Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-273-2013.pdf
PDF · 88.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/273/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Okresné stavebné bytové družstvo Senica, Štefánikova 718, 905 01 Senica, IČO: 00 223 093, právne zastúpeného: JUDr. Miroslav Mečíř, advokát so sídlom Štefánikova 718, 905 01 Senica, proti odporkyni: T. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q. XXXX/XX, XXX XX H., o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná vypratať trojizbový družstevný byt č. XX, IV. poschodie na adrese H., Q. XXXX/ XX bez zabezpečenia bytovej náhrady a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume XX,XX € a trovy právneho zastúpenia XXX,XX € k rukám JUDr. Miroslava Mečířa, advokáta a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Skalica dňa 5.9.2013 domáhal toho, aby súd uložil odporkyni povinnosť vypratať X izbový družstevný byt č. XX nachádzajúci sa na IV. poschodí na adrese H., Q. XXXX/XX bez zabezpečenia bytovej náhrady a aby zaviazal odporkyňu uhradiť navrhovateľovi trovy konania.
V návrhu uviedol, že ako vlastník predmetného bytu dal byt do užívania odporkyni po výpovedi z nájmu bytu a po úhrade všetkých pohľadávok voči OSBD Senica a na základe Dohody o zániku spoločného členstva manželov po rozvode zo dňa 17.5.2011. S druhým z rozvedených manželov k vzniku nájomnej zmluvy neprišlo, nezaslal ju navrhovateľovi späť podpísanú. Nájomná zmluva medzi navrhovateľom a odporkyňou bola podpísaná dňa 19.5.2011. Predstavenstvo OSBD Senica uznesením č. 84/2013 zo dňa 27.3.2013 opätovne vypovedalo odporkyni nájom z bytu bez zabezpečenia bytovej náhrady. Výpoveď bola odporkyni doručená dňa 5.4.2013 do vlastných rúk a rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 1.8.2013 po uplynutí 3 mesačnej výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť od 1.5.2013. Odporkyňa byt po právoplatnosti rozhodnutia predstavenstva nevypratala a neodovzdala družstvu v zmysle rozhodnutia.
Navrhovateľ predvolaný na pojednávanie riadne a včas sa naň nedostavil. Navrhovateľa zastúpil na pojednávaní advokát na základe splnomocnenia od navrhovateľa.
Súd preto s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal bez prítomnosti navrhovateľa, pričom prihliadol na obsah spisu a listinné dôkazy.
Navrhovateľ na návrhu trval v celom rozsahu.
Odporkyňa prítomná na pojednávaní pred jeho otvorením vo veci samej dala k veci ústne vyjadrenie, v ktorom uviedla, že dlží navrhovateľovi na nájomnom cca 1000,-eur, ktoré mieni vyrovnať. K vzniku dlhu uviedla, že sa dostala po rozvode manželstva do finančnej situácie, kedy jej príjem z jej pracovnej činnosti nepostačoval na úhradu nájmu 3-izbového bytu a úhrad a má tiež ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.
Súd vykonal dokazovanie Dohodou o zániku spoločného členstva manželov po rozvode, Nájomnou zmluvou zo dňa 19.5.2011, výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 4.4.2013 a doručenkou k výpovedi patriacou, výsluchom odporkyne a zistil tento skututkový stva veci:
Z Dohody o zániku spoločného členstva manželov po rozvode súd zistil, že odporkyňa sa z bývalým manželom dohodli, im zaniká spoločné členstvom v OSBD Senica. Bývalý manžel odporkyne sa vzdal práva na vrátenie zostatkovej hodnoty členského podlieu na byt a výlučným majiteľom zostatkovej hodnoty sa táva odporkyňa a súčasne zostáva výlučnou nájomníčkou bytu č. XX v H., na ul. Q. XXXX. Bývalý manžel odporkyne sa zaviazal byt uvoľniť bez zabezpečenia bytovaj náhrady alebo ubytovania. Dohoda bola navrhovateľovi doručená 19.5.2011. uzatvorila odporkyňa s bývalým manželom dohodu, že sa odporkyňa v prospech bývalého manžela vzdáva práva na vrátenie zostatkovej hodnoty členského podielu na byt, odporkyňa sa stáva výlučným nájomcom bytu č. XX na X. . poschodí na adrese Q. XXXX/ XX v H..
Podľa Nájomnej zmluvy o nájme družstevného bytu zo dňa 19.5.2011, ktorá bola uzatvorená nedzi navrhovateľom a odporkyňou, navrhovateľ ako vlastník bytu prenechal byt do užívania odporkyni dňom 17.5.2011. Podľa článku 9 bod 1 zaniká nájom písomnou výpoveďou nájmu družstevného bytu, vo výpovedi musí byť uvedená lehota, kedy sa má nájom skončiť. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi výpoveď doručená. Podľa článku 10 je povinnosťou nájomcu po skončení nájmu bytu byt vyprázdniť a odovzdať družstvu.
Výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 4.4.2013 vypovedal navrhovateľ odporkyni nájom bytu, ktorý mal zaniknúť uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho pomesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Za dôvod výpovede bolo uvedené neplnenie povinností nájomníka vo vzťahu k prenájímateľovi, konkrétne neplatenie mesačného predpisu úhrad za čas dlhší ako tri mesiace a nedoplatok na nioch za dobu od 28.2.2012 vo výške 1992,56-eur. Vo výpovedi bola odporkyňa poučená o možnosti zvrátenia dôsledkov plynúcich z výpovede podaním návrhu na súd o neplatnosť výpovede v lehote 3 mesicov odo dňa doručenia výpovede prenajímateľom. Odporkyňa výpoveď podľa doručenky prevzala prevzala dňa 9.4.2013 do vlastných rúk.
Odporkyňa pri výsluchu potvrdila, že jej bola doručená výpoveď z bytu zo strany navrhovateľa. Dlh na nájomnom a úhradách nepoprela. K jeho výške uviedla, že predstavuje čiastku cca 1 000 eur, ktoré neuhradila z dôvodu zlej finančnej situácie. Má príjem z pracovnej činnosti a dlh sa snaží uhrádza tak, že nepravidelne zasiela navrhovateľovi približne 160 eur a v máji 2013 uhradila nedoplatok na nájomnom v sume 2 000 eur. Výpoveď z nájmu bytu nenapadla na súde.
Podľa § 685 ods. 1 z.č. 40/1964 Občianskeho zákonníka v platnom znení nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 686 ods. 2 z.č. 40/1964 Občianskeho zákonníka ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.
Podľa § 710 ods. 1 z.č. 40/1964 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
Podľa § 710 ods. 3 z.č. 40/1964 Občianskeho zákonníka ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 5a)
Podľa § 711 ods. 1 písm. d) z.č. 40/1964 Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Podľa § 712a ods. 3 z.č. 40/1964 Občianskeho zákonníka ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyvodil súd ten právny záver, že navrhovateľ podal dôvodne návrh na vypratanie bytu navrhovateľkou. Po preskúmaní návrhu navrhovateľa súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola dňa 19.5.2011 riadne uzavretá nájomná zmluva podľa § 685 ods. 1 OZ , ktorá oprávňovala odporkyňu byt užívať bez určenia doby užívania. Nájom bytu je právnym vzťahom odplatným a nájomca (odporkyňa) mala povinnosť v zmysle ustanovenia § 686 ods. 1 OZ platiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, stanovené družstvom navrhovateľa. Výpoveďou odporkyne bolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa naplnila dôvod pre danie výpovede z nájmu bytu navrhovateľom odporkyni, keď odporkyňa už v roku 2013 dlžila na nájomnom a úhradách 2000,-eur, ktoré zaplatila v máji 2013 a postupne spláca aj ďalší dlh. Súd mal takto za preukázané, že navrhovateľ v súlade s ustanovením § 710 OZ urobil právny úkon, smerujúci ku skončeniu nájomného vzťahu vzniknutého na základe nájomnej zmluvy z 19.5.2011 s odporkyňou, a to výpoveďou z nájmu bytu, pretože zo strany odporkyne boli k výpovedi naplnené dôvody podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ v neplnení povinnosti odporkyne tým, že nezaplatila nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, čo je hrubým porušením povinností nájomcu. Doručením výpovede do rúk odporkyne začala plynúť výpovedná lehota 3-mesiacov, ktorá uplynula dňom 31.7.2013 a účinky výpovede, zo znamená skončenie nájomné vzťahu zo zmluvy o nájme z 19.5.2011 nastali dňa 31.7.2013, ktorým dňom sa zanikol nájomný vzťah medzi účastníkmi a odporkyňa po tomto dni užíva byt bez právneho dôvodu, čím porušuje vlastnícke právo navrhovateľa a to neoprávneným zásahom odporkyne do vlastníckeho práva navrhovateľa k bytu a právu navrhovateľa bolo potrebné v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytnúť ochranu proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva. Z týchto dôvodov súd návrhu navrhovateľa vyhovel a uložil odporkyni povinnosť v zmysle výroku tohto rozsudku.
Odporkyni podľa § 712a ods. 3 z.č. 40/1964 Občianskeho zákonníka nepatrí bytová náhrada, pretože nájomný vzťah k bytu zanikol z dôvodu, uvedeného v § 711 ods. 1 písm. d) OZ. Súd mal za to, že jej neprislúcha ani právo na náhradné ubytovanie, keďže odporkyňa je zamestnaná, má vlastný príjem z z pracovnej činnosti a nebolo zistené a odporkyňou nepreukázané, žeby sa ocitla z objektívnych dôvodov v hmotnej núdzi.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal plnú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 217,38 eur, ktoré pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd a účasť na pojednávaní, každý po 60 eur, režijný paušál tak, ako si uplatnil navrhovateľ 3 x 7,80 eur a cestovné náhrady za účasť na pojednávaní vo výške 13,98 eur (Senica - Skalica a späť 50 km, priemerná spotreba 6,5 l, náhrada 0,183, cena PHM 1,486 €).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov - Exekučný poriadok.