Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/306/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: KESIDY, s.r.o., so sídlom Sladkovičova 1/1562, Trebišov, IČO: 46045082, zastúpený: Y.. M. A., Advokátska kancelária so sídlom Prešovská 17, Sabinov, p r o t i žalovanému: R. Š., nar. X.X.XXXX, bytom Ď. XX, o zaplatenie 81,70 Eur a prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 60 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne od 3.4.2013 do zaplatenia a je tiež povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 30,05 Eur na účet jeho právneho zástupcu, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 22,46 Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 21.11.2013 sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 60 Eur, odplaty 11,10 Eur, zmluvnej pokuty 10,60 Eur a úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 71,10 Eur od 3.4.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že predmetom jeho podnikania je poskytovanie pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Pôžičky ním poskytované nemožno považovať za spotrebiteľské úvery podľa o spotrebiteľských úveroch, keďže spotrebiteľský úver nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, pričom žalobca poskytuje pôžičky s dobou splatnosti 20 dní. Žalobca ponúka svoje služby na diaľku prostredníctvom svojej internetovej stránky, na ktorej sú uvedené všetky potrebné informácie vo vzťahu k poskytovanej službe. Dňa 25.1.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu poskytol pôžičku vo výške 60 Eur a žalovaný sa túto sumu zaviazal vrátiť do 25.2.2013 spolu s odplatou za poskytnutie pôžičky vo výške 11,10 Eur. Zmluvné strany si pritom nedohodli úroky z pôžičky. Celková suma, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť bola 71,10 Eur. K uzavretiu zmluvy došlo nasledovným spôsobom: žalovaný odoslal elektronickú žiadosť o poskytnutie pôžičky prostredníctvom formulára zverejneného na webovej stránke žalobcu. V žiadosti uviedol svoje generálie, hrubnú mesačnú mzdu, č. bankového účtu, číslo mobilného telefónu a emailovú adresu, na ktorú mu následne boli zasielané písomnosti. Žalovaný pred odoslaním žiadosti o pôžičku označením príslušného okienka na stránke vyjadril svoj bezvýhradný súhlas so spracovaním osobných údajov, potvrdil, že sa riadne oboznámil so všetkými zmluvnými podmienkami že s nimi súhlasí. Bez potvrdenia oboznámenia s vyššie uvedenými skutočnosťami by automatizovaný systém neumožnil zaslať žiadosť. Žalobca na základe jemu doručenej žiadosti žalovaného schválil jeho žiadosť o poskytnutie pôžičky. Žalovanému vytvoril osobitný účet dostupný výlučne žalovanému, vygeneroval mu na náhodnej báze prihlasovacie meno a heslo na prístup k jeho osobnému účtu. Žalobca žalovaného informoval prostredníctvom dvoch sms správ zaslaných na telefónne číslo uvedené žalovaným v žiadosti o nasledujúcich skutočnostiach: prvá sms správa informovala, že žiadosť o pôžičku bola schválená, a že na osobný účet bol žalovanému

zaslaný návrh zmluvy o pôžičke a všetky iné súvisiace dokumenty. Druhá sms správa oznamovala žalovanému informácie o prístupe k osobnému účtu a to prihlasovacie meno a heslo. Na osobnom účte žalovaného boli prehľadným spôsobom uvedené podmienky, za ktorých by sa pôžička poskytla v prípade uzatvorenia zmluvy - údaje žalovaného, výška sumy, ktorú má žalovaný záujem si požičať, výška odplaty za poskytnutie pôžičky, celková suma, ktorá má byť vrátená, dátum splatnosti pôžičky a RPMN. Na osobnom účte bol dostupný aj záväzný návrh zmluvy o pôžičke, rozhodcovská zmluva, zmluvné podmienky poskytované prostredníctvom internetu a štandardné európske informácie o pôžičke. Automatizovaný systém na I - stráne umožnil žalovanému akceptovať záväzný návrh zmluvy o pôžičke elektronickou formou po tom, ako žalovaný označením príslušných okienok potvrdil oboznámenie sa s obsahom a bezvýhradný súhlas s tým, aby bol obsah všetkých uvedených dokumentov pre neho záväzný. Vyššie uvedeným postupom žalovaný akceptoval podmienky za akých bol žalobca ochotný pôžičku poskytnúť, akceptoval návrh zmluvy a tým prejavil vôľu splatiť poskytnutú istinu aj s odplatou najneskôr do dátumu splatnosti.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, aj keď bol k tomu vyzvaný súdom v lehote 15 dní, pričom táto výzva spolu so žalobou s prílohami mu bola doručená ešte dňa 14.1.2014.

Vzhľadom na to, že jedná sa o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez pojednávania s poukazom na a ods. 2 (ďalej len „“).

Podľa ea ods. 1 ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa a ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Súd vykonal dokazovanie časťami webovej stránky žalobcu, osobným účtom k pôžičke, zmluvou o pôžičke zo dňa 25.1.2013, zmluvnými podmienkami žalobcu, zoznamom poštových poukazov na výplatu, potvrdením pošty faktúrou a zistil tento skutkový stav:

Dňa 25.1.2013 bola medzi účastníkmi konania uzavretá zmluva o pôžičke podľa a násl. o spotrebiteľských úveroch a v zmysle a násl. ako aj o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.

Podľa bodu 1 zmluvy žalobca poskytol žalovanému bezúročnú pôžičku v celkovej výške 60 Eur. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhradiť odplatu za poskytnutie pôžičky vo výške 11,10 eur (bod 2 zmluvy). Podľa bodu 3 zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi istinu poskytnutej pôžičky a odplatu jednou platbou do 20 dní odo dňa nasledujúceho po dni kedy je pôžička žalovanému poskytnutá a to prevodom na bankový účet. V zmluve je uvedené RPMN, ktoré predstavuje 2.114,93%. Podľa bodu 7 zmluvy žalovaný vyhlasuje, že zmluvu o pôžičke uzatvára so žalobcom na vlastnú žiadosť prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Žalobca zaslal žalovanému sumu 60 Eur poštou dňa 29.1.2013 (doklad z pošty z č.l. 9) a žalovaný túto sumu prijal dňa 31.1.2013 (potvrdenie z pošty z č.l. 8).

Výzvou na zaplatenie zo dňa 12.3.2013 žalobca vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy 71,10 Eur, zmluvnej pokuty 10,60 Eur a režijného poplatku 9 Eur najneskôr do 2.4.2013.

Faktúrou č. 9000703066 Slovenská pošta a.s. vyúčtovala žalobcovi cenu za poskytnutie informácie o poštových poukazoch na výplatu v počte 22 kusov vo výške 66 Eur s DPH, teda 3 Eur za údaj o jednom poukaze (č.l. 8).

Právny vzťah medzi účastníkmi nebolo možné posúdiť podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v znení od 2.4.2010 do 10.6.2013) a to s poukazom na citovaného zákona. Podľa citovaného ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého výška je menej ako 100 Eur a viac ako 75.000 Eur.

Právny vzťah bolo preto potrebné posúdiť podľa a násl. .

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Nepochybne predmetnú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi nebolo možné považovať za zmluvu o úvere, keďže pojmovým znakom úverovej zmluvy je dohoda o úrokoch a v prejednávanej veci uzavreli účastníci zmluvu o bezúročnej pôžičke tak, ako je to uvedené v samotnej zmluve.

Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že účastníci uzatvorili bezúročnú zmluvu o pôžičke, ktorou žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 60 Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v dohodnutej lehote, čo však nesplnil. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peniaze. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol peňažné prostriedky vo výške 60 Eur, žalovanému vznikla žalovanému povinnosť vrátiť požičanú sumu do 25.2.2013. Keďže žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny vyhovieť.

V časti o zaplatenie odplaty vo výške 11,10 Eur súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Zmluva o pôžičke je buď bezodplatná alebo predstavuje odplatný právny úkon, ale to len v prípade, ak sú dohodnuté úroky z pôžičky. V tomto konkrétnom prípade, ako to bolo výslovne uvedené v zmluve, pôžička bola bezúročná a preto danú zmluvu o pôžičke je potrebné považovať za bezodplatný právny úkon.

V prípade, ak si zmluvné strany dojednali záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi (žalobcovi) odplatu za poskytnutie pôžičky, uvedené zmluvné dojednanie je v tejto časti absolútne neplatné s poukazom na , pretože je v rozpore s . V prípade, ak je pôžička poskytnutá ako bezúročná, akékoľvek iné zmluvné dojednania o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi plnenie nad rámec istiny (t.j. požičanej sumy peňazí) je v rozpore s ustanoveniami o pôžičke a v dôsledku toho je absolútne neplatné. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to bod 2 zmluvy o pôžičke a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

Ohľadom nároku na zmluvnú pokutu súd uvádza, že zmluvná pokuta je upravená v a násl. .

Podľa Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Je teda nepochybné, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, inak neplatná s poukazom na .

Žalobca vyslovil názor o dodržaní písomnej formy dohody o zmluvnej pokute s poukazom na , podľa ktorého písomná forma je zachovaná ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Názor žalobcu by bol správny, ak by dojednanie o zmluvnej pokute bolo uvedené priamo v zmluve, kde sú konkretizované osoby, ktorých sa daný právny úkon týka, teda žalobca, ale aj žalovaný. V danom prípade však ustanovenia o zmluvnej pokute sú len v zmluvných podmienkach, ktoré sú vypracované všeobecne bez konkretizácie osôb, ktorých sa týkajú a teda neobsahujú identifikáciu osoby, ktorá tento právny úkon učinila a tým nie je zachovaná písomná forma dohody o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta je upravená v spomínaných zmluvných podmienkach žalobcu v bode 6.2 v tom znení, že ak klient nesplní svoju povinnosť splatiť poskytnutú pôžičku a k nej prislúchajúcu odplatu riadne a včas, veriteľ je oprávnený požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15% z dlžnej sumy + 9 Eur vo forme režijného poplatku za administratívne a poštové výdavky.

Navyše v súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty možno poukázať aj na závery vyslovené v náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 11.11.2013. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. VOP, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ má sa chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať ujednania technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby v nich dodávateľ skryl ujednania, ktoré sú pre spotrebiteľov nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Aj v danom prípade keď žalobca dojednanie o zmluvnej pokute zakomponoval len do všeobecných zmluvných podmienok, ide o typický príklad nepoctivého správania dodávateľa voči spotrebiteľovi. Aj z uvedeného dôvodu súd preto v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty žalobu zamietol.

K prisúdenej istine súd priznal úroky z omeškania s poukazom na , .

Podľa vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V danom prípade žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím dohodnutej doby splatnosti, t.j. od 26.2.2013. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 8,75% p.a. a preto v súlade s dispozičnou zásadou v konaní ( ) súd priznal úroky z omeškania v rozsahu ich uplatnenia.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa vzhľadom na to, že náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ten však mal len čiastočný úspech vo veci. Konkrétne úspešný bol len v podiele 73% (60Eur) a neúspešný v podiele 27% (21,70 Eur), preto pomer jeho úspechu predstavoval

46% a v tom rozsahu súd priznal žalobcovi aj náhradu trov konania. Tie predstavujú súdny poplatok zo žaloby vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 48,82 Eur za dva úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpení a podanie žaloby. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa vyhlášky č. činí 16,60 Eur a pripočítaný bol aj režijný paušál podľa citovanej vyhlášky 2 x 7, Eur. Napokon do trov ako trovy dôkazu ( ) súd zarátal aj sumu 3 Eur, ktorú žalobca zaplatil Slovenskej pošte a.s. za účelom preukázania výplaty poštového poukazu žalovanému. Priznaná náhrada trov tak predstavuje 30,05 Eur (46% z celkových trov 65,32 Eur), z toho pomerná časť trov právneho zastúpenia je 22,46 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.