Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6S-91-2013.pdf
PDF · 88.3 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/91/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Nábytok GALAN, s.r.o. „v reštrukturalizácii" so sídlom M.R.Štefánika 6, 902 01 Pezinok, IČO: 36 741 442, zastúpeného advokátom Mgr. Zuzana Srnáková so sídlom Podbrezovská č. 39, 831 06 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. Augusta č. 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 19484-2/2013 BA zo dňa 28.02.2013. jednomyseľne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 19484-2/2013 BA zo dňa 28.02.2013 ako aj prvostupňové rozhodnutie č. 704-0210184313-GC04/13 zo dňa 09.01.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec jej vracia na ďalšie konanie.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za právne zastúpenie v sume 563,99 € a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Č., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN:K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 19484-2/2013 BA zo dňa 28.02.2013, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 704-0210184313-GC04/13 zo dňa 09.01.2013, ktorým predpísala žalobcovi dlžnú sumu za poistné a príspevky v celkovej výške 25.775,66 €.
Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že žalovaná rozhodnutie opiera o tvrdenie, že pohľadávka na poistnom a príspevkoch môže vzniknúť iba vtedy ak poistné a príspevky neboli zaplatené do dňa ich splatnosti, t.j. do 01.01.2013. Podľa žalobcu by uvedené tvrdenie znamenalo, že hoci záväzok na plnenie vznikol žalobcovi až dňom 01.01.2013, žalobca ho bol povinný plniť ešte pred uvedeným dňom, t.j., ešte pred dňom jeho vzniku, a teda bol povinný plniť ešte neexistujúci záväzok. Má za to, že aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v účinnom znení (ďalej len ZSP) je vznik povinnosti plniť poistné viazaný na trvanie pracovného pomeru, pričom poistné je možné vyčísliť vždy po uplynutí rozhodujúceho obdobia, ktorým je príslušný kalendárny mesiac, za ktoré sa poistné uhrádza. Žalobca je toho názoru, že ide o pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania a táto mala byť v tomto konaní uplatnená prihláškou, pričom žalovaná mala v danom prípade postupovať v zmysle ustanovení § 120 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR) a svoju pohľadávku si prihlásiť do tohto konania. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca považuje napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie za vydané v rozpore s
citovanými zákonmi a podľa § 250j ods.2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) ich žiada zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a tiež priznať náhradu trov konania. Navrhol tiež odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí až do právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Podaním zo dňa 11.06.2013 a 30.07.2013 žalobca doručil doplnenie dôkazov k návrhu na odklad vykonateľnosti predmetných rozhodnutí.
Žalovaná vo svojom písomnom stanovisku k žalobe zotrvala na doterajších rozhodnutiach v plnom rozsahu. Podľa žalovanej pohľadávka na poistnom a príspevkoch vzniká, ak tieto neboli uhradené do dňa splatnosti v súlade s § 143 ods.2 ZSP. V posudzovanej veci ide o poistné a príspevky za mesiac 11/2012, ktoré boli splatné 31.12.2012, t.j. týmto dňom bol žalobca povinný ich uhradiť. Podľa názoru žalovanej nebola povinná svoju pohľadávku uplatniť v reštrukturalizačnom konaní prihláškou podľa § 120 ods.1 ZKR, pretože sa riadi výlučne iba ZSP. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR) č.k. 7 Sžso/70/2011 zo dňa 31.07.2012, podľa ktorého nemôže byť predmetom preskúmania podľa 5 časti 2 hlavy OSP posúdenie, či povinnosť zaplatiť poistné za obdobie reštrukturalizačného konania má za následok vznik pohľadávky podľa § 120 ods.1 ZKR.
Navrhla žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.
Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava svojim rozhodnutím č. 704-0210184313-GC04/13 zo dňa 09.01. 2013 predpísala žalobcovi (zamestnávateľovi) za obdobie 11/2012 poistné na nemocenské poistenie v sume 1997,38 €, poistné za starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 13 496,26 €, poistné na invalidné poistenie v sume 4 450,98 €, poistné na úrazové poistenie v sume 606,32 €, poistné na garančné poistenie v sume 180,13 €, poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume 1 483,28 € a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 3 561,31 €. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo preskúmané odvolacím orgánom. Odvolací orgán zistil, že rozhodnutie v 1. stupni bolo vydané v súlade so ZSP a odvolanie žalobcu rozhodnutím č. 19484-2/2013 BA zo dňa 28.02.2013 zamietol.
Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že Okresný súd Bratislava I. (OS BA I) vo veci žalobcu (navrhovateľa - dlžníka) uznesením zo dňa 05.12.2012 pod sp. zn. 6R/9/2012 rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 239/2012 zo dňa 11.12.2012 pod KO 16365. Dňa 12.12.2012 sa začalo voči žalobcovi reštrukturalizačné konanie. Podľa vyjadrenia žalobcu pohľadávka žalovanej nebola v rámci reštrukturalizačného konania prihlásená.
Podľa § 142 ods. 1 ZSP poistné sa platí za kalendárny mesiac pozadu.
Podľa § 120 ods.1 ZKR právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.
Podľa § 120 ods.2 ZKR pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky a odmena správcu, nepeňažné pohľadávky sa neuplatňujú prihláškou, považujú sa za tzv. prednostné pohľadávky. Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.
Správny poriadok nie je možné využívať bez toho, aby bolo jasné o čom, teda o akých konkrétnych skutočnostiach a v akej oblasti sa rozhoduje. Na to slúžia osobitné právne predpisy, kde je stanovené, čoho konkrétne sa správne konanie dotýka. Správny poriadok tak určuje formu, akou sa rozhoduje a osobitný predpis stanovuje presný obsah toho, o čom sa rozhoduje. Osobitný predpis zároveň môže obsahovať aj špecifiká správneho konania, ktoré sa uplatňujú len v správnych konaniach podľa tohto osobitného predpisu.
Krajský súd sa oboznámil s rozhodnutím NS SR zo dňa 31.07.2012 pod sp. zn. 7 Sžso 70/2011, z ktorého obsahu vyplýva, že v konaní podľa 5. Časti 2 hlavy OSP nemožno riešiť otázku, či povinnosť zaplatiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie za obdobie reštrukturalizačného konania má za následok vznik pohľadávky podľa § 120 ods.1 ZKR.
Krajský súd sa stotožňuje s právnou skutočnosťou a v tejto súvislosti aj s názorom žalovanej, že predpísanie poistného a príspevkov nie je prekážkou (§ 114 ods. 1 ZKR „Účinky začatia reštrukturalizačného konania“) v prebiehajúcom reštrukturalizačnom konaní žalobcu, avšak na rozdiel od žalovanej má za to, že pohľadávka musí byť vyrubená a uplatnená v konaní, tak, aby mohla byť účinne v súlade so zákonom uplatnená, a vymáhaná spôsobom, ktorý predpisuje zákon.
Vzhľadom na právnu skutočnosť, že žalobca vstúpil do reštrukturalizačného konania a to na základe uznesenia OS BA I. zo dňa 05.12.2012, ktorým rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania, je právne nepochybné, že sa aplikuje osobitný predpis a to ZKR v platnom znení. Vydanie rozhodnutia žalovanej je svojim spôsobom uplatnením nároku žalovanej, ktoré vyplýva z jej procesného postavenia, a na ktorý postup sa vzťahuje ZSP, ktorého uplatnenie je však limitované právnym statusom subjektu, ktorému žalovaná vyrubila dlžné poistné a príspevky za rozhodné obdobie. Túto skutočnosť nie je možné bez ďalšieho opomenúť, vychádzajúc aj z rozhodnutia sp. zn. 7 Sžso 70/2011 zo dňa 31.07.2012 s tým, že predmetné rozhodnutie nie je v rozpore s právnymi závermi, tak ako ich ustálil a zistil Krajský súd v tomto konaní. Súd s poukazom na právnu skutočnosť, že žalovaná je nositeľom práva na plnenie, opierajúc svoju rozhodovaciu činnosť o ustanovenia ZSP voči označenému žalobcovi, stáva sa žalovaná vzhľadom na procesné postavenie žalobcu (subjekt v režime reštrukturalizácie podľa ZKR ), subjektom, na ktorého sa aplikuje § 120 ods.1 až 4 ZKR a to, že predmetná pohľadávka žalovanej môže byť vyrubená, s poukazom na ZSP avšak nie je možné opomenúť § 120 ods.1, ods. 2 ZKR. Krajský súd preto s ohľadom na právnu skutočnosť procesného postavenia subjektu, ktorému vzniká povinnosť plniť, preto zastáva právny názor, že je potrebné v rozhodnutí, ktoré zrušuje týmto rozhodnutím uviesť a aplikovať aj príslušné ustanovenia ZKR, vo vzťahu k právnej skutočnosti, že označený žalovaný sa stáva veriteľom s pohľadávkou na plnenie, a tento nárok je potrebné zohľadniť s poukazom na § 120 a nasl. ZKR.
Krajský súd v zhode s publikovaným rozhodnutím NS SR č. 7 Sžso/70/2011 zo dňa 31.07.2012 uvádza, že začatie reštrukturalizačného konania nemá priamy následok prerušenia správneho konania, ani nebráni jeho začatiu, ak však výsledkom správneho konania je uplatnenie pohľadávky ako peňažného nároku voči označenému dlžníkovi, stáva sa oprávnený na plnenie, veriteľom dlžníka a z tohto procesného postavenia je nutné zaoberať sa aj otázkou rozsahu aplikácie ZKR, v kontexte § 120 a nasl. ZKR.
Podstatou reštrukturalizácie je riešenie úpadku dlžníka pri zachovaní dlžníka pomerným uspokojením veriteľov. Podanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie nemá účinky prihlásenia pohľadávky v reštrukturalizácii. Reštrukturalizačné konanie je kolektívnym konaním v rámci, ktorého sa rieši úpadok dlžníka (§ 1 ZKR). Nerozlučne spojená s procesom reštrukturalizácie je aj tzv. „ochrana pred veriteľmi“, ktorá chráni dlžníka, najmä pred tým, aby veritelia individuálne uplatňovali vymáhaním svoje pohľadávky a tým zmarili reštrukturalizáciu, preto táto ochrana pred veriteľmi nastupuje momentom začatia reštrukturalizačného konania, t.j. momentom zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku. Je treba mať na zreteli, že cieľom reštrukturalizácie je, aby nedochádzalo k individuálnemu uspokojeniu veriteľov a aby sa na účely reštrukturalizácie zachovali aktíva dlžníka. V zmysle právneho vymedzenia charakteru procesného inštitútu riešenia úpadku dlžníka, a to procesu reštrukturalizácie, preto súd pri svojej rozhodovacej činnosti prihliadol na právny význam a podstatu reštrukturalizácie dlžníka a v uvedenom zmysle preto vydal výrok, tak ako je uvedené v rozhodnutí.
Na takto zistenom skutkovom základe, preto súd vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP zrušil napadnuté rozhodnutia a vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho orgánu pri vyrubení dlžného poistného a príspevkov za rozhodné obdobie, bude vysporiadať sa s právnou otázkou vzniku nároku na plnenie vzniku omeškania povinného a tým vydať nové rozhodnutie, z ktorého obsahu bude jednoznačne zrejmé, a bez ďalšieho nepochybné, aká je výška dlžného poistného a príspevkov vyrubených v súlade so ZSP, vrátane aplikácie vybraných ustanovení ZKR vo vzťahu ku právnej skutočnosti vstupu dlžníka do reštrukturalizačného konania.
Súd priznal úspešnému žalobcovi trovy právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby: Súd priznal úspešnému žalobcovi uplatnenú náhradu za úkony právneho zástupcu: a to za 3 úkony v roku 2013 a 1 úkon za rok 2014 takto: po 1/ prevzatie a príprava právneho zastúpenia žalobcu, po 2/ podanie žaloby, po 3/ doplnenie návrhu na odklad vykonateľnosti zo dňa 11.06.2013, t.j. 3 x 130,16 € + 3 x 7,81 € a po 4/účasť na pojednávaní dňa 30.05.2014 t.j. 1 x 142,04 € + 8,04 € spolu 563,99 €, podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb. Súd nepriznal úkon za 1/vyjadrenie vo veci, keďže šlo len o zopakovanie žalobných dôvodov, za 2/doplnenie návrhu na odklad vykonateľnosti zo dňa 30.07.2013, keďže šlo o opakované podanie ako zo dňa 11.06.2013, za ktorý súd uznal náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom
Krajského súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.