Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30P-293-2013.pdf
PDF · 93.72 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/293/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté dieti:
D. O., nar. XX.XX.XXXX, D. O., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Žilina, deti rodičov matky: F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX a otca: H. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, F. U., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej D. výživným vo výške XXX,- eur mesačne, na výživu maloletej D. výživným vo výške XXX,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, s účinnosťou od 01.09.2013.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2013 do 30.06.2014 na maloletú D.o výške XXX,XX eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po XX,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným, nedoplatok na maloletú D. vo výške XXX,XX eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po XX,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným, všetko pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina, č. k. XXC/XX/XX - XX zo dňa 22.11.2006 v časti výživného na maloletú D. a maloletú D..
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 19.09.2013 domáhala, aby súd zvýšil výživné na mal. deti D. a D. vzhľadom k tomu, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2006 došlo k zmene pomerov.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Otec sa na pojednávanie nedostavil. Predvolanie na pojednávanie osobne prevzal dňa 30.04.2014. Svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Vzhľadom k tomu súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti otca.
Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že naposledy bolo o výživnom rozhodované pri rozvode manželstva v roku 2006. Od toho času došlo k zmene pomerov na strane mal. detí. S deťmi bývajú v rodinnom dome spolu s jej mamou. Náklady na bývanie sú mesačne XXX,- eur. Matka prispieva vo výške okolo XXX,- eur mesačne. Spláca pôžičku, ktorú som brala v Poštovej banke minulý rok v auguste vo výške XXX,- eur, mesačne XX,- eur. Jej príjem je okolo XXX,- eur + daňový bonus na deti, spolu okolo XXX,- eur mesačne. D. je v 2. ročníku SOU Žilina, Bytčica. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, výdavky sú v súvislosti so školou, ktoré sú na začiatku roka zvýšené. Kupovala si pomôcky na prax, na rok približne v sume okolo XXX,- eur. Cestovné na jeden deň predstavuje X,XX eur. D. je žiačkou 1. ročníka Strednej školy stavebnej v Žiline. Cestovné denne predstavuje X,XX eur. Má bežné výdavky, strava, ošatenie, výdavky so školou. Otec výživné na deti platí. Otec pracuje každý deň na pracovisku, ktoré sa nachádza oproti domu, kde bývajú. Je tam stolárska dielňa, v ktorej pracoval už v dobe, keď sa rozvádzali. Otec, keď donesie výživné, ktoré platí na deti, každej dcére dá vreckové, okolo XX - XX,- eur.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že od posledného rozhodovania súdu došlo k zmene pomerov na strane detí a preto je dôvod k tomu, aby súd zvýšil výživné na mal. deti.
Zo správy zamestnávateľa matky M. Ma, s.r.o., N. súd zistil, že priemerný mesačný čistý zárobok matky v roku 2013 predstavuje sumu XXX,- eur.
Zo správy Daňového úradu Žilina zo dňa 06.05.2014 súd zistil, že otec nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 a 2013. Naposledy podal daňové priznanie za rok 2005.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Naposledy súd rozhodoval o výživnom rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa 22.11.2006, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol, schválil rodičovskú dohodu v tom znení, že mal. D. a mal. D. sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaväzuje prispievať na výživu každej dcéry výživným vo výške X XXX,- Sk mesačne. Rodičia sa dohodli, že otec je oprávnený stretávať sa s deťmi neobmedzene, podľa vzájomnej dohody rodičov. O. bola v tom čase zamestnaná, jej príjem predstavoval okolo 7 XXX,- Sk. Otcov príjem, podľa jeho vyjadrenia v návrhu na rozvod, ktorý podával dňa 27.2.2006, predstavoval okolo XX XXX,- Sk. Bol živnostník a podnikateľskú činnosť vykonával od roku 2003 v odbore stolárstvo. Za rok 2005 jeho príjmy predstavovali XXX XXX,- Sk, výdavky XX XXX,- Sk, základ dane XX XXX,- Sk.
Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám mal. detí. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovanie rozhodnúť, je zmena pomerov. Súd skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov.
Súd zistil, že matka spoločne s deťmi bývajú v rodinnom dome s jej mamou a matka je spoluvlastníčkou rodinného domu v 1/4. Matka prispieva na bývanie okolo XXX,- eur mesačne. Spláca pôžičku XX,- eur mesačne, ktorá bola použitá na dovolenku. Jej príjem je okolo XXX,- eur + daňový bonus na deti, teda spolu okolo XXX,- eur mesačne. Otec prevzal predvolanie na pojednávanie a taktiež výzvu, aby predložil doklady preukazujúce jeho príjmy, výdavky, daňové priznanie osobne dňa 30.4.2014. Otec bez ospravedlnenia sa nedostavil na pojednávanie, nereagoval na výzvu súdu, neoznámil svoje príjmy ani výdavky. Vzhľadom na tento nezodpovedný prístup otca súd pojednával aj v jeho neprítomnosti a zistil, že otec od roku 2005 nepodal daňové priznanie, hoci, podľa výpisu zo živnostenského registra, naďalej jeho živnosť je aktívna, tak ako v čase posledného rozhodovania súdu, kedy otec bol tiež živnostníkom. Mal. D. je v 2. ročníku SOU Žilina - Bytčica. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, školou. Na začiatku roka kupovala pomôcky na prax, okolo XXX,- eur. Cestovné na jeden deň do školy predstavuje X,XX eur. D. je žiačkou 1. ročníka Strednej školy stavebnej v Žiline. Cestovné do školy predstavuje na jeden deň X,XX eur. Má bežné výdavky so stravou , ošatením, výdavky so školou. Je nepochybné, že od novembra 2006, kedy naposledy súd rozhodoval o výživnom, došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí. Súd svojou úvahou zvýšil výživné na D. vo výške XXX,- eur mesačne, na D. vo výške XXX,- eur mesačne od 01.09.2013, od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na zvýšenie výživného, od času a vo výške, ako žiadala matka. Podľa názoru súdu, takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám detí, ktoré obidve študujú na strednej škole vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Súd vychádzal z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého rodič, ktorý má príjmy iné než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Otec bol vyzvaný, aby preukázal súdu svoje príjmy a výdavky. Ako je vyššie uvedené túto výzvu osobne prevzal, avšak nedostavil sa bez ospravedlnenia na pojednávanie, ani neoznámil súdu svoje príjmy a výdavky. Vzhľadom k tomu súd určil výživné, ktoré zodpovedá odôvodneným potrebám detí, ktoré vyčíslila matka mal. detí. Treba poukázať na to, že v čase posledného rozhodovania súdu, otcov príjem, podľa jeho vyjadrenia predstavoval okolo XX XXX,- Sk. Za rok 2005 však, podľa daňového priznania, jeho príjmy predstavovali 130 XXX,- Sk, výdavky XX XXX,- Sk, základ dane XX XXX,- Sk, to znamená, že jeho príjmy boli zrejme vyššie ako tie, ktoré uviedol v daňovom priznaní. Matka uviedla, že otec pracuje oproti rodinnému domu, v ktorom býva matka spolu s deťmi ( Konská XXX) a otec každý deň chodí do práce. Súd nemal dôvod neuveriť tomuto tvrdeniu matky, aj z výpisu zo živnostenského registra súd zistil že v predmete podnikania -stolárstvo vzniklo otcovi oprávnenie podnikať dňa 1.2.2003 a prevádzkarne sídlia na adrese G. XXX a je zrejmé, keďže otec platí výživné, ktoré mal naposledy určené, deťom dáva aj vreckové, že otec má prácu, má príjem a teda môže prispievať na výživu detí vyšším výživným, keďže na ich strane nastala zmena pomerov a dobrovoľne vyšším výživným otec prispievať nezačal, hoci naposledy bolo určené výživné v novembri roku 2006. Súd poukazuje aj na ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného.
Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotného stavu a výživné slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb ( jedlo, ošatenie, obuv, bývanie a pod. ), ale aj ďalších odôvodnených potrieb (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletých detí.
Naposledy bolo určené výživné vo výške X XXX,- Sk, čo predstavuje XX,XX eur. Treba uviesť, že matka uvádzala, že otec asi od podania návrhu, platil na každú dcéru XX eur, avšak v marci neuhradil výživné v stanovenej výške , neuhradil XX eur. V rozhodnom období od podania návrhu teda otec vyššie výživné neuhradil (pokiaľ platil XX eur - XX,XX = X,XX xX mesiacov=XX,XX eur, v marci zaplatil výživné na jednu dcéru o XX eur menej, teda vo výške XX,XX eur).
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2013 do 30.06.2014 na mal. D. vo výške XXX,XX eur (XX mesiacov x XX,XX eur, rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po XX,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným a nedoplatok na mal. D. vo výške XXX,XX eur (XX mesiacov x XX,XX eur, rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po XX,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným, všetko pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O. s. p.. Pri nezaplatení jednej splátky sa stane splatným celý nedoplatok. Súd pri vyčíslení nedoplatku má povinnosť, pokiaľ povolí splátky, určiť splátky v takej výške, aby nedoplatok, ktorý vznikol, bol zaplatený čo najskôr.
Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písmeno a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
V súlade s ustanovením § 163 ods. 2 O. s. p. súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina, č. k. XXC/ XX/XX - XX zo dňa 22.11.2006 v časti výživného na maloleté deti D. a D..
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku sa matka vzdala práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.