Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/336/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Leviciach sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o mal. E. V., U.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: G. G., U.. X.X.XXXX, R. M., E. XXXX/X, v konaní zastúpená JUDr. Laurou Hörömpöliovou, advokátkou so sídlom Levice, Sv. Michala 4 a Š. V., U.. XX.XX.XXXX, R. M., Q.. U. XX, v konaní zastúpený JUDr. Pavlom Koczánom, advokátom, so sídlom Levice, Ľ. Štúra 33, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

G.. E., U.. XX.XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.

Obidvaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 70,-EUR mesačne vždy do 15.teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 22.8. 2013.

Zaostalé výživné za obdobie od 22.8. 2013 do 3.6. 2014 vo výške 400,34 EUR je otec p o v i n n ý zaplatiť do 90.tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

U p r a v u j e sa styk otca s G.. E. tak, že je oprávnený stretávať sa s mal. každý párny týždeň od piatku 15,00 hod. do nedele 16,00 hod., nepárny týždeň v stredu a v piatok vždy od 15,30 hod. do 19,00 hod., každý párny rok od 25.12. od 9,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod., každý nepárny rok od 29.12. od 9,00 hod. do 5.1. nasledujúceho roka do 18,00 hod., každoročne od 1.7. od 9,00 hod. do 14.7. do 20,00 hod. a od 1.8. od 9,00 hod. do 14.8. do 20,00 hod.

Rodičia sú navzájom oprávnení a povinní maloleté dieťa si v stanovený čas odovzdať a prevziať pred bytom matky.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka mal. dieťaťa sa podaným návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k G.. E.. mal. dieťa žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné navrhla určiť zo strany otca vo výške 200,- EUR mesačne od 22.8.2013 s tým, že súd otcovi uloží povinnosť zročné výživné uhradiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku. Zároveň navrhla styk otca s dieťaťom upraviť každý párny týždeň od piatku 15.00 hod. do nedele 16.00 hod., počas letných prázdnin druhý júlový týždeň od pondelka 9.00 hod. do nedele 16.00 hod. a druhý augustový týždeň od pondelka 9.00 hod. do nedele 16.00 hol, každoročne od 26.12 od 9.00 hod. do 27.12 do 16.00 hod, od Veľkonočného piatku od 9.00 hod. do Veľkonočnej soboty 16.00 hod. V návrhu ako i na pojednávaní uviedla, že s otcom maloletej prerušili spolužitie v apríly 2012. V minulom školskom roku otec uhrádzal stravné v škôlke, avšak od podania návrhu na výživu dieťaťa neprispieval, následne 21.4.2014 jednorázovo uhradil 250,- EUR. Otec sa s dcérou stretáva v rozsahu v ktorom žiada upraviť styk. V čase keď žili s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti vykonával funkciu konateľa spoločnosti, ktorá bol a vymazaná. Myslí si, že aj v súčasnosti otec aplikuje fólie na autosklo. Poukázala na to, že rodičom prispieva na náklady spojené s bývaním, zakupuje do domácnosti potraviny. Svojmu otcovi tiež prispieva na benzín, nakoľko maloletú vozí do materskej školy aj na krúžky. V konečnom vyjadrení navrhla rozhodnúť tak, že obaja rodičia budú zároveň zastupovať a spravovať jej majetok a tiež súhlasila s navrhnutou úpravou styku otca. Nesúhlasila s určením minimálneho výživného keď otec je zdravý, mladý muž, sám sa vyjadril, že si prácu nehľadá, pričom vyživovacia povinnosť je primárna, a až po jej uhradení si musí regulovať svoje výdavky.

Otec so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matke súhlasil. Potvrdil, že bol konateľom spoločnosti, avšak túto funkciu skutočne nikdy nevykonával, aj v tom čase ako aj v súčasnosti ho podporuje finančne matka. Od vymazania spoločnosti je nezamestnaný, ale len od januára 2013 je vedený ako nezamestnaný. Poberá dávky v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie. Žije v podnájme v byte vo vlastníctve svojej matky, ktorá uhrádza náklady na bývanie. Tiež uhrádza poplatok za mobil a je voči nemu vedené exekučné konanie, ale nič v rámci exekúcie neuhrádza. Žiaden majetok nevlastní. Síce mal motorové vozidlo, ktoré však minulý rok predal za 400,- EUR. Síce mal prenajatú garáž za poplatok 20,- EUR kde parkoval auto. AJ teraz do garáže chodí, ale žiaden poplatok neplatí. Z príležitostných prác si zarobí nejaké financie, ktoré dáva matke. Má nedokončený byt, tiež exekúcie, ktoré musí uhradiť teda mu nevychádza platiť vyššie výživné ako minimálne. Pokiaľ by sa zamestnal bol by ochotný prispievať aj vyššou sumou. Navrhol styk s dcérou upraviť na každý druhý týždeň od piatku do nedele, v týždni keď cez víkend s dcérou nebude žiadal styku upraviť v stredu a v piatok, kedy dieťa nemá žiadne aktivity. Tiež by chcel tráviť s dieťaťom polovicu letných prázdnin a polovicu dní v rámci Vianoc.

Kolízny opatrovník navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matke a styk upraviť v zmysle vyjadrení rodičov na záverečnom pojednávaní. Zo strany otca navrhol určiť výživné 80,- EUR mesačne. Poukázal na to, že je zrejme iný príjem otca okrem sociálnych dávok, keďže jeho matka by zo svojho dôchodku nebola schopná hradiť náklady v súvislosti s bývaním na dva byty, stravu a iné potreby. V rámci šetrenia zistil, že v byte v ktorom by otec mal bývať prebieha rozsiahla rekonštrukcia.

Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

G.. E. sa narodila z mimomanželského pomeru. Rodičia dieťaťa žili v spoločnej domácnosti do apríla 2012. Po prerušení spolužitia otec uhrádzal pre dcéru stravné v materskej škole, avšak len v minulom školskom roku. Následne na výživu dcéry vôbec neprispieval, až do apríla 2014 kedy jednorázovo zaplatil 250,- EUR. S dcérou sa stretáva pravidelne na základe dohody s matkou.

Matka dieťaťa je zamestnaná. Dosahuje priemerný čistý mesačný príjem XXX,XX EUR ( január - apríl 2014 ) a poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 EUR mesačne. S dcérou bývajú v domácnosti s rodičmi matky, ktorí sú starobní dôchodcovia. Mesačné náklady pozostávajú z preddavkov za služby spojené s užívaním bytu vo výške 230,- EUR, inkaso 22,64 EUR, elektrina 34,37 EUR. matka na tieto náklady prispieva sumou 100,- EUR mesačne.

Otec dieťaťa je nezamestnaný. V evidencii uchádzača o zamestnanie je vedený od 15.1.2013. S úradom práce spolupracuje. Od 1.11.2013 je poberateľom dávok a príspevkov v hmotnej núdzi vo výške 118,30 EUR. V období od 22.6.2006 do 11.1.2011 bol spoločníkom a do 31.1.2012 aj jedným z konateľov

spoločnosti K..W.. R.. E..A..O.., ktorá dňom 1.2.2012 bola EX OFFO vymazaná z obchodného registra. Otec od 10.2.2014 do 31.12.2014 má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce s čistou mesačnou mzdou 3,52 EUR. Býva v byte, ktorý je vo vlastníctve matky otca, ktorá podľa tvrdenia otca okrem nákladov za byt, ktorý obýva sama uhrádza náklady s bývaním ohľadne bytu, v ktorom má bývať otec ( reálne býva u svojej matky ), o čom predložil výpis z účtu matky. Podľa predloženej nájomnej zmluvy ( č.l. 42 ) uzatvorenej medzi otcom maloletej a jeho matkou, tieto náklady má uhrádzať otec, pričom ich skutočné uhrádzanie zo strany otca bolo podmienkou pre priznanie príspevku na bývanie, ako to vyplýva z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice ( č.l. 43 - 44 ).

Rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť.

G.. E. navštevuje materskú školu v Leviciach. Denné stravné predstavuje 1,19 EUR, poplatok do triedneho fondu 2,- EUR mesačne. Navštevuje kurz plávania kde polročný poplatok je 140,- EUR a kurz anglického jazyka ( jazyková škola PRIMA ) s ročným poplatkom 160,- EUR. Je vedená v alergologickej ambulancii, užíva pravidelne lieky, poplatok predstavuje 4,- EUR za dva mesiace. Výuku jazyka absolvuje v pondelok od 15.30 hod. do 16.30 hod. a plávanie v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod do 16.00 hod.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z osobitného predpisu.

V prejednávanej veci mal súd preukázané, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k G.. E. je dôvodný, keďže rodičia dieťaťa spolu nežijú od apríla 2014, teda ani spoločne nezabezpečujú osobnú starostlivosť o maloletú. Prihliadnúc na súhlasné stanovisko rodičov, kolízneho opatrovníka a berúc do úvahy najlepší záujem mal. dieťaťa súd zveril G.. E. do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa stará od prerušenia spolužitia rodičov, pričom v jej starostlivosti neboli zistené nedostatky. Taktiež súd upravil styk otca s maloletou, ktorá má právo na starostlivosť oboch svojich rodičov a je pre jej ďalší zdravý citový a psychický vývoj dôležité, aby sa s otcom, ktorý v jej živote ako mužský prvok zohráva nezastupiteľnú úlohu naďalej stretávala a aby bol daný priestor na upevňovanie a ďalšie rozvíjanie ich citových väzieb. Pri úprave styku súd prihliadol na vek maloletej, jej mimoškolské aktivity ako i skutočnosť, že obaja rodičia bývajú v jednom meste. Uvedený rozsah styku dáva otcovi aspoň sčasti možnosť podieľať sa na výchove svojej dcéry. Súd zároveň vyslovil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať je majetok, keď toto oprávnenie vyplýva obom rodičom z ustanovenia § 28 ods. 1,2 Zákona o rodine, pričom ani jeden z rodičov nebol rozhodnutím súdu obmedzený resp. pozbavený výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Pri výkone rodičovských práv a povinností sú obaja rodičia povinní chrániť záujmy maloletej.

Výživou dieťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa , od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti a pod. Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb

( jedlo, ošatenie atď. ) , ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa ( vzdelávanie, kultúru, športové potreby a pod.) Na druhej strane sú odôvodnené potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami , možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

Súd určil zo strany otca výživné vo výške 70,- EUR mesačne pre G.. E., ktoré výživné je primerané súčasným odôvodneným potrebám dieťaťa ako i možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a rešpektuje zásadu zakotvenú v zákone o rodine v zmysle ktorej má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení výživného súd prihliadal aj na skutočnosť, že rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Síce otec dieťaťa je nezamestnaný od februára 2012, avšak o pomoc v hmotnej núdzi požiadal až

v priebehu tohto konania a tiež v priebehu konania uzatvoril dohodu o vykonaní práce, ktoré počínanie otca súd vyhodnotil ako účelové. Otec sám uviedol, že si nehľadá sám zamestnanie. V zmysle zákona o rodine obaja rodičia ( nielen matka ) majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto by pri

svojom životnom smerovaní mali robiť všetko preto, aby v rámci zodpovednosti za jeho všestranný vývoj dokázali uspokojovať všetky základné životné potreby dieťaťa, t.j. nie len fyzické, ale aj duševné potreby. Námietky otca spočívajúce v tom, že má náklady s rekonštrukciou bytu resp. s exekučnými konaniami, súd nepovažoval za právne významné, keď jednak výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a otec „ zhodnocuje “ cudziu nehnuteľnosť. Je celkom zrejmé, že otec okrem dávok a príspevkov v hmotnej núdzi má ďalší príjem, nakoľko jeho matke z dôchodku vo výške 530,60 EUR mesačne po uhradení len nákladov spojených s bývaním ohľadne dvoch bytov, energiami, poistkou, sporením, ako to vyplýva z predloženého výpisu z účtu, v celkovej výške 367,69 EUR mesačne by mesačne zostalo na stravovanie, hygienické potreby, ošatenie suma 162,91 EUR z ktorej by nebola schopná zabezpečiť tieto potreby aj pre otca dieťaťa a ešte i otca finančne podporovať mesačne sumou 200,- EUR ( výpoveď otca č.l. 36 ) ako i uhrádzať rekonštrukciu bytu. Súd poukazuje na to, že na strane otca ako povinného je potrebné zohľadniť nielen jeho schopnosti t.j. faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase konania pred súdom, ale aj jeho možnosti, čiže potencionálne príjmy - teda nielen to čo poberá, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s poukazom na jeho vek, zdravotný stav, ukončené vzdelanie ( kvalifikáciu ), odbornosť, vedomosti a pod. Takto určené výživné spolu s výživným, ktoré je povinná dieťaťu poskytovať matka, ako i rodinnými prídavkami sú spôsobilé v súčasnosti pokryť všetky odôvodnené potreby maloletej.

Výživné súd v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine určil odo dňa začatia konania t.j. od 22.8.2013. Za obdobie od 22.8.2013 do dňa rozhodnutia súdu pri výživnom 70,- EUR mesačne mal otec uhradiť sumu 650,34 EUR ( august 2013 : 70,- EUR : 31 dní = 2,26 EUR x 9 dní + 9 mesiacov x 70,- EUR ) pričom dňa 21.4.2014 uhradil jednorázovo 250,- EUR, teda zročné výživné predstavuje sumu 400,34 EUR. Toto výživné je otec povinný uhradiť do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov, nakoľko sa jedná o konanie vo veci maloletých, ktoré súd mohol začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.