Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-105-2022.pdf
PDF · 78.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/105/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu M. V., N.. XX.X.XXXX, S. XXX, XXX XX Č., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bednářová Hodoňová Senková, Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, IČO: 42 224 501, proti žalovanej M. K. (W. P. Č., T.. Č.), na neznámom mieste, zo zákona zastúpenou Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam - parcelám registra „E“: KN č. XXXX
- orná pôda o výmere 397 m2 a KN č. XXXX - orná pôda o výmere 291 m2, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Č., odborom katastrálnym, pre okres Č., obec Č., katastrálne územie S. z r u š u j e a vyporiadanie v y k o n á v a tak, že uvedené nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý j e p o v i n n ý vyplatiť z titulu náhrady za spoluvlastnícke podiely v uvedených nehnuteľnostiach žalovanej sumu 872,29 €, na účet jej zákonného zástupcu Slovenského pozemkového fondu, Štátna pokladnica, Radlinského 32, 810 05 Bratislava, IČO: 17 335 345, č. ú. v tvare IBAN B., VS: XXXXXXXX, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.10.2022 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam - parcelám registra „E“: KN č. XXXX - orná pôda o výmere 397 m2 a KN č. XXXX - orná pôda o výmere 291 m2, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Č., odborom katastrálnym, pre okres Č., obec Č., katastrálne územie S., ktoré žiadal prikázať do svojho výlučného vlastníctva s tým, že bude povinným vyplatiť žalovanej za jej ustupujúce podiely primeranú náhradu vo výške 10,65 € za 1 m2, a to podľa kúpnej zmluvy zo dňa 9.8.2022, ktorou nadobudol podiel v sporných nehnuteľnostiach. Uviedol, že sporné nehnuteľnosti má záujem užívať a že je výlučným vlastníkom susediacich nehnuteľností, v dôsledku čoho má na sporné nehnuteľnosti prístup. Náhradu trov konania neuplatnil.
2. Slovenský pozemkový fond, zákonný zástupca žalovanej, evidovanej ako tzv. nezistenej vlastníčky, vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.2.2023 vyjadril súhlas so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k obom sporným nehnuteľnostiam. Taktiež vyjadril súhlas s cenou 10,65 € za 1 m2 za ustupujúci podiel žalovanej.
3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, ktoré vykonal v prítomnosti žalobcu, konajúceho prostredníctvom právneho zástupcu a v neprítomnosti zákonného zástupcu žalovanej, ktorý v písomnom vyjadrení k žalobe vyjadril súhlas, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Keďže nepodal návrh na odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, súd konštatoval splnenie podmienok
na prejednanie pojednávania v jeho neprítomnosti v súlade s § 180 CSP. Na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, z ktorých mal v spojení so skutkovými tvrdeniami strany žalobcu zistený nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné právne závery.
4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S., aktuálneho ku dňu rozhodovania súdu, ktorý súd obstaral v súlade s § 185 ods. 2 CSP, bolo zistené, že parcela registra E-KN č. XXXX - orná pôda o výmere 397 m2, ako i parcela registra E-KN č. XXXX - orná pôda o výmere 291 m2, sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce, teda v extraviláne a že sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu (v podieloch 8/21 a 1/2) a žalovanej (v podiele 5/42).
5. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
6. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že sporná nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva, patrí ku dňu rozhodovania súdu do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej. Procesnú podmienku nerozlučného spoločenstva tvoreného podielovými spoluvlastníkmi bolo teda možné považovať za splnenú. Súd pristúpil k preskúmaniu merita veci.
7. Občiansky zákonník v kogentnom ustanovení § 142 ods. 1 upravuje poradie a spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré sú pre súd záväzné. Súd preto skúmal jednotlivé spôsoby vyporiadania spornej nehnuteľnosti podľa zákonného poradia. Pri rozhodovaní bral do úvahy, že sporné nehnuteľnosti sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce, teda v extraviláne, prihliadol aj na druh nehnuteľností, účel ich využitia, na ich výmeru, tiež výšku podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Prihliadol i na skutkový stav tvrdený žalobcom, nesporovaný zákonným zástupcom žalovanej. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, predovšetkým k umiestneniu nehnuteľností i ich výmere, nebolo reálne rozdelenie zákonné, bolo by totiž v rozpore s opatreniami proti drobeniu pozemkov vymedzenými v zákone č. 180/1995 Z. z. Súd považoval žalobcom požadovaný druhý spôsob vyporiadania za zákonný a dôvodný zároveň. Ustálil, že je skutočne účelné, aby sa výlučným vlastníkom stal žalobca. Pri posudzovaní účelnosti prihliadal i na to, že u žalovanej vedenej ako tzv. nezistený vlastník (čo žalobca i listinnými dôkazmi na výzvu súdu v súlade s § 150 ods. 2 CSP preukazoval - že vykonal primerané šetrenie za účelom zistenia bližších identifikačných znakov žalovanej, ktoré je možné od neho spravodlivo požadovať) nie je predpoklad reálneho užívania nehnuteľností. Zákonný zástupca žalovanej súhlasil i s primeranou náhradou za ustupujúce podiely nezistenej vlastníčky, a to s cenou 10,65 € za 1 m2. Primeraná náhrada u žalovanej vzhľadom k jej podielu vo vzťahu k obom nehnuteľnostiam preto predstavovala 872,29 € (výmera oboch nehnuteľností spolu 688 m2, podiel žalovanej 5/42: 688 : 42 x 5 = 81,90 m2 x 10,65 € = 872,29 €).
8. O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Hoci je konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva konaním sporovým, je súčasne konaním, v ktorom súd v otázke vyporiadania nie je viazaný návrhmi strán sporu, teda podielových spoluvlastníkov, ale postupuje podľa právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami (§ 142 Občianskeho zákonníka), najmä pokiaľ ide o spôsob vyporiadania. Nie je rozhodujúce, ktorý z podielových spoluvlastníkov podal žalobu vo veci na súd a zaujal tak procesné postavenie žalobcu oproti žalovanému. Rozhodujúcou je skutočnosť, že sa ako spoluvlastníci na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedokázali, resp. nemohli dohodnúť a preto jeden z nich využil zákonné právo požiadať o rozhodnutie súd. Podľa názoru súdu preto nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou stranou. Nie sú preto splnené podmienky pre rozhodnutie o trovách v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k uvedenému rozhodol súd tak, že žiada zo strán
sporu nemá na náhradu trov konania právo. V krátkosti záverom poukazuje v tejto súvislosti aj na to, že žalobca nárok na náhradu trov konania ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.