Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-150-2014.pdf
PDF · 93.66 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/150/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1) R. C., R.. XX.X.XXXX, D. N. XXX/X, Č., 2) K. A., R.. XX.X.XXXX, D. N. XXX/X, Č., o zaplatenie 1.953,40 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcom v rade 1) a v rade 2) sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Dňa 27.3.2013 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.953,40 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporca v rade 1) s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.) uzatvoril dňa 5.11.2002 zmluvu č. 1871617302. Odporcovi v rade 1) bol zo strany jeho právneho predchodcu poskytnutý úverový limit vo výške 995,82 €, keď odporca celkove čerpal sumu 980,81 €, pričom vykonal debetné operácie v celkovej hodnote 1.970,01 € a kreditné operácie v celkovej hodnote 16,60 €. Právny predchodca navrhovateľa ku dňu 31.3.2008 vyhlásil splatnosť svojej pohľadávky. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky tak predstavovala sumu rozdielu medzi debetnými a kreditnými operáciami vo výške 1.953,40 € (z toho dlžná istina 980,81 €, zmluvný úrok vo výške 574,85 €, úrok z omeškania vo výške 346,26 €, a ostatné príslušenstvo vo výške 51,48 €), ktorý dlh odporcovia v rade 1) a 2) uznali v dohode o uznaní záväzku. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 980,81 € od 15.2.2011 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcov v rade 1) a 2), oboznámením obsahu žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., obchodných podmienok, dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohami, pokusu o zmier, vyjadrenia navrhovateľa, prehľadu histórie transakcií na kartovom účte a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 14.2.2011, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči odporcovi v rade 1) titulom zmluvy č. 1871617302 celkove vo výške 1.953,40 €.
Odporca v rade 1) s právnym predchodcom navrhovateľa spísal žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty. Odporca v rade 1) touto žiadosťou žiadal právneho predchodcu navrhovateľa o vydanie flexikarty
- nákupnej kreditnej karty druh: MasterCard Electronic. Zároveň žiadal o nižšiu pevnú mesačnú splátku vo výške 1.000,- Sk (33,19 €) s tým, že výška úverového limitu mala byť 20 násobkom zvolenej pevnej mesačnej splátky (v danom prípade 20.000,- Sk, t.j. 663,88 €). V závere žiadosti bolo medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. a odporcom v rade 1) dohodnuté, že prijatím a schválením žiadosti zo strany spoločnosti VÚB, a.s. sa žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty.
Ako vyplynulo z prehľadu histórie transakcií na kartovom účte 750869001, odporca v rade 1) z kartového účtu v období od 5.11.2007 do 16.11.2007 celkove čerpal sumu 980,81 €, keď v tomto období na účet nič nevložil, dňa 30.11.2007 mu však bol priznaný bonus od spoločnosti VÚB, a.s. vo výške 16,60 € (500,- Sk).
Ako vyplynulo z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi v rade 1) titulom zmluvy č. 1871617302 bola splatná ku dňu 31.3.2008.
Ako vyplynulo z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.7.2011, v bode 2 dohody odporcovia v rade 1) a 2) (odporca v rade 1) ako dlžník a odporkyňa v rade 2) ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka) uznali svoj záväzok zo zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom VÚB, a.s. číslo zmluvy: 1871617302 zo dňa 18.10.2007 s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 980,81 €, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 150,- €. V bode 3 dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je zároveň uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3, kde je uvedený odporca v rade 1) ako dlžník a odporkyňa v rade 2) ako osoba pristupujúca k záväzku vyhlasujú, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bola taktiež v bode 4 dohodnutá rozhodcovská doložka.
Odporca v rade 1) v priebehu konania potvrdil, že s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrel zmluvu, na základe ktorej mu bola poskytnutá kreditná platobná karta s úverovým limitom. Deň uzavretia zmluvy a výšku poskytnutého úverového limitu pre uplynutie času si už nepamätal. Uviedol však, že právnym predchodcom navrhovateľa poskytnutú kreditnú kartu už približne dva roky nemá. Kartu chcel použiť, avšak po jej vsunutí do bankomatu mu ju už bankomat nevydal. Uznal skutočnosť, že voči navrhovateľovi môže mať titulom tejto karty dlh, avšak žiadal o možnosť zaplatiť dlžnú sumu v splátkach. Pokiaľ ide o dohodu o uznaní záväzku zo dňa 27.7.2011 uviedol, že takúto dohodu s navrhovateľom nikdy nepodpísal. Po nahliadnutí do dohody o uznaní záväzku vylúčil, že by podpis na dohode bol jeho.
Odporkyňa v rade 2) v priebehu konania uviedla, že k predmetnej veci sa vie vyjadriť len ohľadom dohody o splátkovom kalendári a o uznaní záväzku, ktorú dohodu podpísala. Zvýraznila však, že text dohody podľa písma, ktorým bola vyplnená, nevypisovala ona. Podrobnosti podpisu dohody pre uplynutie dlhšieho času uviesť nevedela. Vedela, že odporca v rade 1) má nejaký dlh voči právnemu predchodcovi navrhovateľa avšak ona si výšku dlžnej sumy nepreverovala.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.
Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt
zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený aspekt zmluvnej slobody, tak ako aj zmluvná sloboda, má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov je aj inštitút dobrých mravov. Preto i právny úkon, ktorý je výsledkom konsenzu zmluvných strát, môže svojim obsahom odporovať dobrým mravom. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to aj v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.
V danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom debetného zostatku na účte vedenom u jeho právneho predchodcu celkove vo výške 1.953,40 €.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a uplatnený nárok nepreukázal. Navrhovateľ k podanému návrhu priložil žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., z ktorej nie je zrejmý dátum jej podania ako aj dátum schválenia žiadosti, teda nepreukázal k akému dátumu došlo k uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty medzi jeho právnym predchodcom a odporcom v rade 1), pod akým číslom a akého čísla účtu sa mala zmluva týkať. Navrhovateľ taktiež v priebehu konania neprodukoval žiaden dôkaz preukazujúci, že odporcovi v rade 1) bol na základe zmluvného vzťahu poskytnutý úverový limit vo výške 995,82 €, keď z predloženej žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vyplynulo, že úverový limit mal byť vo výške 20-násobku zvolenej pevnej mesačnej splátky (v danom prípade 20.000 Sk, t.j. 663,88 €).
Nakoľko však navrhovateľ k podanému návrhu priložil dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku odporcami v rade 1) a 2) zo dňa 27.7.2011, pričom dôvodnosť uplatneného nároku odvodzoval od existencie týchto dohôd, súd sa zaoberal i platnosťou týchto dôhod a dospel k nasledovným záverom:
Z predložených dohôd o uznaní záväzku zo dňa 27.7.2011 vyplýva, že bol uznaný dlh vyšpecifikovaný ako istina v sume 980,81 €, príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy a náklady na inkasné konanie vo výške 150,- €. Podľa názoru súdu, predložené uznanie dlhu je neurčitým právnym úkonom, pretože z neho nie je zrejmá celková výška uznaného dlhu, keďže nie je špecifikovaná výška príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy. Právny úkon - uznanie dlhu, dlh dostatočne nešpecifikuje čo do jeho výšky, preto ide o neurčitý právny úkon, ktorý v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatný.
Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.7.2011 súd pritom hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku (pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa) a konanie, ktoré je v rozpore s dobrými nravmi. Pokiaľ ide o uznanie dlhu odporcom v rade 1), navrhovateľ uzavretie takejto dohody s odporcom v rade 1) nepreukázal, keď odporca v rade 1) poprel, že písmo, ktorým bola vyplnená dohoda bolo jeho, taktiež poprel, že podpis na dohode je jeho. Pokiaľ ide o písmo, ktorým bol vyplnený text predložených dohôd, je zrejmé, že obe tieto dohody vyplnila jedna osoba, pričom to v žiadnom prípade nemohli byť odporcovia v rade 1) a 2), nakoľko títo nemali vstupné informácie pre vyplnenie textu dohody (predovšetkým číslo spisu, č. IP). Čo sa týka dohody o uznaní dlhu odporkyňou v rade 2) zo dňa 27.7.2011, súd považoval túto dohodu aj za právne neúčinnú, pretože v konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa v rade 2) vedela o jeho možnom premlčaní (keď podľa tvrdenia navrhovateľa mala byť pohľadávka uplatnená v tomto konaní splatná ku dňu 31.3.2008) tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, pričom bolo na navrhovateľovi, aby túto skutočnosť súdu preukázal.
Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Hoci odporcovia v rade 1) a 2) boli podľa výsledku konania plne úspešnými účastníkmi konania, súd im náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.