Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-394-2013.pdf
PDF · 67.39 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/394/2013
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves vo veci exekúcie vedenej u súdneho Ing. JUDr. Radoslava Kešeľaka, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, pod č. k. EX 517/2013, na návrh oprávneného: K.. H. C., W.. XX.X.XXXX, M. F. Y.L. XXXX/XX, XXX XX L. W. U., proti povinnému: Y. C., W.. XX.X.XXXX, M. F. L. W. U., M. Č. F. R. Z. XXX/XX, XXX XX T., pre vymoženie dlžného a bežného výživného s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 1.2.2023 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Tunajší súd na žiadosť súdneho exekútora a na návrh oprávneného vydal dňa 21.5.2013 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora na vymoženie dlžného výživného za obdobie od 1.9.2012 do 30.4.2013 vo výške 535,00 eur, bežného výživného vo výške 100,00 eur mesačne od 1.5.2013, trov exekúcie, okrem preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov exekútora podľa § 197 ods. 3 Ex. poriadku, ktorého výška je 413,50 eur.
2. Súdny exekútor súdu dňa 10.2.2023 predložil podanie povinného zo dňa 1.2.2023 označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“, ktoré súd podľa jeho obsahu posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v ktorom povinný uviedol, že žiada o zastavenie exekúcie z dôvodu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, no je ochotný vyrovnať oprávnenému zameškané výživné vo výške 535 € a uhradiť trovy exekúcie vo výške 502,85 €.
3. Oprávnený sa k návrhu povinného vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 28.2.2023, kde uviedol, že dlžné výživné je ku dňu 24.2.2023 vo výške 3.545 € a poslednýkrát povinný prispel na výživné sumou 20 € dňa 24.10.2019. S návrhom povinného nesúhlasil, pretože nemal nemajetnosť povinného za preukázanú, povinný má možnosť sa zamestnať a vyplatiť celé dlžné výživné. Vyštudoval vysokú školu len vďaka svojej starej mame, ktorá ho finančne podporovala a považuje za morálne jej peniaze, ktoré mu povinný dlžní na výživnom vrátiť. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol návrh povinného zamietnuť a pokračovať vo vykonávaní exekúcie.
4. Súdny exekútor sa k návrhu povinného vyjadril iba v tom zmysle, že povinný uhradil naposledy dňa 6.2.2023 sumu 25 € a dlžné výživné je vo výške 7.947,85 € a dlžné trovy exekúcie sú vo výške 502,85 €.
5. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu súd zastaví, ak súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
8. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie má súd za to, že tento nie je dôvodný.
9. Nemajetnosť povinného, ktorú on sám v konaní a v predloženom návrhu na zastavenie exekúcie deklaroval, nebola potvrdená ani oprávneným, no predovšetkým ani súdnym exekútorom. Povinný je síce oprávnený svoju nemajetnosť tvrdiť, ale konečné stanovisko je na strane súdneho exekútora, pretože iba on nestranne skúma majetkové pomery povinného. Povinný svoju nemajetnosť posudzuje vždy subjektívne, avšak pre súd je smerodajné objektívne stanovisko súdneho exekútora, ktorý nemajetnosť povinného súdu nepotvrdil.
10. V neposlednom rade je v rozpore s dobrými mravmi, no aj vnútorne rozporné, na jednej strane o sebe tvrdiť, že je povinný nemajetný, no na druhej strane byť ochotný uhradiť trovy exekúcie a časť dlžného výživného. Výživné nie je pohľadávka, ktorá je „zjednávateľná“ ako napríklad cena tovaru či služby v obchodnom styku. Je to pevne zákonom daný a súdom určený peňažný nárok detí voči rodičom a nemôže byť predmetom akéhokoľvek zjednávania v exekučnom konaní.
11. Návrh povinného súd považuje za účelový smerujúci len k tomu, aby sa čím výhodnejšie „zbavil“ exekúcie, ktorá je na neho vedená a vyhol sa plneniu si svojich zákonných a súdom určených povinností. Takémuto obchádzaniu zákona súd nemôže a nesmie poskytnúť právnu ochranu.
12. Na základe vyššie uvedených úvah súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.