Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-35-2014.pdf
PDF · 75.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3P/35/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, samosudkyňa Mgr. Silvia Kysucká, vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky , zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodina J. L., dieťa rodičov H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X-X, J. L. a H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, J. L., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého požiadal dňa 05.05.2014 súd, aby mu znížil vyživovaciu povinnosť na maloletého H., a to zo sumy 100,- eur na sumu 30,- eur. Návrh odôvodnil tým, že je v zlej finančnej situácii, nemá žiaden príjem a iba občas chodieva na brigády.
Matka maloletého vo svojom písomnom vyjadrení nesúhlasila s návrhom otca o zníženie výživného. Uviedla, že má vedomosť, že otec dieťaťa pracuje v zahraničí a jeho príjem je väčší ako tvrdí.
Opatrovník maloletého H. uviedol, že nesúhlasí s podaným návrhom otca, nie je to v záujme maloletého dieťaťa. Otec je dobrovoľne nezamestnaný, nevie preukázať svoj príjem, preto žiadal návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, opatrovníka a oboznámením sa s obsahom nasledovných listinných dôkazov: rodný list maloletého Marcela, Správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. L. zo dňa 13.05.2014, spis Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 8P/39/2012 - zápisnica z 30.04.2012, rozsudok 8P 39/2012-15 z 30.04.2012 a zistil nasledovné:
Rodičia maloletého H. nie sú manželia. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P 39/2012-15 z 30.4.2012 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 01.04.2012. V čase úpravy výživného bola matka na rodičovskej dovolenke. Spolu s dieťaťom bývala u rodičov. Okrem mal. H. mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. Z. z predchádzajúceho vzťahu. Otec bol dobrovoľne nezamestnaný, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky v hmotnej núdzi. Do decembra 2011 pracoval ako živnostník s priemerným zárobkom okolo 800 - 900 eur. Od januára 2012 pracoval len brigádnicky s priemerným zárobkom cca 316,- eur. Býval u svojej sestry v J. L..
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. L. vyplýva, že otec nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a ani nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Otec vo výpovedi uviedol, že iné vyživovacie povinnosti okrem maloletého H. nemá. Výživné na neho platil podľa svojich možností. Je dobrovoľne nezamestnaný, neevidovaný na príslušnom úrade práce. Do februára 2014 pracoval brigádne u E. L., kde zarábal v priemere 700,- eur mesačne. Od apríla 2014 pracuje ako brigádnik v K., kde mu v mesiaci jún 2014 má byť vyplatená výplata vo výške 800,- eur s tým, že prácu má zabezpečenú na dlhšiu dobu. Ubytovanie v K. platí jeho švagor, jediné výdavky má na jedlo. Na Slovensku býva u svojej sestry, ktorej prispieva mesačne sumou 30,- eur + za ubytovanie pracuje u švagra na chate. Výdavky na telefón má mesačne vo výške 5-10,- eur. Nemá žiadne úvery ani pôžičky. Majetok väčšej hodnoty nemá. Dôvod, prečo žiadal znížiť výživné, bol ten, že má dlh na výživnom okolo 1 600,- eur, ktoré by chcel vyplatiť.
Matka uviedla, že s maloletým je na rodičovskej dovolenke. Poberá rodinné prídavky, rodičovský príspevok a výživné na dve deti. Okrem maloletého H. má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej Z., nar. XXXX. Od otca maloletej Z. poberá výživné vo výške 50,- eur mesačne. V súvislosti so zdravotným stavom mal. H. nemá zvýšené výdavky. Dieťa nechodí do materskej školy. Matka býva s deťmi v 1- izbovom nájomnom byte, za ktorý platí nájom do 115,- eur mesačne + náklady na elektrinu 24,- eur mesačne. Raz za 3 mesiace platí za plyn vo výške 20,- a poplatok za televíziu vo výške 27,- eur. Taktiež spláca pôžičky v celkovej výške 45,- eur mesačne. Majetok väčšej hodnoty nemá.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od ostatnej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala potrebu zmeny výšky vyživovacej povinnosti, a to jej zníženia. Otec poukázal na to, že nemá žiaden príjem a je v zlej finančnej situácii, avšak od apríla 2014 pracuje v K. ako brigádnik, kde podľa jeho vlastného vyjadrenia zarobí cca 800,- eur mesačne s tým, že náklady na živobytie má minimálne; do februára 2014 pracoval s obdobným príjmom cca 700,- eur. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, a síce že pomery na strane otca sa podstatne nezmenili, keďže zarába dokonca viac, ako to bolo v čase rozhodovania o určení výživného , súd návrh zamietol. Podľa názoru súdu nemôže byť dôvodom na zníženie výživného skutočnosť, že otec má na výživnom dlh. Otec má v súčasnosti ( a aj v minulosti mal ) dostatočný príjem na to, aby v krátkom čase popri bežnom výživnom uhradil i dlh na výživnom.
Vzhľadom na všetky zhora uvedené skutočnosti súd podľa citovaných zákonných ustanovení návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania, súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postu súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.