Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_5C-133-2013.pdf
PDF · 86.72 KB
Case nature
Subarea
5C/133/2013
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti žalovanej: S. T., L.. XX. XX. XXXX, J. E. S., XX Q. Q., J., G., o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 440,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
V y h l a s u j e s a, že Okresný súd Liptovský Mikuláš nemá právomoc konať vo veci.
Konanie sa z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 25. 04. 2013, sa žalobca domáhal voči žalovanej splnenia povinnosti zaplatiť sumu 440,64 eur, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy od 07. 10. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe dvoch uzavretých zmlúv o pripojení vypožičal žalovanej 2 ks SIM kariet, ktoré jej umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo vyfakturovanom období. Žalobca sa súčasne domáhal aj náhrady škody.
Z adresy, na ktorej je žalovaná podľa Registra obyvateľov SR prihlásená k trvalému pobytu od 01. 04. 2004, sa súdu vrátila nedoručená zásielka s oznámením poštového doručovateľa o neznámom adresátovi. Následnými šetreniami nebola zistená žiadna adresa bydliska žalovanej v obvode Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ani na území Slovenskej republiky. Lustráciou v Sociálnej poisťovni dňa 11. 06. 2013 nebol zistený žiadny zamestnávateľ žalovanej. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš vyplýva, že žalovaná nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je ani poberateľkou dávky a príspevkov v hmotnej núdzi. Z písomnej správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície, oddelenie pátrania a výjazdov v Liptovskom Mikuláši zo dňa 14. 06. 2013 bolo zistené, že žalovaná sa s manželom a deťmi odsťahovala do Veľkej Británie, pričom s ostatnými rodinnými príslušníkmi neudržiava žiadny kontakt.
V konaní vedenom pred tunajším okresným súdom pod sp. zn. 5C/305/2013 vystupuje ako účastník manžel žalovanej, C. T., ktorý dňa 3. 12. 2013 telefonicky oznámil, že sa spolu s manželkou (žalovanou) dlhodobo zdržiavajú v Anglicku a zároveň uviedol aj ich súčasnú adresu pre doručovanie písomností.
Na známu adresu v zahraničí sa žalovanej podarilo doručiť žalobu spolu s výzvou, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy k žalobe vyjadrila. Súčasne bola poučená, že podľa príslušných ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach je v prejednávanej spotrebiteľskej veci daná právomoc súdov Veľkej Británie. Právomoc súdu Slovenskej republiky, ktorému bola doručená žaloba, bude založená v prípade, ak
sa žalovaná zúčastní konania, t. j. vyjadrí sa k žalobe bez toho, aby namietala absenciu právomoci slovenského súdu. Zásielka bola žalovanej doručená v súlade s platnými predpismi Veľkej Británie dňa 11. 02. 2014. Ku dňu rozhodnutia súdu nebolo súdu doručené žiadne podanie žalovanej.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“):
Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta OSP:
Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach:
Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa čl. 15 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach:
Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu,
pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide
a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
Podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach:
Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa čl. 24 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach:
Okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 22.
Podľa § 26 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach:
Ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanou právnou úpravou súd konanie zastavil z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, a to nedostatku právomoci súdov SR na dané súdne konanie.
Nevyhnutnou procesnou podmienkou konania je právomoc súdu vo veci konať. Právomocou súdu je oprávnenie a povinnosť riešiť otázky, ktoré zákon zveruje do jeho pôsobnosti. Nedostatok právomoci je neodstrániteľnou vadou konania, ktorá má za následok zastavenie konania. Vzhľadom na to, že v danej veci má žalovaná bydlisko na území iného členského štátu ako štátu, ktorému bola doručená žaloba, pre skúmanie právomoci procesného súdu je daná aplikácia nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj „nariadenie“).
Podľa článku 16 ods. 2 nariadenia, spotrebiteľa vo veciach spotrebiteľských zmlúv možno žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Súd mal preukázané, že žalovaná, ktorá na základe spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej žalobca odvíja svoj nárok, vystupuje v postavení spotrebiteľa, nemala v čase začatia konania bydlisko na území Slovenskej republiky. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že trvalý pobyt žalovanej prihlásený na adrese v Liptovskom Mikuláši, má výlučne evidenčný charakter. Z vyžiadaných správ tiež vyplynulo, že žalovaná v čase začatia konania neudržiava na území SR rodinné vzťahy, nie je zamestnaná a nie je ani poberateľkou sociálnych dávok. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré naznačujú akúkoľvek väzbu žalovanej so Slovenskou republikou, z ktorej je možné vyvodiť záver, že v čase začatia konania (ktoré je rozhodujúce pre posúdenie právomoci) mala bydlisko na území Slovenskej republiky. Odchod žalovanej do Veľkej Británie, v ktorej sa zdržiavajú aj jej blízki príbuzní (manžel s deťmi), v čase pred začatím konania nasvedčujú tomu, že v čase začatia konania žalovaná mala bydlisko na území Veľkej Británie.
V režime nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach súd nemôže (s výnimkou vecí uvedených v čl. 22 nariadenia) preskúmavať svoju právomoc skôr, ako doručí žalobu žalovanej a umožní jej, aby sa k žalobe vyjadrila. Právomoc procesného súdu môže byť založená postupom podľa čl. 24 nariadenia, t. j. tým, že sa žalovaná vyjadrí k žalobe bez toho, aby súčasne s týmto vyjadrením vzniesla námietku nedostatku právomoci procesného súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23. 09. 2008, sp. zn. 29 Nd 336/2007). Súd doručil žalobu žalovanej a vyzval ju, aby sa v stanovenej lehote k žalobe vyjadrila. Žalovaná sa nevyjadrila k žalobe, čím neprejavila záujem zúčastniť sa konania a z tohto dôvodu nedošlo k založeniu právomoci súdu SR ani postupom podľa čl. 24 nariadenia (tzv. podrobením sa právomoci súdu, ktorému napadla žaloba).
Žalovaná ako spotrebiteľ v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, mala v čase začatia konania bydlisko vo Veľkej Británii. Bola preto daná právomoc súdov Veľkej Británie (čl. 16 ods. 2 nariadenia).
Zmyslom osobitnej úpravy právomoci v prípade spotrebiteľských zmlúv je poskytnúť ochranu slabšej zmluvnej strane, teda spotrebiteľovi. Pokiaľ by boli porušené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách nariadenia, takéto rozhodnutie vydané v členskom štáte by nebolo v inom členskom štáte uznané a vykonané. Ochranu práv žalobcu nemožno postaviť nad ochranu práv žalovaného (uznesenie Okresného súdu Cheb zo dňa 10. 5. 2007, sp. zn. 15C/45/2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Plzni zo dňa 29. 10. 2007, sp. zn. 25Co/215/2007).
Právomoc súdov Slovenskej republiky nie je daná ani na základe dohody o voľbe právomoci súdov v zmysle čl. 23 nariadenia. Žalujúca strana nepreukázala a rovnako zo spisu nevyplýva platné uzavretie dohody účastníkov o voľbe právomoci súdov SR. Je nepochybné, že neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o pripojení sú všeobecné podmienky (VP), na ktoré zmluva o pripojení vo svojom texte odkazuje. Zo znenia všeobecných podmienok je relevantný čl. 17 označený ako príslušné právo a rozhodovanie sporov. V citovanom článku však absentuje dohoda účastníkov, že spory vzniknuté z právneho vzťahu založeného zmluvou o pripojení, budú rozhodovať súdy SR. Za dohodu o voľbe právomoci súdov SR v žiadnom prípade nemožno považovať ani znenie obsiahnuté v čl. 17.4 VP, podľa ktorého je daná príslušnosť podľa Občianskeho súdneho poriadku. Je nevyhnutné striktne rozlíšiť medzi pojmami príslušnosť a právomoc, ktoré z procesnoprávneho hľadiska nemožno stotožňovať. Citované znenie čl. VP rieši otázku príslušnosti súdu (vecnej či miestnej) podľa Občianskeho súdneho poriadku, nie otázku právomoci súdov SR v prípade cezhraničného prvku. Podľa názoru súdu žalobca ani nepreukázal dodržanie písomnej formy dohody o voľbe právomoci súdov SR. Všeobecné podmienky nie sú podpísané druhou zmluvnou stranou (žalovaným) a žalobca nepreukázal ich dostupnosť v relevantnom znení žalovanému, resp. možnosť žalovaného oboznámiť sa s nimi. Za dohodu účastníkov o voľbe právomoci súdov SR nemožno považovať ani čl. 3.12 dodatku k zmluve o pripojení, v zmysle ktorej spory vzniknuté zo zmluvných vzťahov na základe zmlúv o pripojení, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom. Je potrebné zdôrazniť, že rozhodcovský súd nie je všeobecným súdom, ktorý pri svojej rozhodovacej činnosti skúma pôsobnosť nariadenia č. 44/2001. Navyše ak by žalobca považoval právomoc súdov SR za zvolenú dohodou účastníkov v zmysle citovaného dodatku, obrátil by sa so žalobou na rozhodcovský súd, nie na všeobecný súd. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neboli splnené formálne náležitosti prorogačnej klauzuly podľa čl. 23 nariadenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže konanie bolo zastavené. Súd pritom prihliadol na dôvod zastavenia konania, ktorým bol nedostatok procesnej podmienky konania (právomoci súdu).
O vrátení súdneho poplatku bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.