Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12P-131-2014.pdf
PDF · 88.14 KB
Case nature
Subarea
12P/131/2014
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. H., U.. XX.X.XXXX, R. F. U. H. XXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov- matka: H. H., U.. XX.X.XXXX, R. F. U. H. XXX, a otec: v rodnom liste neuvedený, o návrhu starej matky maloletého dieťaťa: H. H., U.. XX.X.XXXX, F. R. D., T. XXX/X, F. Č. T., Š. XXXX/XX, na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Stará matka maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 12.5.2014, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 16.5.2014, domáhala, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým sa maloleté dieťa zverí do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Svoj návrh odôvodnila tým, že už dva roky má obavy o zdravie a bezpečie svojho vnuka, nakoľko maloletý žije spolu so svojou matkou u priateľa matky, ktorý má veľmi násilnícku povahu, a ktorý matku maloletého, t.j. dcéru navrhovateľky, ako aj maloletého vystavuje fyzickému aj psychickému týraniu. Navrhovateľka tiež uvádza, že na tele maloletého videla aj modriny, pričom pri poslednom kontakte s maloletým bola navrhovateľka svedkyňou toho, ako maloletý odmietal ísť k matke a prosil ju, aby mohol zostať u navrhovateľky, keďže doma sú matka i maloletý bití. Od toho času navrhovateľka maloletého nevidela približne dva roky, nakoľko jej v tom bráni druh matky maloletého dieťaťa, avšak od svojej druhej dcéry, ktorá bola s maloletým pred nedávnom v kontakte sa dopočula, že maloletý takmer vôbec nehovorí, pretože sa hovoriť bojí, je ustráchaný, uzavretý a takmer vôbec sa nehráva. Z návrhu ďalej vyplýva, že starí rodičia maloletého, ktorým má byť maloleté dieťa v zmysle návrhu predbežným opatrením zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, majú trvalý pobyt v Českej republike, toho času sa však dočasne za účelom riešenia nepriaznivej situácie maloletého zdržiavajú na území Slovenskej republiky. K návrhu navrhovateľka ako listinný dôkaz pripojila Protokol o konaní, ktorý bol spísaný dňa 5.5.2014 na Úrade mestskej časti Praha 5, na odbore sociálnom a oddelení sociálnej prevencie, a ktorého obsahom je výpoveď navrhovateľky pred vyššie uvedeným úradom, v rámci ktorej navrhovateľka ozrejmuje situáciu maloletého i matky maloletého dieťaťa.
Súd sa pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia obrátil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, pracovisko Šaľa, ktorý maloletého v konaní zastupuje ako kolízny opatrovník (ďalej len kolízny opatrovník), so žiadosťou o prešetrenie pomerov na strane maloletého dieťaťa a jeho matky. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 21.5.2014 pritom vyplýva, že maloletý toho času žije spolu so svoju matkou, jej druhom a s ich spoločným maloletým synom v Trnovci nad Váhom v staršom rodinnom dome, ktorý je rozdelený na tri samostatné bytové jednotky, z ktorých jednu obýva rodina maloletého. Bytová jednotka, v ktorej žije maloletý spolu s matkou, jej druhom a nevlastným bratom síce nie je veľká, avšak hygiena a čistota priestorov bola kolíznym opatrovníkom zhodnotená tak, že je na dobrej úrovni. Kolízny opatrovník v rámci šetrenia pomerov pritom vykonal opakovane pohovor s matkou maloletého dieťaťa ako aj s maloletým dieťaťom. Matka v rámci pohovoru poprela, že by bola ona a jej maloletý syn vystavovaní domácemu násiliu. S rodičmi nie je matka maloletého už dlhšiu dobu
v nijakom kontakte, nakoľko s nimi nemá vytvorený dobrý vzťah. V mesiaci júl roku 2013 k nej mali prísť rodičia na návštevu, keďže mal maloletý narodeniny, avšak nakoniec neprišli a ani následne matku nijako nekontaktovali. Matka tiež uviedla, že podľa jej informácií sú jej rodičia bezdomovci. K vzťahu so svojím súčasným druhom sa matka vyjadrila v tom zmysle, že si s ním rozumie, aj keď sa z času na čas pohádajú, a uviedla tiež, že dobrý vzťah má s jej druhom vytvorený aj maloletý. S maloletým urobil kolízny opatrovník pohovor v priestoroch materskej školy, ktorú maloletý navštevuje, a to za prítomnosti jeho triednej učiteľky. Maloletý sa javil ako veľmi hravý a komunikatívny, na otázky kolízneho opatrovníka odpovedal spontánne a bez problémov. Na otázku, koho z rodiny má najradšej odpovedal, že najradšej má brata F., potom mamu a niekedy aj A. (t.j. druha matky), ktorý sa s ním občas aj hráva. Kolízny opatrovník tiež vypočul triednu učiteľku maloletého, ktorá uviedla, že maloletého do škôlky nosieva jeho matka, pričom maloletý je v kolektíve veľmi obľúbený a dosiaľ nikto nezaregistroval, že by javil známky týraného dieťaťa či zanedbávania zo strany rodiča. Podobne sa vyjadrila aj pediatrička, ktorú maloletý navštevuje, a ktorá tiež nespozorovala, že by bol maloletý týraný či akokoľvek inak zanedbávaný. Vzhľadom na výsledky z prešetrených pomerov kolízny opatrovník navrhoval návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť, pričom skonštatoval, že náhradná osobná starostlivosť prichádza do úvahy len vtedy, keď rodič, resp. rodičia maloletého dieťaťa nemôžu osobnú starostlivosť maloletého dieťaťa náležite zabezpečiť, napríklad z dôvodu ich zlého zdravotného stavu, momentálnej neprítomnosti, zlej sociálnej situácie a podobne, čo sa však danom prípade nepreukázalo.
Súd sa pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia oboznámil s obsahom návrhu starej matky ako aj s listinným dôkazom k nemu pripojeným a taktiež so správou kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov zo dňa 21.5.2014.
Podľa § 74 ods.1 a 2 veta prvá O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci.
Podľa ustanovenia § 75 ods.1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 6 O. s. p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere;
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; alebo do striedavej osobnej starostlivosti,
c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje;
d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;
f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania predbežného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov do času, kým súd nevydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musia byť pritom osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je daná existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, resp. v prípade, ak sa jedná o vec, ktorá sa týka maloletých detí, je potrebné osvedčiť aspoň skutočnosť, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa, ktorá je v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko vo veciach, týkajúcich sa maloletých detí je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.
Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z., súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z., náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z., ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Z citovaných ustanovení zákona o rodine vyplýva, že právo mať dieťa v osobnej starostlivosti majú v prvom rade jeho rodičia a až v prípade, že títo nie sú schopní maloletému dieťaťu túto starostlivosť zabezpečiť, prichádza do úvahy náhradná starostlivosť, medzi ktoré patrí aj náhradná osobná starostlivosť, ku ktorej však možno pristúpiť len za splnenia istých zákonných podmienok, a to, že osoba, ktorej má byť dieťa takto zverené je fyzickou osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Súd v danom prípade rozhodoval o návrhu starej matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov.
Ako už bolo uvedené, predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je preukázanie naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých však súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia skúma nielen potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania či existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, ale predovšetkým súd skúma, či nariadenie predbežného opatrenia nebude v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Stará matka svojím návrhom žiadala zverenie maloletého do svojej náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko je podľa nej maloletý zo strany druha matky vystavovaný psychickému i fyzickému týraniu. Skutočnosti tvrdené navrhovateľkou sú síce závažné, avšak navrhovateľka ich pravdivosť nijako neosvedčila. Protokol, ktorý pripojila k návrhu ako listinný dôkaz, totiž obsahuje iba zaprotokolovanú výpoveď navrhovateľky prednesenú pred príslušným úradom, ktorá sa obsahovo zhoduje so skutočnosťami uvádzanými v návrhu, ktorá však tiež nie je ničím podložená. Súd dal preto prešetriť pomery na strane maloletého i jeho matky, pričom na základe prešetrených pomerov sa vôbec nepreukázalo, že by bol maloletý vystavovaný týraniu, či už psychickému alebo fyzickému. Maloletý má podľa všetkého s matkou vytvorený veľmi dobrý vzťah a súd preto nevidí dôvod na to, aby bol maloletý zo starostlivosti svojej matky odňatý. Riešenie navrhované navrhovateľkou by v danom prípade navyše ani nebolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, keďže matka maloletého nemá so svojimi rodičmi, ktorým má byť v zmysle návrhu maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, dobrý vzťah, čo by na maloleté dieťa určite pozitívne nevplývalo. Navrhovateľka navyše nespĺňa jednu zo základných podmienok stanovených zákonom na to, aby jej dieťa mohlo byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, keďže na území SR nemá trvalý pobyt, zdržiava sa tu len dočasne, kým nevyrieši vnukovu situáciu, čo sama tvrdí v návrhu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v danom prípade nemal za preukázané, že by bola daná potreba dočasnej úpravy, ktorá by bola v záujme maloletého dieťaťa, a ktorá by odôvodňovala zverenie maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov predbežným opatrením.
Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh starej matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísaný súd.
Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.