Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-244-2022.pdf
PDF · 103.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-10P/244/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, Škultétyho 1577/8, Topoľčany, dieťa rodičov - matky: V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, M., a otca: T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/61/2017-37 zo dňa 28.03.2017, právoplatný dňa 18.04.2017 tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť matky na mal. H. zo sumy 50 eur na sumu 120 eur mesačne, s účinnosťou od 01.12.2022.
II. Zročné výživné za čas od 01.12.2022 do 28.02.2023 v sume 210 eur súd p o v o ľ u j e matke zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk otca, pod následkom straty výhody splátok.
III. V ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok n e z m e n e n ý .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ - otec podal na tunajší súd dňa 07.12.2022 návrh na zvýšenie výživného na maloletého H.. Otec v návrhu na zvýšenie výživného uviedol, že mal. dieťa pochádza z jeho mimomanželského vzťahu s vyššie uvedenou matkou, pričom z dôvodu vzájomných konfliktov sa rozišli. On sa však naďalej staral o ich spoločného syna, preto mu bol maloletý rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. 9P/61/2017 zo dňa 28.03.2017 zverený do jeho osobnej starostlivosti a matka mal. dieťaťa bola zaviazaná platením výživného v sume 50 eur mesačne. Už v danom období to bola nízka suma na syna, ale chcel sa dohodnúť, preto súhlasil. Od uvedenej doby však náklady na syna niekoľkonásobne vzrástli. Syn navštevuje ZŠ V., 9. ročník, teda končí základnú školu a chce ísť na strednú školu do M., čím sa mu náklady ešte zvýšia. Otec je už starobný dôchodca a okrem dôchodku nemá žiadny iný príjem a fyzicky by si ani zo zdravotných dôvodom nevládal privyrobiť, preto je odkázaný na jeden príjem, ktorý je tiež nízky. Už teraz má problém synovi zabezpečiť aj riadnu pestrú stravu, nehovoriac o ošatení a nákladoch na záujmovú činnosť, preto sa rozhodol podať tento návrh. Matka výživné hradí, ale naviac synovi neprispieva nijakou sumou ani vreckové, pričom matka je riadne zamestnaná v A.. 2. Otec na pojednávaní zotrval na svojom návrhu. Uviedol, že je slobodný, nikdy nebol ženatý a je starobný dôchodca. Naposledy pracoval ako kotolník v M. v nemocnici. Na dôchodku je cca od roku 2018, pred tým bol na invalidnom dôchodku. Momentálne má dôchodok vo výške 562,10 eur. Je vlastníkom rodinného domu v I., kde má náklady na bývanie ako uviedol kolíznemu opatrovníkovi. Bral si spotrebný úver na plynové gamatky, ktorý bude splácať do roku 2027. Maloletý H. je zdravý, obedy
mu platí matka, otec mu kupoval kopačky. Otec si obedy objednáva v cene cca 5 eur jeden obed. Za lieky dopláca cca 25 eur mesačne. Cez víkend je H. väčšinou u matky a sem tam u matkinej sestry.
3. Matka na pojednávaní uviedla, že platí H. obedy v škole v sume 60 eur mesačne a mobil 13 eur mesačne. Spolu s dcérou L. býva v prenajatej garsónke v M., za ktorú platí 230 eur mesačne. Na dcéru posiela výživné v sume 35 eur mesačne, lebo nie je nonstop u nej. H. je u nej keď má prázdniny, cez víkendy alebo keď m dovolenku. Uviedla, že maloletý je často u jej sestry v I., ktorá mu aj navarí a dá jesť. Súhlasila by so zvýšením výživného na sumu 100 eur.
4. Maloletý H. na pojednávaní uviedol, že cez týždeň je u otca a cez víkend u matky v M. alebo keď je matka v práci, tak u krstnej v I.. S otcom sa mu žije dobre. S rodičmi vychádza dobre aj so L.. Matka mu skoro každý týždeň dáva vreckové 5 eur, otec mu dáva peniaze na desiatu. Matka mu platí obedy a mobil. Uviedol, že hráva futbal. Keď bude chodiť na strednú školu do M., možno by radšej býval u maminy a za otcom by chodieval.
5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na to, že zvýšenie výživného je na prospech mal. dieťaťa, odporúča návrhu otca vyhovieť a matku maloletého dieťaťa zaviazať platením výživného primerane možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom obidvoch rodičov, veku a odôvodneným potrebám dieťaťa.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a maloletého dieťaťa, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov: lustrácia v SP č. l. 3-4, správa SP č. l. 16, správa A. č. l. 18-19, správa obec I. č. l. 17, správa obce W. L. č. l. 20, doklady otca č. l. 22-25, správa KO k pojednávaniu č. l. 27, správa A. L. s. r. o. č. l. 34-36 a obsahu pripojených spisov 9P/61/2017 a 1P/32/2011 a zistil tento skutkový stav:
7. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/61/2017-37 zo dňa 28.03.2017 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou zmenil rozsudok okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/278/2015 zo dňa 16.02.2016 tak, že zveril maloletého H. do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na výživu maloletého H. mesačne sumou 50 eur.
8. Z lustrácie sociálnej poisťovne na č. l. 3 vyplýva, že otcovi bol roku 2022 vyplácaný starobný dôchodok vo výške 502,70 eur mesačne.
9. Z lustrácie sociálnej poisťovne na č. l. 4 vyplýva, že matka je od 01.04.2015 zamestnaná v A. L. s. r. o. s priemerným vymeriavacím základom za obdobie od 12/2021 do 11/2022 vo výške 1593,47 eur mesačne.
10. Zo správy Sociálnej poisťovni na č. l. 16 vyplýva, že otec je poberateľom starobného dôchodku v sume 502,70 eur mesačne k 1. januáru 2022 a v sume 562,10 eur mesačne k 1. januáru 2023.
11. Zo správy A. na č. l. 18-19 vyplýva, že priemerný čistý príjem matky za rok 2022 bol 1193,59 eur mesačne.
12. Zo správy správa obce I. na č. l. 17 vyplýva, že otec žije so svojím synom v rodinnom dome, ktorý zdedil spolu so sestrou po rodičoch. Nepracuje, je invalidný dôchodca. Zodpovedne sa stará o svojho syna. Má priateľskú povahu, na verejnosti vystupuje slušne. Nikto sa na jeho osobu nesťažoval a nebol teda ani prejednávaný komisiou ochrany verejného poriadku.
13. Zo správy obce W. L. na č. l. 20 vyplýva, že matka je v obci W. L. prihlásená na trvalý pobyt v súkromných nájomných bytoch súp. č. 120, no podľa vyjadrenia majiteľa nájomných bytov bol s matkou ukončený nájomný vzťah cca pred 2 rokmi. Od uvedenej doby sa matka v obci nezdržia a nie je nám ani známe, kde sa zdržiava.
14. Z dokladov otca č. l. 22-25 vyplýva, že otec platí zálohu za plyn v sume 65 eur, za elektrinu 55 eur a za TV Magio sumu 20,34 eur.
15. Zo správy kolízneho opatrovníka k pojednávaniu na č. l. 27 vyplýva, že otec mal. H. v rámci šetrenia pomerov uviedol, že na podanom návrhu trvá, podľa jeho vyjadrenia nemá iný príjem okrem starobného
dôchodku vo výške 562 eur mesačne, matka hradí výživné vo výške 50 eur mesačne riadne, zároveň hradí náklady na obedy pre maloletého, taktiež matka maloletého obdarúva na sviatky, narodeniny, meniny. Otec uviedol nasledovné náklady - plyn 65 eur, elektrika 55 eur, voda cca 15 eur, daň 26 eur ročne, TV Magio 20 eur mesačne, mobilný telefón cca 10 eur mesačne. Mobilný telefón pre mal. H. hradí matka maloletého. Otec mal. H. spláca spotrebný úver v Poštovej banke vo výške 50 eur mesačne. Otec sa vyjadril, že maloletý chodí na víkendy k matke, nie však pravidelne. Matka uviedla mesačné náklady: prenájom 230 eur (vrátane energií), TV, mobilné paušály pre ňu a deti a internet cca 100 eur, výživné na dcéru 35 eur, spotrebný úver Home Credit 30 eur. Matka je zamestnaná v spol. A. ako jumper, pracuje na tri zmeny, pracovnú zmluvu má uzavretú na dobu neurčitú, s príjmom cca 850 eur netto (bez nadčasov). Matka ďalej uviedla, že so sumou 200 eur na mal. H. nebude súhlasiť, navrhuje sumu 100 eur mesačne s tým, že by v tejto sume boli zahrnuté aj platby za školské obedy pre mal. H.. V súčasnosti matka podľa jej slov hradí pravidelne mal. H. náklady na školské obedy v sume cca 36 - 40 eur mesačne, paušál na mobilný telefón 13 eur, maloletého obdarúva na sviatky, Vianoce, taktiež mu zakupuje oblečenie, pomôcky a školské potreby vždy na začiatku školského roku. Aktuálne ide maloletý na lyžiarsky výcvik, hradia s otcom na polovicu poplatok 100 eur, matka maloletému zakúpila dve súpravy lyžiarskych nohavíc, lyžiarsku bundu, rukavice, za požičanie lyžiarskej výstroje matka uhradí 40 eur.
16. Zo správy A. L. s. r. o. na č. l. 34-36 vyplýva, že hrubá mzda matky je 1000 eur. V závislosti od dochádzky, maximálne jeden deň neprítomnosti v rámci mesiaca, môže mať vyplatený mesačný variabilný bonus vo výške 12% z hrubej mzdy. Matka pracuje v trojzmennej prevádzke, príležitostne vykonáva prácu nadčas počas víkendov na základe dohody o práci nadčas. Zo mzdového listu vyplýva, že matke bolo za rok 2022 vyplatené na účet priemerne 1174 eur mesačne.
17. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1P/32/2011-42 zo dňa 27.05.2011 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou maloletú L. G. nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca a matku dieťaťa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 28 eur mesačne.
18. V čase posledného súdom určeného výživného mal maloletý 8 rokov a bol na prvom stupni základnej školy. Býval u otca, ktorý mu hradil všetky výdavky, matka sa podieľala na úhrade stravného v škole každý druhý týždeň striedavo s otcom dieťaťa.
19. V čase posledného súdom určeného výživného bola matka zamestnaná v A. M. ako robotníčka na trojzmennej prevádzke. Maloletému nakupovala oblečenie a školské potreby.
20. V čase posledného súdom určeného výživného bol otec poberateľom invalidného dôchodku vo výške 371 eur mesačne. Býval v spoločnej domácnosti so starým otcom maloletého a svojou sestrou. Na domácnosť prispieval sumou 100 eur mesačne. Jeho výdavky boli lieky v sume 20 eur mesačne, poistka na auto v sume 82 eur ročne, ZRPŠ 20 eur ročne, školské potreby, pomôcky a výlety.
21. Aktuálne maloletý H. stále býva u otca a navštevuje 9. ročník základnej školy V.. Po skončení základnej školy chce ísť na SOŠ techniky a služieb do M. na odbor kuchár čašník.
22. Aktuálne je matka stále zamestnaná v A. M. s hrubou mesačnou mzdou 1000 eur + v závislosti o dochádzky môže mať vyplatený mesačný variabilný bonus vo výške 12% z hrubej mzdy. Matka žije spolu so svojou dospelou dcérou v prenajatej garsónke v M., kde platí nájom 230 eur mesačne. Jej ďalšie výdavky sú TV, mobilné paušály pre ňu a deti a internet cca 100 eur, výživné na dcéru 35 eur, spotrebný úver Home Credit 30 eur. Matka maloletému hradí obedy v škole a mobilný telefón.
23. Aktuálne je otec starobný dôchodca a poberá dôchodok v sume 562,10 eur mesačne. Jeho výdavky sú plyn 65 eur, elektrika 55 eur, voda cca 15 eur, daň 26 eur ročne, TV Magio 20 eur mesačne, mobilný telefón cca 10 eur mesačne. Otec mal. H. spláca spotrebný úver v Poštovej banke vo výške 50 eur mesačne (úver do roku 2027).
24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
27. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
32. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
33. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
34. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže by odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne, a to vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, pričom súd je povinný skúmať príčiny takejto straty. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov preukázali, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
35. Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných plnení. Jeho možnosti, teda potencionálne príjmy, nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu a pod. Ďalej súd skúma majetkové pomery, ktoré sa posudzujú komplexne, zahŕňajú jednak majetok povinného ako
objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.), jednak jeho životný štandard, s ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady).
36. Podľa § 232 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
37. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
38. Podľa § 44 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
39. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
40. Súd po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky voči maloletému dieťaťu je dôvodný. Bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia o výžinom prešla doba šiestich rokov, čo možno v súdnej praxi považovať za dobu kedy pokiaľ sa nezmenia pomery na strane účastníkov, možno rozhodovať o zvýšení vyživovacej povinnosti z dôvodu, že sa zmenil fyzický stav dieťaťa v tom, že toto vyrástlo a zvýšili sa jeho celkové náklady na zaopatrenie z titulu zakupovania väčších konfekčných veľkostí, ako aj zadovažovaním väčšieho množstva stravy. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého. Od poslednej úpravy výživného došlo jednoznačne k zvýšeniu životných nákladov, na čo súd podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine prihliadol. Zvýšené náklady na maloletého odzrkadľuje zvyšujúca sa inflácia, rast maloobchodných cien všetkých tovarov a energií, pričom je vysoko pravdepodobné, že tieto náklady budú časom ešte vyššie. K zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného na strane maloletého H. došlo v tom, že v čase poslednej úpravy výživného mal 8 rokov a v súčasnosti má XX rokov, je žiakom 9. ročníka na základnej škole a potrebuje viac finančných prostriedkov na úhradu jeho odôvodnených potrieb. Otec požadoval zvýšiť výživné na sumu 200 eur mesačne, čomu súd nevyhovel, pretože mal vykonaným dokazovaním a to výsluchom maloletého aj oboch rodičov za preukázané, že matka maloletému dobrovoľne nad rámec výživného platí obedy v škole, mobilný telefón a keď je u nej mu dáva aj vreckové. Súd preto rozhodol tak, že zvýšil matke výživné na mal. H. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2022. Súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach matky platiť výživné v sume 120 eur mesačne, ktorú súd považuje za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletého, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam matky, jej celkovým pomerom. Otec sa na výžive svojho dieťaťa podieľa nielen finančne, ale aj osobnou každodennou starostlivosťou oň, čím si tiež čiastočne plní svoju vyživovaciu povinnosť, na čo je súd povinný pri rozhodovaní o výživnom prihliadať. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletého H. je dôvodný.
41. Na záver súd považuje a potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávneného dieťaťa v súvislosti s jeho vekom, rastom a štúdiom. Nezvyšovanie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné sa živiť a ktorému sa preukázateľne zvýšili výdavky by malo byť len výnimočne a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by nezvyšovanie preukázateľne potrebného výživného u zmeny pomerov u dieťaťa, ktoré nie je schopné sa živiť znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. V tomto
prípade mal súd za to, že matka v konaní nepreukázala také okolnosti, ktoré by zvýšenie výživného neodôvodňovali.
42. Keďže matka platila riadne určené výživné v sume 50 eur mesačne, vznikol jej dlh na výživnom za každý mesiac od 01.12.2022 vo výške 70 € mesačne, teda celkovo dlh na výživnom za obdobie od 01.12.2022 do 28.02.2023 vo výške 210 eur (3 mesiace x 70 eur) súd umožnil matke zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur pod hrozbou straty výhody splátok pre nezaplatenie čo i len jednej splátky.
43. S poukazom na hore uvedené skutočnosti potom súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
44. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.