Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_2P-81-2022.pdf
PDF · 98.3 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/81/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: A. B.,nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, E. A. E., F., proti manželovi: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, E. A., XX G. H. B., A., F., zastúpený: JUDr. Slavomír Firment, advokát, Advokátska kancelária so sídlom ul. 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom: 1/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, E. A. E., F., 2/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, E. A. E., F., 3/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, E. A. E., F., 4/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, E. A. E., F., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov A. B., J. K. a C. B. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Jakubanoch, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Jakubany vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a. II. V časti úpravy pomerov manželov k ich mal. deťom C. B., nar. XX.XX.XXXX, I. B., nar. XX.XX.XXXX, F. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode v y h l a s u j e, že nemá právomoc.
III. Konanie v časti úpravy pomerov manželov k ich mal. deťom C. B., nar. XX.XX.XXXX, I. B., nar. XX.XX.XXXX, F. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode z a s t a v u j e.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súd dňa 08.07.2022 žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol, maloleté detí pochádzajúce z manželstva zveril do jej osobnej starostlivosti a otca detí zaviazal platením výživného v sume 100 eur mesačne pre každé maloleté dieťa, styk navrhla neupravovať. Návrh na rozvod navrhovateľka odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili po dvojročnej známosti, zo vzájomnej citovej náklonnosti. Spočiatku bývali pri jej matke, potom si postavili dom. Manžel veľa pil, neustále sa s ňou hádal, bil ju a vyháňal z domu. V roku 2019 podala návrh na rozvod, neskôr ho stiahla, pretože sa s manželom udobrili. V septembri 2019 odišli aj s deťmi do Anglicka. Manžel v Anglicku nepracoval, nepomáhal jej s deťmi mal aj iné ženy, celá výchova a starostlivosť o detí je na nej. V novembri 2019 sa s manželom definitívne rozišli. Odsťahovala sa k svojej sestre v Anglicku, potom si s deťmi našla samostatné bývanie, kde bývajú dodnes. V Anglicku je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, poberá dávku 1300 libier mesačne. Detí chodia do školy a zatiaľ v Anglicku plánujú dlhodobo ostať.
Uznesením č.k. 2P/81/2022-11 zo dňa 05.09.2022 súd ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa.
Návrh bol doručený manželovi navrhovateľky v súlade s § 116 ods. 2 C.s.p. dňom 02.01.2022. Manžel navrhovateľky sa k návrhu písomne nevyjadril.
Pojednávania sa rozvádzajúci manželia nezúčastnili, aj keď predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené, navrhovateľka svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnila, neúčasť manžel ospravedlnil jeho právny zástupca, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v neprítomností rozvádzajúcich sa manželov.
Právny zástupca manžela navrhovateľky na pojednávaní s návrhom na rozvod súhlasil, aj keď nie so všetkými argumentami, ktoré v návrhu uviedla navrhovateľka. Poprel aby manželia postavili rodinný dom, aby manžel navrhovateľku bil, aby ju vyháňal, aby nadmieru požíval alkohol. Potvrdil, že manželia mali nezhody, najmä v tom, že navrhovateľka chcela vycestovať do Anglicka a manžel nie, no nakoniec v roku 2019 do Anglicka vycestovali. Navrhovateľka v Anglicku mala viacero známosti, nakoniec aj manžel si našiel mimomanželskú známosť s ktorou má ročné dieťa. Právny zástupca potvrdil, že manželia už dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka žije s deťmi a jej manžel so súčasnou partnerkou a dieťaťom. Manžel navrhovateľky taktiež vylučuje možnosť obnovenia manželského spolužitia. Podľa tvrdenia manžela navrhovateľky manželia sa rozišli v roku 2020 a minimálne od roku 2019 majú obvyklý pobyt v Anglicku.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Jakubanoch, toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nová Ľubovňa vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. U oboch išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Z manželstva pochádzajú štyri maloleté detí a to: C., nar. XX.XX.XXXX, I., nar. XX.XX.XXXX, F., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX.
Manželstvo účastníci uzatvorili po dvojročnej známosti zo vzájomnej citovej náklonností. V septembri 2019 celá rodina vycestovala do Anglicka, kde sa zdržiavajú doposiaľ. Podľa tvrdenia navrhovateľky manžel v Anglicku nepracoval, nepomáhal jej s deťmi, mal iné ženy, preto už v novembri 2019 prestali viesť spoločnú domácnosť. Podľa tvrdenia manžela navrhovateľky sa rozišli v roku 2020, manželka ho hneď po príchode do Anglicka začala podvádzať. V súčasnosti ani jeden z manželov nechce zotrvať v manželskom zväzku obaja vylučujú takúto možnosť. Manžel navrhovateľky žije v spoločnej domácnosti s inou ženou s ktorou má ročné dieťa. Detí od času čo manželia prestali viesť spoločnú domácnosť sú v starostlivosti navrhovateľky.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára – rozvod:
Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
Podľa § 18 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.
Manželstvo ako spoločensky dôležitá inštitúcia požíva zákonnú ochrana a ako právny vzťah riadi sa príslušnými právami a povinnosťami. Zrušenie manželstva rozvodom je umelým zásahom súdu do manželského vzťahu. Preto súd starostlivo skúma mieru narušenia a rozvratu vzájomného vzťahu medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku, pričom možnosť, či nemožnosť obnovenia manželského spolužitia je subjektívnou okolnosťou, ktorá závisí len od manželov a ich postoja k manželstvu. Rozvrat vzťahov medzi manželmi nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovení § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však neodôvodňuje akýkoľvek rozvrat vzťahov, ale len kvalifikovaný rozvrat medzi nimi. Záver o vážnosti rozvratu medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah vzhľadom na hĺbku a trvalosť rozvratu. Súd pri posudzovaní predmetnej veci dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zánik manželstva rozvodom.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Manželstvo účastníkov už dlhodobo neplní spoločenský účel, účastníci konania nevedú spoločnú domácnosť už tri roky. Obaja manželia vylučujú možnosť obnovenia manželského spolužitia, obaja sa chcú rozviesť. Manželia už skoro tri roky nehospodária spolu, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nie sú si verní, nezabezpečujú spoločnú výchovu maloletých detí, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže obaja túto možnosť odmietajú, ani jeden z manželov nechce zotrvať v manželskom zväzku, manžel navrhovateľky udržiava mimomanželskú známosť s ktorou má dieťa.
Rozvod manželstva nie je v rozpore ani so záujmami ich maloletých detí, pretože na ich pomeroch sa nič nemení, aj za trvania manželstva účastníci spolu nežijú, žijú oddelene a maloleté detí sú v starostlivosti matky.
Posudzovaním príčin, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi v predmetnej veci, súd dospel k záveru, že tieto spočívajú v odlišných povahových vlastnostiach, v odlišných životných cieľoch oboch manželov. V neposlednom rade k rozvratu manželstva prispela aj nevera zo strany oboch manželov. Vzájomné nezhody a citové odcudzenie manželia vyriešili tým, že prestali viesť spoločnú domácnosť
a najneskôr od roku 2020 si každý z manželov žije svoj život nezvisle od druhého z manželov. Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace účel, preto ho súd prvým výrokom rozviedol.
Úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu
Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Spojené kráľovstvo nie je členským štátom Európskej únie, pričom Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností sa vzťahuje na konania začaté pred skončením prechodného obdobia, t.j. súdne konania začaté do 31.12.2020. Predmetné konanie začalo dňa 08.07.2022 preto je v ňom potrebné postupovať v zmysle Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (Haag, 1966, ozn. č. 344/2002 Zb.) ďalej len Dohovor , ktorý má prednosť pred vnútroštátnou úpravou.
Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru cieľom dohovoru je a) určiť, orgány ktorého štátu majú právomoc prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa, b) určiť, aký právny poriadok majú tieto orgány použiť pri výkone svojej právomoci, c) určiť, aký právny poriadok je rozhodujúci na posúdenie rodičovských práv a povinností, d) upraviť uznávanie a výkon takých ochranných opatrení vo všetkých zmluvných štátoch, e) vytvoriť medzi orgánmi zmluvných štátov spoluprácu v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu tohto dohovoru.
Podľa čl. 1 ods. 2 Dohovoru na účely dohovoru výraz „rodičovské práva a povinnosti" zahŕňa rodičovskú moc alebo iný podobný vzťah, ktorý určuje práva, oprávnenia a povinnosti rodičov, opatrovníkov alebo iných zákonných zástupcov k osobe alebo majetku dieťaťa.
Podľa čl. 3 písm. a) Dohovoru opatrenia uvedené v článku 1 sa môžu týkať najmä nadobúdania, výkonu, odňatia alebo obmedzenia rodičovských práv a povinností, ako aj ich prenesenia.
Podľa čl. 4 Dohovoru písm. e) Dohovor sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.
Podľa čl. 5 ods. 1 a 2 Dohovoru právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia čl. 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.
Podľa § 24a zákona 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.
Podľa § 39 ods. 1 zákona 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno určiť alebo je občanom Slovenskej republiky.
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom. Predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie je splnenie všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet sporu, prípadne vo vzťahu k účastníkom konania, je daná jeho právomoc vec prejednať a vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci a konanie o návrhu, ktorý nespadá do jeho rozhodovacej právomoci, podľa ustanovenia § 161 ods. 2 C.s.p.
Súd musel pri skúmaní právomoci v oblasti rozhodovania o rodičovských právach a povinnostiach a tiež v oblasti vyživovacej povinnosti rodičov vychádzať zo všeobecného pravidla uvedeného v čl. 5 Dohovoru a z ustanovenia § 24a a 39 ods. 1 zákona 97/1963 Zb., v zmysle ktorého rozhodujúcim kritériom je obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem obvyklý pobyt citovaný zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nedefinuje. Posudzovanie obvyklého pobytu predpokladá, ako už terminologický pojem naznačuje - vychádzajúc z dikcie slovného významu „obvyklý“
- určitý časový aspekt trvania pobytu, pričom je nevyhnutné „obvyklosť“ posudzovať v závislosti od špecifických okolností konkrétneho prípadu, pretože by bolo obtiažne paušalizovať určitý časový úsek trvania pobytu bez toho, aby sa zohľadňovali osobitosti danej veci. Ako štát obvyklého pobytu je potom možno chápať predovšetkým ten štát, na území ktorého malo dieťa z časového hľadiska najdlhodobejšie trvalejšie a stabilné bydlisko. Z hľadiska určenia bydliska preto nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva toho-ktorého štátu prihlásený na trvalý, respektíve prechodný pobyt, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a úmysel občana trvalejšie sa v určitom mieste zdržovať.
Z tohto hľadiska je podstatné, tak ako to vyplýva aj z podaného návrhu, že mal. detí C., I., F. a C. a ich rodičia majú obvyklý pobyt na území Veľkej Británie, čo nasvedčuje vôli a záujmu oboch rodičov zdržiavať sa dlhodobo na území Veľkej Británie. Maloleté detí tam absolvujú školskú dochádzku pravidelne navštevujeú Tinsley Meadows Primary Academy school. Tieto skutočnosti mal súd jednoznačne preukázané zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 06.02.2023 ale aj zo správ Základnej školy s materskou školou Jakubany a Obce Jakubany. Veľká Británia je nepochybne miestom, kde majú maloleté detí centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov s ohľadom na svoj rodinný, školský či sociálny život. Na základe uvedeného je nutné za krajinu obvyklého pobytu maloletých detí považovať Veľkú Britániu. Túto skutočnosť napokon nespochybnili ani rodičia maloletých detí.
Rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností a tiež vyživovacej povinnosti si vyžaduje rozsiahle dokazovanie a súdy štátu, v ktorom majú maloleté deti obvyklý pobyt môžu rýchlejšie a účinnejšie chrániť ich záujmy. Konanie vo veci úpravy pomerov rodičov k maloletej na čas po rozvode na Slovensku by preto nebolo v najlepšom záujme maloletých detí a práve naopak bude v ich najlepšom záujme, aby v danom prípade vo veci rozhodol príslušný súd podľa miesta ich obvyklého pobytu, ktorý je najlepšie situovaný na vykonanie rozsiahleho dokazovania.
V danej veci nie je daná právomoc slovenských súdov. Jedná sa o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, kedy súd nemá inú možnosť ako vyhlásiť, že nemá právomoc a konanie vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom C., I., F. a C. na čas po rozvode zastavil. Súd zároveň poznamenáva, že v tejto veci je podľa zisteného skutkového stavu na konanie právomocný
súd iného štátu, konkrétne súd príslušný podľa právnych predpisov Veľkej Británie, na ktorý sa môže navrhovateľka obrátiť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.