Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Cb-159-2006.pdf
PDF · 197.87 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/159/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Boženou Sukupčákovou v obchodnej veci žalobcu: OBUVA "PONTE VECCHIO", spol. s r. o. "v likvidácii", so sídlom Borský Mikuláš, IČO 31 420 036, právne zastúpený: JUDr. Agáta Džačovská, advokátka so sídlom Senica, Hviezdoslavova 313, proti žalovanému: Peter Cintula - Stavebno - obchodná firma, so sídlom Borský Mikuláš, Školská 938, IČO 22 703 772, právne zastúpený: JUDr. Juraj Procházka, advokát so sídlom Lakšárska Nová Ves 403, o odstránenie vád diela, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania a to náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.063,56 € a náhradu iných trov konania v sume 431,43 € do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku a to advokátovi JUDr. Jurajovi Procházkovi.
Žalobca je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 492,87 € do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku a to Okresnému súdu Senica.
odôvodnenie:
Žalobca podal na Okresnom súde Senica dňa 16.10.2006 žalobu o odstránenie vád diela, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť najneskôr do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vady diela - novostavby hala/sklad v k. ú. D. K., a to: popraskané obvodové steny, popraskaná podlaha, popraskaný sadrokartónový strop, opadané vonkajšie omietky, spadnuté drevené podhľady vonku, na WC chýbajúce sklo na jednom okne, na WC chybné dvere, vypadávajúce elektrické rozvody zo stropu, a nefunkčnosť pohotovostných svetiel, a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.V žalobe poukázal na to, že žalobca bol objednávateľom diela a žalovaný zhotoviteľom diela označeného ako - novostavba hala/sklad v k.ú. D. K., pričom žalovaný ako zhotoviteľ zhotovil dielo nekvalitne a vady, ktoré popisuje
žalobca v žalobe, sa vyskytovali na tomto diele čiastočne už v čase odovzdania diela žalobcovi ako objednávateľovi a čiastočne sa vyskytli po odovzdaní diela v 36-mesačnej záručnej dobe. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný na predžalobné výzvy žalobcu a snahu o mimosúdne riešenie sporu nereagoval.
Po vykonanom dokazovaní dňa 3.8.2009 doručil žalobca tunajšiemu súdu návrh na zmenu petitu žaloby tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného odstrániť vady diela, teda vykonať opravu popraskaných obvodových stien na budove výrobnej haly žalobcu - súpisné číslo XXXX V. D. K. a zabezpečiť opravu popraskanej podlahy v tejto výrobnej hale. Zároveň poukázal na skutočnosť, že časť vád uvedených v
pôvodnej žalobe žalovaný po podaní žaloby odstránil. Žiadal teda, aby súd zaviazal žalovaného odstrániť zostávajúce vady diela podľa sanačného projektu, ktorý zaobstará žalovaný.
Súd zmenu žaloby pripustil uznesením č.k. 9Cb 159/06 - 158 zo dňa 28.8.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 7.l0.2009.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k pôvodnej žalobe poukazoval na to, že časť vád uvedených v pôvodnej žalobe je ochotný odstrániť opravou, čo aj neskôr urobil. Okrem toho poukazoval na skutočnosť, že nijakým spôsobom nezodpovedá za vytýkané vady diela spočívajúce v popraskaní obvodových múrov a betónovej podlahy, pretože celú stavbu zhotovil podľa projektovej dokumentácie správnym technologickým postupom. Od začiatku však podľa jeho názoru staval budovu, ktorá mala slúžiť ako sklad a nie budovu, ktorá mala slúžiť ako výrobná hala. Trval na tom, že pokiaľ by žalovaný nezmenil účel využívania stavby, nebolo by došlo k nijakému poškodeniu stavby, avšak umiestnenie ťažkých strojov do haly spôsobilo nielen popraskanie betónovej podlahy, ale zrejme aj popraskanie muriva. Pri zhotovení stavby žalovaný podľa svojho tvrdenia dodržal všetky predpísané technologické postupy. Po zmene žaloby žalovaný doplnil svoje vyjadrenie a žiadal aj zmenenú žalobu zamietnuť s prihliadnutím ku skutočnosti, že žalovaný realizoval stavbu ako sklad v súlade s projektovou dokumentáciou obstaranou žalobcom. Tomu zodpovedala aj hrúbka a stavebno-technické vyhotovenie podláh. Žalovaný nijakým spôsobom nezanedbal odbornú starostlivosť pri realizácii stavby a žalobcu upozornil na skutočnosť, že realizované betónové podlahy nemajú dostatočnú pevnosť na osadenie ťažkých vyrážacích lisov na kožu. Pokiaľ ide o realizáciu dilatačných škár, tieto sú realizované v zmysle platnej STN. Žalovaný preto žiada aj zmenenú žalobu zamietnuť. Neskôr vyjadrenie k žalobe žalovaný doplnil v záverečnom vyjadrení pred vyhlásením tohto rozsudku tak, že nebolo jednoznačne preukázané, že by žalovaný zodpovedal za vady, ktoré sú mu vytýkané v žalobe. Pokiaľ ide o popraskané podlahy, zmena stavby pred dokončením bola povolená už v štádiu, keď vlastne hala bola kompletne dokončená a žalovaný teda kvalitu podláh nemenil, čo žalobca od neho ani nežiadal. Žalobca do dnešného dňa neodovzdal ani žalovanému, ani súdu technické pasporty strojov tvoriacich technologickú časť prevádzky a pokiaľ tieto pasporty nepredložil ani projektantovi, nemal projektant zrejme dôvod osobitne riešiť nároky na špeciálne úpravy podložia pod jednotlivými strojmi. Pokiaľ ide o dilatačné škáry v murive, tieto zhotoviteľ realizoval podľa platnej STN a projektu stavby a nemal dôvod sa domnievať, že by projekt alebo STN neboli dostatočným podkladom pre zhotovené dielo. K vzniku vád - prasklín na stenách - došlo podľa názoru žalovaného preto, lebo pre nedostatok peňazí u žalobcu neboli dokončené brizolitové omietky. Obrana žalobcu, že projekt stavby alebo projekt zmeny stavby objednával žalovaný, neobstojí, pretože aj žalobca rokoval so subjektmi
zabezpečujúcimi projekt aj stavebné povolenie. Je teda možné dôvodne predpokladať, že podklady k tomu, čo bude súčasťou technológie, dával projektantovi žalobca a nie žalovaný.
Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Senica rozsudkom č.k. 9Cb 159/2006 - 204 zo dňa 30.ll.2009 rozhodol tak, že zaviazal žalovaného odstrániť na základe sanačného plánu časť vád diela a to opravu popraskaných obvodových stien na budove výrobnej hale žalobcu - súpisné číslo XXXX V. D. K. a zabezpečiť opravu popraskanej podlahy v tejto výrobnej hale. Vo zvyšku súd konanie zastavil. Zároveň súd rozhodol, že o náhrade trov konania účastníkov a štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný / okrem výroku rozsudku o zastavení konania /.
Na základe tohto odvolania Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 21Cob 210/2010 - 233 zo dňa 30.9.20l0 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu l. stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že záver, ku ktorému dospel súd l. stupňa, teda že za vady diela, ktoré sa na diele vyskytli, zodpovedá v celom rozsahu žalovaný, nevyplýva z vykonaného dokazovania a to predovšetkým zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Prof. Ing. Zajacom, DrSc., ktorý viackrát v znaleckom posudku uviedol, že vady na diele mohli byť spôsobené aj nedostatkami v projektovej dokumentácii pre zhotovenie diela, ktorá podľa znalca nebola v dostatočnom rozsahu pripravená, aj keď podľa zmluvy o dielo bol žalovaný ako zhotoviteľ diela povinný dielo realizovať s odbornou starostlivosťou. Odvolací súd poukázal na to, že pri posúdení rozsahu odbornej starostlivosti mal súd vziať do úvahy, že zhotoviteľ realizoval dielo - stavbu
- podľa projektovej dokumentácie a v prípade, ak realizačná projektová dokumentácia mala nedostatky, prípadne vôbec nebola vyhotovená, nemôžu byť takéto vady pripisované výlučne na ťarchu zhotoviteľa. Okrem toho súd l. stupňa je povinný zaoberať sa aj skutočnosťou, ktorá z dokazovania vyplynula a podľa ktorej predmetom diela bolo zhotovenie stavby podľa účelu užívania označenej ako hala - sklad hotových výrobkov , čo bolo preukázané rozhodnutím Okresného úradu Senica, odbor životného prostredia, so zodpovedným projektantom X.. J. a rozhodnutím V. D. K. z 28.7.2003 bola povolená zmena stavby pred dokončením zo skladovej haly na výrobnú prevádzku a táto zmena mala byť uskutočnená podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, ktorá je podľa rozhodnutia jeho súčasťou. Dielo malo byť podľa dodatku ku zmluve zo dňa 3l.l2.2002 ukončené 3l.l2.2003. Podľa zápisu o prevzatí bolo ukončené l7.l0.2003 a zmena bola príslušným správnym orgánom povolená rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.8.2003. S poukazom na uvedené mal prvostupňový súd zamerať dokazovanie aj na zistenie, či projektová dokumentácia postačovala k tomu, aby podľa nej mohol zhotoviteľ realizovať dielo, ak mala slúžiť ako výrobná hala a nie sklad, či zhotoviteľ bol včas upozornený na zmenu účelu stavby, aby mohol objednávateľa na možné riziká upozorniť / ako predpokladá § 55l Obchodného zákonníka /. Až po zistení tohto skutkového stavu súd bude môcť posúdiť možnosť aplikácie § 55l Obchodného zákonníka a v tejto súvislosti aj rozsah odbornej starostlivosti, ktorý sa od zhotoviteľa môže vyžadovať. Nedostatky, prípadne absenciu projektovej dokumentácie nemôže nahrádzať odkaz na odbornú starostlivosť zhotoviteľa, zvlášť pri zmene účelu stavby, ku ktorej došlo pred jeho dokončením. Odvolací súd preto konštatuje, že súd l. stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne posúdil, keď dospel k záveru, že za vady diela zodpovedá žalovaný. Z dosiaľ
vykonaného dokazovania takéto skutočnosti nevyplývajú a pokiaľ sa vady na diele vyskytli, je potrebné zaoberať sa konaním objednávateľa, ktorý mal postupovať v súlade s ustanovením § 560 Obchodného zákonníka, kedy dôkazné bremeno riadneho uplatnenia vád diela zaťažuje objednávateľa. Súd l. stupňa tiež musí odstrániť rozporné tvrdenia medzi stanoviskom X.. D. a vyjadrením znalca Prof. Ing. Zajaca, DrSc. v odpovedi na otázku, či je murivo vhodné pre konštruovaný a budovaný typ haly. Z uvedených dôvodov je potrebné vykonať dokazovanie, ktorým súd podrobne zistí skutkový stav, tento právne posúdi a až potom o veci opätovne rozhodne.
Po doplnení dokazovania Okresný súd Senica vydal medzitýmny rozsudok č.k. 9Cb 159/2006 - 468 zo dňa l.l0.20l2, ktorým rozhodol, že žalovaný zodpovedá za vady diela spočívajúce v popraskaní obvodových stien a popraskaní podlahy v budove označenej ako výrobná hala žalobcu so súpisným číslom Q. C. V. D. K. v podiele 50%.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Na základe tohto odvolania Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil OS Senica na ďalšie konanie a to uznesením č.k. 2lCob 237/2012 - 484 zo dňa 3l.5.20l3. Odvolací súd poukázal predovšetkým na skutočnosť, že vzhľadom na petit žalobného návrhu nie je zrejmé, ako by súd l. stupňa postupoval pri posudzovaní návrhu na odstránenie vád, keďže predmetom plnenia nie je nárok na peňažné plnenie, ale na výkon činností, ktorými by sa vady vyskytujúce sa na diele mali odstrániť. Práve samotné znenie žalobného petitu v spojení s vyhlásením takéhoto medzitýmneho rozhodnutia trpí zmätočnosťou a nejasnosťou, ktorá by sa preukázala v ďalšom postupe a dokazovaní. Nie je zrejmé, aký rozsah a najmä konkrétne ktoré vady má podľa výroku v podiele 50% žalovaný odstraňovať a za ktoré konkrétne vady nesie zodpovednosť pri takomto posúdení žalobca. Ani pri zohľadnení procesnej ekonómie nepovažuje odvolací súd v danom prípade za možné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, pretože spôsob, akým prvostupňový súd vo výroku rozsudku považoval žalovaného za zodpovedného v rozsahu 50%, je práve vo vzťahu k žalobnému petitu nejasný a nezrozumiteľný a nie je základom, z ktorého v ďalšom môže prvostupňový súd vychádzať. Vyslovenie zodpovednosti v 50% - nom podiele je iba akési hypotetické stanovisko, z ktorého nevyplýva, aké konkrétne vady bude následne povinný žalovaný odstrániť a ktoré budú pripísané na ťarchu žalobcu. Súd l. stupňa sa teda musí zamerať na celkové posúdenie zodpovednosti žalovaného za žalované vady diela, pričom vezme do úvahy aj liberačné dôvody a až na takomto skutkovom základe o veci rozhodne rozsudkom podľa § l52 ods. l O.s.p. Týmto právnym názorom odvolacieho súdu je súd v ďalšom konaní v zmysle ustanovenia § 226 O.s.p. viazaný.
Súd vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra žalobcu, výpismi zo živnostenského registra žalovaného, zmluvou o dielo uzavretou medzi žalobcom ako objednávateľom diela a žalovaným ako zhotoviteľom diela, zápisom o prevzatí dokončených stavebných prác dátumovaným l7.l0.2003, rozhodnutím o umiestnení stavby, stavebným povolením, rozhodnutím o povolení zmeny
stavby, kolaudačným rozhodnutím z 29.l0.2003, korešpondenciou medzi žalobcom a žalovaným, korešpondenciou medzi právnym zástupcom žalobcu a žalovaným pred podaním žaloby v tomto konaní, písomným vyjadrením X.. C. K. z l5.l.2006, ako listinný dôkaz použil znalecký posudok znalca Ing. Jána Bielického č. ll/06 zo dňa 4.3.2006, vykonal dokazovanie výsluchom svedkov X.. C. K., X.. S. D., výsluchom konateľa žalobcu, výsluchom žalovaného,
projektovou dokumentáciou stavby, stavebným denníkom žalovaného, znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctvo Prof. Ing. Jozefa Zajaca, DrSc. a výsluchom tohto znalca. Po zrušení predchádzajúceho rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom doplnil súd dokazovanie výsluchom svedkyne X.. O.. X. J., konfrontáciou medzi konateľom žalobcu na strane jednej a žalovaným na strane druhej, ohliadkami na mieste samom, výsluchom svedkov K. D., K. I., Q. A., N. A., X.. C. K., správami obchodnej spoločnosti Agrostav, a.s. Senica, výsluchom znalca Prof. Ing. Jozefa Zajaca, DrSc., spismi Obce D. K. ako stavebného úradu o povolení stavby, povolení zmeny stavby a povolení užívania stavby, projektom výroby obuvi - technickou správou vypracovanou K. D. a zmluvou o dielo uzavretou dňa 9.4.200l medzi žalovaným ako zhotoviteľom diela a žalobcom ako objednávateľom o dodaní projektovej dokumentácie k stavebnému konaniu hala - sklad. Po zrušení medzitýmneho rozsudku odvolacím súdom súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, výsluchom žalovaného, správou Obce D. K. vo vzťahu k navážaniu stavebnej sute do priestoru pod spornou stavbou, opätovne zhodnotil všetky doteraz vo veci vykonané dôkazy, a zistil tento stav veci:
Žalobca je podľa výpisu z obchodného registra obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa výrobou obuvi, veľkoobchodom a maloobchodom s obuvou, koženými výrobkami a doplnkami, výrobou kožených výrobkov a doplnkov, kúpou tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi a nákladnou cestnou dopravou.
Žalovaný podľa výpisu zo živnostenského registra má vydaný živnostenský list na vykonávanie ohlasovanej živnosti a to okrem iného aj vykonávanie inžinierskych stavieb, priemyselných stavieb, bytových a občianskych stavieb / vrátane vybavenosti sídliskových celkov /.
Účastníci uzavreli písomne zmluvu o dielo podľa ustanovenia § 536 a nasl. Zákona č. 5l3/9l Zb.
- Obchodný zákonník- a to dňa 7.3.2002. Predmetom zmluvy o dielo bolo postavenie novostavby označenej ako hala - sklad v k.ú. D. K.Š.. Dohodnutý čas začatia plnenia bol 25.3.2002, ukončenie 3l.l2.2002. Účastníci mali dohodnutú cenu prác, mali dohodnutú povinnosť zhotoviteľa odo dňa prevzatia staveniska viesť stavebný denník a denník prác naviac a povinnosť objednávateľa vykonávať na stavbe stavebný dozor. Podľa článku VI zmluvy o dielo zhotoviteľ sa zaviazal poskytnúť záruku na dielo 36 mesiacov odo dňa prevzatia diela objednávateľom. Podľa dodatku k zmluve o dielo z 3l.l2.2002 účastníci zmluvy o dielo dohodli nový termín ukončenia stavby a to deň 3l.l2.2003.
Podľa zápisu o prevzatí dokončených stavebných prác spísaného l7.l0.2003 v Borskom Mikuláši prevzal objednávateľ od zhotoviteľa dokončené dielo pod názvom novostavba hala - výrobná prevádzka zhodnotená slovami: bez výhrad dobre. Podľa súpisu zistených vád mal zhotoviteľ dokončiť vonkajšie parapety, domontovať sklo na sociálkach a nastaviť dvere sociálnych zariadení.
Kolaudačné rozhodnutie tejto stavby vydala Obec D. K. 29.l0.2003 pod spisovou značkou Č.j. S- l099/2003-Dc a nadobudlo právoplatnosť dňom l3.ll.2003.
Výzvami právneho zástupcu žalobcu na účasť na ohliadke stavby a predžalobnou výzvou na odstránenie vád stavby vypracovanou právnym zástupcom žalobcu l6.2.2006 mal súd preukázané, že žalobca sa skutočne snažil vyriešiť spor mimosúdne.
Z písomného vyjadrenia statika X.. C. K. z l5.l.2006 je zrejmé, že už tento pri ohliadke stavby zistil zvislé trhliny v obvodovom murive, popraskanú podlahu a opadávajúcu stierku v určitých častiach a navrhol riešenie týchto vád. Toto vyjadrenie však bolo vyžiadané len žalobcom a nie je zrejmé, že by sa ohliadky mohol zúčastniť alebo k obsahu vyjadrenia X.. K. mohol zaujať stanovisko aj žalovaný.
Znalec z odboru stavebníctvo odvetvie poruchy stavieb Ing. S. D. podal na základe žiadosti žalobcu k tejto veci znalecký posudok č. ll/06, pričom ohliadku uskutočnil len za prítomnosti a na žiadosť žalobcu a posudok bol vypracovaný pre potrebu dôkazu v reklamačnom konaní. Tento znalec zistil na juhovýchodnej fasáde celoplošne popraskanú omietku fasády, trhliny v stenách, nedostatok vodotesnej izolácie muriva, pričom tiež znalec popisuje ďalšie vady a popisuje aj zistené hodnoty teploty a vlhkosti. V samotnom posudku potom popisuje viaceré vady stavby, najmä viacero trhlín a zistenú zvýšenú vlhkosť stavby v určitých priestoroch. Tento znalecký posudok súd použil len ako listinný dôkaz, keďže znalec ho podával len na základe požiadaviek a údajov žalobcu bez toho, že by sa k zisteným vadám a spôsobu ich zisťovania mohol vyjadriť žalovaný.
Z výsluchu svedka X.. S. D. súd zistil, že pokiaľ pri podaní znaleckého posudku zisťoval podklady pre jeho podanie, nezistil, že by zhotoviteľ informoval objednávateľa o vlastnostiach diela, spôsobe jeho použitia a údržby a nebezpečia, ktoré vyplývajú z nesprávneho použitia alebo údržby. Vo výpovedi poukázal na to, že pri ohliadke zistil, že priestor povaly pod strechou nie je vetraný a mohlo by dôjsť k tomu, že v tomto priestore bude vlhkosť trvalo vyššia než je prípustné, pričom sa môže poškodiť strecha. Poukázal na to, že príčinou praskania omietky môže byť nesprávna technológia jej zhotovenia a trhliny mohli vzniknúť napr. nerealizovaním dilatácií v murive.
Svedok X.. C. K., ktorý tiež ohliadal stavbu, tvrdil, že tak robil na žiadosť oboch účastníkov, že dilatačné škáry boli urobené tak, ako mali byť urobené, lebo toto videl. Avšak pri ohliadke zistil, že ich treba prerezať a pretmeliť, aby nezatekali. Opadávanie stierky mohlo mať rôzne príčiny.
Svoju výpoveď tento svedok doplnil na pojednávaní OS Senica konanom 25.4.20l2. Vo výpovedi poukázal na to, že pokiaľ išlo o prístavbu pôvodnej budovy, išlo o prístavbu sociálneho zariadenia, pričom pokiaľ ide o ďalšie využitie budovy pôvodne stavanej ako skladové priestory, a to využitie na výrobnú halu, rokoval s ním o týchto zmenách len žalovaný , ktorý sa na svedka obrátil so žiadosťou o zmenu projektovej dokumentácie k tejto zamýšľanej zmene stavby. Svedok X.. K. vo svojej výpovedi poukázal na to, že sa pýtal žalovaného, ako bude hala využívaná a žalovaný mu výslovne povedal, že do haly budú prenesené šijacie stroje a nejaké vyrezávačky z pôvodnej prevádzky žalobcu umiestnenej v starej škole v D. K.. Z toho svedok vyvodil, že všeobecne budova školy bola stavaná a projektovaná s predpokladaným zaťažením 200 kg na l m2, čo sa predpokladá zaťaženie školskej triedy. Stroje, ktoré mali byť do nových priestorov prenesené, popisoval žalovaný tak, že ide o šijacie stroje, na ktorých sa niečo vyrezáva a niečo šije a hovoril o tom,
že tieto stroje sú položené na stoloch. Svedok X.. K. teda tvrdil, že nevedel, že v hale budú umiestnené aj strihačky, prípadne lisy, pretože pokiaľ ide o stroje, ktoré pri svojej práci vytvárajú tlak a to aj tlak na podložie, prípadne robia tzv. rázy, potreboval by svedok v každom prípade od výrobcu tohto stroja k dispozícii tzv. technologický list, v ktorom výrobca výslovne uvádza spôsob založenia stroja vzhľadom k jeho fungovaniu. Podľa tohto technologického listu statik tzv. zakladá stroj na podloží, pričom už výrobca udáva, akým spôsobom toto založenie stroja na podloží treba urobiť, to znamená, že môže byť od výrobcu výslovne povedané, že stroj môže byť priamo umiestnený na podlahe a uvedená je kvalita podlahy, prípadne jej požadované parametre, alebo výrobca doporučí, prípadne výslovne uvedie, že je potrebné urobiť pri položení stroja pre tento stroj samostatný základ, ktorý istým spôsobom spevňuje podlahu alebo tlmí chvenie alebo je odizolovaný od podlahy, aby sa chvenie stroja neprenášalo priamo na podlahu. Stroj môže byť konštruovaný tak, že sám seba tlmí. V tomto konkrétnom prípade však svedok Ing. K. uviedol, že takéto podklady o strojoch nedostal od žalovaného, ktorý s ním rokoval o zmene užívania budovy. Svedok Ing. K. s konateľom žalobcu nerokoval vôbec, ani sa s ním v tomto konkrétnom období nestretol. Práce týkajúce sa zmeny stavby si v projektovej kancelárii objednal žalovaný, tieto zmeny teda robili pre žalovaného, preto svedok nemal dôvod kontaktovať sa s konateľom žalobcu. Rozhodne však žiadal od žalovaného doklady k strojom teda technologické listy, prípadne ďalšie doklady k strojom, ktoré mali byť umiestnené v predmetnej hale a pýtal sa ho aj na to, aké doklady k týmto strojom má žalovaný a či nejaké má vôbec. Žalovaný uviedol, že nemá žiadne. Svedok X.. K.U. vo svojej výpovedi poukázal aj na skutočnosť, že pokiaľ projektovali pôvodnú budovu skladu, bolo im povedané / architektom projektantom /, že do skladu nebudú vchádzať autá s tovarom, že tam nebudú ani používané vysokozdvižné vozíky, ale len vozíky na tzv. palety, pričom takúto záťaž by nimi vyprojektovaná podlaha realizovaná na pieskovom podloží,/ aké podložie je v D. K. /, uniesla, ide o záťaž od l - 2 ton na m2, čo by pri tvrdenom využití budovy ako skladu s použitím techniky paletových vozíkov úplne postačovalo. Pri prepočte záťaže v súvislosti so zmenou účelu stavby na výrobnú halu sa svedok
Ing. K. ako statik zameral predovšetkým na to, čo mu bolo povedané, teda že v tomto priestore budú umiestnené len šijacie stroje. Pokiaľ by bol informovaný o tom, že tam budú aj strihačky, prípadne ďalšie mechanizmy, ktoré potrebujú buď spevnené podložie, alebo pevnejšiu podlahu, bol by požiadavky na zhotovenie podlahy formuloval ináč. Pokiaľ ide o posudok K. D., s týmto posudkom sa oboznámil, avšak keď sa pýtal D. na charakter strojov, tento mu vyslovene povedal, že sú to stroje, ktoré nie sú položené na podlahe, ale sú položené na stoloch. To isté svedkovi X.. K. povedal aj žalovaný ako zhotoviteľ stavby. Z týchto údajov svedok X.. K. vychádzal pri prepočte požiadaviek na pevnosť podložia a podlahy pri spracúvaní podkladov pre zmenu účelu stavby na výrobnú halu. Svedok si neoveroval, o aké stroje ide, pretože veril údajom žalovaného a svedka D..
Na druhej strane žalovaný k tejto výpovedi poukázal na skutočnosť, že on si pýtal tieto doklady od konateľa žalobcu. Konateľ žalobcu povedal, že ich nemá.
Konateľ žalobcu k tomu uviedol, že tieto doklady mal, ale už ich nemá, lebo keby neboli, stroje by neboli prešli cez colnicu a tieto doklady žalovanému dal. Je však pravdou, že všetku administratívu vykonávala u žalobcu pani I..
K tomu žalovaný uviedol, že takéto doklady mu konateľ žalobcu nedal nikdy k dispozícii, len sľuboval, že ich dá. Okrem toho konateľ žalobcu stále tvrdil, že v hale budú umiestnené len šijacie stroje, pričom však sám žalovaný uviedol, že on má názor, že rozdiel medzi šijacím strojom na látku / textil / a šijacím strojom na kožu je len ten, že šijací stroj na kožu vyžaduje prívod elektriny 360 voltov.
Konateľ žalobcu trval na tom, že všetky doklady, ktoré mal, a o ktorých sa tu hovorilo, žalovanému dal. Žalovaný uviedol, že toto nie je pravda.
Vzhľadom k tomu, že znalecký posudok X.. D. a výpovede svedkov X.. D. O. X.. K. neboli dostatočnými dôkazmi na objasnenie príčiny vzniku poruchy stavby, najmä pokiaľ ide o vznik trhlín v obvodových múroch a vznik prasklín v betónovej podlahe, súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctvo odvetvie poruchy stavieb Prof. Ing. Jozefa Zajaca, DrSc. a výsluchmi tohto znalca.
Znalec podal vo veci písomný znalecký posudok č. l3/2009 dňa l6.3.2009. Pri odpovedi na otázku súdu, či zhotoviteľ zhotovil dielo riadne v súlade s celou projektovou dokumentáciou a príslušnými technickými normami v požadovanej kvalite, znalec poukázal na to, že podľa stavebného povolenia a projektovej dokumentácie pre problematické nedostatky v projektovej dokumentácii stavebnej a technologickej časti a aj pre skoro žiadny stavebný dozor ako aj pre nedostatky v realizácii hrúbky vonkajších omietok nemožno hovoriť o požadovanej kvalite stavebného diela, hoci zápisom o prevzatí dňa l7.l0.2003 sa dielo preberá bez uvádzaných nedostatkov. Ide predovšetkým o to, že aj pokiaľ žalovaný hovorí vo vzťahu k súdu o dodržaní rozostupu dilatačných škár, znalec sám pri ohliadke vykonanej 6.3.2009 vizuálne nezistil žiadne dilatácie muriva. Ak by boli dilatačné škáry v obvodovom plášti, nebolo by došlo ku vzniku trhlín. Dilatačné škáry musia prechádzať aj cez vrstvy omietok a musia byť v konštrukcii priznané, teda viditeľné, čo znalec pri ohliadke vykonanej 6.3.2009 ani na vonkajších, ani na vnútorných omietkach nezistil. Znalec poukazuje vo svojom znaleckom posudku tiež na skutočnosť, že podľa rozhodnutia z 20.7.2003 bola povolená zmena stavby pred dokončením a to zo skladovej haly na výrobnú prevádzku. V projektovej dokumentácii 5/2003 označenej ako hala - výrobná hala sa len konštatuje, že zvislé konštrukcie sú navrhnuté z tvárnic Hebel. Statik vedel, že murivo obvodového plášťa budovy je realizované inak, ako v projektovej dokumentácii č. 6/200l. Murivo malo byť posúdené na únosnosť a mali byť určené dilatačné škáry. Túto skutočnosť však musí vedieť aj zhotoviteľ. V projektovej dokumentácii po tejto zmene stavby na výrobnú halu nie sú žiadne požiadavky na základové konštrukcie pod stroje, na únosnosť podlahy ani statické a dynamické údaje o strojoch. Pokiaľ ide o trhliny v podlahe, znalec poukazuje na to, že stroje neboli osadené podľa technologického projektu, ktorý mal znalec k dispozícii. Osadené sú dva lisy, avšak požiadavka na osadenie základov pod stroje a úpravu podlahy mala byť posúdená statikom a mali byť navrhnuté samostatné základy pre stroje oddilatované od konštrukcie podlahy. Pretože už zmena účelu stavby zo skladu na výrobu musí predpokladať, že tam budú stroje.
Pri odpovedi na otázku súdu v čom spočívajú nedostatky diela, znalec poukázal predovšetkým na to, že neboli dodržané zásady výrobcu použitého stavebného materiálu / Xella Slovensko / pre dilatovanie obvodového muriva, pričom o potrebe dilatácie musí vedieť aj zhotoviteľ stavby. Neboli dodržané doporučenia príslušnej STN pre zhotovenie
podlahových konštrukcií a ich dilatovanie, projektová dokumentácia neurčila hrúbku roznášacej vrstvy betónovej mazaniny nad vrstvou tepelnej izolácie a projektová dokumentácia tiež neriešila dilatácie obvodového muriva ani podlahovej konštrukcie. Konkrétne vo svojom písomnom znaleckom posudku na strane ll uvádza, že v projektovej dokumentácii bola vyznačená len dilatačná škára stredom haly po jej dĺžke. Priečne dilatácie neboli vyznačené, pričom však dodávateľ by mal v prípade pochybností v projektovej dokumentácii požiadať autorský dozor projektanta alebo cez stavebný dozor o dodatočné doriešenie problémov. Toto však žalovaný ako zhotoviteľ stavby neurobil a neurobil to ani konateľ žalobcu.
Znalec uviedol, že z dokumentácie, ktorú mal k dispozícii od účastníkov a súdu, nezistil, že by v nej bola nejaká požiadavka objednávateľa na úpravu podlahy pre základy strojov, pričom bez upozornenia žalobcu a projektanta nebolo možné z projektovej dokumentácie vyčítať potrebu realizácie základov pod stroje. Nebolo možné zistiť termín, kedy zhotoviteľ stavby obdržal projektovú dokumentáciu o zmene stavby na výrobnú halu, avšak v celej projektovej dokumentácii neboli uvedené žiadne požiadavky na realizáciu základov pod stroje. Z tejto projektovej dokumentácie č. 5/2003 žalovaný nemohol zistiť žiadne nové požiadavky na stavbu a teda ani nemal na čo upozorniť žalobcu.
Pokiaľ ide o popraskanie muriva znalec konštatuje, že trhliny v obvodovom murive sú zapríčinené jeho nedilatovaním a nie preťažením muriva. Základy pod stroje možno realizovať aj dodatočne. Keď však podľa požiadavky žalobcu došlo k zmene obvodového muriva, malo byť toto zmenené murivo posúdené statikom a potvrdené zápisom v stavebnom denníku.
Pri odpovedi na otázku súdu, či by kvalitne zhotovená stavba podľa existujúcej projektovej dokumentácie mohla slúžiť aj ako výrobná hala s predpokladom zaťaženia hmotnosťou strojov a ich vibráciami, znalec odpovedal, že v prípade osadenia strojov spôsobujúcich vibrácie je jednoznačne potrebné stroje oddilatovať od okolitých konštrukcií a s ohľadom na hmotnosť strojov riešiť samostatné základy pod stroje.
Vo svojej výpovedi na pojednávaní OS Senica konanom dňa 22.7.2009 znalec Prof. Ing. Jozef Zajac, DrSc. poukázal na to, že žalovaný z projektovej dokumentácie nemohol zistiť, že vo výrobnej hale budú umiestnené stroje. Pokiaľ však ide o skutočnosť praskania obvodových múrov, tak pri vzniku tejto vady nie je rozhodujúce, či stavba slúži ako sklad alebo ako výrobná hala, pretože pri dodržaní STN platnej v čase zhotovenia stavby a pri vyhotovení dilatačných škár v súlade s touto STN by ani umiestnenie strojov v hale nezaťažovalo obvodové murivo tak, aby praskalo. Ak by praskanie obvodového muriva spôsobovalo umiestnenie strojov v hale, objavili by sa praskliny v okolí týchto strojov, čo sa však nestalo. V tomto prípade praskanie obvodového muriva spôsobuje nesprávne vyhotovenie dilatačných škár.
Znalec Prof. Ing. Zajac, Dr.Sc. trval na tom, že aj použité murivo je dostatočne nosné pre tento typ haly, teda pre výrobnú halu, je dostatočne pevné a únosné na stavbu takejto haly, ale musí byť dodržané správne vyhotovenie dilatačných škár. Pri posudzovaní potreby dilatačných škár treba dodržať predpisy výrobcu stavebného materiálu, pričom zhotoviteľ stavby musí vedieť, aký materiál používa na zhotovenie stavby a musí poznať aj predpisy
výrobcu muriva. Podľa predpisov výrobcu v tomto prípade použitého stavebného materiálu pre zhotovenie muriva by dilatačné škáry mali byť vo vzdialenosti l6 m. Znalec však poukázal na to, že po celej dĺžke stavby našiel len jednu dilatačnú škáru a aj tá je opravená zle, pretože je obložená z oboch strán, teda aj zvnútra, aj zvonka sadrokartónom a tým pádom to už nie je dilatácia. Pokiaľ totiž má byť dilatačná škára funkčná, musí byť zhotovená tak, že samotné murivo sa v mieste dilatácie nepreväzuje, ale jednotlivé tvárnice sa umiestňujú bez väzby a okrem toho dilatačná škára musí byť aj v omietkach, pričom vo vnútornej aj vonkajšej omietke v mieste dilatačnej škáry musí byť použitý trvale pružný materiál, teda tmel, aby umožňoval funkčnosť dilatačnej škáry. Dilatačné škáry nemožno ani zvonku napr. pevnou omietkou zakryť celkom, pretože by sa znefunkčnili. V prípade posudzovanej
stavby boli múry opravené sadrokartónom a dilatačné škáry sú vlastne nefunkčné. V danom prípade aj dilatačné škáry, ktoré existujú, boli prerezané neskoro.
Pokiaľ ide o praskanie podláh, chyba je už v projekte, keď projekt pre podlahy nepredpisuje hrúbku podkladových betónov podlahy. Pokiaľ projektant vedel, že neprojektuje bytovku, mal sa zaujímať o predpokladané zaťaženie týchto podláh. Okrem toho projektant stavby predpísal pre celú plochu haly len jednu dilatáciu, čo je málo. Pre kvalitnú betónovú podlahu sa vyžaduje dilatácia umiestnená tak, aby medzi jednotlivými dilatačnými škárami bola plocha maximálne l8 m2. Pre toto zlé skutočné vyhotovenie dilatácie podláh by dochádzalo k praskaniu podlahy, aj keby išlo o využívanie tohto priestoru len na sklad. Znalec uviedol, že ním zistené trhliny v podlahe vznikli zmršťovaním, pričom je toho názoru, že vada vznikla tým, že išlo o veľmi rýchly postup stavebných prác a betóny rýchlo zatuhli. Znalec zdôraznil, že ani trhliny v podlahe nevznikli preto, že je táto zaťažená strojmi a nevyužíva sa ako sklad. Vznikli preto, že nebola dodržaná dilatácia. Dodatočne bol síce betón prerezaný, ale neskoro. Pokiaľ by totiž betónová podlaha praskala pre zaťaženie strojmi, boli by praskliny úplne inde, než aké znalec zistil ohliadkou.
Súd po zrušení predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom doplnil dokazovanie výsluchom znalca Prof. Ing. Zajaca, DrSc. predovšetkým na posúdenie otázky, či vady na diele mohli byť spôsobené aj nedostatkami v projektovej dokumentácii pre zhotovenie diela, ako aj za účelom odstránenia rozporných tvrdení medzi znaleckým posudkom X.. D. a vyjadrením znalca Prof. Ing. Zajaca, DrSc. v odpovedi na otázku, či je murivo vhodné pre konštruovaný a budovaný typ haly.
Pokiaľ ide o rozporné tvrdenia medzi znaleckým posudkom X.. D. a vyjadrením Prof. Ing. Zajaca na výslovnú otázku súdu, prečo sú v týchto znaleckých posudkoch rozporné vyjadrenia, znalec Prof. Ing. Zajac Dr.Sc. uviedol, že pokiaľ ide o znalecký posudok X.. D., nemyslí si znalec, že by medzi znaleckým posudkom Ing. Bielického a znaleckým posudkom Prof. Ing. Zajaca, DrSc. boli rozpory. Znalec Prof. Ing. Zajac poukázal len na to, že jeho znalecký posudok je podrobnejší a to vzhľadom k položeným otázkam súdu a vzhľadom k tomu, čo znalec sám zistil. Podrobnejší je aj vzhľadom k dokazovaniu, ktoré pred podaním tohto jeho znaleckého posudku už bolo vykonané. Tento záver vyplýva aj zo samotnej výpovede súdneho znalca X.. S. D. na pojednávaní OS Senica konanom dňa 12.11.2008, kde tento súdny znalec sám uviedol, že čo sa týka vzniku trhlín a toho, že mohli vzniknúť nerealizovaním dilatácií, znalec popisuje vo svojom písomnom posudku len možné príčiny vzniku týchto vád, pretože bez merania, ktoré je pomerne nákladné, sa nedá jednoznačne posúdiť, či práca lisov môže alebo nemôže
spôsobiť trhliny. On sám však merania potrebné pre takéto presné zistenia nerobil. Za súčasného stavu dokazovania po jeho doplnení teda súd dospel k záveru, že medzi zisteniami znalca X.. D. a súdom ustanoveného súdneho znalca Prof. Ing. Zajaca, DrSc. rozpory nie sú, ale znalecký posudok Prof. Ing. Zajaca, DrSc. doplnený jeho výpoveďami na pojednávaniach OS Senica vady stavby popisuje a rozoberá podrobnejšie.
Pri posudzovaní otázky, kto vo vzťahu k projektovaniu stavby, realizácii stavby a realizačným projektom urobil chybu, znalec Prof. Ing. Zajac, DrSc. uviedol, že pokiaľ ide o projekt, ktorý vo vzťahu k tejto stavbe vypracoval p. K. D., mal mať tento posudzovateľ doklady preukazujúce, aké stroje budú umiestnené v tomto konkrétnom priestore, aj doklady preukazujúce o jednotlivých strojoch, aké majú nároky na statiku stavby a pevnosť podkladu / podlahy /, na ktorom budú umiestnené. K tomu uviedol, že každý výrobca dodáva k stroju tzv. pasport. K tomu konateľ žalobcu uviedol, že p. D. dal k dispozícii tie doklady, ktoré o strojoch mal.
Znalec Prof. Ing. Zajac, DrSc. ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o technologický projekt K. D., mal pred jeho vypracovaním rozhodne D. ohliadnuť priestor, v ktorom budú stroje umiestnené, teda priestor, ktorého sa projekt týka. Mal zistiť technologické údaje o strojoch, ktoré tam budú umiestené, hmotnosť strojov, vibrácie, ktoré budú strojmi vyvodzované do podzákladia a všetky ostatné údaje, ktoré znalec uvádza už vo svojom písomnom posudku. Pokiaľ teda D. nemal dostatočné podklady pre podanie posudku, buď ich mal žiadať, alebo nemal takýto posudok / projekt / podávať alebo mal v tomto projekte aspoň poukázať na to, že dostatočné údaje nemal. Pokiaľ však k projektu stavby mal statiku budovy posudzovať statik X.. C. K. ako statik projektanta, rozhodne tento pri posudzovaní požiadaviek na statiku stavby po zmene účelu stavby mal poznať nielen hmotnosť strojov a vibrácie, ktoré budú stroje vyvodzovať, ale aj umiestnenie konkrétneho stroja v konkrétnom mieste haly. A to pre posúdenie
statického zaťaženia stavby. Pokiaľ teda projekt K. D. neobsahoval dostatočné údaje o jednotlivých strojoch majúcich byť umiestnených v stavbe, X.. K. buď mal žiadať doplnenie tohto projektu alebo mal okrem ohliadky miesta, kde budú stroje umiestnené, sám zisťovať aj konkrétne údaje o hmotnosti strojov a požiadavkách strojov, prípadne na podložie. Treba vychádzať z toho, že K. D. mal síce v projekte umiestnenia strojov uviesť parametre strojov, ale na druhej strane projektant stavby bol povinný pri zmene účelu stavby znovu posúdiť statiku stavby, pretože K. D. ako technológ mal udať parametre strojov, avšak nezodpovedá za stavbu vôbec, pretože on nemusí vedieť, akým spôsobom je stavba zhotovená, teda z akých materiálov a pod. Statiku stavby nie je oprávnený K. D. posudzovať vôbec. Toto mal robiť statik, čiže v danom prípade X.. K.. Podľa názoru znalca Prof. Ing. Zajaca, DrSc. nestačí teda postup taký, že by sa projektant a statik spoľahli na vyhlásenie K. D. v projekte, že stroje v tomto priestore umiestnené môžu byť. Tento projekt / vypracovaný D. / vôbec neposudzuje statiku a pevnosť stavby vo vzťahu k zaťaženiu stavby strojmi a ich prevádzkou. Pri tejto konkrétnej zmene stavby bol potrebný posudok statika.
Pokiaľ ide o otázku, prečo v starej škole pri zaťažení týmito strojmi praskliny na stene neboli a v novej hale sú, znalec uviedol, že sa nemôže vyjadriť presne, pretože starú prevádzku žalobcu nevidel a o tom, prečo sú praskliny v tejto novej budove, podrobne hovorí už v písomnom znaleckom posudku a predchádzajúcej výpovedi. Tiež znalec nemôže zistiť, či všetky stroje, ktoré zistil pri ohliadke vo výrobnej hale, tam boli od začiatku. Taktiež
presne nezistil, akým spôsobom bola zhotovovaná omietka stavby a nevie teda jednoznačne odpovedať na otázku, čím je spôsobené, že viac praská omietka práve na slnečnej strane, než na stene, kam dopadá slnko menej. Poukázal na to, že od výrobcu tvárnic, ktorým je obchodná spoločnosť Xella, s.r.o., zistil, že výrobca doporučuje použiť dvojvrstvovú omietku l0 mm + 5 mm, pričom pokiaľ sa použije omietka hrubšia, musí sa vystužiť sieťkou. Na spornej stavbe omietky sieťkou vystužené neboli, pričom aj táto okolnosť môže byť príčinou prasklín, pretože pri väčšej hrúbke materiálu dochádza k väčšiemu pnutiu materiálu a tým aj k vzniku prasklín. Na stavbe má byť použitá tzv. nástreková omietka, potom má nasledovať omietka jadrová a potom vrchná omietka. V konkrétnom prípade tejto stavby znalec nezistil, aké vrstvy a druhy omietky boli použité, avšak sondou zistil, že omietka dosiahla hrúbku celkom 25 - 30 mm.
Znalec Prof. Ing. Zajac, DrSc. už na pojednávaní OS Senica konanom dňa 22.7.2009 výslovne uviedol, že pokiaľ žalovaný uvádza, že v súčasnosti platí technická norma, podľa ktorej by prípadne mohla byť vzdialenosť dilatačných škár 24 metrov, musím povedať, že aj keby táto norma platila, nemožno použiť len túto normu, treba použiť aj predpisy výrobcu stavebného materiálu použitého na zhotovenie konkrétneho muriva. Znalec trval na tom, že žalovaný ako zhotoviteľ stavby musí samozrejme vedieť, aký materiál na zhotovenie muriva používa a okrem príslušnej STN musí poznať aj predpisy výrobcu muriva, pričom podľa predpisov výrobcu stavebného materiálu pre zhotovenie muriva v tomto prípade by dilatačné škáry mali byť vo vzdialenosti l6 metrov. Znalec však pri ohliadke celej stavby našiel len jednu dilatačnú škáru, aj tá je opravená zle, je nefunkčná, keďže dilatačná škára je obložená z oboch strán, teda aj zvnútra aj zvonka sadrokartónom a tým pádom to nie je dilatácia. Dilatačné škáry nemožno ani zvonku napr. omietkou zakryť celkom. V tomto prípade však múry boli opravené sadrokartónom a dilatačné škáry sú vlastne nefunkčné. Na tomto svojom stanovisku znalec trval počas celého súdneho konania. Okrem toho znalec poukázal na skutočnosť, že čo sa týka dilatačných škár na múroch / obvodové murivo /, boli previazané neskoro. Znalec vyslovil názor, že pokiaľ ide o trhliny na podlahe, umiestnenie strojov by v tomto prípade vznik trhlín neovplyvnilo. Pokiaľ by totiž betónová podlaha praskala pre zaťaženie strojmi, boli by praskliny úplne iné, než aké znalec zistil ohliadkou.
Na pojednávaní OS Senica l8.ll.20ll znalec Prof. Ing. Zajac, DrSc. okrem iného trval aj na tom, že ani zakončenie omietky poslednou vrstvou omietky, ktorou by bol brizolit, by nezabránilo vzniku trhlín. Okrem toho sa brizolit v súčasnosti nepoužíva. Pokiaľ žalovaný namietal, že betónovú podlahu z hľadiska dilatácie uskutočnil podľa ČSN 73l 20l, tak z tejto ČSN vyplýva, že maximálne dĺžky dilatačných celkov pri konštrukciách z prostého a slabo vystuženého betónu majú byť pri konštrukciách bez pomocnej výstuže 24 metrov a pri konštrukciách s pomocnou výstužou 30 metrov. Žalovaný tvrdil, že tieto rozmery / vzdialenosti dilatačných škár / dodržal.
Znalec však vo svojich výpovediach a posudku uvádza, že betónová podlaha praskala hlavne preto, že dilatácia bola vykonaná nekvalitne a betón bol prerezaný neskoro a nedostatočným spôsobom, takže niektoré dilatačné škáry sú z toho dôvodu nefunkčné. Obdobný záver vyplýva aj zo správy obchodnej spoločnosti Vamresan Brno / č.l. 451, 452 spisu /, v ktorej správe táto obchodná spoločnosť ponúka opravy popraskanej betónovej podlahy a uvádza, že všetky trhliny vykazujú svojim smerom miestom vzniku a šírením charakter tzv. zmršťovacích trhlín spôsobených tým, že niektoré dilatačné škáry nie sú
funkčné / plytko prerezané / a k utrhnutiu betónu došlo okolo nich a pravdepodobne horšou kvalitou dodanej betónovej zmesi. V súčasnej dobe je betónová podlaha už stabilizovaná a je možné pristúpiť k tuhému zaceleniu trhlín bez veľkého rizika vzniku ďalších trhlín následným zmršťovaním.
Z uvedeného teda vyplýva, že aj keby žalovaný pri zhotovovaní betónovej podlahy dodržal ČSN 73l20l, pokiaľ ide o vzdialenosť dilatačných škár / teda rozmerov dilatačného celku /, neznamená to, že by podlahová betónová konštrukcia bola zhotovená bez vád. Vadou je neskoré prerezanie dilatačných škár a to, že sú príliš plytké.
Žalovaný potvrdil, že realizačná projektová dokumentácia skutočne nebola vyhotovená, lebo to od neho nikto nepožadoval, nebol vyhotovený projekt skutočného vyhotovenia stavby, lebo tento nikto nepožadoval ani pri kolaudácii stavby. K tomu, prečo tieto dokumenty neboli zhotovené, sa nevedel vyjadriť ani konateľ žalobcu. Poukázal však na to, že toto mal všetko na starosti žalovaný.
Z výpovede svedka N. A., pracovníka Obecného úradu D. K., ktorý je aj spoločným stavebným úradom, súd zistil, že projekt skutočného vyhotovenia stavby robený nebol, lebo kolaudácia bola vykonaná na základe pôvodnej projektovej dokumentácie a dokumentácie povolených zmien stavby. Svedok poukázal na to, že projekt skutočného vyhotovenia stavby sa pri kolaudácii robí spravidla vtedy, ak sa pri kolaudácii zistia buď nepovolené zmeny stavby, ktoré sa musia dodatočne povoliť, alebo nepodstatné zmeny - odchýlky od dokumentácie. V tomto konkrétnom prípade si nepamätal, že by sa takéto zmeny zistili. Svedok uviedol, že o týchto veciach vždy komunikoval len s konateľom žalobcu. So žalovaným nehovoril nikdy. Svedok tiež poukázal na to, že pri zmene účelu stavby, pokiaľ sa to pýtal, konateľ žalobcu mu povedal, že tam budú umiestnené šijacie stroje. Keď svedok pri kolaudácii videl, aké stroje sú tam umiestnené, žiadal, aby mu konateľ žalobcu doložil od všetkých strojov certifikáty. Konateľ žalobcu to sľúbil, ale doklady nedoložil. Svedok však trval na tom, že v čase kolaudácie tam neboli žiadne ťažké lisy. Že tam boli neskôr lisy doložené, vie preto, lebo sa tam neskôr ocitol. Z výpovede svedka vyplýva, že halu s týmito novými strojmi videl až vtedy, keď už bola popraskaná stena. Pri povoľovaní užívania stavby nemal svedok doložený posudok statika, ktorý by posudzoval otázku, akým spôsobom zmena účelu stavby stavbu napr. staticky zaťaží. Svedok nevedel uviesť, prečo tento posudok nemal a ani nežiadal. Súd sa pokúsil ohliadkou zistiť na mieste samom zmenu umiestnenia strojov v hale v súčasnosti a v čase kolaudácie stavby, avšak svedok A. ani pri ohliadke nedokázal tento rozdiel uviesť, takže súd nakoniec nezistil, aký bol stav umiestnenia strojov vo výrobnej hale v čase kolaudácie stavby po povolení zmeny účelu stavby / ohliadka vykonaná 23.2.20l2 /. Pokiaľ svedok predložil súdu na pojednávaní l9.3.20l2 správu statika, sám poukázal na to, že ide o posúdenie statiky prístavby k výrobnej hale, nejde o novo urobenú statiku k povoleniu zmeny účelu stavby zo skladu na výrobnú halu. V čase, keď robil statik výpočet statiky, vedel, že táto správa by mala slúžiť k stavebnému povoleniu zmeny účelu stavby zo skladu na výrobnú halu. Svedok teda bol pri rozhodovaní v stavebnom konaní presvedčený, že statik s touto zmenou rátal a táto už postavená stavba spĺňa požiadavky aj na výrobnú halu, keďže statik nehovoril o tom, že by sa na zhotovení tejto stavby z dôvodu zmeny účelu malo niečo meniť. Povolenie zmeny účelu stavby uňho vybavoval len žalovaný. Rovnako aj pôvodné stavebné povolenie tejto stavby vybavoval len žalovaný. Všetky doklady ohľadom stavebného povolenia aj zmeny stavby svedok riešil len so žalovaným. Na tejto
výpovedi svedok trval a uviedol, že pokiaľ je niekde zaprotokolované, že hovoril len s konateľom žalobcu, zrejme si so sudkyňou vykonávajúcou zápis zle rozumel. Žiadosti o vydanie stavebných povolení aj žiadosť o kolaudáciu stavby podpisoval konateľ žalobcu, avšak v mene žalobcu všetko vybavoval žalovaný. Žalovanému svedok aj povedal, aké všetky doklady by mal k týmto konaniam predložiť. Celú projektovú dokumentáciu vrátane technologickej časti svedok dostal od žalovaného.
Výsluchom žalovaného N. P. súd zistil, že projektovú dokumentáciu stavby zabezpečoval on, avšak po dohode s konateľom žalobcu. O vypracovaní projektovej dokumentácie Združením architektov
Projekta so sídlom v Senici rokoval žalovaný s Ing. arch. Ivetou Kopeckou, pričom pôvodná projektová dokumentácia bola robená pre postavenie stavby skladu hotových výrobkov a až pred dokončením architekti vedeli o tom, že objekt nebude skladom, ale výrobnou halou. Toto však vedeli pred dokončením stavby. Pokiaľ ide o prácu X.. K. ako statika, tomuto zadávala prácu Ing. arch. X. J..
Na druhej strane však z písomnej zmluvy o dielo uzavretej 9.4.200l medzi zhotoviteľom N. P., teda žalovaným, a objednávateľom, ktorým je žalobca, súd zistil, že touto zmluvou sa žalovaný žalobcovi zaviazal, že dodá za podmienok dojednaných v tejto zmluve objednávateľovi projektovú dokumentáciu k stavebnému konaniu „ hala - sklad „ s vyjadrovačkami a stavebné povolenie, pričom predmetom plnenia je zabezpečenie vypracovania projektovej dokumentácie k stavebnému konaniu v rozsahu: architektúra, statika, eletro, požiarna ochrana. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný sa zaviazal zabezpečiť žalobcovi projektovú dokumentáciu potrebnú pre vydanie stavebného povolenia / rozhodnutia o prípustnosti stavby /. To všetko však pre stavbu označenú ako: hala- sklad, teda nie pre výrobnú halu.
Z výpovede svedkyne X.. O.. X. J. súd zistil, že si síce pamätala, o ktorú stavbu ide, nepamätala si presne, kto ju prvý oslovil pri zadaní úlohy pre vypracovanie projektovej dokumentácie. Rokovala však so žalovaným aj s konateľom žalobcu. Svoju výpoveď neskôr doplnila tak, že ju najskôr oslovil žalovaný. Pamätala si, že zo začiatku bola projektová dokumentácia vypracovaná s tým, že má ísť o halu, ktorá bude slúžiť ako sklad, neskôr došlo k z mene s tým, že budova bude slúžiť ako výrobná hala a došlo k zmene projektu. Poukázala na to, že pokiaľ ide o prípadné námietky znalca k tomu, že nebola dobre spracovaná projektová dokumentácia, svedkyňa uviedla, že ona spracúvala projektovú dokumentáciu podľa štandardných postupov, ktoré sú obvyklé a projektovú dokumentáciu vypracovala dobre. Pokiaľ ide o statický posudok, tento urobil X.. K. tiež podľa svojich postupov a tabuliek. Pokiaľ ide o zmenu účelu výrobnej haly, menila sa aj projektová dokumentácia zhotovenia výrobnej haly, túto projektovú dokumentáciu robil K. D. ako odborne spôsobilý technik vo výstavbe, ako odborne spôsobilý technik pre projektovanie stavieb podľa § 43c Zákona č. 554/2001.Architekti vychádzali z toho, že p. D. aj Ing. K. im po konzultácii povedali, že plánovaná výroba statiku neohrozí, keďže v hale mali byť umiestnené šijacie stroje a podľa nákresu to vyzeralo tak, že ide o stroje umiestnené na stolčeku, za ktorým sedí šička. Keď však neskôr prišli na kontrolu do haly, zistili, že tam sú oveľa ťažšie stroje, a to lisy.
Svedok K. D. vo svojej výpovedi poukázal na to, že v čase, keď vo veci vypracúval odborný projekt, bol oprávnený projektovať technologické výrobné procesy, jeho
povinnosťou bolo v rámci platnej legislatívy zakresliť jednotlivé výrobné zariadenia do toho priestoru, kde mali byť umiestnené, pričom pôvodne takýto projekt robil na umiestnenie technologických zariadení do pôvodného priestoru / stará katolícka škola v D. K. /. Až neskôr mu povedali, že chcú ísť do nového priestoru. Jednotlivé technologické zariadenia do tohto starého priestoru aj zameral, nový priestor, do ktorého robil posudok na umiestnenie technológií však svedok už nevidel. Priznal, že mal ísť pozrieť tento nový priestor skôr, než urobil projekt umiestnenia technologického zariadenia, avšak on vychádzal z toho, že nový priestor bude podobný ako predchádzajúci priestor, ktorý už videl. Jeho projekt však slúžil na to, aby bola technológia umiestnená v súlade s platnou legislatívou z hľadiska ochrany zdravia pracovníka a bezpečnosti pri práci, ochrany ovzdušia a z hľadiska používania nebezpečných látok pri výrobe. Teda ide o posúdenie vplyvu výroby z hľadiska životného prostredia teraz podľa Zákona č. 24/2006 Z.z. Svedok poukázal na to, že vôbec nemá oprávnenie posudzovať z hľadiska umiestnenia technológií, druhu technológií, druhu výroby a rozsahu výroby statiku stavby ani pevnosť stavby, ani pevnosť podložia a pod. Otázka pevnosti stavby je otázkou pre statika. Svedok Bies na takéto činnosti nemá oprávnenie, teda on vôbec neposudzoval konkrétne technológie z hľadiska statiky stavby a pevnosti stavby. Pri podávaní svojho posudku rokoval len s pracovníčkou žalobcu p. I.. O projekt ho požiadal telefonicky žalobca, avšak išlo o pracovníčku I., ktorá mu potom aj zaplatila za projekt. Poukázal však na to, že v tomto prípade bol jeho projekt prvým projektom k zámeru investora o umiestnení výrobných technológií a tento projekt sa mal používať tak, že aj v priebehu stavby sa môže postupne dorábať, pričom pred kolaudáciou pre účely kolaudácie mal byť vypracovaný ešte realizačný technologický projekt, o ktorý však tohto svedka nikto už nepožiadal. Svedok nevedel uviesť, či bol takýto projekt vypracovaný a kto ho prípadne vypracoval. Jeho projekt mohol byť podkladom pre kolaudačné rozhodnutie, keby skutočná realizácia existujúca pred kolaudáciou zodpovedala tomuto pôvodnému projektu, avšak takúto skutočnosť by musel potvrdiť pred kolaudáciou, teda musel byť potvrdiť, že
pôvodný projekt zodpovedá skutočnej realizácii. Toto však už nerobil, lebo ho o to nikto nepožiadal. Na bližšie podrobnosti tohto technologického projektu a umiestnenia strojov v hale si nepamätal.
Súd mal k dispozícii dokument označený ako projekt výroby obuvi, technická správa s bližším označením technologická časť projektu / pre výrobu obuvníckych komponentov /, ktorú K. D. ako odborne spôsobilý technik vo výstavbe - projektovanie stavieb podľa § 43c Zákona č. 554/2001 Z.z. vypracoval pre žalobcu za účelom umiestnenia výrobných strojov a zariadení do novej výrobnej haly žalobcu na parc č. 1194/1 k.ú. a obce D. K.. V tejto správe K. D. rieši, že firma pri realizácii výroby podľa tohto technologického projektu dosiahne zabezpečenie vhodných pracovných podmienok v zmysle platných predpisov, zlepšenie pracovných podmienok a organizácie práce oproti súčasnému stavu, pričom výslovne uvádza, že výroba nemá negatívny vplyv na životné prostredie / má ísť zrejme aj o posúdenie podmienok v zmysle ustanovení Zák. č. 127/94 Z.z. / Uvádza tiež, že sa vytvoria podmienky pre kvalitnú výrobu, rieši sa zamestnanosť a vstup zahraničného kapitálu. V tejto správe v časti 3/ označenej ako požiadavky na stavbu sa výslovne uvádza, že použitá technológia nezaťažuje nosné prvky statiky objektu. Takýto záver K. D. vyvodil napriek tomu, že sám vo svojej výpovedi uviedol, že nemá oprávnenie posudzovať z hľadiska umiestnenie technológií, druhu technológií, druhu a rozsahu výroby statiku stavby ani pevnosť stavby ani pevnosť podložia a pod. Na takéto činnosti nemá oprávnenie.
Z výpovede svedkyne I. vyplynulo, že ona si pamätá, že stavaná hala mať byť od začiatku výrobnou halou, avšak nevie, ako sa dohodli konateľ žalobcu a žalovaný o tejto otázke. U D. objednávala technologický projekt ona. Bližšie podrobnosti o tom, či si D. pozrel alebo nepozrel prevádzku, uviesť nevedela. Taktiež nevedela, kto projekt D. odovzdal X.. O.. J..
Z výsluchu svedkyne Q. A. vyplynulo, že ona sama sa na rokovaniach o výstavbe nikdy nezúčastnila, tieto veci väčšinou vybavovala pani I..
Zo správy Obce D. K. zo dňa 9.4.20l4 vyplýva, že Obec D. K. nemá vedomosti ani informácie o tom, že by niekedy v priebehu roku 2002-2003 vyzývala občanov na navážanie stavebnej sute prípadne obdobného stavebného odpadu na miesto spornej stavby.
Podľa § 536 ods. l Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 550 Obchodného zákonníka objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy, je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 55l ods. l Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú polohu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny veci alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov.
Podľa § 55l ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku l, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval.
Podľa § 55l ods. 3 Obchodného zákonníka zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku l, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu objednávateľom.
Podľa § 560 ods. l Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania, ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
Podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.
Rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe. ( § 152 ods. 2 O.s.p. )
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že žaloba nie je podaná dôvodne.
V tomto súdnom konaní ide o spor žalobcu, ktorý je obchodnou spoločnosťou a v tomto prípade objednávateľom diela so žalovaným, ktorý je podnikateľom podnikajúcim formou výkonu živnosti a v tomto prípade bol zhotoviteľom diela.
Po predchádzajúcom čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom žaloby zostala požiadavka žalobcu na odstránenie vád stavby zhotovenej pre žalobcu žalovaným a to odstránenie prasklín obvodového muriva a odstránenie prasklín betónovej podlahy.
Z dokazovania vykonaného doteraz súdom súd dospel k záveru, že uvedené praskliny v murive a betónovej podlahe vznikli v dôsledku nesprávnej dilatácie muriva a betónovej podlahy, ale za vznik týchto vád nie je zodpovedný žalovaný ako zhotoviteľ diela, pretože k vzniku týchto vád diela podľa názoru súdu nedošlo v dôsledku toho, že by žalovaný porušil svoje povinnosti zhotoviteľa diela. Žalovaný ako zhotoviteľ diela bol povinný dodržať projektovú dokumentáciu, pričom súd zistil, že samotná projektová dokumentácia stavby neriešila v dostatočnom rozsahu potrebu realizácie dilatačných škár a to všetkých, teda aj dilatáciu muriva, aj dilatáciu podlahy a teda nepredpisovala rozmer dilatačných celkov ani pre murivo, ani pre betónovú podlahu. Táto projektová dokumentácia teda nebola dostatočným podkladom pre to, aby žalovaný ako zhotoviteľ diela mohol pri jej dodržaní zhotoviť dielo bez vád, ktorých odstránenie je predmetom tohto súdneho konania.
V tomto prípade podľa názoru súdu nestačilo zo strany žalovaného ako zhotoviteľa diela použiť a dodržať pri zhotovovaní stavby / vo vzťahu k murivu a betónovým podlahám / len príslušnú STN, prípadne ČSN. Naopak, bolo potrebné treba otázku rozsahu a spôsobu dilatácie muriva a betónových podláh riešiť aj v projektovej dokumentácii a bolo potrebné tak urobiť jednak v pôvodnej projektovej dokumentácii a jednak v projektovej dokumentácii o zmene účelu stavby, teda v projektovej dokumentácii slúžiacej ako podklad k povoleniu zmeny účelu stavby pred dokončením.
Ani v prípade, že žalovaný podľa osobitnej zmluvy o dielo mal pre žalobcu zabezpečiť projektovú dokumentáciu stavby a prípadne neskôr aj projektovú dokumentáciu slúžiacu k povoleniu zmeny účelu stavby, nemožno za nedostatky projektovej dokumentácie prípadne jej jednotlivých podkladov / napr. technická správa K. D. / robiť zodpovedným žalovaného. Ani poukaz svedkyne X.. O.. S. J. na skutočnosť, že združenie
architektov Projekta vypracúvalo projektovú dokumentáciu štandardným spôsobom, nie je ospravedlnením pre skutočnosť uvádzanú znalcom Prof. Ing. Zajacom, DrSc. v znaleckom posudku, že v projektovej dokumentácii je dilatácia jednotlivých súčastí stavby riešená nedostatočne.
Pokiaľ teda v projektovej dokumentácii nebola riešená dostatočne dilatácia jednotlivých súčastí stavby, ide o chybu nie žalovaného, ale zhotoviteľa projektovej dokumentácie.
V danom prípade ide predovšetkým o to, že pri projektovaní pôvodnej stavby projektant podrobne neuviedol do projektu rozsah a spôsob dilatácie podlahy a muriva a ani statik netrval na tom, aby bol projekt vypracovaný so zapracovaním údajov o potrebe dilatácií. Na druhej strane v prípade projektovej dokumentácie, ktorá mala slúžiť k zmene účelu stavby pred dokončením z haly - skladu na výrobnú halu, došlo k viacerým pochybeniam zo strany posudzovateľov týchto zmien a to či už spracovateľa technickej správy K. D. alebo zo strany statika, prípadne zo strany projektantov.
Spracovateľ K. D. vypracoval technickú správu a projekt umiestnenia strojov vo výrobnej hale bez toho, že by sa presvedčil o tom, o aký priestor ide a aké stroje konkrétne budú v ňom umiestnené. A navyše sa vyjadril, že umiestnenie týchto strojov neovplyvní statiku stavby, hoci statický posudok nemá oprávnenie podávať. Na druhej strane statik posudzujúci podmienky pre zmenu účelu stavby zo skladovej haly na výrobnú halu podcenil potrebu preveriť si konkrétne zhotovenie stavby a presne zistiť, aké stroje, v akom množstve a s akými nárokmi na statiku budovy budú v budove umiestnené, keď jednak nezistil tieto skutočnosti ohliadkou a jednak nevypracúval pri zmene účelu stavby novú statickú správu. Nemožno však v tomto prípade z hľadiska posúdenia vplyvu umiestnenia jednotlivých strojov v hale klásť tieto nedostatky za vinu len statikovi, prípadne projektantovi, keď výsluchom žalovaného, ale aj výpoveďou konateľa žalobcu mal súd preukázané, že žalovaný celkom nepochybne žiadal od konateľa žalobcu certifikáty od jednotlivých strojných zariadení, ktoré doklady by mali obsahovať údaje o nárokoch strojov na podložie, úrovni vibrácií produkovaných strojmi a pod., pričom bolo preukázané, že napriek viacerým žiadostiam konateľ žalobcu nebol spôsobilý tieto doklady žalovanému ani ďalším osobám zúčastňujúcim sa na procese zmeny účelu stavby doložiť.
Z tohto hľadiska treba povedať, že za vady stavby nezodpovedá žalovaný ako zhotoviteľ stavby a obstarávateľ projektovej dokumentácie, ale že za ne zodpovedá predovšetkým konateľ žalobcu, teda v konečnom dôsledku žalobca, ktorý svojím nezodpovedným postojom / nedodaním podkladov o charaktere strojov umiestňovaných do výrobnej haly / spôsobil, že ani K. D., ani statik X.. K., ale ani žalovaný nemali dostatočné podklady na to, aby zodpovedne posúdili možnosť zmeny účelu stavby pred dokončením z hľadiska potreby spevniť alebo opraviť prípadne iným spôsobom dokončiť úpravu haly / napr. úpravu stien a podláh určitým spevnením / pokiaľ v hale majú byť umiestnené obrábacie stroje vyžadujúce určitú konkrétnu pevnosť podláh, prípadne odolnosť muriva haly. Túto otázku vlastne bez dokladov k jednotlivým obrábacím strojom nemožno jednoznačne posúdiť doteraz. Za túto nemožnosť posúdenia však v celom rozsahu zodpovedá žalobca, ktorého konateľ jednoznačne mal mať doklady preukazujúce charakter jednotlivých obrábacích strojov používaných v tejto hale, požiadavky strojov na pevnosť podložia,
prípadne pevnosť muriva haly a tieto doklady o strojoch majúcich byť umiestnených vo výrobnej hale mal dať k dispozícii žalovanému ako obstarávateľovi projektovej dokumentácie. Žalovaný teda v každom prípade mal mať k dispozícii od žalobcu doklady preukazujúce nároky týchto strojov na prostredie, v ktorom budú umiestnené a používané. Žalovaný ako obstarávateľ projektovej dokumentácie stavby a zmeny stavby tieto doklady o strojoch potom mal dať k dispozícii jednak projektantom a jednak spracovateľovi projektu výroby a technickej správy K. D.. Toto však žalovaný urobiť nemohol, keďže mu konateľ žalobcu takéto potrebné doklady o strojoch neposkytol. Potrebné doklady o strojoch ako podklady pre spracovanie projektovej dokumentácie projektantami a vypracovanie technickej správy K. D. neposkytol dotknutým osobám ani sám konateľ žalobcu / teda žalobca /. Žalobca prostredníctvom svojho konateľa teda porušil viacero povinností pri zabezpečení podkladov pre riadnu projektovú dokumentáciu stavby a zmeny stavby, ale aj pre riadne zhotovenie diela, teda tejto konkrétnej stavby.
Súd teda dospel k záveru, že s prihliadnutím na všetky tieto okolnosti žalovaný síce pri zhotovovaní predmetnej stavby porušil niektoré povinnosti pri dodržaní technológie zhotovenia podláh / napr. neskorá dilatácia a zhotovení muriva / nedostatočná dilatácia /, avšak za vady stavby, ktorých odstránenia sa domáha žalobca v tomto konaní, nemožno robiť zodpovedným žalovaného v príčinnej súvislosti s vyššie uvedenými nedostatkami zhotovenia stavby, keďže zhotoviteľ stavby by mal predovšetkým vychádzať jednak z kvalitného projektu stavby a jednak poznať v každom prípade od začiatku zhotovovania stavby účel stavby, aby tak mohol použiť a dodržať všetky technické normy ku konkrétnemu vyhotoveniu stavby sa vzťahujúce. Súd teda dospel k záveru, že žalobca dostatočne neinformoval žalovaného ani o účele stavby, teda že stavba bola vždy zamýšľaná ako výrobná hala, ani nezabezpečil dostatočné podklady pre zhotovenie kvalitného projektu stavby vzhľadom k nedodaniu potrebných dokladov o strojoch a tým vlastne znemožnil žalovanému zhotoviť stavbu bez vád.
Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania v sume 2.494,99 €, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie v sume 99,50 €, zo zaplateného preddavku na trovy dokazovania v sume 331,93 € (10.000,- Sk), a z trov právneho zastúpenia žalovaného v sume 2.063,56 €.
Právnemu zástupcovi žalovaného súd priznal odmenu v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 4 úkony právnej služby vykonané v roku 2008, z toho 3 úkony po 1.465,- Sk/48,62 €, t. j. 145,86 € (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní v dňoch 1.10.2008 a 12.11.2008), a 1 úkon po 366,25 Sk/12,15 € (účasť na pojednávaní dňa 25.4.2008, odročenom bez prejednania veci samej; § 14 ods. 4 vyhl., v znení účinnom do 31.12.2008), ďalej za 5 úkonov právnej služby vykonaných v roku 2009 po 53,49 €, t. j. 267,45 € (2x písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k znaleckému posudku a k zmene petitu žaloby, účasť na pojednávaní v dňoch 6.5.2009, 22.7.2009 a 9.11.2009), za 3 úkony právnej služby vykonané v roku 2010, z toho 2 úkony po 55,49 €, t. j. 110,98 € (písomné podanie vo veci samej - odvolanie, účasť na pojednávaní dňa 10.11.2010), a 1 úkon po 13,87 € (účasť na
pojednávaní dňa 29.11.2010, odročenom bez prejednania veci samej; § 14 ods. 5 písm. b) vyhl., v znení účinnom do 30.6.2013), za 4 úkony právnej služby vykonané v roku 2011 po 57,- €, t. j. 228,- € (účasť na pojednávaní v dňoch 27.4.2011, 22.6.2011, 28.9.2011 a 12.12.2011), za 4 úkony právnej služby vykonané v roku 2012 po 58,69 €, t. j. 234,76 € (účasť na pojednávaní v dňoch 19.3.2012, 25.4.2012 a 10.9.2012, účasť na obhliadke dňa 23.2.2012), za 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2013 po 60,07 € (účasť na pojednávaní dňa 20.10.2013), a napokon za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2014 po 61,87 €, t. j. 123,74 € (účasť na pojednávaní v dňoch 19.3.2014 a 2.6.2014). Spolu odmena 1.196,88 €.
Súd ďalej priznal právnemu zástupcovi žalovaného režijný paušál za 4 úkony právnej služby vykonané v roku 2008 po 190,- Sk/6,30 €, t. j. 25,20 €, režijný paušál za 5 úkonov právnej služby vykonaných v roku 2009 po 6,95 €, t. j. 34,75 €, režijný paušál za 3 úkony právnej služby vykonané v roku 2010 po 7,21 €, t. j. 21,63 €, režijný paušál za 4 úkony právnej služby vykonané v roku 2011 po 7,41 €, t. j. 29,64 €, režijný paušál za 4 úkony právnej služby vykonané v roku 2012 po 7,63 €, t. j. 30,52 €, režijný paušál za 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2013 po 7,81 €, a napokon režijný paušál za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2014 po 8,04 €, t. j. 16,08 €. Spolu režijný paušál 165,63 €.
Právny zástupca žalovaného si ďalej uplatnil cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, a to za 18 pracovných ciest na trase Lakšárska Nová Ves - Senica a späť v dňoch 1.10.2008, 12.11.2008, 25.4.2008, 6.5.2009, 22.7.2009, 9.11.2009, 10.11.2010, 29.11.2010, 27.4.2011, 22.6.2011, 28.9.2011, 12.12.2011, 19.3.2012, 25.4.2012, 10.9.2012, 20.10.2013, 19.3.2014 a 2.6.2014, a to za 3 pracovné cesty vykonané v roku 2008 za cestu dňa 25.4.2008 za spotrebu PHM v sume 117,10 Sk/3,89 € (50 km x 5,6 l/100 km x 41,82 Sk/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 310,- Sk/10,29 € (50 km x sadzba náhrady 6,20 Sk/km), spolu 14,18 €, za cestu dňa 1.10.2008 za spotrebu PHM v sume 116,31 Sk/3,86 € (50 km x 5,6 l/100 km x 41,54 Sk/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 275,- Sk/9,13 € (50 km x sadzba náhrady 5,50 Sk/km), spolu 12,99 €, a za cestu dňa 12.11.2008 za spotrebu PHM v sume 106,79 Sk/3,54 € (50 km x 5,6 l/100 km x 38,14 Sk/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 275,- Sk/9,13 € (50 km x sadzba náhrady 5,50 Sk/km), spolu 12,67 €, teda cestovné náhrady za rok 2008 v sume celkom 39,84 €; ďalej za 3 pracovné cesty vykonané v roku 2009 za cestu dňa 6.5.2009 za spotrebu PHM v sume 2,98 € (50 km x 5,6 l/100 km x 1,063 €/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu 12,13 €, za cestu dňa 22.7.2009 za spotrebu PHM v sume 3,12 € (50 km x 5,6 l/100 km x 1,116 €/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu 12,27 €, a za cestu dňa 9.11.2009 za spotrebu PHM v sume 3,17 € (50 km x 5,6 l/100 km x 1,133 €/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu 12,32 €, teda cestovné náhrady za rok 2009 v sume celkom 36,72 €; za 2 pracovné cesty vykonané v novembri roku 2010 za jednu cestu za spotrebu PHM v sume 3,19 € (50 km x 5,6 l/100 km x 1,141 €/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu 12,34 € x 2 cesty = 24,68 €; ďalej za 4 pracovné cesty vykonané v roku 2011 za cestu dňa 27.4.2011 za
spotrebu PHM v sume 3,66 € (50 km x 5,4 l/100 km x 1,357 €/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu 12,81 €, za cestu dňa 22.6.2011 za spotrebu PHM v sume 3,63 € (50 km x 5,4 l/100 km x 1,344 €/l) a za
náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu 12,78 €, za cestu dňa 28.9.2011 za spotrebu PHM v sume 3,62 € (50 km x 5,4 l/100 km x 1,341 €/ l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu 12,77 €, a za cestu dňa 12.12.2011 za spotrebu PHM v sume 3,77 € (50 km x 5,4 l/100 km x 1,398 €/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu 12,92 €, teda cestovné náhrady za rok 2011 v sume celkom 51,28 €; ďalej za 3 pracovné cesty vykonané v roku 2012 za cestu dňa 19.3.2012 za spotrebu PHM v sume 5,65 € (50 km x 7,7 l/100 km x 1,469 €/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu 14,80 €, za cestu dňa 25.4.2012 za spotrebu PHM v sume 5,68 € (50 km x 7,7 l/100 km x 1,475 €/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu 14,83 €, a za cestu dňa 10.9.2012 za spotrebu PHM v sume 5,72 € (50 km x 7,7 l/100 km x 1,485 €/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu 14,87 €, teda cestovné náhrady za rok 2012 v sume celkom 44,50 €; za 1 pracovnú cestu vykonanú dňa 20.10.2013 za spotrebu PHM v sume 5,35 € (50 km x 7,7 l/100 km x 1,389 €/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu 14,50 €; a napokon za 2 pracovné cesty vykonané v roku 2014 za cestu dňa 19.3.2014 za spotrebu PHM v sume 5,19 € (50 km x 7,7 l/100 km x 1,349 €/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu 14,34 €, a za cestu dňa 2.6.2014 za spotrebu PHM v sume 5,20 € (50 km x 7,7 l/100 km x 1,350 €/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu 14,35 €, teda cestovné náhrady za rok 2014 v sume celkom 28,69 €. Cestovné náhrady celkom 240,21 €. Pri určovaní ceny PHM súd použil údaje o priemerných mesačných cenách pohonných látok podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky, nakoľko právny zástupca žalovaného tento údaj vo vyčíslení náhrady trov konania buď vôbec neuviedol, a ak uviedol, tak ho nijako nepreukázal.
Právnemu zástupcovi žalovaného súd priznal tiež náhradu za stratu času za 18 pracovných ciest na trase Lakšárska Nová Ves - Senica a späť v dňoch 1.10.2008, 12.11.2008, 25.4.2008, 6.5.2009, 22.7.2009, 9.11.2009, 10.11.2010, 29.11.2010, 27.4.2011, 22.6.2011, 28.9.2011, 12.12.2011, 19.3.2012, 25.4.2012, 10.9.2012, 20.10.2013, 19.3.2014 a 2.6.2014, a za 1 pracovnú cestu na trase Lakšárska Nová Ves - Borský Mikuláš a späť dňa 23.2.2012, a to v roku 2008 za 3 cesty v trvaní po 1 hod., teda 3 cesty x 2 polhod./cesta x 317,- Sk/polhod., t. j. 1.902,- Sk/63,12 €, v roku 2009 za 3 cesty v trvaní po 1 hod., teda 3 cesty x 2 polhod./cesta x 11,59 €/polhod., t. j. 69,54 €, v roku 2010 za 2 cesty v trvaní po 1 hod., teda 2 cesty x 2 polhod./cesta x 12,02 €/polhod., t. j. 48,08 €, v roku 2011 za 4 cesty v trvaní po 1 hod., teda 4 cesty x 2 polhod./cesta x 12,35 €/polhod., t. j. 98,80 €, v roku 2012 za 4 cesty v trvaní po 1 hod., teda 4 cesty x 2 polhod./cesta x 12,71 €/polhod., t. j. 101,68 €, v roku 2013 za 1 cestu v trvaní 1 hod., teda 1 cesta x 2 polhod./cesta x 13,01 €/polhod., t. j. 26,02 €, v roku 2014 za 2 cesty v trvaní po 1 hod., teda 2 cesty x 2 polhod./cesta x 13,40 €/polhod., t. j. 53,60 €. Náhrada za stratu času spolu 460,84 €.
Súd právnemu zástupcovi žalovaného nepriznal odmenu, režijný paušál, náhradu za stratu času a tiež cestovné náhrady za úkon označený ako účasť na pojednávaní dňa 21.11.2013, nakoľko v uvedený deň sa pojednávania nikto nezúčastnil.
O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Keďže štátu vznikli počas konania trovy celkom v sume 492,87 € ako trovy znaleckého a svedeckého dokazovania, ktoré platil (znalečné znalca Prof. Ing. Jozefa Zajaca, DrSc., priznané znalcovi uznesením zo dňa 17.7.2009 v sume 252,95 €, uznesením zo dňa 28.11.2011 v sume 46,43 €, a uznesením zo dňa 18.7.2014 v sume 93,09 €; a svedočné svedka K. D. priznané svedkovi uznesením zo dňa 11.7.2011 v sume 13,50 €, svedočné svedkyne K. I. priznané svedkyni uznesením zo dňa 11.7.2011 v sume 46,76 €, a svedočné svedkyne Q. A. priznané svedkyni uznesením zo dňa 11.7.2011 v sume 40,14 €), súd uložil žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 492,87
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)