Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-97-2013.pdf
PDF · 101.37 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/97/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v právnej veci navrhovateľa: K.M. SPEDITION Ilona Gibas, so sídlom Janowicka 220, 43-300 Bielsko Biala, Poľská republika, NIP: 9371330452, REGON: 241945107, zast. V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, proti odporcovi: INTERMERK, s.r.o., so sídlom Košická 4980/10, Bratislava, IČO: 34137157, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Koceľova 25, Bratislava, o zaplatenie 3.730,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.730,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania
- zo sumy 350,- eur od 28.04.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 160,- eur od 02.06.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 540,- eur od 10.06.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- eur od 16.06.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 400,- eur od 16.06.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1.980,- eur od 17.06.2012 do zaplatenia, trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 223,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.199,96 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 22.01.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.730,- eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr za vykonanú prepravu tovaru.
Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov, výsluchom svedka Z. D., X. R., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:
Odporca si objednával u navrhovateľa prepravu tovaru. Navrhovateľ prijímal od odporcu objednávky na prepravu tovaru, čím medzi nimi dochádzalo k uzatváraniu zmlúv v medzinárodnej cestnej nákladnej preprave. Navrhovateľ vykonával dopravu v zmysle objednávok riadne a včas, o čom svedčia napr. medzinárodné nákladné listy CMR zo dňa 01.05.2012 (2x), CMR zo dňa 10.05.2012 a CMR zo dňa 16.05.2012. Za vykonanú prepravu navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. 448/03/2012 v sume 350,-
eur splatnú dňa 27.04.2012, č. 517/05/2012 v sume 160,- eur splatnú dňa 01.06.2012, č. 527/05/2012 v sume 540,- eur splatnú dňa 09.06.2012, č. 542/05/2012 v sume 300,- eur splatnú dňa 15.06.2012, č. 543/05/2012 v sume 400,- eur splatnú dňa 15.06.2012 a č. 547/05/2012 v sume 1.980,- eur splatnú dňa 16.06.2012. Odporca uvedené faktúry do dnešného dňa navrhovateľovi neuhradil.
Odporca v podanom odpore proti platobnému rozkazu s nárokom navrhovateľa nesúhlasil a uviedol, že dňa 07.06.2012 na základe objednávky odporcu došlo k dohode medzi navrhovateľom a odporcom o vykonaní prepravy tovaru navrhovateľom z Nošovíc (ČR) do Santa Oliva (Špan.), za vykonanie ktorej mu mal odporca zaplatiť 6.300,- eur. Navrhovateľ však nepristavil v dohodnutom čase vozidlá na prepravu tovaru, ani neposkytol náhradné vozidlá. Neinformoval o tom riadne ani včas odporcu. V dôsledku nezabezpečenia prepravy bol odporca penalizovaný zadávateľom prepravy (Hyundai) sumou 3.500,- eur (o túto sumu sa navýšili náklady zadávateľa prepravy na zabezpečenie urgentnej prepravy inou prepravnou spoločnosťou). Odporca teda eviduje voči navrhovateľovi pohľadávku vo výške 3.500,- eur, ktorú si uplatňuje ako svoju obranu, resp. protinávrh. Na uvedenú sumu vystavil navrhovateľovi aj faktúru č. 2012/0768 so splatnosťou 02.08.2012. Keďže si ju navrhovateľ v poštovej zásielke neprevzal, odporca vykonal jednostranné započítanie tejto sumy s pohľadávkou navrhovateľa. Odporca z opatrnosti namietol aj uplatnenú faktúru navrhovateľa č. 527/05/2012 na sumu 540,- eur, nakoľko túto ani nezahrnul do vzájomného započítania a musí najprv preveriť jej dôvodnosť.
Navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 23.04.2013 nárok odporcu na zaplatenie sumy 3.500,- eur odmietol, nakoľko k uzatvoreniu zmluvy medzi účastníkmi konania (porušením ktorej mala pohľadávka odporcu vzniknúť) v zmysle objednávky odporcu zo dňa 07.06.2012 nikdy nedošlo, o čom svedčí skutočnosť, že odporca prijatie objednávky navrhovateľom žiadnym spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ v zmysle uvedenej objednávky nikdy neprejavil voči odporcovi také konanie, ktoré by sa pokladalo za prijatie návrhu (objednávky), a teda k uzavretiu zmluvy v zmysle objednávky nikdy nedošlo a nemohlo dôjsť ani k jej porušeniu navrhovateľom. S ohľadom na absenciu právneho titulu odporcu pre vznik nároku na náhradu škody voči navrhovateľovi nemožno ani hovoriť o škode, za ktorú by navrhovateľ zodpovedal. Navrhovateľ poukázal aj na ustanovenie v objednávke, ktoré vyžaduje objednávku potvrdiť s upresnením EČV vozidla, k čomu však zo strany navrhovateľa nikdy nedošlo. Zároveň dodal, že odporca v odpore žiadnym spôsobom nepreukázal vznik ani výšku pohľadávky odporcu.
Na pojednávaní dňa 24.03.2014 svedok Z. D. uviedol, že má zasielateľskú firmu HANSON, s.r.o., na ktorú sa odporca obrátil, že chce vykonať prepravu, na čo mu zabezpečil navrhovateľa. Prepravy v mesiaci máj boli riadne vykonané, keďže došlo k fakturácii na základe CMR. S navrhovateľom spolupracuje na základe sprostredkovateľskej zmluvy. Asi pred 2 rokmi ho kontaktoval p. R. so žiadosťou o zabezpečenie prepravy na špeciálne prepravníky. Odpovedal mu, že prepravu nevie zabezpečiť, napriek tomu mu p. R. vystavil objednávku 1,5 hod. pred nakládkou. Volal mu späť, že to nie je možné, pričom p. R. mal aj naďalej záujem o firmu navrhovateľa. Svedok uviedol, že navrhovateľa o celej záležitosti ani neinformoval, resp. nekontaktoval, keďže takéto prepravy navrhovateľ nezabezpečoval. S p. R. sa na ničom nedohodli a dodal, že objednávky sa zadávajú zvyčajne 3 - 4 dni dopredu; pokiaľ ide o špeciálne prepravy, tak aj mesiac dopredu. Svedok ďalej uviedol, že pri preprave, ktorá nebola uskutočnená, v žiadnom prípade neposkytol odporcovi EČV vozidiel určených na prepravu. Nepamätal si, že by niekedy odporca fakturoval navrhovateľovi nejaké služby, nebol totiž v pracovnom pomere s navrhovateľom. Taktiež nevedel, akého dopravcu mal vtedy na mysli v emailovej správe dňa 08.06.2012, ktorý písal p. R., keďže má na starosti veľa objednávok.
Na pojednávaní dňa 03.02.2014 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že k objednávke nemohlo dôjsť, keďže z ich strany nebola potvrdená. Priamy vzťah medzi odporcom a navrhovateľom neexistoval, keďže táto objednávka, na ktorú poukazuje odporca bola vykonaná emailom voči p. D. a nie voči spoločnosti navrhovateľa. P. D. volal odporcovi, že s touto objednávkou nesúhlasí, nakoľko on mal dlhodobý pracovný vzťah so svojím zákazníkom, pre ktorého objednávky dlhodobo vykonával a táto objednávka by poškodila záujmy tohto jeho zákazníka.
Na pojednávaní dňa 02.06.2014 svedok X. R., ktorý pre odporcu pracuje ako vedúci dopravy už cca 7 rokov uviedol, že p. D. posielal objednávku ráno v deň nakládky. Od p. D. dostal EČV vozidiel, ktoré majú zabezpečovať prepravu. Komu patrili EČV, ktoré mu dal p. D., nevedel odpovedať. P. D. vnímal tak, že vystupoval za spoločnosť navrhovateľa. Pred vykonaním spornej prepravy mu p. D. potvrdil telefonicky, že túto prepravu vykoná a zadal im aj EČV vozidiel. Ak by im p. D. oznámil, že prepravu nemôže vykonať, nezaslali by mu emailovú objednávku. Od tohto incidentu spolupráca s p. D. skončila, avšak nie z ich strany, ale zo strany p. D., ktorý sa odmietal s nimi kontaktovať. Zo strany firmy Hyundai im bola vyrubená sankcia, ktorej výška sa do dnešného dňa rieši.
Podľa § 610 Obchodného zákonníka zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka účinného ku dňu omeškania dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu omeškania ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že účastníci konania boli obchodnými partnermi, kde navrhovateľ vykonával na základe objednávok odporcu medzinárodnú cestnú nákladnú dopravu. Medzi účastníkmi konania tak dochádzalo k uzatváraniu zmlúv o preprave veci, na základe ktorých navrhovateľ v zmysle objednávok odporcu vykonával prepravu riadne a včas, o čom svedčia aj priložené medzinárodné nákladné listy CMR. Za vykonanú prepravu navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. 448/03/2012 v sume 350,- eur splatnú dňa 27.04.2012, č. 517/05/2012 v sume 160,- eur splatnú dňa 01.06.2012, č. 527/05/2012 v sume 540,- eur splatnú dňa 09.06.2012, č. 542/05/2012 v sume 300,- eur splatnú dňa 15.06.2012, č. 543/05/2012 v sume 400,- eur splatnú dňa 15.06.2012 a č. 547/05/2012 v sume 1.980,- eur splatnú dňa 16.06.2012. Navrhovateľ svoju zmluvnú povinnosť prepraviť tovar splnil, a preto mu vzniklo právo na zaplatenie odplaty. Odporca však svoju zmluvnú povinnosť uhradiť faktúry za prepravu tovaru nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a navrhovateľovi popri práve na zaplatenie dlžnej sumy vzniklo aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške. Od 14.12.2011 do 10.07.2012 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1 %. Výška úroku z omeškania odporcu v súlade § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu omeškania tak predstavuje 9 % ročne.
Pohľadávka navrhovateľa uplatňovaná v tomto konaní medzi účastníkmi konania nebola sporná, odporca však tvrdil, že zanikla započítaním s jeho pohľadávkou voči navrhovateľovi vo výške 3.500,- eur, čo je suma, ktorú spoločnosť Hyundai vyčíslila odporcovi ako škodu v súvislosti s tým, že navrhovateľ nepristavil v dohodnutom čase vozidlá na prepravu v zmysle objednávky odporcu o vykonaní prepravy tovaru navrhovateľom na trase Nošovice - Santa Oliva. Súd sa s uvedenou argumentáciou odporcu nestotožnil, nakoľko odporca v priebehu konania relevantným spôsobom nepreukázal, že objednávka dopravy zo dňa 07.06.2012 uskutočnená vedúcim dopravy odporcu X. R. a zaslaná elektronickou poštou Z. D. (konateľovi spoločnosti HANSON, s.r.o.), bola aj reálne prijatá a potvrdená navrhovateľom (čo by bolo nevyhnutnou podmienkou pre vznik zmluvy o preprave). Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že Z. D. cez spoločnosť HANSON, s.r.o., vykonával pre navrhovateľa sprostredkovateľskú činnosť a dojednával pre neho zákazky, avšak neobstojí tvrdenie odporcu, že odporca mal preto dôvod domnievať sa, že p. D. vystupuje za navrhovateľa. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že faktúry za vykonanú prepravu tovaru boli zvyčajne zasielané odporcovi priamo navrhovateľom. Z. D. na pojednávaní jednoznačne potvrdil, že v prípade objednávky odporcu zo dňa 07.06.2012 telefonicky oznámil X. R., že vykonanie požadovanej prepravy navrhovateľom nie je možné. Potvrdenie objednávky odporcu zo strany navrhovateľa nijak nevyplýva ani z emailovej komunikácie medzi p. D. a Z.. R., ktorú do spisu založil odporca. Svedok Z. D. na pojednávaní výslovne uviedol, že navrhovateľa o spornej objednávke odporcu vôbec neinformoval, keďže takéto špeciálne prepravy navrhovateľ nezabezpečoval.
Pokiaľ ide o obchodné zvyklosti, na ktoré sa odporca v priebehu konania odvolával, súd považuje za potrebné uviesť, že podľa nich je možné niektoré otázky a vzťahy posudzovať len vtedy, keď ich nemožno vyriešiť podľa ustanovení Obchodného, prípadne Občianskeho zákonníka. V predmetnom prípade však právna úprava vzťahujúca sa na uzatváranie zmlúv neabsentuje, preto tvrdenia odporcu v súvislosti s uplatňovaním obchodných zvyklostí na právny vzťah medzi účastníkmi konania považuje súd za neopodstatnené.
Výpoveď svedka X. R. o tom, že pred vykonaním spornej prepravy mu p. D. telefonicky potvrdil, že túto prepravu vykoná a zároveň zadal aj EČV vozidiel na to určených, podľa názoru súdu taktiež nepreukazuje, že navrhovateľ objednávku odporcu zo dňa 07.06.2012 prijal. Odporca súdu nepredložil žiaden dôkaz, že došlo k prijatiu návrhu odporcu zo strany navrhovateľa v zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. nepreukázal, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o preprave tovaru na trase Nošovice - Santa Oliva. Tým pádom navrhovateľ ani nemohol zmluvu porušiť, keďže nikdy nevznikla. Z uvedeného vyplýva, že odporca nebol oprávnený od navrhovateľa požadovať zaplatenie sumy 3.500,- eur, ani si túto sumu voči pohľadávke navrhovateľa, ktorá je predmetom konania, jednostranne započítať.
Pre úplnosť súd uvádza, že irelevantné je aj tvrdenie odporcu v podanom odpore, kde z opatrnosti namietol uplatnenú faktúru navrhovateľa č. 527/05/2012 na sumu 540,- eur, nakoľko súdu neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by nárok navrhovateľa na zaplatenie uvedenej faktúry odporcom spochybňovala (to platí aj pre ostatné faktúry, ktoré sú predmetom konania).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žalobný návrh je v plnom rozsahu dôvodný, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania navrhovateľa pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku vo výške 223,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.199,96 eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 8 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 03.02.2014, porada s klientom dňa 18.03.2014, vyjadrenie vo veci samej, účasť na pojednávaní dňa 24.03.2014 a 02.06.2014) pri sadzbe 141,09 eur/1 úkon, za 1 úkon právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 30.10.2013) vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. po 35,27 eur, 4 režijné paušály po 7,81 eur, 5 režijných paušálov po 8,04 eur, z cestovných nákladov za cestu Hlohovec - Bratislava a späť (111 km) na pojednávanie dňa 30.10.2013 vo výške 26,93 eur (111 km x 0,042 l/km x 1,42 eur/l + 111 km x 0,183 eur/km), z cestovných nákladov za cestu Hlohovec
- Bratislava a späť (111 km) na pojednávanie dňa 03.02.2014 vo výške 26,65 eur (111 km x 0,042 l/ km x 1,36 eur/l + 111 km x 0,183 eur/km), z cestovných nákladov za cestu Žilina - Bratislava a späť (390 km) na pojednávanie dňa 24.03.2014 a 02.06.2014 vo výške 187,29 eur (780 km x 0,042 l/km x 1,36 eur/l + 780 km x 0,183 eur/km), z náhrady za stratu času za cestu Hlohovec - Bratislava a späť na pojednávanie dňa 30.10.2013 vo výške 48,80 eur (12,20 eur x 4 polhodiny), z náhrady za stratu času za cestu Hlohovec - Bratislava a späť na pojednávanie dňa 03.02.2014 vo výške 53,60 eur (13,40 eur x 4 polhodiny), z náhrady za stratu času za cestu Žilina - Bratislava a späť na pojednávanie dňa 24.03.2014 vo výške 147,40 eur (13,40 eur x 11 polhodín vrátanie čakania na pojednávanie 1,15 hod), z náhrady za stratu času za cestu Žilina - Bratislava a späť na pojednávanie dňa 02.06.2014 vo výške 107,20 eur (13,40 eur x 8 polhodín) a DPH (20 %) vo výške 366,66 eur.
Za 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 30.10.2013, priznal súd právnemu zástupcovi odporcu odmenu vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, keďže uvedené pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.