Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/711/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Profidebt Slovakia, s. r. o., so sídlom Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GUNIŠ & PARTNERS, s. r. o. so sídlom Klincová 37/B, 820 05 Bratislava, IČO: 36 862 657, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Richard Guniš, proti odporkyni Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX H. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO: 42 247 268, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom R. L. X, XXX XX F., v odvolacom konaní aj za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom ul. J. F. X/C., XXX XX Z., o zaplatenie 193,21 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. - 65 zo dňa 14. 08. 2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO: 42 247 268 trovy právneho zastúpenia vo výške 52,14 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO: 42 247 268 trovy odvolacieho konania, predstavujúce trovy jeho právneho zastúpenia vo výške 16,94 Eur, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 14. 08. 2013, ktoré vydala vyššia súdna úradníčka, zastavil konanie na základe späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom (prvý výrok), odporkyni nepriznal náhradu trov konania (druhý výrok), navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 52,14 Eur (tretí výrok) a rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi prostredníctvom príslušného daňového úradu vo výške 45,87 Eur (štvrtý výrok). Ohľadne trov konania okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že postupoval podľa prvá veta (ďalej aj „“), nakoľko navrhovateľ zavinil, že konanie voči odporkyni musel súd zastaviť. Odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej okresný súd náhradu trov konania nepriznal. Vedľajší účastník na strane odporkyne si uplatnil náhradu trov konania za dva úkony právnej služby po 18,26 Eur v zmysle ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a náhradu výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 7,81

Eur za každý úkon právnej služby v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. celkom vo výške 52,14 Eur, ktoré mu okresný súd priznal a uložil navrhovateľovi nahradiť mu tieto trovy.

Proti tretiemu výroku uznesenia okresného súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie (ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vyššie špecifikovanú náhradu trov právneho zastúpenia) podľa ustanovenia . Žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku zmenil tak, že náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi neprizná. V odvolaní uviedol, že priznanie nároku na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi v tomto konaní je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Náhrada trov konania v sporovom konaní sa spravuje primárne zásadou úspechu, popri ktorej zákon pripúšťa niektoré výnimky. Z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah, a teda z rozhodnutia o veci samej mu neplynie žiadne právo či nárok, ani nie je a nebol spoločne s odporcom povinný na plnenie. Ustanovenie prvá veta neznamená vytvorenie „ďalšieho plnohodnotného“ účastníka v konaní, ale predstavuje len právny rámec postavenia vedľajšieho účastníka z hľadiska dôvodu, pre ktorý tento do konania vstupuje. To je účel priznania procesných práv vedľajšiemu účastníkovi. Aplikácia ustanovenia je v tomto prípade vylúčená. Úspech vedľajšieho účastníka nie je automaticky daný úspechom toho účastníka, popri ktorom vedľajší účastník má v konaní vystupovať. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom je v rozpore aj s dobrými mravmi, predstavuje výsledok účelovosti jeho postupu a zneužívanie ustanovenia až 4 evidentne motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. V prípade právnickej osoby, ktorej deklarovaný predmet činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, sa javí ako dôvodné predpokladať, že na realizáciu takejto činnosti bude dostatočne odborne a personálne vybavená (v opačnom prípade je sporné, ako svoju činnosť v záujme ochrany práv spotrebiteľov reálne vykonáva) a nebude sa dávať právne zastupovať advokátom. Z názvu vedľajšieho účastníka popritom vyplýva, že právna pomoc by mala byť poskytovaná priamo občianskym združením. Náklady na zastúpenie občianskeho združenia advokátom nepredstavujú účelne vynaložené trovy a pre priznanie nároku na ich náhradu nie je žiadny právny dôvod ani z tohto hľadiska. Priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia postupu občianskeho združenia je aj v rozpore s ust. , .

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý uviedol, že vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby sa účastník dal zastúpiť advokátom. Úspech v konaní je spojený so schopnosťou procesnoprávneho uplatnenia hmotného práva, náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Už len v rámci princípu rovnosti zbraní nie je spravodlivé vyžadovať, aby proti navrhovateľovi, ktorý inicioval tisíce konaní v celej Slovenskej republike a je zastúpený silnou advokátskou kanceláriou, ktorá ho zastupuje v každom konaní, vystupovali iba laici združení v občianskom združení bez právneho zastúpenia. Aj vzhľadom na početnosť sporov, ktoré inicioval navrhovateľ, bolo nutné na riadne chránenie práv čo najväčšieho počtu spotrebiteľov použiť aj profesionálnu zručnosť, teda právnu pomoc advokáta. Práve vďaka kvalifikovanému zastúpeniu vedľajšieho účastníka prostredníctvom advokáta pre navrhovateľa existuje hrozba trov konania a jeho ďalšieho navýšenia. Je v súlade so záujmom na zvýšení ochrany spotrebiteľa, aby nedôvodne podané žaloby proti spotrebiteľom boli vzaté čo najskôr späť a tento cieľ sa dosahuje jedine kvôli právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka a hrozbe navýšenia týchto trov konania. Trovy vedľajšieho účastníka boli jednoznačne účelne vynaložené. Poukázal ďalej na nálezy sp. zn. , sp. zn. . V tomto prípade išlo o trovy konania, ktoré bezprostredne súviseli s konaním. Právny zástupca vedľajšieho účastníka podal vyjadrenie k návrhu až po tom, čo sa dôkladne oboznámil s obsahom návrhu a jeho príloh. Vedľajší účastník svoje právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri prvom úkone, ktorý mu patril, v dôsledku ktorého zobral navrhovateľ svoj návrh späť, preto tento úkon nie je ani nadbytočným. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech spotrebiteľa. Súd nemôže sám vzniesť námietku premlčania. Uplatnená náhrada je v súlade s vyhláškou č. . Pred každým vyjadrením k žalobe sa musí právny zástupca vedľajšieho účastníka oboznámiť so žalobou, jej podstatou, vyjadrením odporcu, musí uskutočniť skutkový a právny rozbor a až potom pristúpi k vyjadreniu sa. Ak sa zdajú vyjadrenia vedľajšieho účastníka obdobné, je to zapríčinené obdobnými žalobami navrhovateľa. Vedľajší účastník je riadnym účastníkom konania, teda v súlade s aj v súlade s Občianskym súdnym poriadok má právo vždy si zvoliť

na zastupovanie advokáta od začiatku konania, nie iba podľa náročnosti prípadu. Právo vedľajšieho účastníka vstupovať do spotrebiteľských sporov je daná článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým sa ukladá zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov, ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie združení na ochranu záujmov spotrebiteľa. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C279/2009, v ktorom konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany ako je ustanovená v článku 47 Charty základných práv EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z toho vyplýva, že právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať a nechať sa zastupovať. Na základe uvedeného žiadal vedľajší účastník uznesenie súd prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ustanovenia vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v medziach daných ustanovením , bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia podľa ako vecne správne potvrdil.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).

Podľa ustanovenia , ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia , ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 , ktorým sa mení a dopĺňa ) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia , ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.

Podľa ustanovenia , v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, právna pomoc spotrebiteľom (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení . Keďže ustanovenie výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo ( ), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

V tomto prípade z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že k zastaveniu konania došlo preto, že navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť po tom, ako sa vedľajší účastník na strane odporkyne vyjadril k návrhu na začatie konania, v ktorom okrem iného vzniesol aj námietku premlčania.

Podľa ustanovenia , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa ustanovenia , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení . Ustanovenie druhého odseku je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporkyni v celom rozsahu späť, pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil po tom, ako sa vedľajší účastník na strane odporkyne vyjadril k návrhu a namietal premlčanie nároku uplatňovaného navrhovateľom, možno konštatovať len jediný záver a to, že k späťvzatiu návrhu došlo v dôsledku procesného zavinenia navrhovateľa. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle použitý výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). S ohľadom na uvedené preto navrhovateľovi podľa prvej vety vznikla povinnosť uhradiť odporkyni a (z vyššie uvedených dôvodov) i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.

Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov prvostupňového konania,

ktoré de facto predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia. Samotná odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, preto prvostupňový súd rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznáva. Argumentácia navrhovateľa uvedená v odvolaní, vychádzajúca z ustanovenia , nijako nesúvisí s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorý pri náhrade trov konania postupoval v zmysle , nie podľa

Pretože odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ) a navrhovateľ v odvolaní nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd sa touto otázkou (výškou priznaných trov konania) nezaoberal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov konania (právneho zastúpenia) vedľajšieho účastníka na strane odporkyne ako vecne správne potvrdil ( ).

Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu o zastavení konania (prvý výrok), o nepriznaní náhrady trov konania odporkyni (druhý výrok) a o vrátení súdneho poplatku (štvrtý výrok) zostali nedotknuté (, ).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s Odporkyňa i (pôvodný) vedľajší účastník na strane odporkyne boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporkyňa si trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne konkrétne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania odporkyne nerozhodoval. Ako už bolo uvedené, vedľajší účastník na strane odporkyne si uplatnil trovy odvolacieho konania (predstavujúce trovy právneho zastúpenia) v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa. Na základe tejto skutočnosti odvolací súd uložil povinnosť navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho konania v celkovej sume 16,94 Eur. Uvedené trovy konania predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, ktoré sa netýkalo rozhodnutia vo veci samej v sume 9,13 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu 193,21 Eur - podľa , s použitím vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ďalej len „vyhláška“) a z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,81 Eur ( vyhlášky).

Podľa ustanovenia je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.

Odvolací súd zistil, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania doručenom okresnému súdu dňa 30. 01. 2013 uplatňoval voči odporkyni zaplatenie sumy 193,21 Eur s príslušenstvom (č.l. 1 súdneho spisu). Dňa 08. 02. 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľa označené ako „Zmena návrhu“ (č.l. 17 súdneho spisu), v ktorom navrhovateľ uviedol, že v dôsledku chyby v písaní bola v pôvodnom návrhu nesprávne uvedená žalovaná suma, preto upravil petit návrhu na sumu 875,51 Eur s príslušenstvom.

Podľa ustanovenia , navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. O zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania. O zmene návrhu mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu.

Podľa ustanovenia zmenu návrhu na začatie konania () alebo čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania () pred vydaním platobného rozkazu súd vybaví tak, že platobný rozkaz vydá v rozsahu, ktorý vyplýva z navrhovateľom uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného rozkazu a odporcovi (odporcom) spolu s návrhom na začatie konania doručí všetky zmeny a čiastočné späťvzatia návrhu na začatie konania uskutočnené v čase od začatia konania do vydania platobného rozkazu. O týchto podaniach pred vydaním platobného rozkazu osobitne nerozhoduje, ak o návrhu na začatie konania rozhodne platobným rozkazom; v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je predmetom konania takto upravený posledný návrh.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že s návrhom na zmenu návrhu na začatie konania sa súd vysporiada odlišne v prípade, ak dôjde k vydaniu platobného rozkazu v konaní a odlišne v prípade, ak súd platobný rozkaz nevydá. Pripustenie zmeny návrhu na začatie konania pri vydaní platobného rozkazu je obsiahnuté v samotnom platobnom rozkaze. Ak však súd platobný rozkaz nevydá, musí o pripustení zmeny návrhu na začatie konania rozhodnúť samostatným uznesením. V predmetnom prípade bola táto vec vedená pôvodne v súdnom registri „Ro“, až následne na základe pokynu vyššej súdnej úradníčky bola prevedená do registra „C“. Po preradení do registra „C“ mal správne prvostupňový súd v zmysle citovaného rozhodnúť o tom, či zmenu návrhu pripúšťa, čo však neurobil. Predmetom konania tak zostal iba pôvodne uplatňovaný nárok navrhovateľa vo výške 193,21 Eur s príslušenstvom. Keďže okresný súd konanie zastavil a tento výrok jeho rozhodnutia nebol napadnutý odvolaním, odvolací súd už nemohol do tejto časti rozhodnutia zasahovať a uložiť okresnému súdu tento procesný nedostatok konania reparovať. Vedľajší účastník na strane odporkyne si uplatnil náhradu trov konania správne len z pôvodne uplatňovanej sumy 193,21 Eur, ktorá v dôsledku uvedeného nesprávneho postupu prvostupňového súdu spolu s uplatňovaným príslušenstvom predstavuje predmet konania v tomto spore.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.