Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/15/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci starostlivosti o dieťa:

D. G. Z., nar. XX.XX.XXXX,

bytom ako matka, na obdobie do dosiahnutia plnoletosti zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov, a to matky: R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., F. P. Č.. XXX, a otca: R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX U. K., V., X. XXXXX XXXX, N., štátny občan Talianska, v konaní o návrhu na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Otec R. K., nar. XX.XX.XXXX je povinný platiť synovi D. G. Z., nar. XX.XX.XXXX zvýšené výživné vo výške 85,- € mesačne, vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci, s účinnosťou od 01.05.2013.

II. Dlh na výživnom za obdobie od 01.05.2013 do 31.05.2014, v sume 455,- € zaplatí otec R. K. synovi D. G. Z. v lehote do 15.07.2014.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -36 zo dňa 14.02.2003, v časti o výživnom na D. G. Z..

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V. O náhrade trov štátu sa rozhodne osobitne.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený 10.04.2013, matka R. K. v mene svojho, v tom čase ešte maloletého syna D. G. Z., žiadala, aby súd vyživovaciu povinnosť otca, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. -36 zo dňa 14.02.2003, v sume 50,- € mesačne, zvýšil na sumu 400,- € mesačne.

Po tom, čo D. G. Z. nadobudol plnoletosť, na pojednávaní dňa 03.06.2014 pristúpil k návrhu svojej matky na zvýšenie výživného zo dňa 05.04.2013, ktorý na Okresný súd Martin doručila dňa 10.04.2013. Žiadal, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca s účinnosťou od 01.05.2013.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom dieťaťa, vypočutím zástupcu kolízneho opatrovníka a spisom Okresného súdu Martin sp. zn. .

Okresný súd Martin rozsudkom č.k. zaviazal otca R. K., aby synovi D. G. Z. platil výživné vo výške 50,- € mesačne, s účinnosťou od 01.12.2002.

V čase, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, rodičia maloletého nežili v spoločnej domácnosti a osobnú starostlivosť o syna zabezpečovala matka. Otec mal v tom čase dve vyživovacie povinnosti, a to voči maloletému D. M., nar. XX.XX.XXXX a C.-H., nar. XX.XX.XXXX. Otec a rovnako aj jeho manželka C. K. boli v tom čase nezamestnaní. Rovnako aj matka R. K. bola v tom čase nezamestnaná a poberala rodičovský na maloletého G. K., ktorý pochádza z jej predchádzajúceho vzťahu, príspevok vo výške 90,95 €.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia súdu o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú zmenu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúcom rozhodnutia o výživnom.

Matka sa v súčasnosti stará o dve deti, a to D. G. Z. a G. K., na ktoré poberá rodinné prídavky. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine zo dňa 17.06.2013 je matka v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.01.2006. Matka býva s maloletými deťmi a so svojim manželom K. K. v rodinnom dome. Manžel matky je podnikateľom. Matke nárok na dávku a príspevok v hmotnej núdzi, vzhľadom na pracovnú činnosť jej manžela, nevznikol. Maloletý G. chodí do deviateho ročníka Základnej školy v H., a D. G. Z. chodí do prvého ročníka Strednej školy podnikania v H.. Stravuje sa v školskej jedálni a vo voľnom čase navštevuje posilňovňu. Venuje sa turistike a lyžovaniu.

Otec R. K. žije v Spojených štátoch amerických, a o syna sa nezaujíma. Vyživovaciu povinnosť voči synovi nikdy neplnil.

Súd zistil adresu otca v Spojených štátoch amerických, na ktorú mu prostredníctvom Generálneho konzulátu SR v New Yorku doručoval predvolanie na pojednávanie na dňa 03.06.2014, ako aj návrh na začatie konania preložený do anglického jazyka. Podľa potvrdenia Generálneho konzulátu zo dňa 16.04.2014 zásielka, ktorú doručoval, sa vrátila ako nedoručená dňa 16.04.2014, s uvedením poštového úradu, že zásielku nebolo možné doručiť, pretože na adrese nebol v čase doručovania adresát prítomný a zásielku si neprevzal ani na základe výzvy.

Matka vypovedala, že na otca podala trestné oznámenie za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona a potvrdením policajného zboru preukázala, že výsledky vyšetrovania nezistili ohľadne otca žiadne skutočnosti.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v porovnaní s rokom 2003, keď súd naposledy rozhodoval o vyživovacej povinnosti voči synovi D. G. Z., došlo k podstatnej zmene okolností a to tým, že v roku 2003 mal syn šesť rokov a v súčasnosti je už plnoletý, v dôsledku čoho podstatným spôsobom narástli náklady na starostlivosť o neho vzhľadom na jeho vyšší fyzický vek.

V porovnaní s rokom 2003, keď súd naposledy rozhodoval o vyživovacej povinnosti otca voči synovi, podstatným spôsobom narástli aj celkové životné náklady. Na túto skutočnosť súd pri rozhodovaní o

zvýšení výživného podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine prihliadol a rozhodol tak, že otec R. K. je povinný platiť synovi D. G. Z. zvýšené výživné vo výške 85,- € mesačne, vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci, s účinnosťou od 01.05.2013. Súd zaviazal otca, aby zaplatil synovi dlh na výživnom za obdobie od 01.05.2013 tak, ako to syn žiadal, do 31.05.2014, v sume 455,- €, a to v lehote do 15.07.2014.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.

Vzhľadom na väčší počet nárokov, ktoré si voči štátu uplatnil súdom ustanovený tlmočník a prekladateľ z jazyka anglického J.. U. R., súd podľa rozhodol tak, že o trovách štátu rozhodne osobitným rozhodnutím až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Po vyhlásení rozsudku sa prítomní účastníci vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).