Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_14CoE-51-2014.pdf
PDF · 72.53 KB
Case nature
Subarea
14CoE/51/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: U. poisťovňa so sídlom v X., pobočka U. B. P., Q. XX, IČO: XX XXX XXX proti povinnému: G. U., spol. s r.o., K. XX, U. B. P., IČO: XX XXX XXX, o vymoženie 929,- eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, Spišská Nová Ves, pod č.k. Ex XX/XX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22.1.2014 č. k. 1Er/1978/2002-13 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi trovy exekúcie vo výške 57,25 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 27.11.2002 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 929 eur a trov exekúcie. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I. zistil, že povinný bol vymazaný ex offo z obchodného registra, a to na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. 26Cbr/28/2009-85 zo dňa 5.10.2009, pričom dňom výmazu povinného z obchodného registra bol deň 11.3.2010. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 103, § 104 ods. 1, § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), § 20a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a exekúciu zastavil. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľnou prekážkou konania. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na ich úhradu zaviazal oprávneného, pretože povinný bol počas konania vymazaný z obchodného registra teda neexistuje a súdny exekútor má stále právo na náhradu účelne vynaložených trov exekúcie. O výške trov exekúcie rozhodol podľa § 2, § 14, § 15 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, 2, , § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej do 30.4.2008 (ďalej len „vyhláška“) a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 57,25 eur.
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku o náhrade trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť tak, že odvolací súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná. V odvolaní uviedol, že súd neodôvodnil presvedčivo, v čom vidí zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Uviedol, že k zastaveniu exekúcie došlo výmazom povinného z obchodného registra a teda z procesného hľadiska oprávnený nezavinil
zastavenie konania. Bol toho názoru, že hoci exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. Poukázal na európsku judikatúru a nález Ústavného súdu SR II. ÚS XXX/XX z 22.10.2008. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť.
Súdny exekútor Mgr. Ing. Radoslav Kešeľak sa k odvolaniu oprávneného vyjadril a uviedol, že námietky považuje za neopodstatnené. Poukázal na aktuálnu judikatúru a to na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M S. XX/XXXX z 24.11.201, 1 na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/, § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku a na čl. 18 ods. 1, čl. 20, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V súvislosti s tým, že exekútor nie je podnikateľom poukázal na rozsiahlu judikatúru Slovenskej republiky.
Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania, zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa.
V nadväznosti na rozhodnutie exekučného súdu o trovách exekúcie odvolací súd úvodom konštatuje, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané sudcom súdu prvého stupňa dňa 22.1.2014 a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 19.3.2014. Oprávnený odoslal odvolanie zo dňa 6.2.2014 na poštovú prepravu dňa 11.2.2014.
Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom podľa citovaného zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.
Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, účinného do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, účinného odo dňa 1.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Od 1.11.2013 nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku, vydaná pod č. 299/2013 Z. z. (ďalej len „novela“), podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
Keďže novela zásadným spôsobom nemenila ustanovenia o trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypustil sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.
Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený v odvolaní napadol uznesenie vo výroku o náhrade trov konania a Exekučný poriadok nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti takémuto rozhodnutiu odo dňa
1.11.2013, Krajský súd v Košiciach odvolanie oprávneného odmietol v tejto napadnutej časti podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p., pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
Záverom odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť nesprávneho poučenia účastníkov konania o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu zo strany súdu prvého stupňa (v nadväznosti na neprípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku v prípade odvolaní podaných po 1.11.2013 vrátane- poznámka odvolacieho súdu) nezakladá ich procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 204 ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu iba v prípade nesprávneho poučenia súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 7.12.2010 sp. zn. XSžf/XX/XXXX).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.