Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-82-2012.pdf
PDF · 120.65 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/82/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ , s.r.o., Bratislava, ul. Pribinova 25, IČO : 35 807 598, právne zastúpeného : advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, ul. Grösslingova 4 proti žalovanému : Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 17.09.2012 doručenou súdu dňa 27.09.2012 domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu. Svoju žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Košice I v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora zo Zmluvy z úvere č. 900400220 s dlžníkom Dušan Schlosser, nar.: 13.0.1948 pod č. exekúcie súdneho exekútora EX 2952/2011 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 06.02.2012 a to rozhodnutím o poverení, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškanie viac ako 13 mesiacov). V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody v celkovej výške 125,- Eur, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 715,- Eur za 13 celých mesiacov vychádzajúcu z Nálezov Ústavného súdu podľa ktorých pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní tak je spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk cca 660,- Eur. Žalobca ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.
Žalobca v tejto svojej žalobe namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Košice I, pričom o tejto námietke bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.10.2012 č. konania : 3NcC/66/2012 - 19 tak, že sudkyňa Okresného súdu Košice I JUDr. Lýdia Lučivjanská nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.: 34C/82/2012.
Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 11.10.2013 uviedla, že z dôvodu nepreukázania podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003 Z. z. považuje žalovaná žalobu za právne neopodstatnenú a žiada aby ju súd zamietol.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 02.06.2014, na ktoré sa však nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca a ani žalovaná. Žalovaná svoju neprítomnosť neospravedlnila a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. ( ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní bolo do spisu predložené až po pojednávaní ). Právny zástupca žalobcu zaslal súdu návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Súd tento návrh vyhodnotil v zmysle ust. § 119 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ako neobsahujúci dôležitý dôvod a zároveň ako nedôvodný, na pojednávaní dňa 02.06.2014 konštatoval, že nie sú splnené podmienky na zrušenie pojednávania a vec prejednal v zmysle ust. § 101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti účastníkov konania. V žiadosti právny zástupca žalobcu poukázal na ust. § 15 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že mu doposiaľ neboli oznámené výsledky procesných postupov sudcu a súdu, ktoré by boli základom pre spoľahlivé riešenie otázky zachovania nestrannosti súdu a ustanovenie nestranného zákonného sudcu. Podľa žalobcu mu nie je známe, či bol oboznámený o skutočnostiach predseda súdu, či došlo k prideleniu veci inému sudcovi alebo došlo k predloženiu veci na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa žalobcu je dôvodná objektívna námietka porušenia nestrannosti . Už v návrhu na začatie konania označil dôvody, pre ktoré má byť vylúčený sudca poverený systémom súdneho manažmentu prejednaním a rozhodnutím veci. Súd poukazuje na to, že o námietke zaujatosti vtedy konajúcej zákonnej sudkyne JUDr. Lýdie Lučivjanskej bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.10.2012 č. konania : 3NcC/66/2012 - 19, ktoré právny zástupca žalobcu prevzal dňa 02.01.2013 tak, že táto nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Z dôvodu nástupu zákonnej sudkyne na materskú dovolenku bola vec dňa16.05.2013 pridelená sudkyni JUDr. Jane Raganovej, ktorá nastúpila na tento súd dňa 16.05.2013. Nakoľko neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nestrannosť tohto sudcu a ani žalobca nevzniesol konkrétne voči tomuto sudcovi námietku zaujatosti, súd, ako bolo vyššie uvedené považoval podanie žalobcu na zrušenie termínu pojednávania za nedôvodné a vec prejednal v zmysle ust. § 101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníkov konania. Súd vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom listín nachádzajúcich sa v spise ako aj oboznámením sa s pripojený spisom Okresného súdu Košice I sp. zn.: 16Er/889/2011 a zistil tento skutkový stav : Žalobca sa podanou žalobou v tomto konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Košice I v exekučnej veci č. exekučného spisu EX 2952/2011 - sp. zn. súdu 16Er/889/2011 spočívajúceho v tom, že konajúci súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote na rozhodnutie tejto žiadosti a rozhodnutie o poverení exekútora vydal až po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobu odôvodnil tým, že exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná exekučná vec EX 2952/2011 nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 06.02.2012 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehote ( omeškanie viac ako 13 mesiacov ). V predmetnom prípade podľa žalobcu neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučného súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po dlhej dobe. Podľa žalobcu je postup súdu v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o náhradu škody, túto si uplatňuje vo výške 125,- Eur. Ide o náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca ako poškodený v tomto období vynaložil - na správu pohľadávky prostredníctvom svojich pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- Eur ; na udržanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné údaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,- Eur. Žalobca uviedol, že výška tejto hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, túto si žalobca uplatňuje v sume 715,- Eur za obdobie 13 mesiacov a to za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušovanie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie vecí a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Pri výpočte
náhrady vychádzal žalobca z doktríny ústavného súdu, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní tak je spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk cca 660,- Eur, pri omeškaní súdu po dobu 394 dní to predstavuje sumu 715, - Eur ( 660,- Eur/12 mesiacov = 55 ,- Eur na mesiac x 13 mesiacov omeškania súdu ). Žalobca ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Podľa žalobcu je nutné deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v Ústave SR.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.10.2013 uviedol, že návrh žalobcu je zmätočný. Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalovaná navrhla konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalovaná poukázala na to, že dňa 23.04.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Žalovaná poukázala na zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu , ktorý podľa žalobcu spočíva v tom, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie až po uplynutí 15 dňovej lehoty uviedla, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. V tomto smere je podľa žalovanej dôležitý rozsudok Súdneho dvora ( Asturcom C - 40/08 ), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Žalovaná poukázala ďalej na skutočnosť, že z dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 vyplýva, že lehota 15 dní na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vydanie poverenia sa nevzťahuje na prípady, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Toto znenie Exekučného poriadku je účinné od 01.06.2011 a teda akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v exekúcii začatej po 01.06.2011 nemá oporu v zákone a teda ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01.06.2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Žalovaná poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. I ÚS 16/02, podľa ktorého pri posúdení, čo došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.2 ústavy , ústavný súd prihliada súce na lehoty, ktoré sú uvedené v zákone alebo v ústave, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Z uvedeného podľa žalovanej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Žalovaná uvádzala, že v tomto prípade žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažností, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a preto má žalovaná za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Otázku či v danom konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Vzhľadom k tomu má žalovaná za to, že nebola v tomto konaní preukázaná existencia prieťahov v konaní. Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že ak k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009, poukázala na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15- dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009 ( t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku ). K uplatnenej škode žalovaná uviedla, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku, čo však žalobca v tomto konaní nepreukázal a preto je potrebné jeho nároku považovať za hypotetické. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch
vo výške 660,- Eur žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu. Zároveň podľa žalovanej každý prípad je osobitný a vychádzať z paušálnej sumy 660,- Eur je nesprávna úvaha. Podľa žalovanej žalobca nemá preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať náhrada v peniazoch. Pokiaľ ide o majetkovú ujmu, žalovaná vo vyjadrení uviedla, že žalobca neuvádza, či ním uplatňovaná škoda predstavuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a teda v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žalobcom uvedenú paušalizáciu nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku ani za ušlý zisk. Žalobca ako spoločnosť , ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi používa pri svojej činnosti informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov a tento musela využívať nielen v období domnelých prieťahov ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcii ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška uplatňovaná žalobcom na správu systému je preto účelová. Pokiaľ ide o náklady na udržiavanie systému, túto činnosť vykonáva žalobca na dennej báze a preto je aj táto náhrada požadovaná žalobcom nesprávna a účelová. Podľa žalovanej žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik škody a ani jej výšku. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi spôsobenou škodou a nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona 514/2003 Z. z. žalovaná žalobu považuje za neopodstatnenú. Žalovaná ešte vo svojom podaní poukázala na to, že vzhľadom na charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Žalovaná zároveň uviedla, že si uplatňuje právo na náhradu trov konania.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 16Er/889/2011 bolo zistené, že tunajšiemu súdu dňa 28.02.2011 bola doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod č. EX 2952/11 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: RK 12972/10, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská, a. s. , IČO : 35 922 761 dňa 30.12.2010 a ktorý sa stal právoplatným dňa 24.01.2011 a vykonateľným dňa 27.01.2011. K návrhu bola doložená Zmluva o úvere zo dňa 30.03.2010 č. 900400244 uzavretá medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a povinným - Dušanom Schlosserom. Uznesením zo dňa 21.06.2011 č. konania : 16Er/889/2011 - 9 súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 192,- Eur od 31.07.2010 do zaplatenia a zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 192,- Eur od 14.10.2010 do zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.07.2011.Výzvou zo dňa 09.09.2011 tunajší súd vyzval súdneho exekútora na oznámenie jeho pomeru k spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorý následne súdu podaním zo dňa 19.9.2011 doručeným súdu dňa 23.09.2011 reagoval na túto výzvu. V nadväznosti na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia v časti vymáhanej sumy súd uznesením zo dňa 30.09.2011 č. konania : 19Er/889/2011 - 17 exekučné konania v tejto časti zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2011. Následne dňa 06.02.2012 súd vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 122,54 Eur + trovy exekúcie. Poverenie prevzal súdny exekútor dňa 23.02.2012. Podľa ust. § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ust. § 3 ods.2 zákona č. . 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ust. § 4 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa ust.§ 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ust. § 17 ods.3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa ust. § 17 ods.4 zákona č. 514/2003 Z. z. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.
Podľa § 19 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Podľa ust. § 44 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom od 01.06.2011 Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa ust. § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom od 01.06.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa ust. § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Touto žalobou sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu ním tvrdeným nesprávnym úradným postupom pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie . Nakoľko žalovaná vzniesla námietku premlčania v tomto konaní, bolo povinnosťou súdu sa vysporiadať s touto námietkou premlčania. Z obsahu podania žalovanej zo dňa 11.10.2013 je zrejmé, že žalovaná vznáša námietky premlčania voči všetkým nárokom, ku ktorým došlo k uplynutiu 15 - dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 ( t.j. tri roky predo dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku ). Prvé nároky na predbežné prerokovanie boli žalovanej doručené dňa 23.4.2012. Z obsahu exekučného spisu je zrejmé, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 28.02.2011, t.j. až po dni 23.04.2009 a preto vznesená námietka premlčania nie je dôvodná. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že v tomto prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde, súd poukazuje na to, že je pravdou, že žaloba v tejto veci bola podaná na súde dňa 27.09.2012 a predbežné prerokovania nárokov u žalovanej boli podané dňa 23.04.2012, teda pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty 6 mesiacov na prerokovanie týchto nárokov (ustanovenie § 16 ods.4 zákona č. 514/2003 Z. z. ), avšak konanie na súde prebiehalo odo dňa podania žaloby , t.j. odo dňa 27.09.012 aj naďalej a súd rozhodol vo veci dňa 02.06.2014, teda po uplynutí zákonom stanovenej 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody za situácie, z ktorej je zrejmé - vyplýva to z vyjadrenia žalovanej zo dňa 11.10.2013, že žalovaná nemieni týmto nárokom žalobcu vyhovieť a to tak, že žalobu zamietol. Preto v predmetnej veci nejde o žalobu, ktorú by v čase rozhodovania súdu bolo možné považovať za predčasne podanú. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa vyžaduje , aby boli kumulatívne splnené tieto podmienky : 1. nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, súd uvádza, že ustanovenie § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase posudzovania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kedy ešte neplatilo súčasné znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré bolo do zákona zavedené až s účinnosťou od 01.01.2013. v tomto rozhodnom čase neobsahovalo, ako je zrejme z vyššie uvedenej citácie tohto znenia čo možno považovať za nesprávny úradný postup, to však neznamená, že súd nemôže podporne na výklad tohto pojmu použiť právne významné okolnosti uvedené v ustanovení § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 a to v kontexte skúmania, ktoré musí súd vykonať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu v rámci danom mu ustanovením § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase, keď mal vzniknúť zodpovednostný vzťah medzi účastníkmi konania v preskúmanej exekučnej veci. Vychádzajúc z tohto mal súd po vykonanom dokazovaní za to, že nebola preukázaná prvá podmienka zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to nesprávny úradný postup súdu. Súd poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Vychádzajúc z vyššie uvedeného po preskúmaní exekučnej veci má súd za to, že žalobca nepreukázal splnenie prvej podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu a to nesprávny úradný postup. Z exekučného spisu je zrejmé, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súde dňa 28.02.2011 s tým, že táto bola zamietnutá v časti vymáhanej sumy uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21.06.2011 č. konania 16Er/889/2011 - 9 a na zvyšok vymáhanej sumy bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie dňa 06.02.2012. Z dikcie citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 vyplýva, že o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodne súd do 15
dní odo dňa doručenia tejto žiadosti, avšak ako vyplýva z ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku to neplatí, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Z pripojeného exekučného spisu je zrejmé, že v tomto prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a teda vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku, 15 - dňová lehota sa na tento prípad nevzťahovala. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri potrebe materiálneho prieskumu súladu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom je 15 dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie veľmi problematickým činiteľom a práve preto zákon nestanovuje žiadnu lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe takto zisteného má súd za to, že exekučný súd konal v rámci zákona a tak ako mu to ukladá zákon. Zároveň nebolo zistené a ani to žalobca nepreukázal súdu, aby v tejto exekučnej veci došlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval. Po tomto zhodnotení mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho, že v tomto prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorým by mu bola spôsobená škoda.
Pokiaľ ide o škodu, žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky škody a ani výšky nemajetkovej ujmy, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla nesprávnym úradným postupom. Žalobca v tomto konaní vôbec neprodukoval dôkazy, ktoré by vznik škody a jej výšku preukazovali, škodu uplatnil len paušalizovaním ním tvrdených nákladov. Takisto ani neprodukoval žiadne dôkazy ohľadne vzniku nemajetkovej ujmy a súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe aplikácie Nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky o priznaní finančného zadosťučinenia za už predtým v iných veciach konštatované zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Výškou uplatneného nároku predstavujúceho majetkovú i nemajetkovú ujmu sa súd z dôvodu hospodárnosti konania ani nezaoberal, keď žalobca nepreukázal základ nároku - vznik škody. Zároveň súd nevyhovel žiadosti žalobcu o vykonanie dôkazu znaleckým posudkom, pretože jednak v čase rozhodovania súdu tento znalecký posudok žalobcu súdu nepredložil ( tvrdenia o možnom zabezpečení znaleckého posudku súd považoval za takejto situácie za irelevantné ) a súdu oznámil až po rozhodnutí ( dňa 17.6.2014 ) že tento znalecký posudok je založený na súde a zároveň preto, že sa situácie, keď nebol preukázaný prvý z atribútov podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to nesprávny úradný postup a teda keďže všetky podmienky zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne, za takejto situácie by vykonanie prípadné odročenie pojednávania za účelom dokazovania znaleckým posudkom bolo nehospodárne.
Napokon žaloba nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.
Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.
Nakoľko bol žalovaný v tomto konaní úspešný vznikol mu v zmysle ust. § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Pretože si žalovaný v tomto konaní uplatnil náhradu trov konania avšak ich nevyčíslila v zákonom stanovenej lehote a z obsahu spisu nie je zrejmé, aby mu nejaké trovy vznikli, súd o jeho nároku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).