Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cb-19-2014.pdf
PDF · 150.92 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/19/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Ostrihoňovou v právnej veci žalobcu: VFS Financial Services Slovakia, s.r.o., so sídlom Diaľničná cesta 9, 903 01 Senec, IČO: 36 840 211, právne zastúpený: SKLEGAL s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161, proti žalovanému: M.. O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX H., právne zastúpený: A3 advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom Horný Šianec 232, 911 01 Trenčín, IČO: 36 735 311, o zaplatenie 10.409,10 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 9.327,90 eur, zmluvnú pokutu za obdobie do 04.01.2012 vo výške 824,94 eur, úrok z omeškania za obdobie do 04.01.2012 vo výške 252,75 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 9.327,90 eur od 05.01.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 9.327,90 eur od 05.01.2012 do zaplatenia.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.816,84 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 1.002,34 eur a zaplateného súdneho poplatku vo výške 814,50 eur.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bola dňa 13.02.2013 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáha, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9.327,90 eur, zmluvnú pokutu vo výške 827,25 eur, úrok z omeškania vo výške 253,94 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne od 05.01.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 05.01.2012 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Trenčín v právnej veci dlžníka GUZEP, s.r.o. o návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžníka rozhodol tak, že reštrukturalizáciu dlžníka povolil. Rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 3/2012. Okresný súd Trenčín v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka, GUZEP, s.r.o. v reštrukturalizácii o návrhu dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného plánu rozhodol tak, že reštrukturalizačný plán potvrdil. Predmetné rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 168/2012. Žalobca a dlžník uzavreli dňa 06.04.2009 Zmluvu o finančnom leasingu č. 1435, na základe ktorej dlžníkovi ponechal žalovanému do odplatného užívania predmet leasingu - ťahač, výrobca VOLVO TRUCK Corporation, SWE, značka VOLVO, Typ FH 440 4x2, výrobné číslo YV2AFY0A88B522892, rok výroby 2008. Neoddeliteľnú súčasťou leasingovej zmluvy tvoria Obchodné podmienky finančného leasingu a preberací protokol k leasingovej zmluve, upravujúce práva a povinnosti zmluvných strán. Žalovaný dňa 30.03.2010 prevzal ručiteľským vyhlásením podľa § 303 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ručiteľský záväzok uspokojiť žalobcu v plnej výške, ak dlžník voči žalobcovi nesplní akýkoľvek peňažný záväzok podľa uvedenej leasingovej zmluvy. Dlžník ako nájomca sa zaviazal uhrádzať žalobcovi ako prenajímateľovi počas 48 mesiacov mesačné leasingové splátky vo výške a v termínoch
uvedených v splátkovom kalendári. Dlžník v lehote splatnosti riadne a včas neuhradil mesačné leasingové splátky dohodnuté vo výške 2.311,54 eur splatné vždy k 6-temu dňu každého mesiaca, uvedené pod poradovým číslom 24, 27 až 31 splátkového kalendára. Dlžník splátku uvedenú pod poradovým číslom 24 uhradil po lehote splatnosti, splátku uvedenú pod poradovým číslom 27 uhradil po lehote splatnosti iba v časti, splátky uvedené pod poradovým číslom 28 až 31 neuhradil vôbec. Žalobcovi ku dňu povolenia reštrukturalizácie vznikol nárok na zaplatenie celkovej výške istiny 9.327,90 eur. Dlžník napriek telefonickým výzvam a osobným výzvam žalobcu dlžné sumy žalobcovi neuhradil. Okresný súd Trenčín dňa 28.12.2011 rozhodol o povolení reštrukturalizácie dlžníka. Žalobca vyzval podaním zo dňa 23.11.2012 na plnenie ručiteľského vyhlásenia žalovaného. Žalovaný námietkou zo dňa 30.11.2012 nespochybnil žalobcom uplatňovaný nárok čo do právneho základu a výšky, ako aj potvrdil, že svoj ručiteľský záväzok k leasingovej zmluve č. 1435 voči žalobcovi prevzal. Namietal voči žalobcovi iba námietku podľa § 306 Obchodného zákonníka s tvrdením zániku svojho ručiteľského záväzku. Žalobca na námietku žalovaného reagoval ďalším podaním zo dňa 06.12.2012, ktorým upozornil žalovaného na vymáhanie ručiteľského záväzku súdnou cestou a požiadal žalovaného o predloženie potvrdeného reštrukturalizačného plánu dlžníka, ktorý ako jediný podľa ustanovenia § 155 ods. 4 ZoKR mohol určiť inak ako to, že plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Žalovaný podaním zo dňa 17.12.2012 výzvu žalobcu a jeho nárok na plnenie svojho ručiteľského záväzku vyhlásením odmietol ako bezpredmetný a svoj ručiteľský záväzok nesplnil a na výzvu na predloženie potvrdeného reštrukturalizačného plánu nereagoval. Podľa bodu 4.3 Obchodných podmienok finančného leasingu spoločnosti VFS Financial Services Slovakia, s.r.o., ak sa nájomca dostane do omeškania so splnením svojich peňažných záväzkov podľa leasingovej zmluvy, zaplatí prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný doposiaľ svoj ručiteľský záväzok voči žalobcovi nesplnil, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie istiny vo výške 9.327,90 eur, úroku z omeškania do 04.01.2012 vo výške 253,94 eur a zmluvnej pokuty do 04.01.2012 vo výške 827,25 eur.
Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 24.10.2013 platobný rozkaz č. k. 11Ro/47/2013-38. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že podľa § 306 Obchodného zákonníka si ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník. Vzhľadom k tomu, si žalovaný listom zo dňa 30.11.2012, uplatnil námietku zániku žalovanej pohľadávky vo výške 10.409,10 eur, ktorú odôvodnil ustanovením § 120 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, s tým, že ak veriteľ svoj nárok v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnil prihláškou, právo vymáhať tieto nároku voči dlžníkovi zaniká v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu. Okresný súd Trenčín, potvrdil reštrukturalizačný plán spoločnosti GUZEP, s.r.o., dňa 05.01.2012. Žalobca si svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní neuplatnil správne, keď ju doručil iba správcovi a nie súdu. Preto sa na pohľadávku z viny žalobcu neprihliadalo v reštrukturalizačnom konaní. Vzhľadom k tomu, právo veriteľa vymáhať pohľadávku vo výške 10.409,10 eur voči dlžníkov a teda aj ručiteľovi zaniklo potvrdením reštrukturalizačného plánu. Vzhľadom k uvedenému žalovaný považuje nárok žalobcu za neoprávnený, a preto žiada žalobu zamietnuť a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 27.01.2014 v ktorom uviedol, že z podaného odporu vyplýva, že žalovaný nespochybňuje žalobcom uplatnený nárok, čo do právneho dôvodu, základu a výšky, ani že uplatňovaný nárok žalobcu nebol splnený. Žalovaný namieta voči žalobcovi iba námietku podľa § 306 Obchodného zákonníka s tvrdením zániku žalovanej pohľadávky a svojho ručiteľského záväzku podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Všeobecne platí, že ručenie trvá, pokiaľ trvá zabezpečený záväzok ( § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka). V záujme právnej istoty a ochrany veriteľa je z uvedenej zásady výnimka, a to že ručenie nezaniká v prípade nemožnosti plnenia dlžníka, pokiaľ je záväzok splniteľný ručiteľom (§ 311 ods. 2 Obchodného zákonníka). Na vznik povinnosti ručiteľa splniť záväzok namiesto dlžníka sa nevyžaduje stav nevymožiteľnosti pohľadávky. Výzvy na plnenie dlžníkovi je v dôsledku insolvencie dlžníka zbytočná, dochádza k prelomeniu zásady subsidiarity a ručiteľ sa stáva primárnym dlžníkom. Aj keď ručiteľ vystupuje ako primárny dlžník, nie je dlžníkom solidárnym, lebo jeho vzťah k dlžníkovi nie je založený na solidarite dlžníkov. Námietku žalovaného nemožno akceptovať podľa § 306 Obchodného zákonníka v prípade, ak je daný právny vzťah upravený špeciálnym právnym predpisom. Zákon č. 7/2005 Z. z. je špeciálny predpis, ktorý upravuje materiálnu stránku konkurzného práva a vo vzťahu k iným zákonom je v postavení lex specialis. Subsidiárne použitie ustanovení Obchodného
zákonníka tento zákon nepripúšťa inak ako poznámkou pod čiarou. Z § 155 zákona č. 7/2005 vyplýva, že riadne neprihlásené pohľadávky, ktoré mali byť v reštrukturalizácii prihlásené, sa stávajú účinnosťou plánu nevymáhateľné voči dlžníkovi. Voči iným osobám ako dlžníkovi, t. j. voči ručiteľovi, však tieto pohľadávky možno vymáhať i naďalej bez obmedzenia. Odo dňa 01.01.2012 bolo ustanovenie § 155 dokonca zmenené tak, že je vylúčené, aby zabezpečenie pohľadávky treťou osobou mohlo zaniknúť alebo byť obmedzené tak, že je vylúčené aby zabezpečenie pohľadávky treťou osobou mohlo zaniknúť alebo byť obmedzené schváleným reštrukturalizačným plánom. K poukazu žalovaného, že žalobca zavinil, že si v reštrukturalizačnom konaní svoju pohľadávku neprihlásil riadne, treba konštatovať, že aj v prípade ak by si ju žalobca prihlásil riadne, žalovaného ako ručiteľa by táto skutočnosť potvrdením plánu jeho ručiteľského záväzku voči žalobcovi rovnako nezbavovala. Z ustanovenia § 120 ods. 1, 3 zákona č. 7/2005 Z. z. vyplýva, že veritelia, ktorí si spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky, majú iba právo a nie povinnosť uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie. Potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom spôsobuje zánik vymáhateľnosti iba voči dlžníkovi tých pohľadávok, ktoré si veritelia neprihlásili včas a riadne. Zánik vymáhateľnosti pohľadávky neznamená zánik pohľadávky, nakoľko zákon účinok zániku pohľadávky s jej nevymáhateľnosťou nespája. V prípade potvrdenia plánu súdom, zaniká ručiteľovi právo vymáhať svoj regresný nárok voči dlžníkovi, ak si ručiteľ tento voči dlžníkovi neuplatní prihláškou ako podmienenú pohľadávku. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca nesúhlasí so stanoviskom žalovaného a navrhuje, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie v žalobnom petite návrhu uplatneného nároku.
Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie na deň 03.06.2014. Žalobcovi bol termín pojednávania riadne oznámený, žalobca sa pojednávania nezúčastnil, pričom podaním zo dňa 30.04.2014 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania. Právny zástupca žalovaného žiadosťou zo dňa 02.06.2014 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu neočakávanej práceneschopnosti právneho zástupca, s tým, že žalovaný nesúhlasí so substitučným plnomocenstvom. Súd oznámil právnemu zástupcovi žalovaného na všetky ním uvedené emailové adresy, že súd návrh na odročenie pojednávanie posúdil tak, že pojednávanie neodročil. Právny zástupca žalovaného sa pojednávanie nezúčastnil. Súd pri rozhodovaní o žiadosti právneho zástupcu o odročenie pojednávanie vzal do úvahy tú skutočnosť, že žalovaný udelil plnomocenstvo právnickej osoby, a to spoločnosti z ručením obmedzeným. Spoločnosť s ručením obmedzeným koná svojimi orgánmi, ktorými sú konatelia, pričom v uvedenom prípade, má spoločnosť troch konateľov. Žiadosť o odročenie pojednávania bola podaná spoločnosťou, podpísaná jedným z konateľov, pričom k žiadosti bola pripojená lekárska správa týkajúca sa iba jedného z konateľov. Uvedená lekárska správa rovnako neobsahuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zmysle § 119 O.s.p. Žiadosť o odročenie neobsahovala žiadne vyjadrenie ani dôvody, pre ktoré by sa pojednávania nemohol zúčastniť ďalší z konateľov spoločnosti. Vzhľadom k tomu, že súd z predloženej žiadosti nezistil dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, pojednávanie neodročil. Na pojednávanie sa dostavil a zúčastnil sa ho žalovaný.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých vyjadrení, ktoré boli do spisu predložené. Samotnú pohľadávku, jej existenciu popiera. Od podania žaloby, k žiadnej úhrade predmetnej pohľadávky z jeho strany nedošlo.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to: výpis z Obchodného registra na žalobcu z 11.02.2013, výpis z Obchodného registra na právneho zástupcu žalobcu z 12.8.2011, zmluva o finančnom leasingu č. 1435 z 6.4.2009, obchodné podmienky finančného leasingu spol. VFS Financial Services Slovakia s.r.o. (VFS 0808), splátkový kalendár - faktúra - daňový doklad k leasingovej zmluve č. 1435, preberací protokol (protokol o prevzatí predmetu leasingu z 06.05.2009, faktúra č. 1090167, dohoda o ručení z 30.3.2010, uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28R/6/2011 z 24.8.2012, výzva ručiteľovi na plnenie z 23.11.2012, uplatnenie námietok ručiteľa z 30.11.2012, výzva na splnenie ručiteľského záväzku - pokus o zmier z 06.12.2012, oznámenie žalovaného zo dňa 17.12.2012, výpis z Obchodného registra na spoločnosť Guzep s.r.o. zo dňa 17.7.2013, výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky 77/V-1, úradný záznam zo spisu Okresného súdu Trenčín 28R/6/2011 - 261, výpis z Obchodného registra na žalobcu z 25.03.2014, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 28R/6/2011-222, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 28R/6/2011-230, uznesenie OS Trenčín č. k. 28R/6/2011-432, výpis z Obchodného registra na žalobcu z 02.06.2014, zo spisu Okresného súdu Trenčín 28R/6/2011: návrh na povolenie reštrukturalizácie dlžníka Guzep s.r.o., výpis z Obchodného registra na Guzep s.r.o. z 12.9.2011, zoznam majetku, zmluvný prehľad, zoznam spriaznených osôb, súvaha k 31.12.2010 spoločnosti Guzep s.r.o., výkaz ziskov a
strát spol. Guzep s.r.o., správa nezávislého audítora pre spoločnosť Guzep s.r.o., reštrukturalizačný posudok č. 5/2011 pre Guzep s.r.o., výpis z Obchodného registra na spoločnosť Guzep s.r.o., uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania, výpis z Obchodného vestníka č. 236/2011, vyjadrenie veriteľa z 16.12.2011, vyjadrenie veriteľa z 21.12.2011, uznesenie o povolení reštrukturalizácie, výpis z Obchodného vestníka č. 3/2012, zoznam prihlášok, výpis z Obchodného vestníka č. 6/2012, výpis z Obchodného vestníka č. 7/2012, konečný zoznam pohľadávok, výpis zo zoznamu pohľadávok týkajúci sa spoločnosti VFS Financial Services Slovakia č. pohľadávky 77/V-1, konečný zoznam pohľadávok, zápisnica z konania schôdze veriteľov z 09.03.2012, výpis z Obchodného vestníka č. 52/2012, zmeny v zozname pohľadávok, zápisnica zo zasadnutia veriteľského výboru z 14.6.2012, výpis z Obchodného vestníka č. 121/2012, zápisnica zo zasadnutia veriteľského výboru z 16.07.2012, výpis z Obchodného vestníka č. 140/2012, zápisnica zo schvaľovacej schôdze zo dňa 14.08.2012, návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom, uznesenie o potvrdení reštrukturalizačného plánu, výpis z Obchodného vestníka č. 168/2012, výpis z Obchodného vestníka č. 172/2012, reštrukturalizačný plán, príloha č. 1 reštrukturalizačného plánu - zoznam veriteľov, príloha č. 2 reštrukturalizačného plánu - audítorská správa pre rok 2011, príloha č. 3 reštrukturalizačného plánu - súvaha k 4.1.2012, výkaz ziskov a strát k 4.1.2012, súvaha k 31.01.2012, súvaha k 29.02.2012, výkaz ziskov a strát k 29.02.2012, súvaha k 31.03.2012, súvaha k 30.04.2012, výkaz ziskov a strát k 30.04.2012, súvaha k 31.05.2012, podnikateľský plán, súvaha k 30.06.2012, výkaz ziskov a strát k 30.06.2012, príloha č. 4 reštrukturalizačného plánu - rozsahu uspokojenia - zabezpečený veriteľ, rozsah uspokojenia - nezabezpečený veriteľ, príloha č. 5 k reštrukturalizačnému plánu Guzep s.r.o. zoznam pohľadávok k plánu, príloha č. 6 k reštrukturalizačnému plánu dohoda o zmene pohľadávok, príloha č. 7 k reštrukturalizačnému plánu oznámenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.05.2012, príloha č. 8 k reštrukturalizačnému plánu rámcová prepravná zmluva a príloha č. 9 k reštrukturalizačnému plánu súhlas s výkonom dozorného správcu.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:
Medzi žalobcom a dlžníkom, spoločnosťou GUZEP, s.r.o. bola dňa 06.04.2009 uzatvorená zmluva o finančnom leasingu č. 1435. Na základe tejto zmluvy prenechal žalobca dlžníkovi predmet leasingu, VOLVO TRUCK Corporation, SWE, za podmienok uvedených v leasingovej zmluve do odplatného užívania a po uplynutí dojednanej doby leasingu sa zaviazal dlžníkovi umožniť nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu leasingu. Leasingový vzťah bol uzatvorený ako finančný leasing, pričom súčasťou tejto zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu a splátkový kalendár. Dlžník prevzal predmet leasingu dňa 06.05.2009 a podpísal preberací protokol o prevzatí predmetu leasingu a to ťahača značky Volvo, typ FH 440 4x2, VIN: YV2AFZ0A88B522892. Spoločnosť Volvo Truck Slovak, s.r.o. faktúrou č. 1090167 fakturovala žalobcovi cenu za ťahač návesov Volvo FH 440 42T, VIN: YV2AFZ0A88B522892 vo výške 94.069,50 eur. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 30.03.2010 podpísaná dohoda o ručení. Touto dohodou žalovaný písomne vyhlásil, že žalobcu uspokojí v plnej výške, ak dlžník voči nemu nesplní akýkoľvek svoj záväzok z leasingovej zmluvy, pričom toto ručenie zabezpečuje všetky pohľadávky dlžníka alebo jeho právneho nástupcu z leasingovej zmluvy. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že žalobca má právo sa domáhať splnenia ručiteľského záväzku od ručiteľa i bez písomnej výzvy žalobcu na plnenie adresovanej dlžníkovi. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28R/6/2011-222 bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi GUZEP, s.r.o.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2011. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28R/6/2011-230 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka GUZEP, s.r.o., do funkcie správcu bola ustanovená JUDr. Danica Birošová, správcovi bola uložená povinnosť bez zbytočného odkladu informovať známych veriteľov, veritelia boli vyzvaný na prihlásenie svojich pohľadávok, bol určený rozsah právnych úkonov dlžníka a bolo uskutočnené poučenie pre veriteľov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.01.2012. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28R/6/2011-432 zo dňa 24.08.2012 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka a rozhodnuté o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.09.2012. Žalobca si prihlásil do reštrukturalizačného konania svoju pohľadávku vo výške 9.880,10 eur. Pri porovnaní údajov zapísaných do zoznamu pohľadávok s prihláškami doručenými súdu bolo zistené, že žalobca doručil prihlášku iba správcovi, nebola doručená súdu, preto sa v zmysle § 121 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. na prihlášku neprihliada. O tom že sa na prihlášku neprihliada bolo vyznačené na prihláške dňa 16.02.2012 a bol o tom urobený úradný záznam zo dňa 16.02.2012.
Podľa § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%25231'&ucin-k-dni='31.12.2007'> sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 odsek 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
Podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523261'&ucin- k-dni='30.12.9999'> a § 262 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523262'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 263 až 272 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523263-272'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 273 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523273'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 276 až 289 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523276-289'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 301 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523301'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 303 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523303'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, 304 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523304'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, § 306 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523306'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523306'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, § 308 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523308'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, § 311 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523311'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 312 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523312'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 313 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523313'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, § 321 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523321'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 324 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523324'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 340a <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523340a'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 340b <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523340b'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 341 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523341'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 365 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523365'&ucin-k-dni='30.12.9999'>,369 až 369d <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523369-369d'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 370 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523370'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 371 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523371'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 376 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523376'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 382 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523382'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, 384 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523384'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, 386 až 408 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523386-408'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 408a <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523408a'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 444 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523444'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 458 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523458'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 459 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523459'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 477 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523477'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, 478 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523478'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, § 479 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523479'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 480 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.
%2523480'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 481 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523481'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, § 483 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523483'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 488 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523488'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 493 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523493'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, 499 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523499'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, § 509 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523509'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 592 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523592'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 597 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523597'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, § 655 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523655'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, § 655a <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523655a'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, § 660 ods. 2 až 4 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523660'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, § 668 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523668'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, § 668a <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523668a'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, 669 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523669'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, 669a <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523669a'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, 672a <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523672a'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, 675 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523675'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, 676 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523676'&ucin-k- dni='30.12.9999'> a <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523676'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 711 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523711'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 720 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523720'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 725 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523725'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 729 <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523729'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 743 <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523743'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 771c <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523771c'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 306 odsek 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Podľa § 306 odsek 2 Obchodného zákonníka ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.
Podľa § 306 odsek 3 Obchodného zákonníka ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.
Podľa § 311 odsek 1 Obchodného zákonníka ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.
Podľa § 311 odsek 2 ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.
Podľa § 155 ods. 1 ZoKR ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.
Podľa § 155 ods. 2 ZoKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.
Podľa § 155 ods. 3 ZoKR plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom.
Podľa § 155 ods. 4 ZoKR ak plán neurčuje inak, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžník je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR čl. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa článku 1 Dohody o ručení zo dňa 30.03.2010 ručiteľ týmto vyhlasuje spoločnosti VFS, že uspokojí spoločnosť VFS v plnej výške, ak dlžník voči spoločnosti VFS nesplní akýkoľvek záväzok z leasingovej zmluvy. Akýmkoľvek záväzkom z leasingovej zmluvy sa rozumejú aj všetky súčasné a budúce, podmienené alebo termínované záväzky dlžníka voči spoločnosti VFS z leasingovej zmluvy, vrátane úrokov, úrokov z omeškania, zmluvných pokút a náhrady vynaložených nákladov. Ručenie zostáva zachované aj pri zmene spoločníkov alebo pri zmene právnej formy dlžníka a zabezpečuje všetky pohľadávky vrátane úrokov a pohľadávok na náhradu nákladov, ktoré spoločnosť VFS voči dlžníkovi alebo jeho právnemu nástupcovi z leasingovej zmluvy. Spoločnosť VFS má právo domáhať sa splnenia ručiteľského záväzku od ručiteľa i bez písomnej výzvy spoločnosti VFS naplnenie adresovanej dlžníkov.
Na základe takto vykonaného dokazovania aplikáciou vyššie uvedených právnych predpisov, súd vec právne posúdil takto:
Z vykonaného dokazovania súd mal jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom a spoločnosťou GUZEP, s.r.o. (ďalej len „dlžník) došlo k uzatvoreniu zmluvy a to zmluvy o finančnom leasingu č. 1435. Z údajov uvedených v zmluve, vyplýva, že zmluva bola uzatvorená žalobcom, právnickou osobou a žalovaným, právnickou osobou. Vzhľadom k tomu, že obaja účastníci sú v zmysle § 2 Obchodného zákonníka podnikateľmi a záväzkový vzťah, z predmetnej leasingovej zmluvy vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti, predmetná zmluva v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonník spadá pod režim Obchodného zákonníka. V zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzatvoriť aj takú zmluvu, ktorá nie je ako zmluvný typ uvedená v Obchodnom zákonníku. Zmluva o finančnom leasingu nepredstavuje v rámci Obchodného zákonníka osobitný zmluvný typ, preto takúto zmluvu možno považovať v zmysle Obchodného zákonníka za zmluvu nepomenovanú. V zmysle uvedeného súd posudzoval uzatvorenú zmluvu, pričom zistil, že zmluva obsahuje dostatočne určito označenie ako zmluvných strán, tak aj predmetu zmluvy, preto súd ju vyhodnotil ako platne uzatvorenú nepomenovanú zmluvu.
Na základe a podklade tejto platne uzatvorenej zmluvy o finančnom leasingu bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva označená ako dohoda o ručení. Vzhľadom k tomu, že podľa § 261 odsek 7 Obchodného zákonníka sa záväzkovou časťou Obchodného zákonníka spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, súd posudzoval aj právny vzťah vzniknutý na základe dohody o ručení medzi žalobcom a žalovaným podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko akcesorický právny vzťah sa spravuje v zmysle uvedenej úpravy právnym režimom primárneho právneho vzťahu, ktorým bola zmluva o finančnom leasingu.
Obchodný zákonník obsahuje komplexnú úpravu ručenia. V samotnej dohode účastníkov bolo medzi účastníkmi výslovne dohodnuté, že žalobcu v prípade nesplnenia akéhokoľvek záväzku dlžníka z leasingovej zmluvy uspokojí žalovaný, pričom účastníkmi tejto dohody bolo zároveň dohodnuté, že žalobca sa má právo domáhať splnenia ručiteľského záväzku od ručiteľa i bez písomnej výzvy na plnenie adresovanej dlžníkovi. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, na to aby mohol veriteľ sa domáhať plnenia od ručiteľa, je potrebné uskutočnenie zo strany veriteľa písomnej výzvy (okrem prípadov v zákonne výslovne uvedených). Uvedené ustanovenie zákona však nepredstavuje kogentnú úpravu v zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka (kogentná úprava je iba § 306 ods. 2, 3), preto sa od nej môžu účastníci odchýliť, tak ako tomu bolo aj v uvedenom prípade a to na základe výslovnej dohody účastníkov. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi bolo výslovne dohodnuté, že veriteľ t. zn. žalobca sa môže domáhať plnenia od ručiteľa aj bez predchádzajúcej písomnej výzvy dlžníkovi, súd ďalej neskúmal, či k výzve, nakoľko žalobca tvrdil že dlžníka vyzval telefonicky aj osobne, či skutočne a akým spôsobom k výzve došlo alebo nie.
Žalobca si uplatnil voči žalovanému z titulu ručiteľského záväzku v žalobe uvedené plnenie. Žalovaný sa voči uplatnenému nároku bránil tým, že uplatnená pohľadávka žalobcu zanikla a to z dôvodu, že žalobca si ju neprihlásil riadne do reštrukturalizačného konania dlžníka, t. zn. žalovaný vzniesol voči uplatnenému nároku námietku zániku uplatneného nároku, zániku žalovanej pohľadávky. Svoju obranu ďalej založil na tom, že vzhľadom k tomu, že došlo k schváleniu reštrukturalizačného plánu, v rámci ktorého sa na pohľadávku žalobcu neprihliadalo, právo žalobcu vymáhať pohľadávku voči dlžníkovi a teda aj voči ručiteľovi zaniklo potvrdením reštrukturalizačného plánu.
Čo sa týka námietky zániku uplatnenej pohľadávky, k tejto obrane žalovaného súd uvádza, že z ustanovenia § 120 ZoKR, ako aj z ustanovenia § 155 ods. 2 ZoKR vyplýva, že zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku, zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa ZoKR neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi. Vychádzajúc z uvedeného znenia, je zrejmé, že zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľa vymáhať pohľadávku voči dlžníkovi, nezaniká však samotná pohľadávka. Žalovaný si voči žalobcovi, argumentujúc uplatnením takej námietky ako mohol uplatniť dlžník, uplatnil námietku zániku žalovanej pohľadávky, ktorú následne rozvinul do námietky zániku vymáhateľnosti pohľadávky voči nemu ako ručiteľovi. V súvislosti s uplatnenou námietkou zániku pohľadávky, súd poukazuje na to, že samotné potvrdenie plánu spôsobuje zánik vymáhateľnosti voči dlžníkovi, t. zn. znemožnenie vymáhania neprihlásenej pohľadávky, netvoriacej súčasť plánu vymáhať ju príslušným veriteľom či už cestou súdu alebo iným oprávneným orgánom voči dlžníkovi. Avšak samotná pohľadávka ako taká nezaniká, to znamená môže ju aj sám dlžník na báze dobrovoľnosti kedykoľvek splniť. V prípade, ak by ju dlžník splnil, vzhľadom k tomu, že samotná pohľadávka ďalej existuje, toto plnenie by nebolo ani bezdôvodným obohatením. Samotným zákonným znením, má súd vyvrátenú obranu žalovaného v časti námietky zániku pohľadávky. Opakovane súd uvádza, že schválením reštrukturalizačného plánu nedošlo k zániku samotnej pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že pohľadávka žalobcu aj po schválení reštrukturalizačného plánu naďalej existuje a v rámci platne uzatvorenej dohody o ručení sa žalovaný ako ručiteľ zaviazal na jej splnenie v prípade ak žalobcu neuspokojí dlžník, žalobca sa oprávnene domáha od žalovaného ako ručiteľa plnenia. Žalovaný sa bránil tým, že v konaní vzniesol námietku, ktorú mohol vzniesť aj dlžník, a to námietku zániku pohľadávky. Súd poukazuje na to, že takáto námietka však dlžníkovi nepatrí, a ani dlžník by takúto námietku t. zn. námietku zániku pohľadávky ako takej úspešne vzniesť nemohol, pretože samotná pohľadávka ako taká nezanikla, t. zn. vzhľadom k tomu, že ju nemohol vzniesť ani dlžník, nemôže vyvolať účinky ani po vznesení žalovaným, ručiteľom. Schválenie reštrukturalizačného plánu súdom, nemá účinky, v zmysle ZoKR, zániku všetkých pohľadávok netvoriacich súčasť plánu.
Čo sa týka námietky zániku vymáhateľnosti pohľadávky voči ručiteľovi z dôvodu zániku vymáhateľnosti voči dlžníkovi, súd poukazuje na to, že ručenie sa viaže na existujúcu pohľadávku, nie na osobu dlžníka. Žalobcova pohľadávka z dôvodov vyššie uvedených, ktorými argumentoval žalovaný nezanikla, iný dôvod zániku rovnako súd nemal preukázaný, preto ak pohľadávka nezanikla, len podľa osobitného zákona a to ZoKR zaniklo právo veriteľa domáhať sa jej uspokojenia priamo voči dlžníkovi, táto skutočnosť nemôže byť ručiteľom použitá ako námietka voči veriteľovi. Bol by tým popretý samotný zmysel ručenia a to možnosť domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa, ak dlžník svoj splatný záväzok nesplní.
Samotný ZoKR, ako lex specialis, upravuje zánik vymáhateľnosti pohľadávky výslovne v § 120 ZoKR, ktorý však hovorí iba o zániku vymáhateľnosti pohľadávky voči dlžníkovi, pričom na toto ustanovenie nadväzuje aj ustanovenie § 155 ods. 2 ZoKR, ktoré rovnako hovorí o zániku vymáhateľnosti pohľadávky iba voči dlžníkovi. Avšak následne ustanovenie § 155 ods. 4 ZoKR upravuje možnosť uspokojenia veriteľov, za predpokladu, že plán neurčuje inak, a to tak, že plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči ručiteľom dlžníka. Na úplnosť súd uvádza, že súčasné znenie § 155 ods. 4 ZoKR (ide o znenie zákona s účinnosťou od 01.01.2012) výslovne uvádza, že plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok (t. zn. opäť dokonca v pôvodnej výške) voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka. ZoKR ako špeciálny právny predpis upravuje mechanizmus možnosti uspokojenia veriteľov voči dlžníkom, ako aj možnosť vznesenia námietky zániku vymožiteľnosti dlžníkom voči pohľadávkam, ktoré neboli veriteľmi do reštrukturalizácie riadne a včas prihlásené. Takúto možnosť zákon výslovne, však ručiteľovi nedáva. Práve naopak, uvedený ZoKR veriteľom dlžníka umožňuje uspokojiť svoje pohľadávky ručiteľom, dokonca aj v pôvodnej výške, t. zn. vo výške, bez ich novácie, uskutočnenej v rámci reštrukturalizačného plánu. Žalobca nie je účastníkom reštrukturalizačného plánu, preto samozrejme ustanovenie § 155 ods. 4 ZoKR sa na neho nevzťahuje, (sám reštrukturalizačný plán neobsahuje ani, čo súd uvádza, len na úplnosť, žiadne obmedzenie uspokojenia pohľadávok veriteľov voči ručiteľom), avšak vzhľadom k tomu, že opakovane na viacerých miestach ZoKR, je výslovne uvedené, že vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa zaniká iba voči dlžníkovi, súd má za to, námietka zániku vymožiteľnosti pohľadávky vznesená ručiteľom nie je dôvodná a v zmysle zákona možná. Námietky, ktoré môže uplatniť ručiteľ, sú námietky, ktoré sa môžu ako už bolo vyššie uvedené, týkať uplatnenej pohľadávky, pričom, jedine za predpokladu, že by osobitný zákon výslovne upravil možnosť vzniesť aj inú námietku, napr. ak by výslovne ZoKR uviedol, že neprihlásením pohľadávky do reštrukturalizácie, zaniká vymožiteľnosť tejto pohľadávky veriteľovi voči ručiteľovi, až vtedy by sa takouto osobnostnou námietkou mohol brániť. Za súčasného právneho stavu to však možné nie je. Vzhľadom k uvedenému, súd má za to, že aj námietka uplatnená zo strany žalovaného, ktorou namieta nevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu voči nemu ako ručiteľovi je nedôvodná a ručiteľovi takáto námietka nepatrí.
Sám žalovaný nespochybňoval výšku ani právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorý mal súd preukázaný z predložených listinných dôkazov, jediné čo spochybňoval bola existencia pohľadávky ako takej a to z dôvodu uplatnenia žalovaného ako ručiteľa námietky jej zániku a zániku jej vymožiteľnosti. V zmysle uzatvorenej dohody bolo medzi účastníkmi dokonca dohodnuté, že žalobca sa má právo domáhať plnenia bez toho, aby na plnenie vyzýval dlžníka, t. zn. jedinou podmienkou v zmysle uzatvorenej dohody bolo neuspokojenie svojej pohľadávky dlžníkom. Vzhľadom k platne uzatvorenej dohode medzi žalobcom a žalovaným, ktorou sa žalovaný zaviazal uspokojiť žalobcu, vznikla žalovanému povinnosť uspokojiť žalobcu, potom ako žalobcovi pohľadávky voči dlžníkom, neboli zo strany dlžníka uhradené. Na plnenie uvedenej povinnosti bol žalovaný riadne žalobcom vyzvaný, túto svoju povinnosť na plnenie ktorej sa uzatvorenou dohodou zaviazal si nesplnil, preto súd má za to, že žaloba bola podaná dôvodne.
Vzhľadom k tomu, že súd nemal preukázanú dôvodnosť uplatnených námietok, obrany ohľadom zániku žalovanej pohľadávky, jej vymáhateľnosti, súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou jednotlivých častí uplatňovaného nároku zo strany žalobcu.
Čo sa týka jednotlivých častí uplatňovaných voči žalovanému, súd zistil, že žalobca si uplatňuje splatné a neuhradené splátky na základe leasingovej zmluvy, v tejto časti súd žalobu považoval za plne dôvodnú. Dlžník sa uzatvorenou lízingovou zmluvou zaviazal uhrádzať žalobcovi za poskytnutie predmetu lízingu odmenu za jeho užívanie podľa splátkového kalendára. Uvedená povinnosť bola zakotvená priamo v texte zmluvy o finančnom lízingu č. 1435, ako aj v článku 3, 4 Všeobecných obchodných podmienok.
Dlžník napriek uvedenej dohode odmenu za užívanie predmetu lízingu t. zn. splátky v lehote splatnosti neuhradil, preto bol v tejto časti nárok uplatnený žalobou, uplatnený dôvodne.
Medzi žalobcom a dlžníkom bola v lízingovej zmluve dohodnutá zmluvná pokuta. Súd posudzoval vzhľadom k tomu, že žalobca žiadal priznať nárok vyplývajúci z dohody o zmluvnej pokute, samotné dojednanie zmluvnej pokuty, pričom súd dospel k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom, ako bolo medzi účastníkmi dojednané spĺňa zákonnú požiadavku na určitosť a zabezpečenie konkrétnej povinnosti a to povinnosti riadneho splácania peňažných záväzkov z lízingovej zmluvy, pričom pre porušenie tejto povinnosti bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. Súd prepočítal výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty a zistil, že žalobca si za obdobie od 07.05.2011 do 04.07.2011 uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 136,38 eur, čo predstavuje zmluvnú pokutu od 06.05.2011. Nakoľko sa však dlžník dostal do omeškania až neuhradením svojho záväzku v lehote splatnosti, t. zn. neuhradením záväzku dňa 06.05.2011, čo bol deň splatnosti, do omeškania sa dostal až od 07.05.2011, čo v uvedenom prípade predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 134,07 eur. Na komplexnosť súd uvádza, že žalobca si v niektorých prípadoch uplatnil zmluvnú pokutu vo výške menšej ako by mu prináležala, avšak vzhľadom k tomu, že súd nemôže prekročiť nárok uplatnený žalobou, súd žalovanému priznal zmluvnú pokutu v celkovej výške 824,94 eur a to ako súčet zmluvných pokút za každú splátku, z ktorou sa dlžník dostal do omeškania. Medzi žalobcom a dlžníkom bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne. Za omeškanie s úhradou splátky č. 23 vo výške 2.311,54 eur za dobu od 07.05.2011 do 04.07.2011, kedy došlo k úhrade časti splátky, súd priznal zmluvnú pokutu vo výške 134,07 eur. Za omeškanie s úhradou splátky č. 23 vo výške 81,74 eur za dobu od 05.07.2011 do 12.09.2011, kedy bola uvedená splátka uhradená, súd priznal zmluvnú pokutu vo výške 5,64 eur (t. zn. vo výške uplatnenej žalobcom). Za omeškanie s úhradou splátky č. 27 vo výške 2.311,54 eur od 07.08.2011 do 14.10.2011 súd priznal zmluvnú pokutu vo výške 5,64 eur (t. zn. vo výške uplatnenej žalobcom). Za omeškania s úhradou splátky č. 28 vo výške 2.311,54 eur od 07.09.2011 do 04.01.2012 súd priznal zmluvnú pokutu vo výške 275,07 eur (t. zn. vo výške uplatnenej žalobcom). Za omeškania s úhradou splátky č. 29 vo výške 2.311,54 eur od 07.10.2011 do 04.01.2012 súd priznal zmluvnú pokutu vo výške 205,73 eur (t. zn. vo výške uplatnenej žalobcom). Za omeškania s úhradou splátky č. 30 vo výške 2.311,54 eur od 07.10.2011 do 04.01.2012 súd priznal zmluvnú pokutu vo výške 134,07 eur (t. zn. vo výške uplatnenej žalobcom). Za omeškania s úhradou splátky č. 31 vo výške 2.311,54 eur od 07.12.2011 do 04.01.2012 súd priznal zmluvnú pokutu vo výške 64,72 eur (t. zn. vo výške uplatnenej žalobcom). Okrem samotnej vyčíslenej zmluvnej pokute, súd žalobcovi priznal zmluvnú pokutu za ďalšie obdobie vo výške dohodnutej v zmluve.
Nesplnením záväzku dlžníka sa dlžník dostal do omeškania, preto vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie aj úroku z omeškania. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi nebola osobitná dohoda o výške úroku z omeškania, priznal súd žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške. Opäť súd vyčíslil a skontroloval výšku úroku z omeškania, pričom zistil, že rozdiel vo vyčíslení úroku z omeškania pri splátke č. 24 a 27, kedy žalobca si uplatnil úrok z omeškania pri splátke č. 24 vo výške 34,56 eur, súd mu priznal podľa výpočtu za obdobie omeškania od 07.05.2011 do 04.07.2011 úrok z omeškania vo výške 33,98 eur a pri splátke č. 27, kedy si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 41,54 eur a súd mu priznal úrok z omeškania za obdobie od 07.08.2011 do 14.10.2011 úrok z omeškania vo výške 40,91 eur. Išlo o drobný rozdiel, ktorý vznikol tým, že žalobca si uplatňoval úrok z omeškania ešte aj za deň splatnosti, pričom uvedený deň do omeškania nemožno započítavať, pričom súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v celkovej výške 252,75 eur. Uvedený úrok predstavuje zákonný úrok z omeškania podľa splatnosti jednotlivých splátok do dňa 04.01.2012. Od uvedeného dátumu si žalobca uplatnil úrok z omeškania no konkrétnu výšku nevyčíslil a uplatnil si ho vo výške 9 % ročne. Uvedené uplatnenie je nižšie ako by mu v zmysle zákona prináležalo, nakoľko pri omeškaní sa uplatňuje zásada trvania výšky úroku z omeškania počas celej doby omeškania, avšak ako už bolo vyššie uvedené, žalobcom uplatnený úrok z omeškania je nižší ako by mu prináležal ( v čase splatnosti všetkých splátok sa úroky z omeškania pohybovali od 9,50 do 9,25 %), súd rešpektujúc vôľu žalobcu prejavenú podanou žalobou, priznal úrok z omeškania od 04.01.2012 v ním uplatnenej, nižšej výške.
Vzhľadom k tomu, že súd mal za to, že vykonaním dokazovania oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov, budú zistené všetky relevantné skutočnosti potrebné na rozhodnutie vo veci, súd návrh na vykonanie dokazovania výsluchom reštrukturalizačného správcu, JUDr. Danici Birošovej, na pojednávaní uznesením zamietol. Uskutočnenie tohto dôkazu by bolo v rozpore zo zásadou hospodárnosti a účelnosti konania. Vykonanie navrhnutého dôkazu by neovplyvnilo rozhodnutie o predmetnej veci.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., a to tak že, žalobcovi priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva, vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní neúspech iba v nepatrnej časti a to v časti zmluvnej pokuty vo výške 2,31 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 1,19 eur. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 814,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.002,34 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - žaloba zo dňa 13.02.2013 a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie k odporu zo dňa 27.01.2014. Za každý z týchto úkonov priznal súd právnemu zástupcovi podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, (ďalej len „vyhláška“), odmenu vo výške 270,54 eur. Súd v uvedenom prípade, bol viazaný návrhom žalobcu a odmenu priznal žalobcovi v ním uplatnenej výške, aj keď na čo súd poukazuje, žalobca pri vyčíslení odmeny v časti príslušenstva ako aj v časti zmluvnej pokuty vychádzal iba z vyčíslenej konkrétnou sumou zmluvnej pokuty a príslušenstva, ktoré bolo vyčíslené za obdobie ani nie jedného roka, pričom ďalšie obdobie, vzhľadom k tomu, že ide o plnenie na neurčitý čas, tu súd poukazuje na § 10 ods. 3 vyhlášky, kde je upravený mechanizmus výpočtu odmenu právnych služieb v prípadoch plnenia na neurčitý čas, nebral do úvahy. Ako už bolo uvedené, súd rešpektoval výšku odmeny uplatnenej právnym zástupcom žalobcu, a priznal mu odmenu v ním uplatnenej výške. Ku každému z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2013 bol vo výške 781,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi priznaná predstavuje za rok 2013 sumu 7,81 eur. Výpočtový základ v roku 2014 je vo výške 804,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi priznaná predstavuje za rok 2014 sumu 8,04 eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšil súd odmenu a náhradu hotových výdavkov, v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky, o daň z pridanej hodnoty.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.