Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-56-2014.pdf
PDF · 129.05 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/56/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným 1/ A. S., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom Z., V. XXXX/XX, toho času na neznámom mieste zastúpený opatrovníčkou Z. K., pracovníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou, 2/ K.U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., V. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154, Petrovská 10, Skalica, zast. advokátom JUDr. Jozefom Kempom, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob o zaplatenie 6013,91 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5092,34 eur ako aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4587,33 eur ako aj trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 360,50 eur a k rukám právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 1139,99 eur a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Vedľajšiemu účastníkovi vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca podal na tunajší súd dňa 17.4.2013 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade k úhrade sumy vo výške 6013,91 eur s príslušenstvom a trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpil postupca Slovenská sporiteľňa pohľadávku voči žalovaným na žalobcu. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými dňa 8.10.2007 Zmluvu č. XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným finančné prostriedky a žalovaní sa zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili splátky úveru riadne a včas, dostali sa do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovali sumu 6013,91 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5508,90 eur, riadného úroku 142,90 eur, úroku z omeškania 353,14 eur a ostatného príslušenstva 8,97 eur. Žalovaní uznali vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Žalobca si v konaní uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom 15.2.2012, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky a to v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda vo výške 9 % ročne.
Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu č.k. 5Ro/148/2013-51 zo dňa 27.5.2013, ktorým žalobe vyhovel. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovaného v 1. rade, preto ho súd uznesením zo dňa 3.3.2014 zrušil.
Listom doručeným súdu dňa 30.10.2013 oznámilo Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných.
V priebehu konania súd žalovanému v 1. rade ustanovil podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníčkou, nakoľko sa súdu ani vykonaným šetrením pobyt žalovaného v 1. rade nepodarilo zistiť.
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 19.3.2014 namietal premlčanie uplatnenej pohľadávky. Vedľajší účastník má za to, že žalobca uplatnil právo na zaplatenie pohľadávky po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, nakoľko žalobca mohol pohľadávku prvýkrát uplatniť už v deň nasledujúci po dní, v ktorom právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy, pričom dátum odstúpenia od zmluvy žalobca neuviedol. Podľa vyjadrenia vedľajšieho účastníka odstúpenie od zmluvy vykonal už právny predchodca žalobcu, a preto odstúpenie od zmluvy žalobcu zo dňa 23.1.2012 bolo už bezpredmetné. Je preto potrebné od právneho predchodcu žalobcu zistiť, kedy došlo z jeho strany k odstúpeniu od zmluvy a v prípade, že žalobca z akéhokoľvek dôvodu neposkytne súdu odstúpenie jeho právneho predchodcu, navrhol, aby súd mal za to, že odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť dňom 16.4.2011. Podporne taktiež namietal premlčanie jednotlivých splátok úveru. Uznanie dlhu vykonané prostredníctvom Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je neplatné, nakoľko konanie, akým sa žalobca dopracoval k doplnkom zmlúv je nekalou obchodnou praktikou. Zároveň si vedľajší účastník uplatnil trovy konania.
Súd vo veci nariadil pojednávanie s dokazovaním.
Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca, žalovaní v 1. a v 2. rade, vedľajší účastník a jeho právny zástupca a súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. pokračoval v konaní aj bez ich prítomnosti.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. K námietke vznesenej vedľajším účastníkom uviedol, že v žalobe je len omylom uvedené, že právny predchodca Slovenská sporiteľňa odstúpila, resp. vypovedala uvedenú zmluvu o úvere a reálne však k tomu nedošlo. Došlo len k zosplatneniu úveru a to už zo strany žalobcu, tak ako je to uvedené v žalobe. Z tohto dôvodu námietka premlčania je neopodstatnená, pretože žaloba bola podaná v rámci štvorročnej premlčacej lehoty. Taktiež uviedol, že na uvedený vzťah je potrebné použiť ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože sa jedná o absolútny obchod a to aj na vzťahy akcesorické s tým súvisiace, teda vrátane premlčania, je potrebné použiť štvorročnú premlčaciu lehotu. Na podporu týchto svojich tvrdení doložil súdu krátkou cestou do súdneho spisu uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/4/2012 z 27.3.2013 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24.07.2012 sp.zn. 32Cdo/3337/2010. K námietke premlčania jednotlivých splátok uviedol právny zástupca žalobcu, že je potrebné premlčanie počítať odo dňa dátumu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktorú urobil žalobca v súlade so zákonom. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 23.01.2012 bola stanovená lehota pre dlžníkov na zaplatenie celého dlhu, ktorý sa tým pádom stal splatným na 02.02.2012. Žaloba bola podaná na súde dňa 17.04.2013, teda v rámci štvorročnej premlčacej lehoty a aj v rámci trojročnej premlčacej lehoty, ak by súd chcel použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka z dôvodu, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah.
Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávky, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, vyjadrením vedľajšieho účastníka a zistil nasledovný skutkový stav.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011vyplýva, že Slovenská Sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovaným, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníka.
Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými ako spoludlžníkmi dňa 8.10.2007 vyplýva, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 3319 eur, ktorý sa zaviazali splatiť v 119 mesačných splátkach po 54,21 eur. Dátum prvej splátky bol dňa 20.11.2007 a konečná splatnosť mala byť dňa 20.9.2017. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá premenlivá úroková sadzba vo výške 14,15 % p.a. a ročná percentuálna miera nákladov bola 17,09 %.
Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 vyplýva, že dátum poslednej úhrady z úverovej zmluvy bol dňa 21.10.2008.
Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyplýva, že dňa 20.6.2012 uznal žalovaný v 1. rade písomne svoj dlh voči navrhovateľovi. Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 5508,90 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur. Zároveň strany vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyplýva, že dňa 20.6.2012 žalovaná v 2. rade pristúpila k záväzku žalovaného v 1. rade podľa § 533 a nasl. Občianského zákonníka.
Z oznámenia právneho predchodcu žalobcu - Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 5.5.2014 vyplýva, že dňa 15.12.2011 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku voči žalovaným na žalobcu, a zároveň nedošlo ani o odstúpeniu od zmluvy, ani k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu.
Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
V súlade s § 2 písm. c) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianského zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianského zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka; ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 521 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť.
Podľa § 533 Občianského zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaní ako spoludlžníci a právny predchodca žalobcu uzavreli dňa 8.10.2007 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 3319 eur, ktorý sa zaviazali splatiť v 119 mesačných splátkach po 54,21 eur. Dátum prvej splátky bol dňa 20.11.2007 a konečná splatnosť mala byť dňa 20.9.2017. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá premenlivá úroková sadzba vo výške 14,15 % p.a. a ročná percentuálna miera nákladov bola 17,09 %.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 mal súd za preukázané, že pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovaným bola postúpená na žalobcu.
Dňa 20.6.2012 bola uzavretá medzi navrhovateľom a žalovaným v 1. rade Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú podpísali obe zmluvné strany. Predmetom tejto Dohody bolo uznanie pohľadávky vo výške 5508,90 eur a nákladov na inkasné konanie vo výške 150,- eur. Túto Dohodu podpísala aj žalovaná v 2. rade ako osoba pristupujúci k záväzku žalovaného v 1. rade podľa § 533 a nasl. Občianského zákonníka..
Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 8.10.2007 a to právneho predchodcu žalobcu - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako dodávateľa a žalovaných ako spotrebiteľov, súd túto zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde žalovaní sú v pozícií spotrebiteľa.
Súd po preskúmaní Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, o ktorom, zistil, že dohoda o splátkach je typickým formulovaným ošetrovaním vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o vedomosti premlčania dlhu.
Uvedenú dohodu je však potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.
Je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovanými, je právnym vzťahom so spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorá je mu adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V danom prípade pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidva tieto znaky nekalosti (nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa) boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praktiky alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňované v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska sa preto javí Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika, neplatná.
Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí.
Preto uvedené uznanie dlhu a pristúpenie k záväzku, nakoľko Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je neplatná, nemôže mať právne následky riadneho uznania dlhu, a to aj vo vzťahu, čo sa týka premlčania žalovanej pohľadávky. Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaní uzavreli zmluvu o úvere ako spoludlžníci, a aj preto úkon, ktorým mala žalovaná v 2. rade pristúpiť k záväzku už nemal pre súd opodstatnenie.
Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 OZ sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane odporcov sú spotrebitelia, ktorí májú stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii, okrem financií aj ľudí s právnickým a ekonomickým vzdelaním.
Keďže vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k zmluve o splátkovom úvere, súd sa zaoberal touto námietkou a dospel k záveru, že nemožno akceptovať premlčanie celej uplatnenej pohľadávky, nakoľko súd aj dožiadaním na Slovenskú sporiteľňu, a.s. zistil, že predtým ako bola pohľadávka postúpená na žalobcu nedošlo k odstúpeniu od zmluvy alebo k vypovedaniu. Je však
potrebné akceptovať námietku premlčania niektorých splátok. Pre zohľadnenie námietky premlčania sa uplatní trojročná premlčacia doba v súlade aj s názorom Ústavného súdu SR, pretože úprava premlčania v Občianskom zákonníku je výhodnejšia pre spotrebiteľa ako úprava v Obchodnom zákonníku.
V danom prípade došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ku dňu 23.1.2012, a teda celá pohľadávka nie je premlčaná, nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 17.04.2013. Splátky, ktoré boli splatné pre vyhlásením mimoriadnej splatnosti a splatnosť, ktorých nastala po poslednej úhrade dňa 21.10.2008 a viac ako 3 roky pred podaním žaloby na súd, však premlčané sú. Premlčaných je tak 17 splátok, a to splátky splatné pred 17.04.2010, teda v roku 2008 je premlčaná splátka v 11. mesiaci a 12. mesiaci. V roku 2009 je premlčaných všetkých 12 splátok, v roku 2010 - január, február, marec, tzn. 3 splátky, spolu je to 17 splátok. Keďže mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 54,21 x 17 splátok to predstavuje sumu 921,57 eur, čiže táto suma je premlčaná a v tejto časti súd žalobu zamietol. O túto premlčanú sumu potom súd ponížil žalovanú sumu podľa petitu u žalobcov zo 6013,91 eur na 5092,34 eur.
Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Bolo preukázané, že sa žalovaní dostali do omeškania so zaplatením svojho záväzku. Súd preto priznal úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 4587,33 eur, teda zo sumy istiny, pričom súd zo sumy istiny uvedenej v žalobe vo výške 5508,90 eur odrátal premlčanú sumu 921,57 eur. Súd priznal navrhovateľovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko žalobca mal len nepatrný neúspech, preto mu súd priznal právo na plnú náhradu trov konania.
Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 360,50 eur - zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1139,99 eur ( krát hl. úkon po 210,81 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd, 3. vyjadrenie zo dňa 23.5.2014, 4. účasť na pojednávaní dňa 30.5.2014 + 2krát paušál po 7,63 eur, 2 krát paušál po 8,04 eur+ 20% DPH + náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 30.5.2014 : Košice - Humenné a späť pri použití železničnej a autobusovej dopravy, 2 x 4,85 eur, t.j. 9,70 + náhrada za stratu času na pojednávanie dňa 30.5.2014, 5 začatých polhodín, teda 5x13,40 eur, t.j. 67 eur/ + 20% DPH), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 v znení noviel.
Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkon vyjadrenie zo dňa 11.5.2014, nakoľko takýto úkon súd nemal preukázaný, keďže v spise sa takéto vyjadrenie nenachádza.
Vedľajší účastník svoje procesné postavenie odvodzuje od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje. Vedľajší účastník vystupoval na strane žalovaných, ktorým právo na náhradu trov konania nevzniklo, preto mu ju súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.