Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/16/2014

Potvrdené rozhodnutím 14Co/1129/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ G. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, 2/ D.. D. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. K., A. XXX/XX, proti odporcovi: V. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. B., F. X, o návrhu na vypratanie nehnuteľností, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 02. 06. 2014 č. k. 5C/16/2014 - 27, takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci navrhovateľov 1/ G. U., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, 2/ D.. D. U., nar. X.X.XXXX, bytom K. K., A. XXX/ XX, proti odporcovi Š. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. B., F. X, o návrhu na vypratanie nehnuteľností takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX, k. ú. Z. B., a to dom č. súp. 893, postavený na CKN parc. č. 228, CKN parc. č. 228 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2, CKN parc. č. 229 - záhrady o výmere 2669 m2, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 2. rade trovy konania vo výške 99,50 € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa pôvodne podaným návrhom domáhali uloženia povinnosti odporcovi vypratať dom č. súp. 893, ako aj parc. č. 228 a 229, ktoré sa nachádzajú v k. ú. Z. B. a sú zapísané na LV č. XXX s poukazom na ukončenie nájomnej zmluvy. Zároveň sa domáhali zaplatenia od odporcu titulom uznaného dlhu vo výške 34.000 € za užívanie predmetných nehnuteľností. Vzhľadom na to, že navrhovatelia v 1. a 2. rade nezaplatili súdny poplatok za návrh v časti, kde sa domáhali zaplatenia od odporcu sumy 34.000 €, v tejto časti súd uznesením sp. zn. zo dňa 2.4.2014, právoplatným 29.4.2014, konanie zastavil.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd ďalej konal len o návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti odporcovi vypratať predmetné nehnuteľnosti. Úhrada dlhu predmetom konania nebola.

Na pojednávanie, konané dňa 5.5.2014 sa odporca nedostavil, súd mu doručoval na adresu, ktorú navrhovatelia v 1. a 2. rade uviedli v návrhu, a to Ž., G.. A. XXX/X. Z uvedenej adresy sa súdu vrátila nedoručená súdna zásielka s tým, že adresát je neznámy. Napriek tejto skutočnosti odporca súdu doručil dňa 30.4.2014 mailové podanie, z ktorého je zrejmé, že od navrhovateľa v 1. rade mal vedomosť o termíne pojednávania, uviedol, že sa nemôže dostaviť, nakoľko mu zamestnávateľ nedal voľno. Požiadal o odročenie pojednávania. V uvedenom mailovom podaní sa vyjadroval k výške dlhu. Zároveň súdu ďalším mailovým podaním oznámil adresu Z. B., F. X.Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd pojednávanie, určené na termín 5.5.2014 odročil na termín 2.6.2014. Odporca sa nedostavil ani na pojednávanie, určené na termín 2.6.2014, doručenie mal riadne vykázané a predvolanie na pojednávanie spolu s kópiou návrhu a prípisom a príslušenstvom mal doručené dňa 7.5.2014. Odporca telefonicky dňa 30.5.2014 požiadal o odročenie pojednávania, nakoľko mu pracovné povinnosti neumožňujú prísť a nesúhlasí, aby súd konal v jeho neprítomnosti, poukázal na to, že robí na OMW a v pondelok a štvrtok sa vždy preberá tovar a zamestnávateľ mu nedal voľno. Preto žiadal vytýčiť

termín pojednávania na utorok, stredu alebo piatok. Súd mu mailovým podaním zo dňa 30.5.2014 oznámil, že neakceptuje jeho žiadosť o odročenie pojednávania a bol informovaný, že pojednávanie bude. Následne odporca v 1. rade doručil súdu dňa 1.6.2014 mailovým podaním ďalšiu žiadosť o odročenie pojednávania, kde už uvádzal iný dôvod pre odročenie pojednávania, ako dňa 30.5.2014, tentokrát uviedol, že sa nemôže zúčastniť pojednávania z osobných dôvodov. Zároveň poukázal na to, že sa nezúčastní aj preto, že neboli predvolaní svedkovia, ktorých navrhol k výsluchu, pričom podľa neho sú títo svedkovia kľúčoví, čo sa týka výšky dlhu. Zároveň poukázal na to, že sa zaväzuje, že do 30.6.2014 uhradí dlžnú čiastku, ktorú stanoví súd na pojednávaní, pričom je tu aj reálna možnosť odkúpenia danej nehnuteľnosti k danému termínu.

Vzhľadom na to, že odporca uvádzal vo svojich oznámeniach, adresovaných súdu, najprv iný dôvod na odročenie pojednávania, následne iný dôvod na odročenie pojednávania, pričom tieto dôvody pre odročenie pojednávania menil a zároveň neuviedol dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, súd konal v jeho neprítomnosti v zmysle , nakoľko v zmysle pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, čo v danej veci zo strany odporcu preukázané nebolo. Treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že odporca sa hlavne vo svojich podaniach vyjadroval k časti návrhu, kde sa navrhovatelia v rámci pôvodne podaného návrhu domáhali zaplatenia dlhu za užívanie predmetných nehnuteľností, k čomu navrhoval aj výsluch svedkov, avšak uvedený nárok predmetom konania vzhľadom na zastavenie konania v tejto časti už nebol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľov v 1. a 2. rade, oboznámil sa s mailovými podaniami odporcu, s LV č. XXX, k. ú. Z. B., s Nájomnou zmluvou o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 4.6.2009, s Prílohou č. 1 k uvedenej Nájomnej zmluve zo dňa 4.6.2009, s Prílohou č. 2 k uvedenej Nájomnej zmluve zo dňa 23.8.2009, s Dohodou o zániku nájomnej zmluvy zo dňa 29.12.2009, s rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. , s výzvami na opustenie nehnuteľnosti, s uznaniami dlhu, s Nájomnou zmluvou o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 7.8.2012, s Výpoveďou nájomnej zmluvy o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 23.9.2012, s trestným rozkazom Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. , s ostatným spisovým materiálom.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade poukázali na to, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti v Z. B., pričom sa rozhodli, že predmetný dom je nevyužitý po smrti ich otca, a preto mali záujem dom predať, keďže však k odpredaju nedošlo, dohodli sa na prenájme s tým, že by mali z toho aspoň nejaké finančné prostriedky, ktoré by mohli následne do domu investovať. Na ich ponuku reflektoval odporca, ktorý uviedol, že má záujem aj o kúpu nehnuteľnosti, avšak nemal finančné prostriedky na odkúpenie, a preto sa navzájom dohodli, že mu dom prenajmú. Uzavreli nájomnú zmluvu a dohodli sa na tom, že pokiaľ by mal záujem predmetný dom odpredať, tak jemu by ho ponúkli ako prvému. Na základe toho začal predmetný dom užívať, a to v zmysle uzavretej prvej nájomnej zmluvy. Zároveň sa dohodli aj na úhrade finančných prostriedkov za užívanie predmetných nehnuteľností. Navrhovatelia poukázali na tú skutočnosť, že posledné finančné prostriedky poslal odporca dňa 17.9.2009, bol nezamestnaný a s peniazmi bol problém. Následne sa dohodli na tom, že dôjde k zániku nájomnej zmluvy, pričom toto uzatvárali dňa 29.12.2009 s tým, že komunikovali s odporcom, ktorý ich požiadal, aby sa dohodli na nejakom termíne po Vianociach, aby cez Vianoce mohol v dome ešte bývať. Preto na túto jeho žiadosť pristúpili a dohodli sa, že nájom skončí ku dňu 31.1.2010. Odporca s týmto súhlasil a nemal voči tomu žiadne výhrady. Avšak po tejto lehote odporca dom nevypratal. Navrhovatelia poukázali na to, že z uvedeného dôvodu podali na neho trestné oznámenie, pretože odporca neustále niečo sľubuje, nič neplní, poslal navrhovateľke v 2. rade 90 mailov, kde tvrdil, že má pôžičku, poslal jej aj odfotené číslo účtu, oni však v banke zistili, že takýto účet vôbec neexistoval. Zároveň navrhovateľka v 2. rade poukázala na to, že po prvom pojednávaní telefonovala odporcovi, ktorý jej však telefón nezdvíhal. Zároveň uviedla, že nie sú pravdivé tvrdenia, ktoré naznačoval v maily odporca s tým, že by sa nejakým spôsobom mali dohodnúť na odkúpení predmetného bytu s tým, že ku dňu pojednávania k žiadnej reálnej dohode nedošlo. Zároveň uviedla, že po ukončení predchádzajúcej zmluvy následne uzatvorili s odporcom novú zmluvu o prenájme, a to dňa 7.8.2011, kde sa dohodli, že mu prenajmú dom od 1.8.2012 do 31.12.2012 s tým, že sa za neho zaručila aj jedna spoločnosť, ktorá ho zamestnávala a mala dohliadnuť na plnenie tejto dohody odporcom. Navrhovateľka v 2. rade zdôraznila, že odporca si naďalej neplnil svoje povinnosti z tejto dohody, a preto dňa 23.9.2012 mu zaslali výpoveď, ktorú v tento istý deň odporca aj prevzal. Mala plynúť 3-mesačná výpovedná lehota a k skončeniu nájmu došlo dňa 31.12.2012. Oni k tejto výpovedi pristúpili z toho dôvodu, že ani zo strany spoločnosti, kde bol on vtedy zamestnaný, nedošlo k takému konaniu, ktoré by podporilo odporcu v tom, aby si riadne plnil záväzky voči nim ako navrhovateľom, pričom aj

pracovník predmetnej spoločnosti im povedal, že s odporcom končí a prerušuje všetky vzťahy vzhľadom na jeho neseriózny prístup. Následne k uzavretiu ďalšej nájomnej zmluvy už nedošlo.

Podľa nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov, ustanovených v zákone.

Podľa ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

Podľa nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, alebo písomnou výpoveďou.

Podľa ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručenie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa pri zániku nájmu, dohodnutého na určitý čas, nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.

Podľa o úprave niektorých pomerov, súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami, v znení neskorších predpisov, pri zániku nájmu, dohodnutého na dobu určitú, nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať, alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia, a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Ustanovenia - 716 sú osobitnými ustanoveniami o nájme bytu. Keďže sú upravené v 4. oddiele 7. hlavy o nájomnej zmluve, predstavujú osobitné ustanovenia vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o nájomnej zmluve ( - 684), ktoré upravujú nájom bytu. Pokiaľ sú určité otázky upravené aj všeobecnými ustanoveniami o nájomnej zmluve, aj osobitnými ustanoveniami o nájme bytu, osobitné ustanovenia o nájme bytu majú prednosť pred použitím všeobecných ustanovení o nájomnej zmluve. Osobitné ustanovenia o nájme bytov vychádzajú z toho, že nájom bytu vznikne na základe nájomnej zmluvy, uzavretej medzi prenajímateľom (vlastníkom domu alebo bytu) a nájomcom. Zmluva sa uzaviera slobodne na základe rozhodnutia oboch zmluvných strán bez predchádzajúceho rozhodnutia určitého orgánu o pridelení bytu. V ustanovení je vyjadrená zásada, že nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom. Prenajímateľom je spravidla vlastník domu, kde sa byt nachádza. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez uvedenia doby užívania. Ustanovenie upravuje dva hlavné dôvody zániku nájmu, a to dohodou účastníkov nájomného pomeru a výpoveďou. V prípade, ak je nájom bytu dojednaný na určitý čas, dôjde k zániku nájmu bytu uplynutím tohto času, avšak môže dohodou zmluvných strán zaniknúť aj pred uplynutím tohto času. V prípade skončenia nájmu, dohodnutého na určitý čas, nemá nájomca nárok a bytovú náhradu. Na prípady zániku nájmu bytu, dohodnutého na určitý čas, sa nevzťahuje ustanovenie (zaradený medzi všeobecné ustanovenia nájomnej zmluvy), ktorý za určitých tam uvedených okolností umožňuje tzv. obnovu nájom. Nájom bytu sa teda neobnoví, ak ho po uplynutí nájmu nájomca užíva a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vypratanie bytu.

Ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec, patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka. Spoluvlastník sa môže domáhať súdnej ochrany bez toho, aby na to potreboval súhlas ďalšieho, resp. iného spoluvlastníka. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod.

Z vykonaného dokazovania, a to oboznámením sa s výpisom z LV č. XXX, k. ú. Z. B. súd má za preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/2-i k CKN parc. č. 228 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2, k CKN parc. č. 229 - záhrady o výmere 2669 m2, ako aj rodinného domu č. súp. 893, postavený na CKN parc. č. 228. Tým je daná ich aktívna legitimácia na podanie žaloby na vypratanie nehnuteľností. Predmetné nehnuteľnosti užíva odporca, čím je daná jeho pasívne legitimácia v danej veci.

Súd zistil, že dňa 4.6.2009 bola uzavretá Nájomná zmluva o prenájme nehnuteľností, kde prenajímateľka, navrhovateľka v 2. rade, ktorá sa dohodla s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi (v tom období bola podielovou spoluvlastníčkou aj X. U. - matka navrhovateľov v 1. a 2. rade, ktorá zomrela a vlastníkmi sa stali následne navrhovatelia v 1. a 2. rade, čo je zrejmé z predloženého LV č. XXX), pričom spoluvlastníci sa dohodli, že ich bude zastupovať navrhovateľka v 2. rade. Uzatvorili zmluvu s nájomcom - odporcom, pričom predmetom bol rodinný dom, ako aj parcely, zapísané na LV č. XXX, k. ú. Z. B.. Nájomný pomer v zmysle uvedenej nájomnej zmluvy vznikol 1.6.2009 a bol uzavretý na dobu neurčitú. K uvedenej nájomnej zmluve boli uzavreté aj Prílohy č. 1 a 2, ktoré hovorili o stave energií, ako aj o výške nájomného. Účastníci konania sa dohodli o zániku predmetnej nájomnej zmluvy, a to v zmysle Dohody zo dňa 29.12.2009, kde sa dohodli o zániku nájmu predmetných nehnuteľností ku dňu 31.1.2010. Po tejto lehote odporca predmetné nehnuteľnosti nevypratal a naďalej ich užíval. Okresný súd v Žiari nad Hronom rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 21.7.2010, právoplatný dňa 21.7.2010 tak, že odporcu uznal za vinného v tom, že si neplnil zmluvné povinnosti a nájomný vzťah, ktorý bol písomnou dohodou zo dňa 29.12.2009 ukončený s tým, že do 31.1.2010 uvoľní a odovzdá predmet nájmu, pričom to v stanovenom čase neurobil a odmieta sa z nehnuteľností vysťahovať. Bol uznaný za vinného za prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa , a za to aj odsúdený. V priebehu konania navrhovatelia v 1. a 2. rade predložili súdu nájomnú zmluvu o prenájme nehnuteľností, ktoré sú predmetom vypratania zo dňa 7.8.2012, ktorú uzatvorili s odporcom. Touto nájomnou zmluvou vznikol medzi účastníkmi konania nový zmluvný vzťah. V zmysle uvedenej nájomnej zmluvy zo dňa 7.8.2012 prenajali navrhovatelia v 1. a 2. rade nehnuteľnosti odporcovi, a to tie, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Predmetná zmluva v zmysle bodu III. bod 5 bola uzavretá na dobu päť mesiacov od 1.8.2012 do 31.12.2012. Táto skutočnosť je zrejmá aj z bodu IV. bod 1 predmetnej nájomnej zmluvy. Z uvedenej nájomnej zmluvy teda súd jednoznačne zistil, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú. Navrhovatelia vyhotovili výpoveď nájomnej zmluvy o prenájme nehnuteľností zo dňa 23.9.2012, ktorú podpísal v ten istý deň aj nájomca, z čoho je zrejmé doručenie výpovede nájomnej zmluvy, pričom navrhovatelia v 1. a 2. rade dali odporcovi výpoveď z nájomnej zmluvy z dôvodu neplnenia si finančných náležitostí voči navrhovateľom. Zároveň tu bolo konštatované, že výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom nového mesiaca, čiže od 1.10.2012, je trojmesačná a trvá do 31.12.2012. Z uvedených skutočností je zrejmé, že uvedená doba, a to uplynutie výpovednej lehoty, korešponduje s dobou ukončenia nájmu, ktorý bol dohodnutý na určitý čas v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy. Súd vzhľadom na uvedenú skutočnosť, s poukazom na hospodárnosť konania konštatuje, že nájomná zmluva odporcu skončila uplynutím dohodnutej doby v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy, a to dňom 31.12.2012. Vzhľadom na to súd ďalej nevykonával dokazovanie, pokiaľ sa týka výpovede z nájomnej zmluvy, ktorú dali navrhovatelia v 1. a 2. rade odporcovi, nakoľko aj podľa tejto výpovede mal nájom odporcu skončiť ku dňu 31.12.2012. Pokiaľ by v konaní aj bola preukázaná tá skutočnosť, že táto výpoveď by bola teoreticky neplatná, je zrejmé, že jednoznačne došlo k ukončeniu nájomného vzťahu skončením dojednanej doby nájmu, ktorá bola dohodnutá na dobu určitú, a to do 31.12.2012. Odporca predmetné nehnuteľnosti užíval aj po uvedenej dobe a nehnuteľnosti nevypratal, preto je daný dôvod navrhovateľov na to, aby sa podaným návrhom domáhali vypratania predmetných nehnuteľností, a preto súd aj ich návrhu vyhovel. Odporca v súčasnej dobe užíva dom bez právneho dôvodu.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade mali v konaní úspech, navrhovateľ v 1. rade si trovy konania neuplatnil. Trovy konania si uplatnila navrhovateľka v 2. rade, a to na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 99,50 €. Vzhľadom na to, že v konaní bola úspešná, súd jej náhradu trov konania priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.