Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-44-2021.pdf
PDF · 91.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-27C/44/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
T. súd N. II sudkyňou V.. X. X. v spore žalobcu : M., s.r.o., I. 9, N., R.: XX XXX XXX, práv. zast. MM law firm s.r.o., so sídlom V. 7, N., R.: XX XXX XXX, proti žalovanému: W. M., nar. XX.X.XXXX, bytom L. č. XX, práv. zast. zastúpený V.. V. Z., advokátom so sídlom L. 1, N., R.: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie náhrady mzdy s prísl. takto
rozhodol:
E. zamieta.
E. priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
X. Žalobca vzájomnou žalobou doručenou dňa XX.X.XXXX a doplnenou dňa XX.X.XXXX (v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX) žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť žalobcovi zaplatiť XXX,XX € z titulu bezdôvodného obohatenia, a to preplatku mzdy za obdobie mesiacov 8, X a XX/XXXX. E. odôvodnil tým, že žalovaný musel vedieť alebo z okolnosti predpokladať, že predmetné sumy sú mu vyplácané omylom, nakoľko jednoduchým prepočtom počtu odsúhlasených normohodín a sadzby normohodiny vychádzala suma nižšie ako bola v skutočnosti vyplácaná, pričom na predmetnú skutočnosť poukázal pri kontrole žalovaného aj pri kontrole žalobcu aj inšpektorát práce. E. počas rokov XXXX, XXXX vyplácal omylom žalobcovi normohodiny vo vyššej ako dohodnutej sadzbe. V zmysle mzdového dekrétu bola sadzba normohodiny vo výške X,XX € (XXX,- Sk). Za mesiac X/ XXXX mala byť vyplatená žalobcovi mzda vo výške XX.XXX,- Sk, v skutočnosti mu bola vyplatená mzda vo výške XX.XXX,- Sk, teda preplatok mzdy predstavoval XX,XX € (XXX,- Sk), pričom za X/XXXX odpracoval spolu XXX normohodín. Za mesiac X/XXXX mala byť vyplatená žalobcovi mzda vo výške XX.XXX,- Sk, v skutočnosti mu bola vyplatená mzda vo výške XX.XXX,- Sk, teda preplatok mzdy predstavoval XXX,XX € (X.XXX,- Sk), pričom za X/XXXX odpracoval spolu XXX normohodín. Za mesiac XX/XXXX mala byť vyplatená žalobcovi mzda vo výške XX.XXX,- SK, v skutočnosti mu bola vyplatená mzda vo výške XX.XXX,- Sk, teda preplatok mzdy predstavoval XXX,XX € (X.XXX,- Sk), pričom za XX/XXXX odpracoval spolu XXX normohodín.
X. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd uvedenú vzájomnú žalobu žalovaného zo spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX vylúčil na samostatné konanie.
X. Súd nariadil a vykonal dokazovanie listinami, ktoré tvoria obsah spisu, vyjadrením žalobcu a zistil tento skutkový stav:
X. Z pracovnej zmluvy (č.l. XX) zo X.X.XXXX vyplýva, že žalobca zamestnal žalovaného do funkcie autolakovača a pracovný pomer bol dohodnutý od X.X.XXXX. B. Čl. II. bod 1. pracovnej zmluvy, za
výkon dohodnutých prác prináleží zamestnancovi mzda po odsúhlasení nadriadeným majstrom, ktorá je určená v mzdovom dekréte, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, ako aj sankčný a prémiový poriadok. 2. E. nemá určený výplatný termín, mzda sa vypláca obvykle medzi pätnástym až dvadsiatym dňom kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac. 3. E. je zodpovedný za pravidelné mesačné zrážanie príslušných čiastok v prospech inštitúcií, tak ako to vyplýva z platných znení zákona (sociálne poistenie, daň z príjmu,...). 4. O. mzdy bola určená aj s prihliadnutím na prípadné nadčasy, ktoré sa zvlášť nepreplácajú.
X. V zmysle mzdového dekrétu zo dňa X.X.XXXX (č.l. XX) žalovanému bola priznaná mesačná mzda podľa pravidiel : ohodnotenie podľa výkonu t. j. za každú odsúhlasenú NH podľa cenníka XXX,- Sk resp. v zmysle platného prémiového poriadku + nefajčiarsky príplatok XXX,- Sk.
X. Zo mzdového listu žalovaného (č.l. XX) vyplýva za X/XXXX základný plat XXX, výkon (NH) XX, základný plat XX.XXX,- Sk, výkonnostná zložka NH X.XXX,- Sk, náhrada za sviatok X.XXX,- Sk, počet odpracovaných dní XX, počet dní sviatkov 1, počet odpracovaných hodín XXX, počet hodín sviatkov 8, základný plat XX.XXX výkonnostná zložka NH X.XXX náhrada za sviatok X.XXX Zo mzdového listu žalovaného za X/XXXX (č.l. XX) vyplýva základný plat XXX, výkon (NH) XXX, výkonnostná zložka NH XX.XXX,- Sk, náhrada za dovolenku X.XXX,- Sk, náhrada za sviatok X.XXX,- Sk, počet odpracovaných dní XX, počet dní sviatkov 2, dovolenka 2, počet hodín sviatkov XX. Zo mzdového listu žalovaného za XX/XXXX (č.l. XX) vyplýva základný plat XXX, výkon (NH) XXX, výkonnostná zložka NH XX.XXX,- Sk, náhrada za dovolenku X.XXX,- Sk, počet odpracovaných dní XX, dovolenka 1, dovolenka hod. 8.
X. Žalobca, štat.zást., W. O. na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedol, že žiadajú od žalovaného preplatok mzdy, ktorý zistili až pri kontrole keď ich žaloval žalovaný. R. im o ustálenie sumy za normohodiny, ktoré mal žalovaný odpracované sadzbou, ktorú mal v mzdovom dekréte v predmetnom čase. Je to zrejme z normohodín, ktoré sú uvedené na výplatnej páske, ktoré súhlasia s odpracovaným časom a s výkonom ktorý žalovaný previedol, avšak bola použitá mylná sadzba za normohodinu, nie taká aká bola v mzdovom dekréte. U. zistili až keď žalovaný voči nim začal súdny spor o náhradu mzdy. T. procesu vyplácania miezd u žalobcu v roku XXXX uviedol, že vždy na konci mesiaca sa spočítali jednotlivé výkony podľa jednotlivých zákaziek, teda koľko normohodín opracoval na ktorej zákazke konkrétny zamestnanec. G. normohodiny zapisoval p. Q. s p. X., to odsúhlasili a na konci mesiaca p. Q. normohodiny spočítal, ktoré štatutár korigoval podľa toho, či bola práca prevedená riadne. V zmysle prémiového a sankčného poriadku bol ten súčet normohodín zaslaný mzdovej účtovníčke p. X., ktorá vypracovala výplatné pásky a následne ako podklad k prevedeniu platby na účet boli peniaze zaslané jednotlivému zamestnancovi, ktorý mal možnosť reklamovať resp. sa so štatutárom dohodnúť, či všetky normohodiny mu boli preplatené tak ako mali byť. E. s tým nikdy nemal problém, nikdy nereklamoval ani mzdu, ani sadzbu. O. pásky boli odovzdávané zamestnancom deň až dva pred výplatným termínom. Na výplatnej páske bol uvedený počet normohodín a konkrétna sadzba v akom sa vynásobil počet normohodín.
X. Z písomného vyjadrenia žalobcu (č.l. XX) z XX.X.XXXX vyplýva skutočnosť, že žalovaný bol dobre oboznámený o výške sadzby, ktorou mu mala byť normohodina vyplácaná. B. jednak na výpoveď konateľa W. O., že výplatné pásky boli zamestnancom pravidelne odovzdávané, z výplatnej pásky bol vždy zrejmý počet normohodín, ako aj sadzba, ktorou boli normohodiny preplácané. A tiež
uviedol, že to vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa X.X.XXXX v konaní XXCpr/X/XXXX, kde pri svojom výsluchu uviedol, že presne vedel v akej sadzbe mu majú byť normohodiny preplácané, kde jasne poukazuje, že mu nebolo preplácané X,XX € za normohodinu, ale od marca XXXX mu bolo vyplácané len X,XX €. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný vedel alebo z okolnosti musel predpokladať, že sú mu vyplácané normohodiny vo vyššej sadzbe ako mali byť, nakoľko ak vedel, že sú mu vyplácané normohodiny v nižšej sadzbe, musel vedieť aj to, že mu v mesiacoch XX, XX, XX/XXXX boli preplácané normohodiny vo vyššej sadzbe ako mali byť.
X. Žalovaný v písomnom vyjadrení z XX.X.XXXX (č.l.XX) neuznal nárok žalobcu nakoľko o vzniku preplatku na vyplatených mzdách za mesiac X - XX/XXXX sa dozvedel až na základe výzvy žalobcu zo dňa X.X.XXXX, pričom doposiaľ bol presvedčený, že mzda za uvedené mesiace mu bola vyplatená oprávnene v súlade s pracovnou zmluvou a mzdovým dekrétom zo dňa X.X.XXXX. U. mzdovým dekrétom bol žalovaný za prácu ohodnotený podľa výkonu t. j. za každú odsúhlasenú normohodinu výkonu podľa cenníka v sume X,XX €. Z uvedeného dôvodu mesačná mzda žalovaného bola rozdielna v závislosti od jeho výkonu, pričom žalovaný nemal možnosť ani u žalobcu nebola zavedená taká prax, aby si vedel skontrolovať výpočet mzdy za príslušný mesiac. N. a akým spôsobom určoval u zamestnancov normohodiny a podklady pre výpočet mesačnej mzdy, o tom bolo vykonané dokazovanie v spore vedenom na T. súde N. II sp. zn. XXCpr/X/XXXX o náhradu mzdy v sume X.XXX,XX € na základe žaloby, ktorú podal W. M. proti M., s.r.o. V konaní boli vypočutí štatutárny zástupca žalovaného W. O., svedkovia N. Q. majster a inžinier N. X., majster dielne, svedkyňa S. X., ktorá externe spracovávala mzdy pre žalobcu, preto žalovaný pripojiť uvedený spis a oboznámiť výpovede uvedených svedkov. E. dodal, že nemal žiadnu vedomosť o tom, že mu žalobca nesprávne určil mzdu za sporné obdobie a bol dobromyseľný, keď vyplatené mzdy prijal, preto žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. V písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX už netrval na oboznámení výsluchu svedkov N. Q. a R.. N. X.. E. poukázal na rozhodnutie I. súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX ktorý uvádza, že nárok zamestnávateľa na vrátenie peňažného plnenia od zamestnanca závisí od dobromyseľnosti zamestnanca, t.j. od toho, či zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, ako aj od skutočnosti, či zamestnanec získal bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu alebo na základe neplatného právneho úkonu. Ak sa v konaní nepreukáže, že zamestnanec nebol dobromyseľný pri prijatí peňažného plnenia od zamestnávateľa, nemožno sa s úspechom domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. B. dobromyseľnosti zamestnanca závisí od posúdenia konkrétnych okolností daného prípadu. E., ktorý sa domáha vrátenia plnenia, musí preukázať, že zamestnanec vedel alebo z okolností musel predpokladať, že mu vyplatená suma nepatrí, t.j. že jeho konanie nebolo dobromyseľné. Či zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že jemu vyplatená suma bola nesprávne určená alebo omylom vyplatená, keďže ide o vnútorný psychický stav zamestnanca, nemožno priamo preukázať, preto možno tento stav vyvodzovať iba z okolností, za ktorých sa navonok objektívne prejavuje.
XX. Zo spisu T. súdu N. II sp. zn. XXCpr/X/XXXX zo str. X zápisnice v spise na č.l. XXX predposledný a posledný odsek vyplýva z výpovede svedkyne S. X. „ Na otázku práv. zást. žalobcu, aký bol systém práce u zamestnávateľa teda u žalovaného v roku XXXX a na základe akých podkladov vypracovala svedkyňa mzdy v tomto období, svedkyňa uvádza: Od začiatku, od založenia firmy doposiaľ to funguje tým istým spôsobom, to znamená mzdy vypočítavam na podklade dokladov, ktoré sú mi zasielané zo strany obchodnej spoločnosti žalovaného, t.j. počet odpracovaných dní, počet odpracovaných normohodín, takisto počet dovoleniek, práceneschopnosti a dochádzka, stravné lístky, komu je koľko podľa toho potrebné zraziť zo mzdy.“
XX. Podľa § 222 zák. č. XXX/XXXX Z.z. E. práce (1) Ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať. (2) Z. obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (3) B. bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. W. sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (4) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (5) G., kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. (6) O. neprávom vyplatených súm
môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.
XX. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že v spornom období 8, 9, XX/XXXX bol žalovaný zamestnaný u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX ako autolakovač s dohodnutou mzdou po odsúhlasení nadriadeným majstrom, ktorá mzda bola určená v mzdovom dekréte, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy vo výške X,XX € (XXX,Sk) ako aj sankčný a prémiový poriadok. G. žalovaný bol ohodnotený podľa výkonu t. j. za každú odsúhlasenú NH podľa cenníka vo výške X,XX € (XXX,- Sk) resp. v zmysle platného prémiového poriadku a k tomu nefajčiarsky príplatok XX,XX € (XXX,- Sk). I. prémiový ani sankčný poriadok žalobca nepredložil, ani netvrdil v ňom uvádzané pravidlá, nepreukázal nesprávnosť výšky mzdy žalovaného, a teda ani nedobromyseľnosť žalovaného. E. tvrdil, že žalovaný nikdy nereklamoval mzdu, ani sadzbu, aj z uvedeného má súd za to, že žalovaný nevedel o žalobcom tvrdenej ale nepreukázanej nesprávnosti vo výplate jeho mzdy. E. bol za prácu ohodnotený podľa výkonu t. j. za každú odsúhlasenú normohodinu, teda jeho mesačná mzda bola rozdielna v závislosti od jeho výkonu, pričom žalovaný tvrdil, že u žalobcu nebola zavedená taká prax, aby si vedel skontrolovať výpočet mzdy za príslušný mesiac. B. normohodín uvádzaných na výplatnej páske korigoval žalobca aj v zmysle prémiového a sankčného poriadku, ktorý však súdu nepredložil, preto nie sú zrejme bližšie okolnosti tvorby mzdy žalovaného.
XX. Žalobca mal za to, že ak žalovaný na pojednávaní dňa X.X.XXXX v konaní T. súdu N. II sp.zn. XXCpr/X/XXXX uviedol, že „presne vedel v akej sadzbe mu majú byť normohodiny preplácané, kde jasne poukazuje, že mu nebolo preplácané X,XX € za normohodinu, ale od marca XXXX mu bolo vyplácané len X,XX €“, tým je zrejmé, že žalovaný vedel alebo z okolnosti musel predpokladať, že sú mu vyplácané normohodiny vo vyššej sadzbe ako mali byť, nakoľko ak vedel, že sú mu vyplácané normohodiny v nižšej sadzbe, musel vedieť aj to, že mu v mesiacoch XX, XX, XX/XXXX boli preplácané normohodiny vo vyššej sadzbe ako mali byť. M. poukazuje na to, že z výplatnej pásky žalovaného za rozhodné obdobie vyplýva základný plat XXX,-Sk a aj zo mzdového dekrétu zo X.X.XXXX, teda žalobca nepreukázal tvrdené, že bola použitá mylná sadzba za normohodinu, a teda nie taká aká bola v mzdovom dekréte.
XX. Podľa § 222 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. E. práce, vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty. O. na vyššie uvedené, súd má za to, že žalobca nepreukázal žeby žalovaný ako zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O. zamestnanca o tom, že plnenie mu nepatrí alebo mu bolo poskytnuté omylom, sa neprezumuje; zamestnávateľ, ktorý sa domáha vrátenia plnenia, musí preukázať, že zamestnanec vedel alebo z okolností musel predpokladať, že mu vyplatená suma nepatrí ( Zo súdnej praxe č. XX/XXXX).
XX. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 H. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, preto žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.