Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51P-176-2013.pdf
PDF · 76.65 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/176/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: H. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX, v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, Trnavská 1, Senec, dieťa rodičov: matka - Ľ. J., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXXX a otec - K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, L., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje dohodu rodičov o výške výživného otca na maloleté dieťa nasledovného znenia:
Otec sa zaväzuje platiť na maloleté dieťa: H. J., nar. XX.X.XXXX zvýšené výživné zo sumy 50,- eur na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou od 1.6.2014 v pravidelne sa opakujúcich plneniach, splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred , k rukám matky.
Týmto sa mení rozsudok OS Bratislava II. č. k. P/135/03-58 zo dňa 16.10.2003, v spojení s rozsudkom KS BA č.k. 11Cop/115/04-71 zo dňa 22.6.2004.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom na začatie konania / § 79 ods. 1,2 OSP/, doručeným pôvodne Okresnému súdu Pezinok dňa 5.4.2013 a postúpeným tunajšiemu súdu bez rozhodnutia ako
miestne príslušnému podľa § 88 ods. 1, písm. c) OSP v spojení s § 11 ods. 1 OSP dňa 18.9.2013 domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa.
Podľa § 163 ods. 2 OSP rozsudky o výchove a výživne maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinnosti alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V prejednávanej veci súd mal zo spisových materiálov preukázané, že výška výživného bola naposledy upravená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. P/135/03-58 zo dňa 16.10.2003, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11Cop/115/04-71 zo dňa 22.6.2004 tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej Márie sumou 50,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky .
Na pojednávaní dňa 2.6.2014 rodičia uzavreli dohodu o zmene výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu, v znení uvedenom vo výrokovej časti rozsudku, ktorú dohodu žiadali súdom schváliť.
/ pokiaľ nie je právny úkon uzavretia dohody urobený rodičmi maloletého dieťaťa schválený súdom starostlivosti o maloletých, nie je ešte perfektným právnym úkonom ( R 67/1970) /
Súd schválil dohodu rodičov uzavretú podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené z dôvodu, že dohoda rodičov nie je v rozpore so Zákonom o rodine, svojim obsahom sa neprieči záujmom maloletého dieťaťa, ktoré dovŕšilo vek 16 rokov, rovnako sa neprieči nárastu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, k úhrade ktorých je potrebná suma 300 eur mesačne, prihliada na zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov za skutkového stavu, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, jeho priemerný mesačný zárobok je 360,- eur netto, matka má tiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, jej priemerný mesačný zárobok je 720,- eur netto.
Súd týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č.k. P/135/03-58 zo dňa 16.10.2003, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11Cop/115/04-71 zo dňa 22.6.2004 v súlade s § 163 ods. 2 OSP v spojení s § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) veta OSP., keďže konanie mohlo začať aj bez návrhu.
O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 3 OSP.
Poučenie:
Účastník môže padnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP)
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 od. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil vskutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Bez právnych účinkov podajú odvolanie všetci účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní. (§ 207 ods. 1 OSP).