Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_15P-138-2012.pdf
PDF · 113.72 KB
Case nature
Subarea
15P/138/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. H.Ť., nar. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov S. H., nar. X. XX. XXXX, bytom A., E.Á. XXX M. F.. Z. H., nar. X. X. XXXX, bytom K., K.J. XXX/XX, v konaní začatom na návrh otca o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Návrh otca na o zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bol doručený návrh otca na zverenie mal. H. do striedavej osobnej starostlivosti. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že maloletá Kamila je zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu vo výške 70,- eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu v Poprade, č. k.: 15P/274/2006 zo dňa 30. 4. 2007 bol upravený styk otca s maloletou tak, že tento bol oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny víkend v mesiaci od piatku od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod., a zároveň počas sviatkov a prázdnin. V súčasnosti má záujem podieľať sa vo väčšej miere na jej výchove, keďže má s dieťaťom vybudovaný dobrý rodičovský vzťah a táto ho plne akceptuje. S matkou dieťaťa tento návrh neprekonzultoval, z jej strany je opakovane a dlhodobo znemožňované stretávanie sa dieťaťa s otcom a takéto bránenie styku zo strany matky trvá od Veľkej noci roku 2011 a aj z týchto dôvodov prebieha na súde konanie o výkon rozhodnutia rozsudku Okresného súdu v Poprade, pod sp. zn.: 15Em/3/2007. Otec ďalej poukázal, že dieťa má stále trvalé bydlisko v K., na ul. K. XX, ktorý byt doposiaľ obýva otec, a teda zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nedôjde ani k zmene bydliska dieťaťa, ani k zmene školskej dochádzky, keďže táto navštevuje priamo školu v K.. Dieťa má u neho vytvorené riadne podmienky pre starostlivosť, má svoju samostatnú izbu so všetkými potrebnými vecami vrátane ošatenia. Zároveň otec poukázal na ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine v súvislosti so striedavou starostlivosťou, ako aj na znalecké posudky vypracované v konaní 14P/70/2007, kde bolo preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí na výchovu maloletého dieťaťa. Otec má záujem o výchovu a osobnú starostlivosť o dieťa. Takýto postup bude aj v súlade so záujmami maloletej a budú lepšie zaistené potreby maloletého dieťaťa. Striedavú starostlivosť zo svojej strany otec žiadal zabezpečovať od 1. do 15. dňa v mesiaci a matka by zabezpečovala osobnú starostlivosť o dieťa od 16. dňa v mesiaci do posledného dňa v mesiaci. Výživné určiť nežiadal, trvalý pobyt žiadal ponechať na adrese terajšieho trvalého bydliska, t. j. K., K. XXX/XX.
Na pojednávaní otec trval na podanom návrhu a poukázal, že zo strany matky dochádza k sústavnému porušovaniu právoplatných predchádzajúcich rozsudkov v súvislosti so stykom maloletého dieťaťa. Od Veľkej noci v r. 2011 všetky styky s maloletou boli úmyselne zmarené, a teda nemá inú možnosť dostať sa k maloletému dieťaťu. Súdu, aj polícii opakovane dával na vedomie, že dochádza k mareniu styku,
a preto u neho dochádza k sústavnému porušovaniu jeho práv ako otca maloletého dieťaťa, dochádza k diskriminácii jeho rodičovských práv, k šikanovaniu, pretože on ako otec musí rozsudok dodržiavať, výživné musí platiť, ale s dieťaťom sa stretnúť nemôže. Poukázal na nevhodnosť výchovného prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, keďže už v minulosti bolo na neho zo strany matky a maloletej, za účasti starých rodičov, podané trestné oznámenie za údajné sexuálne zneužívanie maloletej, ktoré trvalo 3 roky. Toto trestné stíhanie skončilo oslobodením s tým, že vôbec sa takýto skutok nestal. Zároveň otec poukázal aj na ďalšie predchádzajúce konania v predmetnej veci s tým, že už v minulosti bol podaný zo strany matky dieťaťa návrh na ochranu osobnosti voči jeho osobe, tento však následne zobrala matka späť. Otec zároveň uviedol, že maloletá navštevuje X-V. A. J. W.. H. I. K.. Už v minulosti mali deti zakázané rozprávať pred ním nielen o svojich výsledkoch v škole, ale aj o tom, akým spôsobom trávia voľný čas. Podľa jeho názoru tento voľný čas maloletá trávi s náboženskými extrémistami v letných táboroch. Deti pred ním nikdy nesmeli povedať, kde boli, ako dlho boli a s kým boli. Na túto skutočnosť už otec upozorňoval v rámci predchádzajúcich konaní a žiadal, aby znalec v r. 2008 nevypracovával len znalecké posudky na v tom čase maloletú H. a H. a na rodičov, ale aj na osoby, s ktorými deti žili v spoločnej domácnosti, t. j. starú matku, starého otca, sestru a brata matky maloletých detí. Podľa jeho názoru celú výchovu riadi stará matka, ktorá zasahuje aj do výchovy matky, manipuluje deti voči jeho osobe. Sestra matky je často pod vplyvom alkoholu, deti sú nútené klamať, a preto chce touto striedavou starostlivosťou mal. Kamilu z tohto prostredia vyňať a podieľať sa riadnym spôsobom na jej výchove. Na ďalších pojednávaniach otec vo svojich výpovediach uviedol, že situácia na jeho strane sa nezmenila, opätovne je tu problém so stykom, čo sa rieši aj v konaní o výkon rozhodnutia, pričom nesúhlasí s tým, že v rámci konania o výkon rozhodnutia bola maloletá vypočutá priamo v škole, na gymnáziu, čo môže mať ďalekosiahle dôsledky pre maloletú. Otec bližšie k veci uviedol, že na základe predchádzajúceho rozhodnutia sa začal so svojimi deťmi riadne stýkať, avšak v r. 2011 došlo k určitému zlomu. Nevie, čo je príčinou toho, že maloletá sa s ním nechce stretnúť.
Ďalej otec vo svojich výpovediach žiadal vypočuť svedkov a zároveň uviedol, že znalecký posudok nemá význam vzhľadom k tomu, že nerieši otázku súčasného výchovného prostredia maloletého dieťaťa v domácnosti starých rodičov, pričom je zrejmé, že dieťa je ovplyvňované týmito starými rodičmi, ich názormi, aj vo vzťahu k jeho osobe a takisto je dieťa ovplyvňované zo strany matky a takéto výchovné prostredie nie je pre dieťa vhodné. Uviedol, že znaleckého dokazovania sa nezúčastní a nebude hradiť ani trovy za znalecké dokazovanie.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že s návrhom na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasí, a tento žiada zamietnuť. Pokiaľ sa týka úpravy styku, matka uviedla, že ona nikdy nebránila tomuto styku a to vyplynulo aj v súvislosti s vykonaním pohovoru maloletého dieťaťa. Čo sa týka striedavej starostlivosti, túto nepokladá za vhodnú. Dieťa už v minulosti prejavilo strach z reakcií otca, pričom tento ju impulzívne zaťahoval do ich osobných problémov ako rodičov. Mal. H., pokiaľ ešte bolo spoločne na styku so svojou sestrou H., sa cítila bezpečnejšie. Ale v súčasnosti, pokiaľ by mala absolvovať striedavú starostlivosť, toto by vôbec nebolo pre dieťa vhodné, cítila by sa osamelá, osamotená. Naopak maloletej prospieva výchovné prostredie, v ktorom v súčasnosti žije, čo možno podložiť aj zlepšením prospechu maloletej, ktorá v uplynulom roku dosiahla v rámci študijných výsledkov samé jednotky, hoci predtým mávala na vysvedčeniach aj trojky. Nie je možné konštatovať, že je to spôsobené len tou skutočnosťou, že sa nestretáva s otcom, ale matka sa domnieva, že dieťa v súčasnosti tým, že sa s otcom nestretáva, nie je zaťažované spoločnými problémami rodičov, a toto dieťaťu prospieva. Dieťa v jej veku by predsa nemalo poznať to, akými problémami žijú rodičia, nevťahovať dieťa do týchto problémov a zaťažovať ju tým. Zároveň matka uviedla, že súd by mal zobrať do úvahy názor maloletého dieťaťa, ktorý jasne deklarovala aj vykonaním pohovoru na pojednávaní. Dcéra odmieta aj styk s otcom, takže si vôbec nevie predstaviť, ako by za daných okolností mohla prebiehať striedavá starostlivosť. Otec už raz podal návrh na zmenu výchovného prostredia, ale v tom čase obe maloleté deti boli vypočuté na Krajskom súde v Prešove, a krajský súd rozhodol tak, že zamietol návrh a rešpektoval názor maloletých detí. Pokiaľ sa týka jej pomerov, je poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý poberá vo výške 325,- eur. Spolu s mal. H. a staršou dcérou H. býva u svojich rodičov. Mal. H. navštevuje X-V. A. I. K., dcéra H. navštevuje vysokú školu v G..
Kolízny opatrovník žiadal návrh na striedavú starostlivosť podaný zo strany otca zamietnuť v celom rozsahu a to práve s poukazom na vyjadrenie maloletej, ktorá jednoznačne deklarovala svoje
rozhodnutie, že nechce, aby bola u nej nariadená striedavá starostlivosť. Nevie si predstaviť žiadne intervaly týkajúce sa výchovy, či už zo strany matky alebo otca a žiada, aby naďalej ostala v starostlivosti svojej matky. V súčasnosti sa odmieta aj stretnúť so svojím otcom a žiada, aby súd akceptoval jej rozhodnutie, ktoré zvážila na základe všetkých daných okolností.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Poprade, č. k.: 8C/230/2002 -87 zo dňa 30. 3. 2005 bolo manželstvo rodičov rozvedené. V tom čase mal. H. a mal. H. boli zverené do výchovy matky a otec bol zaviazaný prispievať výživným na dcéru H. sumou 3.000,- Sk mesačne a na mal. H. sumou 2.000,- Sk mesačne.
Rozsudkom Okresného súdu v Poprade, č. k.: 15P/274/2006 -185 zo dňa 30. 4. 2007 bol upravený styk otca s maloletými deťmi H. a H. tak, že tento je oprávnený stýkať sa s ním každý nepárny týždeň v roku v čase od piatku od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod., počas letných prázdnin od 16. 7. každého roku do 31. 7. v každom roku a od 16. 8. v každom roku do 31. 8. v každom roku, počas vianočných sviatkov v každom nepárnom roku od 24. 12. do 30. 12., počas novoročných sviatkov v každom párnom roku od 31. 12. do 2. 1., počas jarných prázdnin v každom párnom roku od pondelka začiatku prázdnin do nedele konca prázdnin a počas veľkonočných sviatkov od Veľkého piatku do Veľkonočného pondelka.
Rozsudkom Okresného súdu v Poprade, č. k. 14P/70/2007 - 133 zo dňa 6. 3. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k.: 4CoP/8/2009 a 4CoP/15/2009 zo dňa 19. 6. 2009 bol zamietnutý návrh otca na zmenu zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, a teda maloleté deti ostali naďalej v starostlivosti matky na základe rozsudku 8C/230/2002 -87 zo dňa 30. 3. 2005, kedy manželstvo rodičov bolo rozvedené, obe maloleté deti boli zverené do výchovy matky a otec bol zaviazaný prispievať výživným na v tom čase maloletú H. v prepočte sumou 100,- eur mesačne a na maloletú H. v prepočte sumou 70,- eur mesačne.
Z výpovede svedkyne - plnoletej dcéry H. H. vyplýva, že matka nikdy nebránila styku otca s nimi ako s deťmi, naopak, keď deti chceli ísť niekde na predĺžený víkend alebo mali dohovorenú nejakú inú akciu, matka im hovorila, že je potrebné, aby boli na styk pripravené, pretože môžu byť z toho problémy. Taktiež H. H. uviedla, že keď chodila na styk spolu s maloletou H. k svojmu otcovi, tento, keď bol podráždený alebo nervózny, zvykol zvyšovať hlas a kričať a vytýkať niektoré veci matke alebo jej rodine, v ktorej v súčasnosti žijú. Sestra H. sama povedala svojej sestre H., že z takýchto prejavov otca má strach. Počas styku sa však vedel otec postarať o nich, a to aj pokiaľ sa týkalo prípravy stravy alebo nejakého výletu a pod. Styk prebiehal tak, že otec po nich prišiel autom do A., zobral ich do K., niekedy išli ďalej na výlet alebo do reštaurácie, hlavne keď boli nejaké sviatky alebo oslavy. V rámci rozhovorov sa otec zvykol pýtať aj na veci ohľadom školy, spolužiakov a pod. Neskôr, počas štúdia na gymnáziu, svedkyňa mala možnosť získať štipendium a odísť na určitý čas na štúdium do Í., čo aj využila, v tom čase sa prestala s otcom stretávať a vie o tom, že sa s otcom prestala stretávať aj jej sestra.
Z výpovede svedka V.. Z. K. vyplýva, že pozná oboch rodičov maloletého dieťaťa aj osobne, a maloleté deti v podstate od malička. Uviedol, že v čase, keď deti otca navštevovali, jednalo sa o klasický strávený čas s deťmi, otec sa o tieto riadne postaral, deti mali všetko zabezpečené, zakupoval im športové potreby, chodieval s nimi lyžovať. Keď v čase prebiehajúceho trestného konania mal otec po istú dobu zákaz styku s maloletými deťmi, svedok osobne v jeho mene deťom odniesol z príležitosti sviatkov, menín, narodenín darčeky, ktoré deti vždy prijali a nebol s tým nikdy problém. Podľa jeho názoru došlo medzi rodičmi k narušeniu vzťahov kvôli financiám, medzi rodičmi dochádzalo ku konfliktom. Čo sa týka maloletých detí, v tom čase mal. H. sa prestala stretávať s otcom v čase, keď odišla do Írska na študijný pobyt a odvtedy je celkovo vzťah narušený. Zároveň svedok uviedol, že sa stalo, že v popoludňajšom čase sedeli s otcom maloletého dieťaťa v kaviarni na námestí a zazreli mal. H., ako ide zo školy. Otec dieťaťa sa s ňou snažil nadviazať kontakt, dieťa rýchlo vybralo mobil a začalo písať sms - správu. Všimol si však, že dieťa sa otcovi nepozdravilo, s otcom komunikovala len úsečne. Pritom otec dieťaťa nikdy svojmu dieťaťu a ani staršej dcére H. neublížil. Taktiež si pamätá na skutočnosť, že keď mal otec detí zdravotné problémy a
deti boli u neho, deti samé volali sanitku. Podľa názoru svedka matka maloletých detí v minulosti, resp. v útlom veku zanedbala starostlivosť o deti, ale vie len o jednej skutočnosti, kedy on sám vyzdvihol dieťa zo škôlky a keď matka už z domácnosti s deťmi odišla, nevie sa vyjadriť k jej starostlivosti. Počas stykov otec s maloletými deťmi jeho rodinu navštevoval, deti boli spokojné, šťastné, usmiate, či už sa vracali z lyžovačky alebo z kúpaliska, nebolo na nich vidieť, že by boli nejakým spôsobom smutné, ustráchané a pod.
Z výpovede svedka S.. M. S. - triedneho učiteľa mal. H. H. vyplýva, že maloletá v súčasnosti dosahuje veľmi dobré študijné výsledky, v predchádzajúcom školskom roku si zlepšila hodnotenie, v školskom roku 2012/2013 mala na konci roku samé jednotky, na koncoročných a polročných vysvedčeniach bola vyznamenaná, a teda dieťa dosahuje veľmi dobrý prospech. Žiačka je aktívna, má organizačné schopnosti, v triede má veľa kamarátov, má výbornú dochádzku, vymeškáva len v prípade choroby. Jedná sa o pozitívne naladené dieťa, nie sú na nej badateľné žiadne prejavy smútku alebo ustráchanosti. Otec maloletého dieťaťa žiadal od svedka vysvetlenie v súvislosti s katalógovým listom žiaka, kde nie je uvedený ako otec dieťaťa. Svedok odpovedal, že triedu prevzal po predchádzajúcej triednej učiteľke, pani V., ktorá ho upozornila na to, že medzi rodičmi prebieha súdne konanie a matka požiadala, aby otcovi neboli poskytované informácie ohľadom maloletého dieťaťa. V uplynulom školskom roku otec požiadal o predloženie katalógového listu žiačky, kde mu bolo oznámené, že vzhľadom k tomu, že v katalógovom liste je uvedená ako zákonný zástupca matka maloletého dieťaťa a nie je tam uvedený otec, nebolo mu možné predložiť katalógový list a zároveň odkázal otcovi, aby sa obrátil na vedenie školy. V rámci sedenia u riaditeľa bolo otcovi vysvetlené, že v tomto liste je ako zákonná zástupkyňa uvedená matka maloletého dieťaťa, otcovi však bol poskytnutý kód žiačky s tým, že má prístup na elektronickú žiacku knižku. Otec k tomu uviedol, že zo strany školy mu bol zaslaný katalógový list, ktorý predkladá súdu, ktorý neobsahoval ani jednu známku maloletej, pričom vedenie školy uviedol, že takýto list nie je bežne prístupná verejná listina, poskytuje sa iba zákonným zástupcom žiaka alebo v prípade vyžiadania štátneho orgánu.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. vyplýva, že matka spolu s mal. H. a plnoletou dcérou H. žije v domácnosti svojich rodičov v X-F. rodinnom dome. Matka s dcérami má k dispozícii jednu izbu, ostatné príslušenstvo užívajú spoločne. Domácnosť je riadne a vkusne zariadená, udržiavaná v čistote a v poriadku. Matka je invalidná dôchodkyňa, poberá invalidný dôchodok a rodinné prídavky. Otec hradí výživné na mal. H. v sume 70,- eur a dcére H. hradí výživné vo výške 100,- eur mesačne. Mal. H. navštevuje X-V. A.L. J. W.. H. I. K., v škole dosahuje výborné študijné výsledky. Dcéra H. študuje na vysokej škole. Taktiež na strane otca sú vytvorené podmienky v jeho domácnosti pre riadnu starostlivosť o dieťa. Tento obýva 4-izbový byt, ktorý má v osobnom vlastníctve, domácnosť je vkusne a účelne zariadená, byt je udržiavaný v čistote a poriadku. Obe deti majú zariadené detské izby vybavené všetkým potrebným nábytkom, ako aj ošatením pre mal. H. a jej sestru H.. Otec si vyživovaciu povinnosť riadne plní.
Z výpovede maloletej H. H. dňa 16. 11. 2012 pred Okresným súdom v Poprade vyplýva, že dieťa vie o tom, že otec podal návrh na striedavú osobnú starostlivosť s tým, aby bola u neho po dobu 2 týždňov a po dobu ďalších 2 týždňov u mamky. Vôbec si to však nevie predstaviť a nechce, aby bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Ani v rámci styku sa s ním nestretáva dlhšiu dobu, nevie si predstaviť, že by sa mohli riadne stretnúť. Z otca má strach, toho sa bojí a bojí sa aj toho, ako by dopadlo stretnutie s ním. Nechcela by sa s ním stretnúť ani za prítomnosti staršej sestry H. alebo nejakej inej osoby. Nie je s ním ani v inom kontakte, otec v súčasnosti nemá jej telefónne číslo, avšak vie, aký má mail. Nemá však od neho žiadne odkazy. Dieťa poukázalo na incident, ktorý sa stal počas styku, približne 2 roky pred podaním návrhu, keď bola u otca na styku spolu so sestrou, s tým, že otec v tom čase veľmi hlasno vykrikoval, že servis skončil, že už po nich chodiť nebude (v tom čase ich vozieval taxíkom, pretože nemal vodičský preukaz) a že sú už dosť veľké na to, aby prišli k nemu samé.
Maloletá opätovne vypovedala na pojednávaní dňa 30. 5. 2014, kedy znovu uviedla, že nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, k otcovi nechce chodiť ani každý druhý víkend na styk a vôbec si nevie predstaviť, že by s ním mohla tráviť dlhší čas. Čo sa týka príčin, prečo svojho otca odmieta, dieťa uviedlo, že aj v minulosti, keď bol styk riadne určený a spolu so sestrou k otcovi chodili, otec stále
nadával na rodinu matky, na matku, na jej príbuzných, škaredo sa o nich vyjadroval a toto stále počúvali spolu so sestrou. Potom došlo k tomu incidentu, kedy otec vykrikoval, že im servis už robiť nebude, že sa majú dostať domov ako chcú a vtedy volali mamke, aby po nich prišla. Potom sa s otcom už nestretli. Čo sa týka katalógového listu v škole, maloletá uviedla, že samotná otca do katalógového listu nenapísala, ale vie o tom, že otec má prístup ku známkam, pretože je to technicky zariadené tak, že keď si kontroluje svoje známky, vidí, kto má ku nim prístup a jednou z osôb je aj jej otec, takže o týchto známkach vie. Zároveň otec má jej mail, avšak spolu sa takouto formou nekontaktovali a ona sa svojmu otcovi telefonicky nikdy neozvala. V súčasnosti nemá k svojmu otcovi žiaden vzťah, alebo viac-menej negatívny, možno sú dôvodom aj súdne spory, kde je opakovane vypočúvaná. Čo sa týka názoru otca na to, že navštevuje nejakú náboženskú sektu, dieťa uviedlo, že navštevuje M. cirkev a v rámci toho sa zúčastňuje aj táborov - jedná sa o organizáciu K., čo je vlastne forma skautingu, avšak tým, že sa tomu venuje M. cirkev, tak sa v rámci týchto táborov preberajú aj otázky o zmysle života, o Bohu a pod. Zvyknú bývať v stanoch, majú klasický režim počas dňa, niekedy si idú zaplávať, niekedy idú na túru. Hrajú rôzne hry. Na tieto tábory chodí od svojich 7 rokov, pozná všetkých, ktorí sa toho zúčastňujú, sú jej blízky, má tam svoj okruh priateľov. Od odchodu matky zo spoločnej domácnosti žije u svojich starých rodičov spolu s mamou. V spoločnej domácnosti býva aj jej teta, ktorú ona nikdy v živote nevidela opitú. Starí rodičia sa k nej správajú úplne normálne, babka sa jej viackrát do dňa pýta, či nie je hladná, či nechce jesť. Starí rodičia jej nikdy v styku nebránili, nikdy jej nepovedali, aby nešla za svojím otcom. Čo sa týka výkonu rozhodnutia v rámci úpravy styku, toho času sa s otcom nestretáva, nechce sa s ním stretnúť. Keď bola prítomná pri styku sociálna kurátorka, vyšla von a povedala pred kurátorkou aj otcovi, že nechce, aby sa styk uskutočnil. Keď má styk prebehnúť, pozrie sa von, či je tam otec, ale za poslednú dobu ho tam nevidela. Rodičia spolu nekomunikujú, stretávajú sa len pri súdnych pojednávaniach. V čase, keď sa so sestrou ešte s otcom stretávali, otec im zakupoval športové potreby, lyžiarsku výstroj, bol s nimi aj na dovolenke pri mori. Z týchto vecí však tieto ostali u otca, jedine korčule má ona doma. V súvislosti s inou možnosťou úpravy styku maloletá uviedla, že s otcom sa stretnúť nechce, nemá k nemu momentálne žiadny vzťah a je to jej rozhodnutie, do ktorého ju nikto nenútil. Nechce sa s ním stretnúť ani v cukrárni alebo na nejakom športovisku, resp. inou formou styku.
Na základe výpovede kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 28. 5. 2013 súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že okrem konania o striedavej starostlivosti prebieha aj konanie na základe návrhu matky na zákaz styku maloletého dieťaťa s otcom. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že považuje znalecké dokazovanie za zbytočné, keďže sa znovu nevenuje otázkam, ktoré predložil v súvislosti s výchovným prostredím, kde sa dieťa nachádza (v rámci nariadenia znaleckého dokazovania jedna z otázok znela, či je dieťa ovplyvňované rodinnými príslušníkmi, s ktorými dieťa žije v spoločnej domácnosti), tohto sa nezúčastní a obáva sa, že by trovy na znalecké dokazovanie hradil zase iba on. Vzhľadom aj k jednoznačnej výpovedi maloletého dieťaťa, ktoré jasne deklaroval svoj názor na danú vec, súd upustil od vykonania dôkazu znaleckým dokazovaním.
V zmysle článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Základnou podmienkou pre striedavú starostlivosť je aj to, že rodičia sú schopní prekonať vzájomnú nevraživosť, spojiť sa na úrovni rodičovstva a riešiť spoločne problémy týkajúce sa výchovy dieťaťa. Rodičia by mali byť schopní pravidelne sa informovať o dieťati, neriešiť spory pred dieťaťom, podporovať vzťah dieťaťa s druhým rodičom, vzájomne komunikovať konštruktívne, bez vzájomných obvinení a podobne. Prostredie u oboch rodičov by malo byť v podstate rovnaké.
Všeobecne možno konštatovať, že striedavá starostlivosť je len jedna z možností pri výchove detí a odporúča sa, ak je dostatočná socioemočná zrelosť u dieťaťa, aby toto dokázalo zvládnuť a prijať takúto formu starostlivosti, je primeraná osobnostná zrelosť u oboch rodičov a ak na základe terajšieho vzťahu rodičov sa dá predpokladať, že medzi nimi budú prebiehať adekvátne interakcie a priebežná komunikácia pri výchove a starostlivosti ich detí.
V súvislosti s článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa je potrebné prihliadať na jeho najlepší záujem - t. j. najmä na osobnosť dieťaťa, jeho potreby, vlohy, možnosti rozvoja, životné istoty - pomery rodičov a pod. Mal. H. už aj vzhľadom k svojmu veku vie jasne vyjadriť a definovať svoj postoj a názor na predmetný návrh, preto súd prihliadol v prvom rade na vyjadrenie dieťaťa. V súvislosti s predmetným článkom Dohovoru o právach dieťaťa je jednoznačne konštatované, že posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa musí zahŕňať rešpektovanie práva dieťaťa, vyjadriť slobodne svoj názor a brať do úvahy jeho alebo jej požiadavky v každej záležitosti, ktorá sa dieťaťa týka. Toto bolo jasne vyjadrené aj vo všeobecnom komentári Výboru č. 12, ktorý zároveň poukazuje na neoddeliteľné súvislosti medzi čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré sa týkajú vypočutia dieťaťa.
Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výpovede účastníkov, svedkov, výpovede maloletej v tomto prípade vyplýva, že podmienky na rozhodnutie o striedavej starostlivosti nie sú splnené. Rodičia spoločne nekomunikujú, ich vzájomný vzťah nedokážu eliminovať ani pred maloletým dieťaťom a vnášajú svoje negatívne emócie aj do starostlivosti o dieťa. Nefunguje teda jedna zo základných podmienok striedavej starostlivosti. Ďalej súd prihliadol na názor maloletého dieťaťa, ktoré vo veku 16 rokov jasne deklarovalo svoj postoj k danému problému a uviedlo, že v súčasnosti sa nechce ani len stretávať s otcom, takže už vôbec nepripadá do úvahy striedavá starostlivosť. Je zrejmé, že vzťahy medzi maloletou a otcom dieťaťa sú napäté, z pohľadu maloletej až vyostrené, a teda striedavá starostlivosť je v tomto prípade nerealizovateľná. Veľmi ťažko je predstaviť si takúto formu striedavej starostlivosti, ktorú maloletá absolútne odmieta. Je potrebné mať na zreteli, že maloletá samotná je vo veku adolescenta, kedy si utvára vlastné názory na svojich rodičov a blízkych, svojich priateľov a ktoré sa nie vždy zhodujú s názormi rodiča. Je preto veľmi potrebné, aby aj z pohľadu otca tento sa snažil pochopiť správanie svojho maloletého dieťaťa. Násilným spôsobom, resp. vynútením niektorých povinností zo strany dieťaťa môže dôjsť k opaku toho, čo chcel pôvodne dosiahnuť. Vzhľadom k uvedeným okolnostiam sa návrh otca javí byť nereálnym, súd preto tento návrh zamietol. Navyše aj zo šetrenia pomerov, výpovede svedka S.. S. - triedneho učiteľa maloletého dieťaťa vyplýva, že dieťa nevykazuje žiadne znaky patologického prostredia, nevhodného pre výchovu dieťaťa. Naopak dieťa či už v štúdiu, eventuálne v iných mimoškolských oblastiach veľmi dobre prospieva, je pozitívne naladené, má dostatok priateľov. Čo sa týka podozrenia otca, že sa dieťa stretáva s náboženskými extrémistami, treba k tomu uviesť, že M. cirkev je riadne registrovanou cirkvou na Slovensku a ani v tomto smere na dieťati nebol preukázaný žiaden negatívny vplyv v súvislosti s rozvojom osobnosti maloletého dieťaťa.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.