Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-414-2013.pdf
PDF · 77.65 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/414/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. Z. C. nar. X.X.XXXX bývajúcu s matkou zastúpenú kolíznym opatrovníkom X. O., A. Z. Q. P. C., dieťaťa rodičov Q. C. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v C. na Z. ul. č. X zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a A. C. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v C. na M. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Timeou Schwarcovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Pražskej ul. č. 4 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 28.6.2013 č.k. 23P/69/2013- 31 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca na 250 Eur mesačne od 1.3.2013 a zaviaže ho zaplatiť dlžné výživné do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vyjadrila presvedčenie, že od poslednej úpravy výživného došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov maloletej, ktorá opodstatňuje zvýšenie výživného. V tejto súvislosti poukázala na to, že maloletej v roku 2013 diagnostikovali skoliotické zakrivenie chrbtice, ktoré jej výrazne zasahuje do života. Bez potrebnej liečby hrozí maloletej zhoršenie zdravotného stavu. Z uvedených dôvodov sa jej zvýšili náklady na oblečenie a obuv, zariadenie detskej izby a špeciálne cvičenie. Konštatovala, že maloletá chodí cvičiť 2 krát do týždňa po 8 Eur, čo predstavuje 64 Eur mesačne. Okrem toho maloletej uhradila poplatok za pobyt v kúpeľoch 46,48 Eur. K existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, opodstatňujúcim zvýšenie výživného pred podaním návrhu uviedla, že v čase diagnostikovania zdravotného problému maloletej bola veľmi zamestnaná jeho riešením a okrem toho sa podrobila operácii. Spochybnila záver súdu, že už v čase poslednej úpravy výživného mala na plávanie maloletej výdavky 100 Eur mesačne a v tejto súvislosti poznamenala, že išlo o pisársku chybu v rozsudku, kde malo byť správne uvedené, že na plávanie maloletej vynakladá 10 Eur mesačne. Navyše, od poslednej úpravy výživného došlo nielen k všeobecnému rastu cien, ale aj k zvýšeniu príjmu otca z 982,70 Eur na 1.067,98 Eur mesačne.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Konštatoval, že z lekárskych správ predložených matkou v odvolacom konaní vyplýva, že maloletá nemá bolesti chrbtice a lekárka odporúča len pravidelné skoliotické cvičenia, plávanie a režim, o ktorom bola matka poučená. Vyjadril názor, že žiadne zhoršenie zdravotného stavu maloletej nehrozí, ak nebude
cvičiť. Uviedol, že ide o civilizačné ochorenie spojené s nedostatkom pohybu a správneho držania tela, pričom zo správy M.. L. vyplýva, že matka má dokonca neliečenú skoliózu a napriek tomu nie je ani invalidná, ani trvalo obmedzovaná v kvalite života. Opätovne poukázal na svoje vyjadrenie z konania na súde prvého stupňa, že zdravotná starostlivosť je hradená z verejného zdravotného poistenia. Ochorenie maloletej si síce podľa jeho názoru vyžaduje cvičenie, ale pretože maloletá chodila cvičiť aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného a súd na túto okolnosť prihliadol, v tomto konaní k žiadnej kvalifikovanej zmene jej pomerov nedošlo. Výdavky, ktoré matka uvádza vo vyjadrení sú len účelové a jednorázové, ktoré vzhľadom na svoju výšku môžu byť uspokojované aj z doposiaľ určeného výživného. Dodal, že rehabilitačné cvičenia maloletej boli hradené zo zdravotného poistenia, a že maloletej neboli odporúčané pravidelné kontroly a sledovanie. Pokiaľ by boli špeciálne cvičenia skutočne pre maloletú nevyhnutné, poukázal na to, že matka môže požiadať poisťovňu o preplatenie zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O. s. p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo ku kvalifikovanej zmene pomerov maloletej opodstatňujúcej zvýšenie výživného, pretože matka ani v odvolacom konaní nepreukázala zvýšenie výdavkov maloletej súvisiacich so zistenou diagnózou a s cvičením okrem výdavkov na kúpeľný pobyt. Samotná skutočnosť, že maloletej diagnostikovali skoliózu, nie je dôvodom na zvýšenie výživného, pretože zdravotné pomôcky, aj rehabilitácie sú hradené zo zdravotného poistenia tak, ako na to správne poukazoval otec. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva nevyhnutnosť špeciálneho cvičenia maloletej pod dohľadom, ani to, že skutočne cvičí za 64 Eur mesačne tak, ako tvrdila matka. Zároveň však nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by vylučoval, že maloletá nemôže cvičiť naučené cviky pod dohľadom matky aj v domácom prostredí za vstupné náklady na pomôcky. Kúpa postele a matracu, oblečenia a obuvi a kúpeľného pobytu za 46,48 Eur tiež nie sú takými výdavkami, ktoré by matka nemohla zabezpečiť z výživného, ktoré jej otec pravidelne prispieva, pretože u každého dieťaťa v určitom veku vznikne potreba obmeny postele, matracu, šatníka a výletu, či menšej dovolenky, ktorá však nie je dôvodom na zvýšenie výživného, nakoľko pri každom určovaní výživného sa počíta aj s uspokojovaním týchto nepravidelných výdavkov. Ani zvýšenie príjmu otca o 80 Eur mesačne nie je takou podstatnou zmenou jeho pomerov, ktorá by opodstatňovala zvýšenie výživného, pretože aj u neho bolo potrebné zohľadniť vývoj životných nákladov podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine. Odvolací súd sa stotožnil aj s tou časťou rozhodnutia súdu prvého stupňa, v ktorej zamietol návrh matky na zvýšenie výživného od 1.3.2013 do 10.4.2013, pretože v konaní neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by opodstatňovali spätnú úpravu výživného pred dňom podania návrhu. Riešenie diagnózy maloletej, ani operácia matky nie sú výnimočnými dôvodmi, pre ktoré by bolo možné uplatniť výnimku a zvýšiť výživné spätne, pretože charakter ich ochorenia nebol tak vážny, aby objektívne zabraňoval matke nájsť si jeden deň dve hodiny a spísať návrh na zvýšenie výživného. Pretože zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov všetkých účastníkov konania a od poslednej úpravy výživného v roku 2012 neuplynuli 3 roky, ani maloletá neprešla na vyšší stupeň vzdelávania (čo sa súdnou praxou akceptuje ako výrazná zmena pomerov mal. dieťaťa), dospel aj odvolací súd k záveru, že ani v tomto štádiu konania pomery účastníkov konania neodôvodňujú zvýšenie výživného nad 153 Eur mesačne určených predchádzajúcim rozhodnutím o výživnom. Takto určené
výživné je podľa názoru odvolacieho súdu dostatočné na uspokojovanie všetkých potrieb maloletej zohľadňujúc, že vyživovaciu povinnosť nemá len ten z rodičov, ktorému mal. dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, ale aj ten, v koho starostlivosti sa nachádza. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny a podľa odseku dva tohto zákonného ustanovenia sa obmedzuje na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemení to, že súd prvého stupňa vychádzal pri formulácii svojich záverov aj z tej skutočnosti, že matka v čase predchádzajúcej úpravy výživného platila za plavecký krúžok maloletej 100 Eur mesačne, aj keď v skutočnosti za neho platila 10 Eur mesačne - tak ako v súčasnosti, pretože v skutočnosti k žiadnej zmene pomerov v tomto smere nedošlo. Pokiaľ ide o ostatné výdavky matky na cvičenia maloletej, s tými sa už odvolací súd vyššie vysporiadal a v tejto súvislosti už len poukazuje na to, akým spôsobom ich vyhodnotil.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.