Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-543-2013.pdf
PDF · 85.96 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/543/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. X. P. XXXX/XX, XXX XX W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO: 42 247 268, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Stará Baštová 2, 040 01 Košice, adresa na doručovanie písomností: W. X, XXX XX O., o zaplatenie 1 405,25 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 6C/380/2011 - 85 zo dňa 02. 09. 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Vedľajší účastník na strane odporcu j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, predstavujúce trovy jeho právneho zastúpenia vo výške 52,19 Eur, na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, vedený vo Q., a. s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením č. k. 6C/380/2011
- 85 zo dňa 02. 09. 2013 uložil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 84,-Eur na zaplatenom súdnom poplatku a vo výške 189,34 Eur na trovách právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, a to spoločne a nerozdielne s odporcom, ktorému bola táto povinnosť uložená rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 6C/380/2011-72 zo dňa 30. 10. 2012. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že v zmysle § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) majú účastník a aj vedľajší účastník, ktorý vystupuje na jeho strane, rovnaké práva a povinnosti, v tomto prípade rovnakú zodpovednosť za výsledok sporu vo všetkých procesných otázkach, vrátane náhrady trov konania. Odporca bol v konaní neúspešný a dôsledky jeho neúspechu je povinný znášať tak on, ako aj vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane, okrem povinností hmotnoprávnej povahy, ktoré vyplývajú z merita veci. Náhrada trov konania je svojou povahou zodpovednosťou procesnoprávneho charakteru, preto postihuje nie len účastníka ale aj vedľajšieho účastníka. Argumenty navrhovateľa z týchto dôvodov súd uznal ako dôvodné, a preto rozhodol o trovách, o ktorých nebolo rozhodnuté v meritórnom rozhodnutí v tejto veci. Prvostupňový súd však nevyhovel návrhu v tom zmysle, že by vydal dopĺňací rozsudok podľa § 166 ods. 2 O. s. p., ale rozhodol o týchto trovách uznesením v zmysle § 167 ods. 1 O. s. p. Keďže zodpovednosť za výsledok sporu je v tomto prípade solidárna, vedľajšiemu účastníkovi prvostupňový súd uložil povinnosť náhrady trov konania spoločne a nerozdielne s odporcom, o ktorého povinnosti bolo rozhodnuté už v uvedenom rozsudku.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne priznal navrhovateľovi náhradu trov konania aj za úkony právnej služby, ktoré uskutočnil do pristúpenia vedľajšieho účastníka do konania (ako je prevzatie veci a podanie žalobného návrhu). Tieto trovy konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi (keďže v tom čase ešte nebol účastníkom konania) navrhovateľ nevynaložil. Vedľajší účastník ďalej považuje úkon právnej služby - vyjadrenie navrhovateľa, ktorým poukázal na existenciu dohody o uznaní záväzku, za neúčelný z dôvodu, že touto dohodou navrhovateľ disponoval už pred začatím konania a mal povinnosť túto dohodu predložiť už pri podaní žaloby a pravdivo uviesť všetky skutkové okolnosti vzťahujúce sa na uplatnený nárok, teda aj na skutočnosť, že spotrebiteľ písomne uznal záväzok. Túto povinnosť si navrhovateľ nesplnil, aby čím viac navyšoval cez úkony právnej služby trovy konania. Preto tento úkon právnej služby nepovažoval vedľajší účastník na strane odporcu za účelne vynaložený. S ohľadom na uvedené preto potom navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok uznesenia prvostupňového súdu tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania prizná iba vo výške jednej polovice z úkonu za účasť na pojednávaní, t.j. vo výške 39,59 Eur + DPH.
K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril navrhovateľ a uviedol, že vedľajší účastník musí byť schopný sám z podstaty svojej existencie poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. V zmysle § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. má možnosť využívať určenú finančnú podporu ministerstva. Ak by bolo nutné, aby bol vedľajší účastník zastúpený advokátom, tak bez náhrady trov konania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 26 Cdo 1986/99, v ktorom bol vyslovený záver, že rovnakými právami a povinnosťami v konaní v zmysle § 93 ods. 3 vety prvej O.s.ř. je nutné rozumieť výlučne práva a povinnosti procesnej povahy. Vedľajší účastník tak síce môže byť rozhodnutím súdu zaviazaný na náhradu trov konania alebo naopak mu náhrada trov konania môže byť priznaná, je ale vylúčené, aby mu rozhodnutím súdu vo veci samej bolo priznané právo alebo bola uložená povinnosť, ktorá tvorí predmet sporu vo veci samej. Poukázal ešte na ďalšie súvisiace rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 1859/2004 a na súvisiace rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Banskej Bystrici. Rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým bol vedľajší účastník na strane odporcu zaviazaný nahradiť trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva navrhovateľovi považuje za správne vzhľadom na to, že navrhovateľ mal v konaní plný úspech. S ohľadom na uvedené potom navrhovateľ žiadal odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdiť a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania.
Odporca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Z obsahu predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa 03. 10. 2011 sa navrhovateľ ako právny nástupca Q.Q. W., a. s., W. domáhal voči odporcovi zaplatenia 1 405,25 Eur s príslušenstvom. Rozsudkom č. k. 6C/380/201 -72 zo dňa 30. 10. 2012 prvostupňový súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1 356,41 Eur spolu s 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 010,-- Eur od 09. 12. 2006 až do zaplatenia navrhovateľovi a zároveň mu uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi aj trovy konania vo výške 84,-Eur na zaplatenom súdnom poplatku a vo výške 189,34 Eur na trovách právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti okresný súd návrh uplatňovaný navrhovateľom zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia ohľadne trov konania uviedol, že postupoval podľa ustanovení § 142 ods. 1,3 O. s. p., v zmysle ktorých navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi (neúspech len v nepatrnej časti) patrí náhrada trov
konania vo výške 586,14 Eur, ktorá pozostáva z odmeny za 4 úkony právnej pomoci po 71,37 Eur + z režijného paušálu 2x po 7,41 Eur a 2x po 7,63 Eur + 20% DPH, ďalej z náhrady cestovných nákladov za cestu z O. do Brezna a späť na pojednávanie v sume 16,70 Eur (cena autobusového cestovného lístka) ako aj z náhrady za stratu času za uvedenú cestu v rozsahu 7 začatých polhodín po 12,71 Eur spolu teda 106,76 Eur, to všetko v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Prvostupňový súd však neuznal uplatnenú náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času, keďže náhrada týchto nákladov bola navrhovateľovi priznaná v rámci jeho právneho zastúpenia v skutkovo rovnakej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 6C/277/2011, v ktorej polo pojednávanie vytýčené na rovnaký deň, pričom je zrejmé, že na viaceré pojednávania v rovnaký deň nemusel právny zástupca navrhovateľa cestovať viackrát ale len raz. Ohľadne ostatných vyčíslených trov súd aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O. s. p. a vzhľadom na spotrebiteľský charakter veci znížil uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia v časti odmeny a režijného paušálu na polovicu, to je na sumu 189,34 Eur.
Po doručení uvedeného rozsudku bola prvostupňovému súdu dňa 10. 01. 2013 doručená žiadosť navrhovateľa, v ktorej žiadal vydať dopĺňací rozsudok v zmysle § 166 ods. 2 O. s. p., ktorým súd zaviaže vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane odporcu na náhradu trov konania a právneho zastúpenia spoločne a nerozdielne s odporcom.
Prvostupňový súd správne vyhodnotil, že nie sú splnené podmienky pre vydanie dopĺňacieho rozsudku a vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania navrhovateľa spoločne a nerozdielne s odporcom zaviazal odvolaním napadnutým uznesením.
Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením, ktoré vo svojich rozhodnutiach uviedol prvostupňový súd. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter prejednávanej veci OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach ako občianske združenie predmetom činnosti ktorého je ochrana práva spotrebiteľa malo v zmysle § 93 ods. 2 O. s. p. oprávnenie vstúpiť do tohto konania a zúčastniť sa ho vedľajší účastník na strane odporcu. Uvedené ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. V predmetnom prípade teda došlo v zmysle uvedenej právnej úpravy k účinnému vstupu OZ na ochranu spotrebiteľa so sídlom v Košiciach ako vedľajšieho účastníka do tohto konania.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne konštatoval, že vedľajší účastník má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého vystupuje, teda má aj rovnakú zodpovednosť za výsledok sporu vo všetkých procesných otázkach, vrátane náhrady trov konania (zásada úspechu uvedená v § 142 ods. 1 O. s. p. ). Navrhovateľ mal neúspech len v nepatrnej časti, preto okresný súd správne aplikujúc § 142 ods. 3 O. s. p. zviazal na náhradu trov konania navrhovateľovi odporcu a následne v zmysle uvedených záverov aj vedľajšieho účastníka. Správny je aj záver prvostupňového súdu o tom, že vedľajší účastník je povinný znášať neúspech a dôsledky neúspechu hlavného účastníka, na strane ktorého vystupuje, okrem povinností hmotnoprávnej povahy, vyplývajúce z merita veci.
Námietky vedľajšieho účastníka o výške náhrady trov konania nie sú dôvodné, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu tak ako vedľajší účastník nemôže vstúpiť len do časti konania, nemožno akceptovať ani názor, že by mal znášať len tie trovy konania, ktoré vznikli za jeho účasti v konaní a nie tie trovy konania, ktoré vznikli v čase, keď sa vedľajší účastník ešte konania nezúčastňoval. Ako už bolo uvedené, vedľajší účastník má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého vystupuje,
teda ktorého v konaní podporuje, s čím je spojená aj úplná zodpovednosť za výsledok konania v procesnej rovine, premietnutá aj do náhrady trov konania.
Ohľadne namietanej neúčelnosti trov konania, ktorých náhradu prvostupňový súd navrhovateľovi priznal, odvolací súd uvádza, že v predmetnom prípade sa prvostupňový súd náležite a podrobne vysporiadal s výškou priznanej náhrady trov konania, nakoľko prísne posudzoval účelnosť vynaložených trov konania (nepriznal náhradu cestovných nákladov a náhradu za stratu času, nakoľko právny zástupca navrhovateľa sa v rovnaký deň zúčastnil aj na pojednávaní v inej právnej veci s obdobnou právnou problematikou) a zohľadnil aj spotrebiteľský charakter sporu a možnosť aplikácie § 150 ods. 2 O. s. p., na základe ktorého uplatňovanú náhradu trov konania znížil.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu odvolací súd podľa uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 35,68 Eur podľa § 10 ods. 1 a 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), z paušálnej náhrady vo výške 7,81 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a z dane z priadnej hodnoty vo výške 8,70 Eur , spolu vo výške 52,19 Eur.
Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je vedľajší účastník na strane odporcu povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.