územní Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca na území Švajčiarska a počas vykonávania samostatne zárobkovej činnosti na území Rakúska. Centrum záujmov dotknutej osoby je v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov, žalobkyňa vo Vyhlásení uviedla, že v predchádzajúcom období sa zdržiavala na území Rakúska od marca 2009 do júna 2019. Následne sa zdržiavala na území Švajčiarska od júla 2019 do decembra 2022, t. j. spolu sa v zahraničí zdržiavala viac ako 13 rokov, b) situáciu dotknutej osoby vrátane: povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy, podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bola žalobkyňa na Slovensku naposledy povinne sociálne poistená u zamestnávateľa AHA nábytok, a. s. od 01. 09. 2001 do 10. 11. 2005. Žalobkyňa podľa jej vyjadrenia vo Vyhlásení a zároveň predloženého výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu mesta Volkermarkt zo dňa 04. 03. 2009 vykonávala po celú jej dobu pobytu na území Rakúska samostatne zárobkovú činnosť od 03. 03. 2009 do 30. 06. 2019. Podľa odvolania pracovala ako opatrovateľka. Z Rakúska podľa Vyhlásenia poberá starobný dôchodok od 01. 08. 2022. Následne sa zdržiavala na území Švajčiarska od 01. 07. 2019 do 25. 12. 2022 (vrátane jej dočasnej pracovnej neschopnosti). Počas posledného pobytu v zahraničí si nehľadala prácu na Slovensku. Z informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že žalobkyňa bola dňom 31. 05. 2023 vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie na Slovensku z dôvodu umiestnenia sa v členskom štáte Európskej únie, resp. Európskeho združenia voľného obchodu. Vzhľadom na dlhodobé vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti v Rakúsku, ako aj na dĺžku a trvanie zamestnania na území Švajčiarska, možno jej pracovnú situáciu hodnotiť ako stabilnú, s prioritnou, dlhodobou a pretrvávajúcou orientáciou na zahraničný pracovný trh. Jej rodinného stavu a rodinných väzieb – žalobkyňa je vydatá. Vo Vyhlásení uviedla, že v zahraničí sa zdržiavala sama. Podľa jej vyjadrenia vo Vyhlásení, počas jej pobytu v zahraničí sa na území Slovenska zdržiaval jej manžel, tri dospelé deti a taktiež štyri vnučky. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bol manžel žalobkyne prihlásený v Sociálnej poisťovni iba ako fyzická osoba zárobkovo činná v cudzine od 01. 01. 1993 do 26. 10. 1993. Vo vyhlásení menovaná uvádza 3 – 4 týždňové turnusové návraty na Slovensko. V odvolaní zároveň uviedla, že za posledných takmer 14 rokov trávila v priemere pol roka prácou a pol roka pobytom na území Slovenska z dôvodu turnusového charakteru práce. K jej bytovej situácii, najmä toho, či je táto situácia stabilná, žalobkyňa v zahraničí nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie. Vo Vyhlásení uviedla, že v zahraničí mala po celý čas prideľované dočasné ubytovanie zamestnávateľmi, počas turnusov bývala priamo u opatrovanej osoby. V zahraničí bola počas práce u klientky prihlásená k prechodnému pobytu. Ubytovanie počas celého pobytu v zahraničí menila. Žalovaná považuje bytovú situáciu žalobkyne v zahraničí za primeranú výkonu povolania. Na území Slovenska vlastní spoločne s manželom byt, ktorý nadobudli na základe zmluvy o prevode vlastníctva v roku 2009. Vo Vyhlásení žalobkyňa uviedla, že počas návratov zo zahraničia, ako aj po návrate na Slovensko bývala a býva s manželom vo vlastnom byte. Na Slovensku má zachovaný trvalý pobyt. Členský štát, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely, bolo preukázané, že žalobkyňa bola naposledy zamestnaná na území Švajčiarska, takže daňové povinnosti si plnila na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Švajčiarsko. V súlade s právnymi dohovormi o zamedzení dvojitého zdanenia, daň z príjmu na území Slovenska žalobkyňa nebola povinná uhrádzať. K námietke žalobkyne s tým, že absolútne nesúhlasí s tvrdením o nezachovaní si jej väzieb na Slovensku počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí žalovaný uviedol nasledujúce zistenia. V nadväznosti na predmetnú námietku sa bydlisko žalobkyne určilo na základe objektívnych kritérií vymedzených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Žalobkyňa sa zdržiavala v zahraničí (v Rakúsku a vo Švajčiarsku) plynule a dlhšie ako je potrebná doba poistenia podľa § 104 ods. 1 zákona (v Rakúsku od marca 2009 do júna 2019 a vo Švajčiarsku od júla 2019 do decembra 2022 – teda z vlastného rozhodnutia sa zdržiavala v zahraničí viac ako 13 rokov, čo nie je možné vyhodnotiť ako prechodný stav). Žalobkyňa sa teda v priebehu posudzovanej doby zvyčajne zdržiavala mimo územia Slovenska.
8. Za podstatnú vyhodnotil žalovaný aj skutočnosť, že žalobkyňa v posudzovanom období pracovala naposledy na území Švajčiarska od 23. 09. 2020 do 12. 12. 2022, s dočasnou pracovnou neschopnosťou do 25. 12. 2022 na dobu neurčitú. V predchádzajúcom období dlhodobo, po celú jej dobu pobytu na území Rakúska (t. j. v období od 03. 03. 2009 do 30. 06. 2019) vykonávala samostatne zárobkovú
činnosť. Žalobkyňa si počas posledného pobytu v zahraničí nehľadala prácu na Slovensku. Menovaná bola dňom 31. 05. 2023 vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie na Slovensku z dôvodu umiestnenia sa v členskom štáte Európskej únie, resp. Európskeho združenia voľného obchodu. Žalobkyňa bola v zahraničí počas práce u klientky prihlásená k prechodnému pobytu. Švajčiarsko a Rakúsko boli miestami, kde žalobkyňa odvádzala dane. Všetky vyššie uvedené skutočnosti svedčia v prospech orientácie žalobkyne na zahraničný pracovný trh, pričom táto orientácia na zahraničný pracovný trh v súčasnosti aj naďalej pretrváva. Tvrdenie žalobkyne o neprerušení väzieb so Slovenskom bez opory v objektívnych skutočnostiach (čl. 11 vykonávacieho nariadenia), resp. jej subjektívny pocit, nepostačuje k zachovaniu bydliska na Slovensku a nutne neznamená, že z pohľadu právneho poriadku aj ním je. Len sama okolnosť, že osoba považuje určitý štát za svoje bydlisko, nemôže prevážiť objektívne kritéria vymedzené vo vyššie citovanom ustanovení čl. 11 vykonávacieho nariadenia. Tým samozrejme nie je vylúčené, že osoba, ktorá má podľa týchto kritérií bydlisko v určitom štáte, môže subjektívne pociťovať hlbší a bližší vzťah k štátu, v ktorom sa narodila, vyrástla, v ktorom sa hovorí jej známym jazykom, či ktorého kultúra jej je bližšia. K námietke žalobkyne ohľadom toho, že v zahraničí sa zdržiavala jedine z dôvodu neschopnosti zamestnať sa na Slovensku za relevantnú mzdu a v zamestnaní relevantnom jej zručnostiam a schopnostiam žalovaný uviedol nasledovné. Nie je rozhodujúcou skutočnosťou, aké dôvody viedli žalobkyňu k zmene rozhodnutia k vráteniu sa na Slovensko, ani to, že nikdy nebolo jej úmyslom zostať v zahraničí natrvalo. Pohnútka k odchodu do zahraničia, ako aj pre návrat na Slovensko, je v kontexte určovania bydliska v rozhodnom čase, teda počas posledného zamestnania, za daných okolností irelevantná. Skutočnosť dlhodobého zotrvávania v zahraničí za účelom vykonávania zamestnania a samostatne zárobkovej činnosti, ktoré nebolo prechodného resp. dočasného charakteru (keďže posledný pracovný pomer žalobkyne vo Švajčiarsku bol uzatvorený na dobu neurčitú a v predchádzajúcom období dlhodobo vykonávala samostatne zárobkovú činnosť na území Rakúska), nemožno v žiadnom prípade považovať za prechodný, resp. krátkodobý pobyt. Žalobkyňa zvolením uvedeného územia trávila väčšinu času mimo svoje pôvodné rodinné prostredie na Slovensku, čím oslabila svoje individuálne väzby na Slovensko. Žalovaný záverom uviedol, že ak sa dotknutá osoba rozhodne, že odíde z krajiny svojho pôvodu napr. kvôli vykonávaniu zárobkovej činnosti v inom štáte, nemožno premiestnenie bydliska (strediska životných záujmov) na účely čl. 1 písm. j) základného nariadenia stotožňovať s trvalou emigráciou tejto osoby do tohto štátu. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa odstránili bariéry slobodného pohybu ľudí a slovenskí občania majú právo sa pohybovať, pracovať a žiť na území iných členských štátov, čo nevyhnutne vedie (hoci aj k dočasnému) premiestňovaniu bydliska. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje žalovaný zistenie skutočného stavu veci za presné a úplné. V konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti boli bez pochybností preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti – doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobkyne na území dotknutého členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho združenia voľného obchodu, charakter vykonávanej činnosti na území Švajčiarska, rodinná a bytová situácia žalobkyne i to, ktorý členský štát sa považuje za jej bydlisko na daňové účely. Nakoľko žalobkyňa nemala počas posledného zamestnania vo Švajčiarsku zachované bydlisko na území Slovenska a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebola poistená v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, nebolo možné dobu poistenia v nezamestnanosti na území Švajčiarska zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku.
IV.
Replika
9. V replike zo dňa 31. 01. 2024, doručenej správnemu súdu dňa 02. 02. 2024 žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného obsiahnutou v jeho vyjadreniach. Zotrvala na svojom presvedčení, že správne orgány postupovali pred vydaním napadnutého rozhodnutia v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami, kedy na základe zisteného skutočného stavu, vec nesprávne právne posúdili. Následne žalobkyňa zopakovala svoju argumentáciu obsiahnutú v podanej správnej žalobe. Žiadala, aby správny súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že ňou uplatnený nárok na dávku v nezamestnanosti zo dňa 30. 12. 2022 jej bude riadne priznaný.
V.
Právny názor správneho súdu
10. S účinnosťou od 01. 06. 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. 06. 2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01. 06. 2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.
11. Správny súd rozhodujúc o správnej žalobe v sociálnych veciach v zmysle ustanovenia § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), posudzujúc správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), po oboznámení sa s obsahom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj odvolacieho orgánu a úplným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutia administratívneho orgánu sú zákonné a vecne správne a žalobkyňou uplatnené dôvody nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť týchto rozhodnutí. Súd o správnej žalobe v sociálnych veciach procesným postupom podľa § 107 ods. 2 SSP verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania (za splnenia podmienok uvedených v § 105 ods. 2 písm. a), § 106 ods. 1, 2 a § 199 ods. 3 SSP), potom čo dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne nie je dôvodná.
12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
14. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav a či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.
15. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 29. 12. 2022. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti bola elektronicky postúpená Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné, dňa 30. 01. 2023. V období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 29. 12. 2018 do 28. 12. 2022, žalobkyňa nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Na území iného členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho združenia voľného obchodu, preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti, od 01. 07. 2019 do 17. 07. 2019, t. j. 17 dní, Švajčiarsko, od 31. 07. 2019 do 31. 10. 2019, t. j. 93 dní, Švajčiarsko, od 23. 09. 2020 do 28. 11. 2022, t. j. 797 dní, Švajčiarsko. Potvrdená doba od 29. 12. 2018 do 30. 06. 2019 príslušnou rakúskou inštitúciou vo formulári U002 nebola na účely nároku na dávku zohľadnená, nakoľko táto sa nepovažuje za dobu poistenia v nezamestnanosti v členskom štáte, ktorý vystavil formulár U002 (Rakúska republika) a nepovažuje sa ani za dobu poistenia v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky. Z vykonaného dokazovania ohľadne zachovania si pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb žalobkyne na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie dospel žalovaný k nasledovným záverom. 1. K dĺžke a trvalosti pobytu žalobkyne na území členského štátu – žalobkyňa sa v zahraničí zdržiavala od marca 2009 do júna 2019 – Rakúska republika a od júla 2019 do decembra 2022 Švajčiarska konfederácia, t. j. v zahraničí bola žalobkyňa cca 13 rokov a 9 mesiacov, pričom na územie Slovenska sa vracala v 3 až 4 týždňových turnusoch, spôsob dochádzania žalobkyňa preukázala vlakom, 2. K pracovnej situácií na území členského štátu EÚ – z informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že pred odchodom do zahraničia žalobkyňa na území Slovenska pracovala na
dohodu o brigádnickej činnosti u zamestnávateľa AHA nábytok, a. s., od 01. 09. 2001 do 10. 11. 2005, naposledy žalobkyňa bola zamestnaná na území Švajčiarskej konfederácie u zamestnávateľa Daheim Bleiben AG, od 23. 09. 2020 do 28. 11. 2022, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú a dôvod ukončenia uvedený vo formulári U002, potvrdenom švajčiarskou inštitúciou je z disciplinárnych dôvodov. Žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku z Rakúskej republiky, počas pobytu v členských štátoch si zamestnanie nehľadala. 3.K rodinnej situácii – na území členských štátov sa žalobkyňa zdržiavala bez rodinných príslušníkov, na území Slovenska zanechala manžela. 4. K vykonávaniu akejkoľvek nezárobkovej činnosti – inú nezárobkovú činnosť ani členstvo v športových a v záujmových združeniach a neziskových organizáciách žalobkyňa neuviedla. Túto činnosť nevykonávala ani na území členských štátov. 5. K bytovej situácii – počas pobytu vo Švajčiarsku žalobkyňa bývala u klienta, ktorého opatrovala, na území Slovenska vlastní spolu s manželom nehnuteľnosť na bývanie, počas návratov a po návrate býva vo vlastnom byte. 6.K iným skutočnostiam – daňové a odvodové povinnosti si žalobkyňa plnila v Rakúsku a vo Švajčiarsku, nakoľko tam bola zamestnaná. Celková dĺžka pobytu na území Rakúska a Švajčiarska cca 13 rokov a 9 mesiacov, stabilita zamestnania, orientácia na zahraničný pracovný trh (naposledy Švajčiarsko 3 roky a 4 mesiace), plnenie si daňových a odvodových povinností na území Rakúska a Švajčiarska, poberanie starobného dôchodku z Rakúska, v porovnaní so skutočnosťami, ktoré žalobkyňa uviedla ako väzby k Slovensku (návraty na Slovensko, manžel, byt, dospelé deti), nasvedčujú v danom období bližší vzťah k členským štátom. Existencia stabilného a trvalého zamestnania, ako aj celková prítomnosť na území iných členských štátov Európskej únie, resp. Európskeho združenia voľného obchodu, sú primárnym kritériom pre určenie bydliska a centra záujmov. Ako vyplýva zo všetkých dostupných a preukázaných údajov, za štát bydliska žalobkyne na účely aplikácie čl. 61 a čl. 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu zárobkovej činnosti žalobkyne. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bezprostredne pre uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti neukončila dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie nebolo bydlisko žalobkyne na území Slovenskej republiky, čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia sa na ňu nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 základného nariadenia.
16. Podľa § 195 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania.
17. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede (§ 196 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení).
18. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
19. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
20. Podľa § 209 ods. 1 druhá veta, ods. 4 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
21. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 104 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.
23. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 (ďalej len „základné nariadenie“), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
24. V zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v čl. 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: · doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, · doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo · doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
25. V zmysle čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej vete odseku 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu) poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
26. Podľa článku 1 písm. j) základného nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. 04. 2004 (ďalej len „Nariadenie“) o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia na účely tohto Nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.
27. Podľa článku 1 písm. k) základného nariadenia „pobyt“ znamená prechodné bydlisko.
28. Podľa článku 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. 09. 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcii dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné Nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:
a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov, b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávacej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy, ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb, iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti, iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov, v) v jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná, vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
29. Podľa článku 11 ods. 2 uvedeného nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,
na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.
30. Z uvedených ustanovení je zrejmé základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie, pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, a to že slovenská doba poistenia v nezamestnanosti musí byť dosiahnutá ako posledná. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie, centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky (v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho predpisu).
31. Vychádzajúc z obsahu žaloby správny súd konštatuje, že podstatná argumentácia žalobkyne v žalobe boli jej tvrdenia, že nikdy nemala záujem ostať žiť vo Švajčiarsku a vycestovala tam len za prácou s úmyslom vrátiť sa na Slovensko, pričom namietala nesprávne právne posúdenie žalovaného, ak tento nezohľadnil jej úmysel a dôvody, ktoré ju viedli k vysťahovaniu v zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia.
32. Súd sa v tejto otázke stotožnil s názorom žalovaného uvedenom v rozhodnutí, že úmysel podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia nebol v tomto prípade rozhodujúci, keďže otázka bydliska bola ustálená kritériami čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Aplikácia čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia by totiž prichádzala do úvahy výnimočne, iba vtedy, pokiaľ by nešlo k určeniu skutočného miesta bydliska, čo nie je tento prípad. Preto aj podľa názoru súdu k určeniu skutočného miesta bydliska jednoznačne došlo po vyhodnotení kritérií určených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.
33. Z obsahu prísl. administratívneho spisu mal správny súd ďalej za preukázané, že žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z dôvodu, že žalobkyňa takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jej zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia vo Švajčiarsku môžu zohľadniť podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) nariadenia, ktorý predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobkyňa poberala dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na neho predpisy vzťahovali počas jej poslednej činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachovala bydlisko. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky.
34. Podľa čl. 1 písm. j) nariadenia pojem „bydlisko“ znamená zvyčajné bydlisko, t. j. miesto, kde má dotknutá osoba zvyčajné bydlisko a v ktorom sa zároveň nachádza jej obvyklé centrum záujmov. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie. Kritéria, ktoré treba vziať pri určovaní miesta zvyčajného bydliska osoby do úvahy a ktoré boli sformulované v judikatúre súdneho dvora sú v súčasnosti kodifikované v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.
35. Správny súd pri riešení kľúčovej spornej otázky, aplikujúc citované ustanovenia SSP, nariadenia, vykonávacieho nariadenia a zákona o sociálnom poistení, dospel k záveru, že zistený skutkový stav poskytuje dostatočnú oporu pre záver o bydlisku žalobkyne vo Švajčiarsku na základe čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, čo odôvodňujú nasledujúce skutočnosti:
a) Žalobkyňa sa zdržiavala na území Rakúska od marca 2009 do júna 2019. Následne sa zdržiavala na území Švajčiarska od júla 2019 do decembra 2022, t. j. spolu sa v zahraničí zdržiavala viac ako 13 rokov. b) Žalobkyňa pred odchodom do zahraničia žalobkyňa na území Slovenska pracovala na dohodu o brigádnickej činnosti u zamestnávateľa AHA nábytok, a. s., od 01. 09. 2001 do 10. 11. 2005, naposledy žalobkyňa bola zamestnaná na území Švajčiarskej konfederácie u zamestnávateľa Daheim Bleiben AG, od 23. 09. 2020 do 28. 11. 2022, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú a dôvod ukončenia uvedený vo formulári U002, potvrdenom švajčiarskou inštitúciou je z disciplinárnych dôvodov. Žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku z Rakúskej republiky, počas pobytu v členských štátoch si zamestnanie na Slovensku nehľadala.
c) Žalobkyňa inú nezárobkovú činnosť ani členstvo v športových a v záujmových združeniach a neziskových organizáciách žalobkyňa neuviedla. Túto činnosť nevykonávala ani na území členských štátov. d) Žalobkyňa je vydatá. V zahraničí sa zdržiavala sama. Podľa jej vyjadrenia vo Vyhlásení, počas jej pobytu v zahraničí sa na území Slovenska zdržiaval jej manžel, tri dospelé deti – dcéra E. (nar. XXXX), dvaja synovia – Martin (nar. XXXX) a F. (nar. XXXX) a taktiež štyri vnučky. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bol manžel žalobkyne pán A. B. prihlásený v Sociálnej poisťovni iba ako fyzická osoba zárobkovo činná v cudzine od 01. 01. 1993 do 26. 10. 1993. Žalobkyňa vo Vyhlásení uviedla 3 – 4 týždňové turnusové návraty na Slovensko, cestovala vlakom. e) Žalobkyňa v zahraničí bola počas práce u klientky prihlásená k prechodnému pobytu. Ubytovanie počas celého pobytu v zahraničí menila. f) Žalobkyňa si daňové a odvodové povinnosti plnila v Rakúsku a vo Švajčiarsku, nakoľko tam bola zamestnaná. Aj to svedčí v prospech jej bydliska v tejto krajine a nie v Slovenskej republike.
36. Skutočnosť, kde ma žalobkyňa najpevnejšie väzby a kde sa do budúcnosti plánuje usadiť, sú podľa názoru súdu pre posudzovanie bydliska žalobkyne počas výkonu poslednej zárobkovej činnosti právne irelevantné, nakoľko preukazovanie zachovania bydliska sa hodnotí najmä počas posledného výkonu zamestnania na území členského štátu Európskej únie. Tvrdenie žalobkyne o neprerušení väzieb so Slovenskou republikou bez opory v objektívnych skutočnostiach (čl. 11 vykonávacieho nariadenia), resp. jej subjektívny pocit nepostačuje k zachovaniu bydliska na Slovensku. Len sama okolnosť, že osoba považuje určitý štát za svoje bydlisko, nemôže prevážiť objektívne kritéria vymedzené vo vyššie citovanom ustanovení čl. 11 vykonávacieho nariadenia. Tým samozrejme nie je vylúčené, že osoba, ktorá má podľa týchto kritérií bydlisko v určitom štáte, môže subjektívne pociťovať hlbší a bližší vzťah k štátu, v ktorom sa narodila, vyrástla, v ktorom sa hovorí jej známym jazykom, či ktorého kultúra jej je bližšia. To však môže mať pre určenie jej bydliska na účely nariadenia význam len v tom rozsahu, v akom je to možné zohľadniť podľa citovaného čl. 11 vykonávacieho nariadenia.
37. V závere súd dodáva, že ak sa osoba rozhodne, že odíde z krajiny svojho pôvodu napríklad kvôli vykonávaní zárobkovej činnosti v inom štáte, nemožno premiestnenie bydliska (strediska životných záujmov) na účely čl. 1 písm. j) nariadenia stotožňovať s trvalou emigráciou tejto osoby do tohto štátu. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa odstránili bariéry slobodnému pohybu ľudí a slovenskí občania majú právo sa pohybovať, pracovať a žiť na území iných členských štátov, resp. štátov Európskeho združenia voľného obchodu, čo nevyhnutne vedie (hoci aj k dočasnému) premiestňovaniu bydliska. Nepriznanie nároku na dávku v nezamestnanosti automaticky žalobkyňu nepostaví mimo systém sociálneho zabezpečenia Slovenska alebo Švajčiarska. Zmyslom ochrany pred tým, aby sa osoba ocitla mimo určitého systému sociálneho zabezpečenia, totiž nie je zabezpečiť, aby táto osoba v každom jednom okamihu mala na určitú dávku nárok. Zmyslom je, aby sa na ňu v každom okamihu vzťahovali právne predpisy niektorého členského štátu, podľa ktorých (so zohľadnením zamestnaní a dôb získaných v ostatných členských štátoch) tento nárok môže uplatniť. Nie je však vylúčené, že jej nárok podľa použiteľných právnych predpisov členského štátu nevznikne, lebo nesplní určitú podmienku podľa nich, a naopak, právne predpisy, podľa ktorých by taký nárok mohol vzniknúť, sa na ňu nebudú vzťahovať.
38. Správny súd preto jednotlivé žalobné námietky žalobkyne považuje za nedôvodné, zastávajúc názor, že zistenie skutkového stavu žalovaným ako aj prvostupňovým správnym orgánom bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci. Na zistený skutkový stav žalovaný správne aplikoval príslušné právne predpisy, čo vyústilo do vydania zákonného rozhodnutia. Žalovaný správny orgán v dostatočnom rozsahu posúdil kritéria v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ktoré dôsledne vyhodnotil a dostatočným a zrozumiteľným spôsobom aj odôvodnil.
39. Súd pri rozhodovaní pritom bral do úvahy rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 9Sžso/32/2012 zo dňa 26. 06. 2013, 1Sžso/26/2016 zo dňa 30. 01. 2018, 1Sžsk/38/2017 zo dňa 27. 11. 2018..
40. Preto súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím zákonným, vydaným v súlade s právnou úpravou, ako aj ustálenou judikáturou, žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne, žalovaný sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil
správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa súd v celom rozsahu preto stotožňuje.
41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, po zhodnotení, že rozhodnutia správnych orgánov a tiež ich postupy zodpovedali obsahu spisovej dokumentácie zhrnutej v administratívnom spise a boli v súlade s vyššie označenými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení ako i s citovanými článkami európskych nariadení, správny súd dospel k záveru, že preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobkyne a preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
42. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa nemala vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak :
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).