Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/102/2013

Potvrdené rozhodnutím 43Cob/462/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, v konaní právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. K. H. XXX, XXX XX B. K. H., právne zast. Mgr. Jozef Mochnacký, advokát so sídlom T. G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec v konaní o návrhu odporcu na prerušenie odvolacieho konania a zaplatenie zmenkovej sumy 678,- Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č.k. 10C/102/2013-67 zo dňa 30. mája 2014 jednohlasne takto rozhodol: Návrh odporcu na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č.k. 10C/102/2013-67 zo dňa 30. mája 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., IČO : 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika , zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému Y. O., bytom B. K. H. XXX, XXX XX B. K. H., zast. Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom T. G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 678 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 678,- Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne: zo sumy 708,- Eur od 22.08.2009 do 11.07.2010 vo výške 573,48 Eur, zo sumy 678,- Eur od 12.07.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 708,- Eur od 28.12.2009 do 11.07.2010 vo výške 22,87 Eur, zo sumy 678,- Eur od 12.07.2010 do zaplatenia, v lehote 3 dní od doručenia rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť zmenkovú odmenu vo výške 2,36 Eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 115,94 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa číslo účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX vedeného vo B., U.. W.. a trovy konania vo výške 40,50 Eur na účet navrhovateľa číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v V. O., U.. W.., všetko v lehote 3 dní od doručenia rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.2013 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 678 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne: zo sumy 708,- Eur od 22.08.2009 do 11.07.2010 vo výške 573,48 Eur, zo sumy 678,- Eur od 12.07.2010 do zaplatenia a 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 708,- Eur od 28.12.2009 do 11.07.2010 vo výške 22,87 Eur, zo sumy 678,- Eur od 12.07.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 2,36 Eur. Žalobca si ďalej uplatnil náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 115,94 Eur a zaplateného súdneho poplatku vo výške 40,50 Eur.

Samotný návrh bol odôvodnený tým, že žalobca ako indosatár nadobúda práva zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 05.05.2009 na zmenkovú sumu 708 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 22.08.2009. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Zmenka bola vystavená dňa 05.05.2009 na sumu 708 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložený na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 22.08.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.

Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nič zaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa teda navrhovateľ domáha, aby súd v zmysle článku 7 nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len Nariadenie) zaviazal odporcu k tejto povinnosti rozsudkom.

Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive „A“ Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca uviedol a predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne žalobca uviedol, že nechce aby sa vo veci nariadilo pojednávanie.

Keďže účastníkom konania na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na čl. 2 bod 1 Nariadenia rady ( ES) č. 44/2001.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

V zmysle čl. 19 Nariadenia 861/2007/ES, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie. Nakoľko uvedené konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa t.j. v znení neskorších predpisov (ďalej len ).

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko žalobca uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému má súd za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia ako v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

V zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES súd doručil žalovanému kópiu návrhu na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom na odpoveď. Žalovaný si uvedenú zásielku prevzal dňa 03.01.2014. V ustanovenej 30-dňovej lehote doručil vyplnené tlačivo súdu, v ktorom uviedol, že akceptuje pohľadávku, nechce si uplatniť protipohľadávku, nežiada nariadiť ústne pojednávanie a nežiada o náhradu trov konania.

Následne doručil súdu dňa 19.05.2014 právny zástupca žalovaného vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že žalobca sa v konaní domáha zaplatenia sumy 678,- Eur s príslušenstvom ako nároku zo zmenky vystavenej žalovaným na tom skutkovom základe, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv z predmetnej zmenky. Uvedená zmenka slúžila na zabezpečenie vrátenia úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., na základe zmluvy o úvere zo dňa 05.05.2009 uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 350,- Eur. Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí v čas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo jej časť. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu poskytnutia úveru, veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ako ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenie je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V posudzovanom prípade bola výška istiny poskytnutého úveru 350,- Eur, pričom 30 % z tejto sumy je 105,- Eur, zmenečná suma však znie na sumu 708,- Eur, čo predstavuje 202,29 % istiny. Žalovaný zastáva názor, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Zmluvné dojednanie - dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa a preto súd mal návrh ako nedôvodný zamietnuť v plnom rozsahu. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca zmenku nadobudol indosamentom a aj keď zjavne k indosácii došlo až po splatnosti zmenky, stal sa riadnym majiteľom zmenky. Poukázali na to, že nároky zo zmenky si prvý majiteľ uplatnil proti žalovanému ešte pred jej indosovaním na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a. s.. Vo veci bol vydaný rozsudok č. k. zo dňa 11.01.2010, ktorý podľa názoru žalovaného zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci. Rovnako bol žalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č. k. zo dňa 03.05.2010 právoplatne uznaným vinným z prečinu podvodu podľa a bol zaviazaný nahradiť poškodenému - spoločnosti POHOTOVOSŤ, a. s. škodu vo výške 465,33 Eur. Žalovaný má za to, že nároky právneho predchodcu žalobcu voči nemu zo zmluvy o úvere č. XXXXXX boli už minimálne čo do sumy 465,33 Eur právoplatne priznané v súdnom trestnom konaní. Opätovné priznanie toho istého nároku by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.

Keďže žalobca v návrhu na uplatnenie pohľadávky zo dňa 18. 03. 2013 výslovne uviedol, že netrvá na tom, aby súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie, žalovaný tiež nežiadal, aby bolo nariadené pojednávanie, a súd to vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za potrebné, postupoval súd v

zmysle citovaného ustanovenia článku 5 ods. 1 Nariadenia, predmetné konanie ako európske konanie vo veci s nízkou hodnotou sporu viedol ako písomné, pojednávanie vo veci nenariadil a dňa 30.05.2014 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil nasledovný skutkový stav veci :

Súd z predloženej zmenky zistil, že táto zmenka bola vystavená dňa 05.05.2009 na sumu 708 Eur s tým, že sa v nej uvádza na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I , oddiel s.r.o., vložka č. 23636/B, zmenková suma a zmenkový úrok 0,25% denne, zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje zmenkovú sumu vo výške 708 Eur a dátum začiatku úročenia 22.08.2009. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy XXXXXXX a paličkovým písmom je vyplnené meno a priezvisko vystaviteľa Y. O., B. K. H. XXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX a podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I., Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I., § 5 ods. 2 citovaného zákona úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I., § 5 ods. 3 citovaného zákona úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I., § 10 citovaného zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I., § 11 ods. 1 citov. zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 citov. zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 33 ods. 1 citov. zákona, zmenka môže byť vystavená : na nahliadnutie; na určitý čas po nahliadnutí; na určitý čas po dátume vystavenia; na určitý čas.

Podľa čl.I, § 33 ods. 2 citov. zákona, zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 citov. zákona, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 citov. zákona, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 citov. zákona, vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa , platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.

Nakoľko žalobca jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive „A“ uplatnil práva zo zmenky v ktorom uviedol, že nie je pôvodným majiteľom, ale je indosatárom a ani žalovaný voči forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, súd ďalšie dokazovanie pre rozhodnutie vo veci nevykonával.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonnom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorý musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takéto námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil hrubou nedbanlivosťou.

Súd považuje zmenku predloženú žalobcom, z ktorej vyplýva jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení“ za zmenku platnú, splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Platnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Žalovaný ako dlžník nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a ani nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k žalobcovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu ku ktorému sa zmenka viazala.

Žalovaný vo svojom vyjadrení namieta tú okolnosť, že zmenka slúžila na zabezpečenie vrátenia úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. na základe zmluvy o úvere zo dňa 05.05.2009 uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, pričom predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a preto zmluvné dojednanie - dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa. Taktiež mal žalovaný za to, že nároky právneho predchodcu žalobcu voči nemu zo zmluvy o úvere č. XXXXXX boli už minimálne čo do sumy 465,33 Eur právoplatne priznané v súdnom trestnom konaní, a preto opätovné priznanie toho istého nároku by bolo v rozpore s dobrými mravmi

V prejednávanom prípade však došlo k zmene majiteľa zmenky s tým, že žalobca ako indosatár nenadobúda práva a povinnosti svojho predchodcu, ale právo zo zmenky.

Na základe vyššie uvedeného považoval súd návrh za dôvodný a žalobcovi uplatnenú zmenkovú sumu vo výške 678 Eur priznal spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne a 6 % ročný úrok spolu so zmenkovou odmenou vo výške 2,36 Eur.

Súd už ďalej neposudzoval základný vzťah medzi odporcom a spoločnou POHOTOVOSŤ s.r.o. aj vzhľadom na vyslovený právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici (), nakoľko posudzovanie tohto základného vzťahu by malo význam až vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu, alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať, a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v a a o spotrebiteľských úveroch obsahovala zákaz splniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú v z., v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky. Ustanovenie Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s POHOTOVOSŤOU s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Je to výlučne žalovaný, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia žalovaný, potom má podľa ustanovenia tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.

Z ustanovenia § 17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nie je preto možné posudzovať daný záväzok v súvislosti s úverovým vzťahom. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

Nakoľko je právna úprava zmenkového práva prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok žalovaným prelomiť zásadu uvedenú v § 17 Zákona zmenkového a šekového, nemohol sa súd ďalej zaoberať základným záväzkovým vzťahom, hoci má charakter spotrebiteľského vzťahu, a posudzovať ho v záujme ochrany spotrebiteľa.

O trovách konania rozhodol súd podľa (ďalej len ) tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatnenie práva a to za zaplatený súdny poplatok sumu 40,50 Eur a trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, a písomné podanie na súd - návrh) po 51,45 Eur, dvoch režijných paušálov po 7,81 Eur a DPH vo výške 20 %. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa boli vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len vyhláška), nakoľko však žalobcom boli uplatnené v nižšej výške, v sume 115,94 Eur, súd žalovaného zaviazal na ich úhradu v žalobcom uplatnenej výške.

Vzhľadom na uvedené súd v zmysle citovaného ustanovenia rozhodol tak, že žalobcovi priznal trovy konania v celkovej výške 156,44 Eur, ktoré spočívajú v náhrade zaplateného súdneho poplatku vo výške 40,50 Eur a v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 115,94 Eur.

Podľa článku 15 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 861/2007 bod 1, rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa .

Podľa ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.