Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-91-2013.pdf
PDF · 89.19 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/91/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I. samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108 právne zastúpený SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému G. X., B.. X.X.XXXX, B. X. W., H. XX, Z.. J. J., Z. Okresného U. W.Š. N., v konaní o zaplatenie 331,94 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 4.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 331,94 EUR s prísl. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobca odôvodnil svoj návrh tým, že žalovaný nedodržiaval svoje povinnosti vyplývajúce povinnosti vyplývajúce zo Všeobecných podmienok a zo Zmluvy o pripojení a Dodatku k nej zo dňa 7.9.2007 a uzavretej medzi spoločnosťou T - Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.12.2011 uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., a žalobcom bola pohľadávka žalovaného postúpená na žalobcu.
Žalobca navrhol zaviazať žalovaného k zaplateniu zmluvnej pokuty 331,94 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 331,94 EUR od 12.10.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Súd v rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovaného prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Evidencie väzňov ZVJS SR, Mestskej evidencie obyvateľstva a príslušného OO PZ SR. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, preto mu bol v súlade s ustanovením §29 ods.2 O.s.p. ustanovený opatrovník na zastupovanie v tomto konaní.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na to, že ide o drobný spor, súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.5.2014.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov - žalobou, Zmluvou o pripojení, faktúrou, všeobecnými podmienkami poskytovania elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete, Zmluvou o postúpení pohľadávok, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 7.9.2007 uzavrela spoločnosť T - Mobile Slovensko a.s., so žalovaným Zmluvu o pripojení a Dodatok k nej, predmetom ktorých bolo poskytnutie mikroprocesorovej karty - U. Č.. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, pre mobilný telefón s číslom XXXXXXXXXX. Žalovanému bol aktivovaný program služieb 100Viac.
Žalobca predložil faktúru Č.. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 11.10.2009, v ktorej fakturuje žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 331,94EUR.
Podľa §52 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka (č.40/1964 Z.z.) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 10 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa §54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Pre rozhodnutie vo veci bolo nevyhnutné zistenie, či právny vzťah uzavretý medzi účastníkmi konania je vzťahom občiansko-právnym alebo vzťahom obchodno-právnym.
Za obchodno-právne vzťahy možno označiť len vzťahy spĺňajúce podmienky uvedené v §261 ods.1,2,3,4 Obchodného zákonníka a sú to absolútne a relatívne obchodné vzťahy uzatvárané medzi podnikateľmi navzájom, kedy už v čase ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Pokiaľ zmluvu uzatvorí fyzická osoba - nepodnikateľ §2 ods.2 OZ, resp. fyzická osoba - podnikateľ, avšak nie pri jeho podnikateľskej činnosti, sú tieto vzťahy občiansko-právnymi. Výnimku z tejto zásady možno vyvodiť len v prípade aplikácie §262 ods.1,2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého si strany môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §261 Obchodného zákonníka sa spravuje týmto zákonom a takáto dohoda vyžaduje písomnú formu.
Citované ustanovenie §54 ods.1 OZ zakladá povinnosť zmluvným stranám upraviť svoje práva a povinnosti výlučne len v súlade s Občianskym zákonníkom a len v prípade, že by to bolo v neprospech spotrebiteľa, mohli by si zmluvné strany dohodnúť úpravu konkrétneho práva, či povinnosti zodpovedajúcu inému zákonu, nemôžu si však už platne dohodnúť voľbu Obchodného zákonníka ako celku v zmysle §262 ods.1 Obchodného zákonníka tak, ako to bolo v prejednávanom prípade.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 a) Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Na základe vyššie citovaných ustanovení zákona súd považuje žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Žalobca vo svojom návrhu nešpecifikoval, na základe akého porušenia povinnosti žalovaným si uplatňuje predmetnú zmluvnú pokutu. V návrhu uviedol len všeobecne, že žalovaný nedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o pripojení, resp. Dodatku k Zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky a keby žalovaný splnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, tak by prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón/koncové zariadenie, prípadne program služieb podľa vlastného výberu za zľavnenú cenu a po celú dohodnutú dobu.
Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. Zmluvná pokuta pritom bola dojednaná v sume 331,94 EUR, čo predstavuje viac ako je hodnota služieb zvoleného účastníckeho programu. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie.
Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu
uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.
Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo preto žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, z toho dôvodu súd žalobu zamietol.
Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa §151 ods.5, prvá veta O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa §142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže žalobca nebol vo veci úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd vyslovil že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania..
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.)