Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-508-2013.pdf
PDF · 105.12 KB
No categories available
12C/508/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Raiffeisenbank a. s., so sídlom Česká republika, Praha 4, Hvězdova 1716/2b, IČO: 49240901, práv. zast. advokátska kancelária Havel, Holásek & Partners s. r. o., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti žalovanému P. C., H.. XX. XX. XXXX, H. C. E. R. XXX, v konaní zastúpený ustanoveným opatrovníkom, Z.. Š. A., T. X. K. E. P.., o zaplatenie 394.572,33 CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 393.372,33 CZK, spolu so zmluvným úrokom vo výške 14,80 % ročne zo sumy 292.676,49 CZK od 07. 06. 2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 357.156,98 CZK, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.699,56 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 394.572,33 CZK, zmluvného úroku vo výške 14,80 % zo sumy 292.676,49 CZK od 07. 06. 2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 358.356,98 CZK od 25. 04. 2012 do zaplatenia a návrhy trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril dňa 22. 10. 2007 so spoločnosťou eBanka, a. s., so sídlom v Prahe, Zmluvu č. 6210//27493402/SU (ďalej len „Zmluva o úvere“). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere boli Úverové podmienky a Obchodné podmienky (ďalej len „ÚP“ a „OP“). Predmetom Zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 400.000,- CZK, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 9.474,03 CZK. Prvá splátka v sume 3.892,56 CZK bola splatná dňa 15. 11. 2007, posledná splátka dňa 15. 11. 2012. Poskytovateľ úveru a žalovaný sa dohodli v rámci ostatných náležitostí Zmluvy o úvere na poplatku za správu úveru vo výške 50,- CZK mesačne, na ročnej úrokovej sadzbe 14,80 % a RPMN vo výške 16,35 %. RPMN bola počítaná na základe Zákona č. 321/2001 Sb. o niektorých podmienkach zjednávania spotrebiteľského úveru v platnom znení.
V dôsledku fúzie zlúčením so spoločnosťou eBanka, a. s., ako zanikajúcej spoločnosti, prešlo imanie tejto banky, vrátane práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na nástupnícku spoločnosť Raiffeisenbank a. s., so sídlom Praha.
Žalovaný od septembra 2009 nemal na svojom bankovom účte dostatok peňažných prostriedkov a žalobca nemohol inkasovať ďalšie splátky úveru. Dlžná čiastka bola vyčíslená vo výške 394.572,33 CZK.
O tejto skutočnosti bol žalovaný informovaný predžalobnou upomienkou zo dňa 18. 04. 2012, kde bol vyzvaný na okamžitú úhradu uvedenej sumy, najneskôr do 5 dní od doručenia. Pohľadávka žalobcu pozostávala z dlhu na splátkach úveru vo výške 292.676,49 CZK, dlhu na zmluvnom úroku vo výške 64.480,49 CZK, dlhu na poplatkoch vo výške 1.200,- CZK a na úroku z omeškania vo výške 36.215,35 CZK.
Žalobca je zahraničnou právnickou osobou, na území Českej republiky, žalovaný je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky, z toho dôvodu súd skúmal právomoc tunajšieho súdu konať v danej veci. Právomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 44/2001, o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach s použitím ust. článku 15 bod 1, v zmysle ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu, sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch tohto členského štátu. Žalovaný má bydlisko v obvode Okresného súdu Rožňava.
Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 15Rob/175/2013-49 zo dňa 27. 08. 2013, ktorý bol zrušený pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému uznesením č.k. 15Rob/175/2013- 56 zo dňa 30. 10. 2013.
V priebehu konania nebolo možné zistiť miesto pobytu žalovaného, z toho dôvodu mu bol ustanovený opatrovník uznesením č. k. 12C/508/2013-61 zo dňa 09. 05. 2014, v zmysle ust. § 29 ods. 2,6 O. s. p., v osobe zamestnanca Okresného súdu Košice I.
Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že zmluva bola uzavretá elektronicky, z toho dôvodu absentuje na zmluve podpis žalovaného a tiež odtlačok pečiatky a podpis žalobcu. Sú tam identifikačné a certifikačné kódy, čo vyplýva zo Zmluvy o úvere. Žalovaný riadne platil splátky, celkom uhradil 22 splátok, v súlade s predloženým prehľadom splátok. Podľa uvedeného prepočtu, žalovaný zaplatil 107.000,- CZK až 108.000,- CZK, čo by zodpovedalo rozdielu oproti poskytnutej sume 400.000,- CZK. Žalobca poukázal na mimoriadny výpis z účtu, kde sú vykonávané úhrady podľa splátkového kalendára žalovaným a poznačené sú vlastnou značkou žalobcu. Dlh uplatňovaný žalobcom zodpovedá stavu v splátkovom kalendári za obdobie od 23 splátky do 61 splátky. Úrok z omeškania bol uplatnený kapitalizovanou formou, od 16. 09. 2009 do zosplatnenia v kapitalizovanej výške, tzn. do 24. 04. 2012. Dátum do 24. 04. 2012 akceptoval plynutie lehoty po doručení predžalobnej upomienky na plnenie. Ďalšiu časť úroku z omeškania si uplatňoval žalobca od 25. 04. 2012 do zaplatenia. Výška úroku sa riadila reposadzbou ČNB k prvému dňu omeškania. Žalobca si uplatnil aj dlh na poplatkoch vo výške 1.200,- CZK.
Ustanovený opatrovník žalovaného po prevzatí žaloby vrátane príloh nenavrhol ďalšie doplnenie dokazovania, z toho dôvodu súd konal v jej neprítomnosti v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Predložená Smlouva o spotřebitelském úvěru, reg. číslo 6210//27493402/SU, zo dňa 22. 10. 2007 bola uzavretá medzi spoločnosťou eBanka, a. s. a žalovaným elektronicky, čo vyplýva zo záveru predmetnej zmluvy, kde sa okrem údajov žalovaného vrátane jeho mena, klientskeho čísla, mobilného telefónu, nachádza certifikačná výzva: XXXXXXXXXXXX a tiež certifikačný kód žalovaného, ktorý obsahuje väčšie množstvo písmen a číselných záznamov, pričom rovnako takýto certifikačný kód sa nachádza aj pod údajmi za banku, podpis a pod záznamom operátor verifikácií. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 400.000,- CZK, s tým, že úver mal byť čerpaný jednorazovo, dňa 22. 10. 2007, a to poukázaním uvedenej peňažnej sumy v prospech účtu klienta/žalovaného. Dojednaná bola výška úrokovej sadzby 14,80 %, ročná percentuálna sadzba nákladov 16,35 % a tiež výška poplatku za schválenie úveru a prípravu úverovej dokumentácie 1.750,- CZK. Súčasťou zmluvy v čl. II. bod 8 bol poplatok za využívanie a správu úveru podľa čl. VIII. odstavec 2 Zmluvy o úvere, vo výške 50,- CZK. Úver mal byť zaplatený v 60 mesačných splátkach a v prípade úroku z omeškania bola dohodnutá výška 29 % ročne. Podľa čl. IX. bod 1, klient bol povinný splatiť všetky pohľadávky banke, najneskôr v deň konečnej splatnosti. V zmysle bodu 3 uvedeného článku, odo dňa zahájenia čerpania úveru, bola nesplatená časť úveru úročená úrokom splatným vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom do posledného čerpania klient hradí len úrok z istiny, nie istinu samotnú, pokiaľ to nie je v zmluve stanovené inak. Forma splátok bola dohodnutá
inkasným spôsobom (bod 5,10 čl. IX). Súčasťou zmluvy v čl. XIV. bol splátkový kalendár, z ktorého vyplynulo, že platobná povinnosť bola rozpísaná na 61 splátok. Z tohto splátkového kalendára vyplynulo, po porovnaní s uplatneným nárokom, že žalovaný zaplatil 22 splátok, pričom splátky od 15. 09. 2009 nezaplatil. Za uvedené obdobie na istine zaplatil sumu 108.086,86 CZK a na zmluvnom úroku 94.760,03 CZK, spolu 202.847,19 CZK. Celková suma v zmysle splátkového kalendára mala byť zaplatená vo výške 572.334,36 CZK. Z čl. XV. z bodu 3 vyplynulo, že časť obsahu zmluvy je určená Úverovými a obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, pričom klient podpisom zmluvy potvrdzuje, že sa s obsahom ÚP a OP oboznámil a súhlasí s nimi. V prípade rozporu medzi dokumentmi uvedenými v predchádzajúcej vete, resp. medzi nimi alebo niektorou z nich a Zmluvou o vedení bežného účtu, sa ustanovenia týchto dokumentov použijú v nasledujúcom poradí: 1 Zmluva o úvere, 2 Úverové podmienky, 3 Zmluva o vedení bežného účtu, 4 Obchodné podmienky.
Oznámenie vo forme prehlásenia o okamžitej splatnosti už vyčerpanej splátky istiny, vrátane úroku a ďalších finančných záväzkov, bolo doručované žalovanému listom zo dňa 31. 08. 2011. Z obsahu prehlásenia bolo zistené, že banka opakovane informovala žalovaného o porušovaní zmluvy. Ku dňu 23. 08. 2011 predstavovala dlžná čiastka sumu 394.572,33 CZK. Uvedenú sumu mal v zmysle výzvy žalovaný zaplatiť najskôr do 04. 09. 2011. V prípade nezaplatenia bol upozornený na vymáhanie záväzku prostredníctvom súdu.
Predžalobná upomienka bola doručovaná žalovanému listom zo dňa 18. 04. 2012, celková výška pohľadávky bola totožná ako v čase zosplatnenia, s tým, že žalovaný mal zaplatiť dlžnú sumu najneskôr do 5 dní od doručenia výzvy, s označením čísla účtu, na ktorú mala byť úhrada poukázaná. Uvedenú výzvu z pripojených správ pošty nebolo možné doručiť, pretože na označenej adrese bol žalovaný neznámy.
Z mimoriadneho výpisu z účtu XXXXXXXXXX/CZK za obdobie od 29. 03. 2007 do 01. 08. 2011 bolo zistené, že žalovaný uhrádzal dohodnuté splátky tak, že 15. 11. 2007 zaplatil prvú splátku vo výške 3.892,- CZK, následne každý mesiac až do augusta 2009 vrátane zaplatil sumu, ktorá je totožná so splátkovým kalendárom, uvedeným v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Celkovo žalovaný zaplatil sumu vrátane zmluvného úroku vo výške 202.847,19 Eur. Splátku ku dňu 16. 09. 2009 už nezaplatil a nezaplatil ani nasledujúce splátky, až do obdobia 01. 08. 2011.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom, eBanka, a. s., a žalovaným bola platne uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 400.000,- CZK. Úver bol úročený pevnou úrokovou sadzbou 14,80 % ročne. Žalovaný najmenej od 23 splátky až do 60 splátky nezaplatil žiadnu úhradu žalobcovi, nepochybne pre úbytok peňažných prostriedkov na účte, o čom svedčí mimoriadny výpis z účtu žalovaného.
Zmluva bola uzavretá v zmysle príslušných ust. § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ"), upravujúcich poskytnutie úveru. Keďže sa jedná nepochybne o spotrebiteľskú úverovú zmluvu, súd posudzoval zmluvné podmienky v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, účinnými v čase kedy bola zmluva uzavretá.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), účinného ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Spotrebiteľská zmluva je takým druhom zmluvy, pre ktorú Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti má zmluva obsahovať a naopak, aké podmienky obsahovať nesmie. Ide o tzv. neprijateľné podmienky. Úprava spotrebiteľskej zmluvy má právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zaručená Občianskym zákonníkom spotrebiteľovi, odôvodňuje postup súdu, ktorý ma posudzovať z úradnej povinnosti nekalý charakter zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá sa vyskytuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom. V danom prípade bol návrh Zmluvy o úvere pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok. To znamená, že spotrebiteľ nemohol vyjednávať a jeho jedinou alternatívou bolo prijatie alebo odmietnutie návrhu ako celku.
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňuje ho vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý konajúc v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti je vybavený odbornými a praktickými poznatkami a skúsenosťami pri uzatváraní zmlúv uvedeného druhu.
Vzhľadom na obsah ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Neplatnosť zmluvnej podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.
Úver je odplatným úkonom a odplatu predstavujú spravidla úroky, čo je zrejmé aj zo samotnej úverovej zmluvy. Úverový právny vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov, pričom povinnosťou dlžníka je platiť úroky z úveru. Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, si môžu dohodnúť účastníci úveru. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že výška dohodnutých úrokov z úveru je primeraná a porovnateľná s priemernými úrokovými sadzbami úrokových sadzieb poskytovaných bankami. Z toho dôvodu súd úrok z úveru priznal v nezmenenej výške 14,80 % z nesplatenej istiny.
Súd nepriznal uplatnené poplatky týkajúce sa správy úveru vo výške 1.200,- CZK. Zmluvné podmienky, ktoré požadujú od spotrebiteľa úhradu poplatku za vedenie úverového účtu, sú podmienkami neprijateľnými, nakoľko tieto poplatky nemajú povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú
bankou a preto nepredstavujú dojednanie týkajúce sa ceny. Slúžia výhradne záujmom banky, sú určené na sledovanie stavu plnenia úverovej povinnosti dlžníkmi. Z uvedeného dôvodu súd takéto dojednanie považuje za neprijateľnú podmienku.
Žalovaný sa nepochybne dostal do omeškania so splácaním úveru. Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne z dlžnej istiny podľa ust. § 1 Nariadenia vlády č. 163/2005 Sb. Úrok z omeškania si uplatňoval žalobca jednak v kapitalizovanej forme za obdobie od 16. 09. 2009 do zosplatnenia, tzn. do 24. 04. 2012 a následne si uplatnil úrok do budúcna vo výške 7,75 % ročne z dlžnej sumy. Žalovaný bol v postavení spotrebiteľa pri uzatváraní uvedenej zmluvy, podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, preto súd posudzoval úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 OZ, s použitím ust. § 1 Nariadenia vlády č. 163/2005 Sb. Podľa uvedeného ustanovenia, výška úrokov z omeškania zodpovedala ročnej výške reposadzby stanovenej Českou národní bankou zvýšenou o 7 % - ych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania stanovená reposadzbou Českou národní bankou a platná pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku. Reposadzba ČNR bola v období prvého dňa omeškania vo výške 0,75 %, po pripočítaní 7 percentuálnych bodov, celkový úrok priznaný súdom predstavoval 7,75 %. Súd priznal jednak zákonný kapitalizovaný úrok z omeškania, ktorý tvorí súčasť istiny vo výroku a tiež priznal úrok z omeškania odo dňa zosplatnenia až do celkového zaplatenia dlžnej sumy.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa domáhal dôvodne zaplatenia sumy 393.372,33 CZK, zmluvného úroku vo výške 14,80 % ročne zo sumy 292.676,49 CZK od 07. 06. 2012 do zaplatenia, ako aj zákonného úroku z omeškania. V tejto časti súd žalobe vyhovel a vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
V tomto prípade síce žalobca nemal úplný úspech vo veci, jeho úspech však predstavoval 99,70 %, tzn. že miera neúspechu bola skutočne nepatrná, z týchto dôvodov súd priznal náhradu trov žalobcovi v plnej výške.
Trovy konania pozostávali z náhrady zaplateného súdneho poplatku, ktorý bol v tomto prípade na základe výzvy súdu zaplatený v sume 828,- Eur a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci, a to za prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd dňa 26. 07. 2013.
Hodnota jedného úkonu bola vypočítaná z hodnoty sumy 394.572,33 CZK, ktorá bola prepočítaná aktuálnym koeficientom podľa kurzu ku dňu podania žaloby (25.948 CZK). Na základe uvedeného sa hodnota jedného úkonu vypočítavala z hodnoty predmetu konania takto prepočítanej, tzn. zo sumy 15.206,27 Eur. Podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., predstavovala odmena za jeden úkon právnej služby výšku 320,34 Eur, spolu za dva úkony 640,68 Eur. Ku každému úkonu bol priznaný režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, vo výške 7,81 Eur za jeden úkon, spolu za dva úkony vo výške 15,62 Eur. Spolu trovy konania predstavovali sumu 656,30 Eur. Keďže právny zástupca žalobcu preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd priznal z odmeny a z režijného paušálu, tzn. zo sumy 656,30 Eur 20 % DPH, ktorý predstavoval výšku 131,26 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 787,56 Eur.
Žalobca zaplatil súdny poplatok na výzvu súdu vo výške 828,- Eur. Súd však prepočtom zistil, že správna výška poplatku predstavovala sumu 912,- Eur (6 % zo sumy 15.206,27 Eur). Z týchto dôvodov bude žalobcovi daná povinnosť doplatiť rozdiel na súdnom poplatku, ktorý mal zaplatiť pri podaní žaloby, pričom tento rozdiel je započítaný aj do náhrady trov konania.
Celková náhrada trov konania vrátane náhrady zaplateného súdneho poplatku predstavuje výšku 1.699,56 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.