Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-112-2014.pdf
PDF · 71.25 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/112/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto SR Bratislava, Primanciálne nám. č. 1, Bratislava, proti žalovanému: X. C., C. O. V.. Č.. XX, C., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 27. septembra 2013 č. k. 52C/59/2009-232, pomerom hlasov 3:0, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie zastavil v časti o vypratanie pozemku zapísaného na LV pre kat. úz. Q. Č.. XXXX ako parc. č. XXXX/XX, žalovanému uložil povinnosť vypratať pozemok zapísaný na LV pre kat. úz. Q. Č.. XXXX ako parc. č. XXXX/XX odstránením predajného stánku do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému ďalej súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 99,50 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 54 m2. Na tomto pozemku má žalovaný umiestnenú stavbu
- predajný stánok slúžiaci ako reštauračné zariadenie. Starosta Mestskej časti Q. vydal dňa 6. 4. XXXX záväzné stanovisko č. Ú.-XXXX-XX-P.., ktorým vyjadril súhlas s umiestnením predajného stánku na predmetnej parcele a to do 31. 12. 2000. Okresný úrad Bratislava II rozhodnutím z 26. 11. 1996 č. K.-XXXX/XX/Str-XX vydal žalovanému a B. C. dodatočné stavebné povolenie na stavbu predmetného predajného stánku s tým, že stavbu povolil na dobu určitú a to do 31. 12. 2000. Dňa 23. 12. 1994 uzavrela Mestská časť Q. so žalovaným zmluvu o prenechaní parcely č. XXXX/XX o výmere 30 m2 na dočasné užívanie žalovanému a to do 31. 12. 2000. Dodatkami k tejto zmluve bola doba dočasného užívania uvedeného pozemku predĺžená do 30. 11. 2010. Regionálny úrad verejného zdravotníctva rozhodnutím z 10. 12. 2004 č. Q.-XXXXX/XXXX vydal súhlas s predĺžením doby užívania predmetného predajného stánku na parcele č. XXXX/XX. Predmetný predajný stánok sa však nachádza na parcele č. XXXX/XX a na parcele č. XXXX/XX sa nachádza fontána. Skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom predmetného predajného stánku, vyplýva zo zmluvy o dielo z 23. 9. 1994, predmetom ktorej bola výstavba tohto stánku, v ktorej žalovaný figuruje ako objednávateľ, a tiež zo stavebného povolenia. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Žalovaný v konaní nepreukázal žiadny právny titul, na základe ktorého by bol oprávnený užívať pozemok parc. č. XXXX/XX. Nájomná zmluva č. XXX/XXXX sa týkala iného pozemku a to pozemku parc. č. XXXX/XX. Žalovaný teda neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Vzhľadom na tieto závery súd prvého stupňa
v zmysle § 126 ods. 1 Obč. zák. uložil žalovanému povinnosť vypratať parcelu č. XXXX/XX. V časti vypratania parcely č. XXXX/XX vzal žalobca žalobu späť a súd prvého stupňa preto konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 ods. 1 O. s. p. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť vypratať parcelu č. XXXX/XX. Odvolanie odôvodnil tým, že ho podáva z dôvodu „nepravdivého výkladu zo strany pracovníčky magistrátu na moju osobu“ a tým, že súd prvého stupňa rozhodol v jeho neprítomnosti. Na výzvu odvolacieho súdu odvolanie doplnil tak, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bol práceneschopný.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací dôvod uvedený v odvolaní žalovaného (nesprávny výklad zo strany pracovníčky magistrátu) neobstojí z hľadiska § 205 ods. 1 O. s. p. a žalovaný ho napriek výzve zo strany odvolacieho súdu nešpecifikoval. Preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti iba z hľadiska, či postupom súdu prvého stupňa, ktorý žalovaného v konaní nevypočul, nebola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.
Súd prvého stupňa po zrušení jeho v poradí prvého rozsudku uznesením odvolacieho súdu z 30. 11. 2010 č. k. 15Co/440/2010-114 vo veci vytýčil viacero termínov pojednávaní (27. 4. 2011, 7. 9. 2011, 26. 10. 2011, 7. 12. 2011, 27. 4. 2012, 5. 12. 2012, 13. 2. 2013, 1. 3. 2013, 15. 3. 2013, 10. 4. 2013, 24. 5. 2013, 3. 7. 2013). Na tieto pojednávania sa žalovaný nedostavil, pričom svoju neúčasť na každom z nich ospravedlnil zdravotnými problémami, resp. práceneschopnosťou, čo doložil lekárskymi potvrdeniami. Na pojednávania vytýčené na termíny 8. 2. 2012, 27. 6. 2012 a 27. 9. 2013 sa však žalovaný nedostavil bez toho, aby svoju neprítomnosť na týchto pojednávaniach ospravedlnil. Nemožno preto súdu prvého stupňa vytýkať, že dňa 27. 9. 2013 pojednával v neprítomnosti žalovaného a na tomto pojednávaní vyniesol napadnutý rozsudok. Tento postup súdu prvého stupňa bol v súlade s § 101 ods. 2 O. s. p. V priebehu odvolacieho konania síce žalovaný do spisu založil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo 7. 6. 2010, podľa ktorého bol práceneschopný od 7. 6. 2010, ale odvolaciemu súdu napriek výzve, ktorá mu bola doručená dňa 23. 4. 2014, neoznámil, dokedy táto jeho práceneschopnosť trvala. Žalovaný tak nepreukázal, že by bol práceneschopný aj dňa 27. 9. 2013, kedy súd prvého stupňa vo veci pojednával a vyniesol napadnutý rozsudok.
Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je z hľadiska odvolacích dôvodov v napadnutej vyhovujúcej časti vecne správny, a preto ho odvolací súd v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie ohľadom parcely č. XXXX/XX zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.