Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-612-2013.pdf
PDF · 83.6 KB
Case nature
Subarea
12Co/612/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, za ktorú koná advokát a konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, proti odporkyni C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom X.. R. XX/XX, XXX XX R. V., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom ul. R.. P. XXX/XX, XXX XX R., o zaplatenie 278,93 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/384/2012 - 99 zo dňa 05. 09. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 74,38 Eur, na účet právneho zástupcu vedený vo Y. J., č.ú. XXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u je .
Navrhovateľ j e p o v i n ný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho konania vo výške 23,32 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka, advokáta, vedený vo Y. J., č. ú. XXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 05. 09. 2013 zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu (prvý výrok), odporkyni náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok), navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 74,38 Eur (tretí výrok). Ohľadne trov konania prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odporkyňa bola v konaní úspešná, avšak náhradu trov konania si neuplatnila, preto jej ju potom nepriznal. O trovách vedľajšieho účastníka na strane odporkyne rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 74,38 Eur. Uvedené trovy právneho zastúpenia pozostávajú z náhrady za dva úkony právnej pomoci, a to príprava a prevzatie zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 12. 04. 2013, pričom hodnota za úkon je 23,27 Eur (§ 14 ods. 1 písm. a) a b) advokátskej tarify) a režijný paušál 7,63 Eur za prvý úkon a 7,81 Eur za úkon v roku 2013 v zmysle § 16 advokátskej tarify, všetko spolu s 20% DPH. Uvedené trovy konania považoval prvostupňový súd za účelne vynaložené.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka (tretí výrok). Poukázal na to, že v danom prípade bola na mieste aplikácia § 150 ods. 2 O. s. p., keďže ide o drobný spor. V zmysle uvedeného ustanovenia je potrebné vychádzať zo zásady primeranosti a úmernosti vo vzťahu k výške žalovanej istiny, ale aj vo vzťahu k povahe veci, posúdenia jej zložitosti a obsahu podaní. Vedľajší účastník v obdobných veciach vystupuje
opakovane s obsahovo rovnakými jednoduchými podaniami. Navyše vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Samotné združenie má členov, ktorí majú právnické vzdelanie a združenie má v zmysle § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. aj možnosť využívať určenú podporu ministerstva. Poukázal ďalej na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z., ktorou bol novelizovaný Občiansky súdny poriadok v súvislosti s účasťou právnických osôb zriadených za účelom ochrany práv spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní, na súvisiacu rozhodovaciu činnosť súdov v Slovenskej republike a na súvisiacu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky. Združenie podľa názoru navrhovateľa nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Len na základe skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ, bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania, je nemožné pripraviť sa na zastupovanie v tej ktorej veci a teda naplniť podstatu právneho úkonu - príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Trovy vedľajšieho účastníka nie sú účelne vynaloženými trovami, a preto žiadal v zmysle § 220 O. s. p. napadnutý výrok rozsudku zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia odvolací súd neprizná. Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník a uviedol, že právo na zástupcu má z rovnakých dôvodov, z akých ho má navrhovateľ. Aj podľa jeho názoru musí byť navrhovateľ ako nadnárodná inkasná spoločnosť sám z podstaty svojej existencie schopný zastupovať sa pri súdnych konaniach, avšak to nič nemení na tom, že aj keby boli všetci jeho zamestnanci právnici, môže tak urobiť prostredníctvom advokáta. Je preto absurdné, ak navrhovateľ ako účastník konania zastúpený advokátom, upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi. Účasť združenia v konaní je efektívna, v zmysle cieľa a účelu, na ktorý je združenie založené. Úloha združení je nezastupiteľná, lebo aj keď súd skúma neprijateľné podmienky ex offo, nemôže napríklad poučiť spotrebiteľa o premlčaní. Poukázal ďalej na to, že žaloby a odvolania navrhovateľa, ktoré sú v každom jednom prípade, bez ohľadu na skutkový stav veci totožné a sú automaticky generované softvérom, nebránia navrhovateľovi, aby boli trovy jeho právneho zastúpenia považované za účelné. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že združenie má k dispozícii určenú podporu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na podporou svojej činnosti, k tejto uviedol, že podpora je vo výške 4.000,-Eur a takýto finančný príspevok pri objeme činnosti vykonávanej združením nepokrýva ani len poštovné výdavky. Poukázal ďalej na súvisiacu rozhodovaciu činnosť súdov v Slovenskej republike, na súvisiacu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie a na normy spotrebiteľského práva. Na základe uvedeného potom žiadal rozsudok odvolaním napadnutej časti potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).
Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O. s .p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Ako už bolo uvedené, v tomto prípade okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ bol teda v konaní neúspešný a úspešná bola druhá procesná strana - odporkyňa a i vedľajší účastník vystupujúci na jej strane.
Z ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže odporkyňa a vedľajší účastník vystupujúci na jej strane mali plný úspech v konaní, prvostupňový súd rozhodol vecne správne, keď na rozhodovanie o trovách konania aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) vyplývajúcu z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., v dôsledku čoho správne uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy prvostupňového konania, ktoré de facto predstavujú účelne vynaložené trovy jeho právneho zastúpenia. Odvolací súd preto konštatuje, že okresným súdom uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie náhrady trov konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane odporkyne sú správne, a preto rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil. Výška priznaných trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia nebola v odvolaní namietaná, preto sa ňou odvolací súd postupujúc v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. nezaoberal.
Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu zostali nedotknuté (§ 206 ods. 2, 3 O. s. p.).
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Vedľajší účastník na strane odporkyne bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne konkrétne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania odporkyne nerozhodoval. Ako už bolo uvedené, vedľajší účastník na strane odporkyne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania (predstavujúcich trovy právneho zastúpenia) vo vyjadrení k odvolaniu. Za uvedený úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, ktoré sa netýkalo rozhodnutia vo veci samej, prináleží odmena vo výške 11,62 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1 s použitím § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov - ďalej len „vyhláška“), režijná paušálna náhrada výdavkov (§16 ods. 3 vyhlášky) v sume 7,81 Eur, DPH vo výške 20% zo sumy 19,43 Eur, t.j. 3,89 Eur (§18 ods. 3 vyhlášky), súhrnne vo výške 23,32 Eur.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.