Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/214/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci navrhovateľky: G. zastúpená Mgr. Luciou Bušfy, Považská Bystrica, advokát, Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 proti odporcovi KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, 81623, IČO 00585441 o zaplatenie 246,46 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 246,46 eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 246,46 eur od 1.2.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania - súdny poplatok 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 317,54 eur v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku na účet splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Lucia Bušfy, Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica.

odôvodnenie:

Navrhovateľka dňa 27.5.2013 podala návrh, v ktorom žiadala aby odporca bol povinný zaplatiť sumu 246,46 eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 1.2.2012 do zaplatenia a trovy konania. V písomnom návrhu uviedla, že navrhovateľka bola účastníčkou dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 11.1.2012 o 10.30 hodine na D. ulici v meste Q.. Škodovú udalosť spôsobilo vozidlo, ktorého je vlastníkom a držiteľom C. T. a tento má poistenie zodpovednosti za škodu z prevádzky motorového vozidla - povinné zmluvné poistenie uzavreté s odporcom. Ku škodovej udalosti došlo tak, že vozidlo, ktorého vodičom bol C. T., išlo pred vozidlom navrhovateľky a zadnými kolesami prešlo cez kameň, ktorý následkom odrazu a vplyvom rýchlosti vozidla sa odrazil od vozovky a rozbil čelné sklo vozidla navrhovateľky. Navrhovateľke bola v súvislosti s touto nehodou spôsobená škoda vo výške 246,46 eur. Ide o rozbité čelné sklo na vozidle H. Keďže ide o škodovú udalosť, ktorá je krytá povinným zmluvným poistením podľa § 15 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z., navrhovateľka svoj nárok na náhradu škody si uplatnila priamo voči odporcovi ako poistiteľovi . V ďalšej časti návrhu navrhovateľka špecifikuje právo poisteného na plnenie poisťovateľa a poukazuje na komentár k Občianskemu zákonníku a na rozhodnutie R 20/ 1975. V prípade škody spôsobenej kameňom vymršteným spod kolesa idúceho motorového vozidla , niet sporu že ide o škodu spôsobenú okolnosťou , ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. Ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, tak prevádzateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti ani poukázaním na neodvrátiteľný úkon inej osoby ( R 16/1969 ). Medzi okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, patria nedostatky alebo vady materiálov aj keď sú skryté a uvádza sa konkrétne prasknutie čelného skla ( R 9/1972/). V ďalšej časti poukazuje na všeobecné poistné podmienky. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti žiadala navrhovateľka , aby bol odporca povinný zaplatiť sumu 246,46 eur spolu aj s úrokom z omeškania 9 % od 1.2.2012 do zaplatenia a trovy konania.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu -25 neuznal nárok uplatnený navrhovateľkou. Podľa právneho názoru odporcu bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla Y. V súlade s ustanovením § 15 zák.č. 381/2001 Z.z. je povinnosťou poškodeného uplatnený nárok preukázať. Poškodený je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka je zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla objektívna, teda na vznik jeho zodpovednosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie a postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla , vznik škody a existenciu kauzálneho nexu medzi nimi. Kauzálny nexus sa chápe ako priama nadväznosť objektívnych ( v reálnom čase a priestore existujúcich ) javov, v rámci ktorej jeden jav označovaný ako príčina bezprostredne a priamo predchádzajúci následku vyvoláva neodvratne druhý jav, to znamená následok . Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná. Dôkazné bremeno zaťažuje tohto účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a následkom musí byť preukázaný a bezprostredný ( ÚS 177/08). V prípade objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka musí byť príčinou osobitná povaha prevádzky motorového vozidla a následkom vznik škody. Príčinnú súvislosť ako vecnú súvislosť medzi príčinou a následkom nie je možné objektívne vyvodiť výlučne z tvrdení svedkov o jej existencie. Pre jednoznačné preukázanie zodpovednosti poisteného nestačí vyhlásenie poisteného a poškodeného o vzniku škodovej udalosti. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zák.č. 8/2009 Z.z. vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Vodič, ktorý sa plne venuje vedeniu vozidla, nie je spôsobilý byť si vedomý tej skutočnosti, že spod jeho motorového vozidla odskočil kamienok a súčasne tento kamienok poškodil čelné sklo za ním idúceho vozidla. Poškodený mohol zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo, avšak nemohol vidieť, že kameň bol vymrštený práve od motorového vozidla poisteného. Vzhľadom na uvedené nie je preukázané a objektívne preukázateľné , že príčinou škody ako následku je prevádzka poisteného motorového vozidla a preto nemôže byť dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus. Vzhľadom na uvedené odporca navrhuje, aby súd zamietol návrh ako nedôvodný. V ďalšej časti odporca sa zaoberá výkladom ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka a uvádza, že ak by aj súd došiel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, tak návrh je potrebné zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane odporcu. Prevádzateľ sa podľa druhej vety § 428 môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Kameň, ktorý leží na vozovke , je jednoznačne okolnosťou vonkajšou a nemá pôvod v prevádzke , a teda je možné prevádzateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu , nakoľko škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Možnosť zabránenia vzniku škody je potrebné posudzovať objektívne, to znamená nie na základe subjektívnych možností konkrétneho vodiča. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať prekážku na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd odporca uvádza, že od prevádzateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad by robil vodiča zodpovedným za náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné. Na základe všetkých týchto skutočností žiadal odporca návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom navrhovateľky , svedkov C. a oboznámením listinných dokladov, a to najmä faktúry, uplatnenia nároku, oznámenia škodovej udalosti, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Podľa faktúry č. 201200018 dodávateľ Autosklo Žilina s.r.o. a odberateľ navrhovateľka bolo zistené, že dodávateľ fakturoval spolu sumu 246,46 eur za čelné sklo H. D. R montážnu lepiacu sadu a montáž čelného skla. Doba splatnosti 28.1.2012 a dátum vyhotovenia a dátum dodania 18.1.2012.

Podľa uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 18.1.2012 bolo zistené, že poškodená navrhovateľka si podľa § 15 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. uplatnila nárok na poistné plnenie. Podľa vzniku škody sa uvádza, že škoda vznikla 11.1.2012 na ulici D. v Žiline , a tak , že počas jazdy idúceho vozidla pred navrhovateľkou odskočili spod kolies kamene, ktoré rozbili navrhovateľke čelné sklo. K. vinník dopravnej nehody sa uvádza C. T. motorové vozidlo H. XXX EČ XXXEN a poškodené vozidlo je H. D. EČ ZA XXX EM.

D. oznámenia škodovej udalosti poisteným bolo zistené, že dňa XX.X.XXXX poistený C. T. - držiteľ vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená H. XXX EČ ZA XXX EN oznámil škodovú udalosť, ku ktorej došlo dňa 11.1.2012 tak, že počas jazdy spod zadných kolies odskočil kameň do čelného skla vozidla, ktoré išlo za ním. Príčinou bolo, že bola znečistená vozovka a kamene na ceste. Poisťovňa prevzala oznámenie škodovej udalosti 23.1.2012.

Podľa stanoviska Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo dňa 16.7.2013 sa uvádza, mimo iné, že v prípade škody na čelnom skle zaujíma NBS stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke . Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.

Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že v januári 2012 spolu so synom JK.la v meste na motorovom vozidle, ktorého je vlastníčkou, H. D. EČ ZA XXX EM. H. navrhovateľka a v aute boli len oni dvaja

- navrhovateľka a jej syn. Pred nimi išla škodovka a naraz len syn povedal , že niečo cinklo na sklo. Zistila, že predné sklo je rozbité. Auto si nechala opraviť, keďže nebolo na ňom možné jazdiť, a cena opravy bola 246,46 eur. Žiadala aby túto sumu zaplatila poisťovňa, ale doposiaľ ani sčasti táto cena poisťovňou zaplatená nebola. K vzniku škody došlo na Predmestskej ulici v Žiline a navrhovateľka uviedla, že si všimla, že po okrajoch cesty sa nachádzali kamene. V meste je povolená 50 km rýchlosť a túto navrhovateľka dodržiavala, išla asi 40 km rýchlosťou za hodinu a išla za vozidlom C. T.. Medzi obidvoma vozidlami bola vzdialenosť asi na jedno ďalšie vozidlo. Navrhovateľka uviedla, že nevidela konkrétny kameň, lebo šoférovala a venovala sa riadeniu vozidla, ale syn ktorý sedel vedľa nej počul cinknutie a povedal, že majú rozbité predné sklo. Po tomto navrhovateľka a vodič pred ňou ,na ktorého trúbila, zastavili a vodič sľúbil že pôjde do poisťovne. Napokon boli obaja v poisťovni a spísali žiadosť. Navrhovateľka uviedla, že nevidela odkiaľ kameň letel, ale len počula cinknutie.

Svedok C. G. - syn navrhovateľky uviedol, že spoločne s navrhovateľkou išiel v aute a navrhovateľka šoférovala a on sedel na prednom sedadle. Naraz počul cinknutie a videl ako v rýchlosti kameň odfrnkol na predné sklo a vznikla preliačina. Kameň sa odrazil od skla a odletel naspäť na cestu. Navrhovateľka začala blikať na vodiča pred nimi, ktorý zastavil. Navrhovateľka nešla väčšou rýchlosťou ako 50 km/ hodinu a taktiež aj vodič pred nimi a medzi obidvoma autami bola vzdialenosť možno 2 - 2,5 metra. K tejto nehode došlo na D. ulici a nespomína si, či išli autá aj v ďalších pruhoch. Na vozovke po zime boli kamienky. E. ďalej uviedol, že pozeral na predné sklo , a tak videl predmet ktorý narazil do predného skla auta v okamihu keď dopadol a ďalej sa odrazil a bol to veľmi krátky okamih. Tento predmet letel od cesty zospodu. Nebol prítomný keď sa rozprávala navrhovateľka s vodičom pred ňou idúceho vozidla.

Svedok C. T. uviedol, že išiel po D. ulici v Q., asi pred dvoma rokmi, a šoféroval motorové vozidlo H. XXX EČ ZA XXX EN ktorého je vlastníkom. V aute išiel sám. B. trochu po krajnici a bol tam štrk a kamienky. Auto, ktoré bolo za ním, začalo naňho blikať , trúbiť, a tak zastavil. Z auta vyšla navrhovateľka a uvádzala, že spod kolies jeho auta odskočil kameň a spôsobil škodu na prednom skle auta navrhovateľky. Samotný svedok videl, že na prednom skle sú znaky nárazu. Toto sklo bolo poškodené. Nevie ďalšie podrobnosti či sám nahlásil škodu alebo ju nahlásila navrhovateľka, alebo tam boli obidvaja. Ďalej svedok uviedol, že žiadne iné vozidlá na ceste neboli len vozidlo jeho a navrhovateľky. Svedok s vozidlom zašiel na krajnicu, kde bolo dosť posypového materiálu a tento začal narážať na blatník vozidla. Išiel rýchlosťou asi 50 km za hodinu. Kameň, ktorý narazil do skla navrhovateľky, ani nemohol vidieť, len počul ako kamienky narážajú na karosériu jeho auta. Nespomína si aká bola vzdialenosť medzi obidvoma vozidlami.

Podľa § 427 ods. 1,2, Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie

d) ušlého zisku.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade

s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a mal nesporne preukázané, že sú splnené podmienky aby bolo návrhu v celom rozsahu vyhovené a odporca bol povinný zaplatiť sumu 246,46 eur spolu aj s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 1.2.2012 do zaplatenia a trovy konania. V konaní bolo nesporne preukázané, že pri prevádzke motorového vozidla H. došlo k spôsobeniu škody na motorovom vozidle navrhovateľky Volkswagen D. EČ ZA XXX EM, a to konkrétne k spôsobeniu škody došlo tak, že spod kolies motorového vozidla C. T. odskočil kameň, ktorý poškodil čelné sklo na motorovom vozidle navrhovateľky. G. vozidlo C. T. H. XXX EČ XXX EN bolo zmluvne poistené u odporcu, ktorý v zmysle § X5 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 4 ods. 2 zákona zodpovedá za škodu spôsobenú uvedeným motorovým vozidlom.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je objektívnou zodpovednosťou, že škodca zodpovedá za škodu bez ohľadu za zavinenie. Občiansky zákonník pripúšťa jediný liberačný dôvod kedy sa škodca môže zbaviť zodpovednosti, a to v prípade, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ak by škodca preukázal , že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je možné od neho požadovať. V tomto prípade odskočenie kameňa spod kolies motorového vozidla je spôsobené rotáciou kolies a táto je sprievodným javom pohybu motorového vozidla, nakoľko bez rotácie kolies by nedošlo k pohybu motorového vozidla . Pokiaľ odporca v rámci obrany uvádzal, že ide o vonkajšiu okolnosť, ktorá nemá pôvod v prevádzke, tak tu je potrebné poukázať na to, že takáto vonkajšia okolnosť, ktorá by mala za následok vznik škody , ktorá by nemala pôvod v prevádzke motorového vozidla by nastala bez ohľadu na to, či by sa motorové vozidlo nachádzalo v rozhodnom čase na uvedenom mieste alebo či by sa nenachádzalo. V tomto prípade to tak nebolo, pretože pokiaľ by motorové vozidlo nebolo v pohybe, to znamená nedošlo by k rotácii kolies, tak by ani neodskočil kameň, a teda ide jednoznačne o okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla.

Predpokladmi zodpovednosti za škodu pri objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka sú jednak škodná udalosť, ktorá vyplýva z osobitnej povahy prevádzky dopravného prostriedku, potom škoda a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Pri tomto druhu osobitnej zodpovednosti nemusí dôjsť k porušeniu povinnosti zo strany škodcu, ale základom je existencia okolnosti, ktorá spočíva v osobitnej povahe prevádzky vozidla, v dôsledku ktorej došlo ku škode. V tomto prípade škoda, ktorá vznikla na čelnom skle motorového vozidla navrhovateľky odskočením kameňa spod kolies iného dopravného prostriedku je takýmto druhom škody, ktorá vyplýva práve z osobitnej povahy prevádzky dopravného prostriedku. Pokiaľ ide o existenciu príčinnej súvislosti, tak táto bola preukázaná na základe výsledkov dokazovania, a to nielen z výsluchu samotnej navrhovateľky, ale aj výsluchu svedkov C.motný svedok C. uvádzal, že aj keď nevidel priamo ako odskočil kameň spod kolies jeho vozidla, tak išiel po krajnici , na ktorej bol štrk, boli tam kamienky a tieto mu udierali o karosériu auta. E. C. G. , ktorý sedel ako spolujazdec v motorovom vozidle svojej matky navrhovateľky potvrdil, že videl ako odskočil kameň a spôsobil preliačinu na prednom skle, od ktorého sa odrazil. Obaja svedkovia potvrdili, že v uvedenom čase na vozovke sa nenachádzali iné motorové vozidlá a nebola tu ani iná zjavná príčina, ktorá by mala za následok vznik škody na motorovom vozidle navrhovateľky. Na základe všetkých týchto skutočností mal súd preukázané, že existuje príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou, a to odskočením kameňa spod kolies motorového vozidla C. T. H. XXX ZA XXX EN a škodou, ktorá vznikla na čelnom skle motorového vozidla navrhovateľky H. D. EČ ZA XXX EM. H. na to, že škodca sa objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemôže zbaviť, keďže táto bola spôsobená okolnosťami ktoré majú pôvod v prevádzke , súd sa ďalšími námietkami odporcu, pokiaľ išlo o ustanovenie § 428 druhá veta nezaoberal.

Na základe všetkých týchto skutočností súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu XXX,XX eur, pričom pokiaľ ide o výšku škody, tak túto odporca nenamietal a navrhovateľka preukázala na základe predloženej faktúry výšku škody. Zároveň je odporca povinný zaplatiť podľa citovaného §

517 ods. 1,2, Občianskeho zákonníka aj úroky z omeškania odo dňa 1.2.2012 do zaplatenia s tým, že navrhovateľka si uplatnila nárok na náhradu škody dňa 18.1.2012. Výška úrokov z omeškania bola určená podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. , čo je 9 % ročne z dlžnej sumy 246,46 eur.

Podľa § 142 ods.1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľka mala vo veci plný úspech, a tak jej súd priznal plnú náhradu trov konania voči odporcovi.

Trovy konania sú zaplatený súdny poplatok z návrhu 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 317,54 eur. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s vyhl.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.

Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky v znení do 30.6.2013 boli dva úkony právnej služby - príprava a prevzatie a podanie návrhu 27.5.2012, podľa § 13 a) ods. 4 cit. vyhlášky v znení od 1.7.2013 pojednávanie 5.3.2014, ktoré bolo len odročené, a tak patrí odmena vo výške 1, podľa § 13 a) ods. 1 cit. vyhlášky v znení od 1.7.2013 pojednávania 14.5.2014 a 30.5.2014 . Podľa § 10 ods. 1 je sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 21.58 eur a 1 je 5,39 eur. Spolu za štyri úkony po 21,58 eur je tarifná odmena 86,32 eur a za jeden úkon 5,39 eur je spolu tarifná odmena za 5 úkonov 91,71 eur.

Podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky sú trovy konania aj réžijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby. V roku 2012 bol réžijný paušál 7,63 eur, čo je za dva úkony 15,26 eur a v roku 2014 bol réžijný paušál 8,04 eur , čo je za tri úkony 24,12 eur, spolu réžijný paušál za 5 úkonov je suma 24,12 + 15,26, spolu 39,38 eur. Navrhovateľka žiadala réžijný paušál za všetkých 5 úkonov po 7,81 eur za každý úkon, čo je spolu suma 39,05 eur. Pretože žiadala menšiu sumu za réžijný paušál, než na akú jej vzniklo právo, tak súd priznal navrhovateľke réžijný paušál tak ako žiadala vo výške 39,05 eur.

Podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky trovy konania sú aj náhrada za stratu času vo výške 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Za účasť na pojednávaniach, právna zástupkyňa cestovala z Považskej Bystrice do Žiliny a naspäť, čo je spolu 67 km , a tak jej vzniklo právo na náhradu za stratu času, a to za každé pojednávanie za dve polhodiny, čo je spolu za tri pojednávania 5.3., 14.5. a 30.5.2014 6 polhodín a 1/60 výpočtového základu v roku 2014 je 13,40 eur, čo je spolu za 6 polhodín náhrada za stratu času 80,40 eur.

Podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách navrhovateľke bola priznaná aj náhrada cestovného právnej zástupkyne na každé pojednávanie, a to na pojednávanie 5.3.2014, 14.5.2014 a 30.5.2014 , kde na všetky je cesta Považská Bystrica - Žilina - Považská Bystrica , čo je spolu 67 km, základná náhrada za 1 km je 0,183, spotreba na 100 km je 6,1 litra a cena v eurách za jeden liter je na pojednávanie 5.3.2014 1,357 eur a na pojednávania 14.5. a 30.5.2014 suma 1,362 eur. Na základe tohto je náhrada cestovného na pojednávanie 5.3.2014 suma 17,807 eur, na pojednávanie 14.5.2014 suma 17,827 eur a na pojednávanie 30.5.2014 suma 17,827 eur, čo je spolu náhrada cestovného 53,46 eur.

Spolu tarifná odmena 91,71 eur, réžijný paušál 39,05 eur, náhrada za stratu času 80,40 eur a náhrada cestovného 53,46 eur, sú spolu trovy 264,62 eur a 20 %-né DPH je 52,92 eur a to sú spolu trovy právneho zastúpenia 317,54 eur. Navrhovateľka žiadala spolu za 5 úkonov trovy právneho zastúpenia 336,98 eur, a to plnú tarifnú odmenu za pojednávanie 5.3.2014, ale súd dospel k takému záveru, že na toto jej právo nevzniklo, nakoľko pojednávanie bolo len odročené , a to aj z dôvodu neúčasti navrhovateľky na pojednávaní, ktorej výsluch navrhla samotná právna zástupkyňa navrhovateľky.

Podľa § 149 ods. 1 OSP je povinný odporca zaplatiť navrhovateľke trovy konania - súdny poplatok 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 317,54 eur v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku na účet splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Lucie Bušfy, vedený v TK.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Okresný súd Žilina

dňa 30.5.2014

JUDr. Jana Scholtzová

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Surovková Slávka