Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-9Cb/129/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci navrhovateľa H. M., F.. C. XX.XX.XXXX, Q. T. O., P.. F. XXX/XX, Q..Č.. T. E. A. XX, proti odporcovi CROWN Exclusive, s.r.o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Rybárska 2582/1B, IČO: 45725039, zast. JUDr. Antonom Kamasom, advokátom v Trenčíne, Palackého 6403, o zaplatenie 60.000,-Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Súd so spätnou účinnosťou odníma navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré mu bolo priznané Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12.11.2013 č.k. -21.

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet súdu č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX VS: XXXXXXXXXX súdny poplatok v sume 3.600,-Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 1.348,06 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 7.431,60 Eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od právoplatnosti platobného rozkazu. Uviedol, že s odporcom uzatvoril dňa 28.07.2011 Mandátnu zmluvu, predmetom ktorej je obchodná činnosť v mene odporcu. Predmetná zmluva je platná, nebola právne relevantným spôsobom ukončená. Zo strany odporcu však došlo k jej jednostrannému porušeniu, a to konkrétne čl. II bod 9. Odporca preukázateľne od 10.10.2011 až do dnešného dňa bez udania dôvodu neprideľuje navrhovateľovi prácu v zmysle uzatvorenej a platnej zmluvy, preto si navrhovateľ súdnou cestou uplatňuje svoje právo v dôsledku jednostranného porušenia tejto zmluvy na náhradu vo výške 7.431,60 Eur s príslušenstvom. Suma pozostáva z minimálnej mzdy, čo je 337,80 Eur a požaduje ju za 22 mesiacov.

Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27.11.2013 č.k. -22 súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

Platobný rozkaz sa odporcovi nepodarilo doručiť, preto bol Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.01.2014 č.k. -31 zrušený.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výpisu z obchodného registra na odporcu, písomným vyjadrením odporcu k návrhu, bianco zmenkou vlastnou, splnomocnením, listom A. E. zo dňa 14.02.2012, kúpnymi zmluvami zo dňa 06.09.2011, 01.09.2011, 23.09.2011, 10.08.2011, 30.08.2011, spisom OR PZ Nové Mesto nad Váhom sp. zn. ČVS: ORP/117/NM-NM-2012 a výsluchom navrhovateľa.

Ako vyplynulo z výsluchu navrhovateľa, účelom uzatvorenej zmluvy bolo realizovať pre odporcu predvádzacie akcie a predaj gastrovýrobkov. Odporca určoval miesta, kde sa akcia bude diať, telefonicky obvolal klientov a navrhovateľ potom musel zabezpečiť v danom mieste miestnosť, túto si obzrieť a následne realizovať predvádzaciu akciu. Odporca poskytol navrhovateľovi auto a tovar. Peňažné prostriedky mu odporca poskytoval v hotovosti na každú jednu akciu do októbra 2011, tieto peniaze sa následne vždy vyúčtovali. Z týchto prostriedkov sa hradil nájom, strava pre účastníkov akcie. Pokiaľ sa tovar kupoval klientmi v hotovosti, z toho si údajne mohol navrhovateľ nechať 20%, avšak väčšina tovaru sa kupovala na splátky, z čoho mal mať navrhovateľ rovnako províziu. Provízie mu však pripisované neboli. Do októbra 2011 odporca navrhovateľovi peniaze vyplácal, potom už peniaze nedostával. Potom k nemu pridelili pána P., ktorý peniaze inkasoval a od tejto chvíle nedostával navrhovateľ prakticky nič. Reálne tak činnosť pre odporcu vykonával do februára 2012. Tovar predávali denne okrem piatku, denne sa obrat urobil okolo 1.000,-Eur, z čoho by mu patrilo 25%. Potom, čo začal navrhovateľ robiť s pánom P., bolo už i auto písané na pána P., reálne ho však používal navrhovateľ, ktorým každý deň vozil z R. a späť pána P.P.. Ten mu peniaze vyplácal, avšak podľa navrhovateľa išlo o peniaze za jazdy, ktoré pre neho robil. Zhruba pred Vianocami 2011 mu odporca prestal prideľovať prácu, následne bol ešte na dvoch akciách vo februári 2012 po mnohých výzvach, ktoré odporcovi zaslal, aby mu prideľoval prácu. Navrhovateľ si horeuvedené ustanovenie zmluvy vysvetľoval tak, že mu je odporca povinný prideľovať prácu tak, ako to bolo do októbra 2011. Od októbra 2011 však fakticky žiadne prostriedky od odporcu nedostával, pretože so všetkými nakladal pán P., ten aj realizoval vyplácanie akcií. Do dnešného dňa zmluva nebola nijakým spôsobom ukončená. Každý zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu. Navrhovateľ nevidel žiaden dôvod, pre ktorý mu prácu navrhovateľ neprideľoval. Náhradu odvodil od minimálnej mzdy, v skutočnosti by mal byť jeho nárok 3 násobný, avšak tento by nevedel preukázať. Keďže mu odporca prácu nedával, nedával mu žiadne akcie, nedával mu tovar, nemohol navrhovateľ svoju činnosť realizovať.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že od odporcu nikdy nepožadoval uzatvorenie pracovnej zmluvy, mandátnu zmluvu považoval za dostačujúcu, videl tam ustanovenia o realizácii činnosti na vlastné náklady, preto upozorňoval odporcu, že nemá živnostenský list. Na otázku právneho zástupcu odporcu, ako si navrhovateľ uplatňoval nárok na províziu navrhovateľ uviedol, že bolo nepísaným pravidlom, že z toho, čo sa vybralo v hotovosti si nechával rovných 25% a zvyšok sa buď vyúčtoval na druhý deň, pri preberaní tovaru alebo v piatok. V piatok boli stanovované aj dni, kedy sa akcie budú uskutočňovať. Provízie mu na účet nikdy neboli vyplácané. Mesačne zarábal cca 2.000,-Eur, tieto peniaze sa nezdaňovali, myslel si, že ich zdaňuje odporca. Písomne sa nikdy nedomáhal vyplatenia provízií za akcie po októbri 2011.

Právny zástupca odporcu uviedol, že navrhovateľ sa nikdy nedomáhal vyplatenia provízií za akcie, ktoré údajne realizoval. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ bol upozornený na skutočnosť, že k výkonu činnosti potrebuje živnostenské oprávnenie. Navrhovateľ tvrdil, že s tým nemá problém, živnosť si však nevybavil. V októbri 2011 bol navrhovateľ vyzvaný, aby vrátil peňažné prostriedky, avšak tieto nevrátil. Výšku dlhu navrhovateľ uznal, bol si nepochybne vedomý, že jestvuje peňažný rozdiel, pričom sa zaviazal, že dlh voči odporcovi vo výške 1.100,-Eur uhradí do 30.11.2011, za tým účelom vystavil pre odporcu zmenku, ktorú aj vlastnoručne podpísal. V priebehu decembra 2011 došlo u odporcu k organizačným zmenám. Pravdepodobne z dôvodov, aby si navrhovateľ mohol vyrovnať dlh voči odporcovi, bol navrhovateľ ako asistent prítomný na akcii uskutočnenej odporcom v J.E. 09.02.2012 s E. Z.. Na tejto akcii došlo k odcudzeniu finančnej hotovosti 500,-Eur, ktoré patrili odporcovi a ktoré v tom čase mal v držbe pán Z.. Odporca túto skutočnosť oznámil polícii. Následne adresoval odporca navrhovateľovi dňa 14.02.2012 list, v ktorom žiadal navrhovateľa o vrátenie sumy 500,-Eur a zaplatenie sumy 1.100,-Eur. Z listu vyplýva, že v opačnom prípade akákoľvek spolupráca medzi navrhovateľom a odporcom nebude možná. Akýkoľvek kontakt s navrhovateľom bol zo strany odporcu ukončený. Odporca považoval predmetnú spoluprácu s navrhovateľom z týchto dôvodov za de facto i de iure za skončenú. Dokonca bolo zistené, že navrhovateľ začal pracovať na čerpacej stanici. Odporca zvažoval v roku 2012 podniknutie právnych krokov k vymoženiu dlžnej sumy, avšak bolo zistené, že navrhovateľ je nesolventný, má viacero veriteľov, viacero dlhov a žiadny majetok. Samotné zmluvné ustanovenie článku II bod 9 slúžilo v podstate na ochranu mandatára v tom zmysle, že pokiaľ by konkrétna

akcia v konkrétnom mieste a čase nebola zo strany mandanta zaistená (napríklad zabezpečením priestorov a zákazníkmi), hoci by bol mandatár na mieste, a vznikli by mu tak náklady, bol by odporca povinný tieto náklady navrhovateľovi zaplatiť. Predmetné ustanovenie neupravuje výšku náhrady práve z dôvodov, že by sa v každom konkrétnom prípade posudzovala podľa konkrétnych vynaložených výdavkov, keďže vždy by išlo o náklady variabilné a rôznej výšky, ktoré by však musel mandatár preukázať mandantovi. O takéto dôvody však navrhovateľ svoje nárok neopiera, iba konštatuje, že odporca neprideľuje navrhovateľovi prácu. Navrhovateľ pritom písomne nikdy ani nevyzval odporcu, že si chce uplatniť nejaký nárok, naopak, mieni ťažiť zo svojej situácie tak, že sa stavia do pozície, že nemohol pracovať v dôsledku uzatvorenej zmluvy, hoci sa mohol zamestnať.

Na pojednávaní dňa 16.05.2014 navrhovateľ rozšíril svoj návrh tak, že sa dožadoval zaplatenia sumy 60.000,-Eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 01.10.2011 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že tržba bola minimálne 500,-Eur denne, pod túto sumu neklesla a pohybovala sa až do 1.600,-Eur denne. Z tejto sumy by mu patrilo 25%, teda minimálne 125,-Eur za deň. Keďže pracoval 4 dni v týždni a mesiac má 4 týždne, bol by jeho zisk vo výške minimálne 2.000,-Eur mesačne.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 28.07.2011 uzatvorili navrhovateľ v pozícii mandatára a odporca v pozícii mandanta Mandátnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť záväzok navrhovateľa (mandatára) vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatváraniu a udržiavaniu obchodných kontraktov vedúcich k predaju produktov odporcu (mandanta) tretím osobám. Odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi za túto činnosť odmenu - províziu - vo výške a za podmienok špecifikovaných v zmluve. Povinnosti odporcu ako mandanta vymedzuje čl. II uzatvorenej zmluvy- z nich ide najmä o povinnosť výsledky, ktoré boli vykonané riadne a v súlade so zmluvou prevziať a zaplatiť cenu dohodnutú za ich vykonanie, povinnosť odovzdať navrhovateľovi včas veci a informácie, ktoré sú potrebné na vykonanie činnosti navrhovateľom, pokiaľ ich navrhovateľ nemal vykonať sám, predkladať navrhovateľovi mesačné vyúčtovanie týkajúce sa jeho odmien. Povinnosti navrhovateľa ako mandatára vymedzuje čl. III. uzatvorenej zmluvy, k najpodstatnejším z hľadiska naplnenia účelu zmluvy bola povinnosť navrhovateľa vykonávať v mene odporcu, v jeho prospech a na jeho účet činnosť smerujúcu k uzatvoreniu kúpnych zmlúv s potencionálnymi odberateľmi, povinnosť navrhovateľa získavať, udržiavať a obnovovať zmluvné vzťahy, ktoré sú predmetom zmluvy, povinnosť poskytovať mu včas potrebné podklady, veci a informácie súvisiace s predmetom zmluvy a povinnosť informovať odporcu i telefonistku v ten istý deň po ukončení akcií o výsledku svojej činnosti. Povinnosťou navrhovateľa bolo odovzdať odporcovi bez zbytočného odkladu veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitostí. Navrhovateľ mal pri výkone činnosti postupovať samostatne, na vlastné náklady. Odmena navrhovateľa - provízia - bola vo výške 25% z uskutočnených obchodov bez DPH, ktorých uzavretie zabezpečil navrhovateľ, pričom základom pre výpočet provízie je všetok zaplatený tovar tretími osobami odporcovi v príslušnom kalendárnom mesiaci. Navrhovateľ mal nárok na vyplatenie provízií zo všetkých jeho uskutočnených podujatí aj po ukončení tejto zmluvy, a to v prípade, že všetky jeho pohľadávky voči odporcovi budú vyrovnané. Odmena mala byť vyplatená bezhotovostne na bankový účet alebo hotovostne.

Sporným ustanovením, od existencie ktorého odvodzuje navrhovateľ svoj nárok, je čl. II bod 9 uzatvorenej zmluvy, podľa ktorého „v prípade, že mandant bez vážneho dôvodu nespolupracuje s mandatárom a sťaží tak uplatnenie alebo realizáciu predmetu zmluvy, môže mandatár požadovať náhradu, ako keby svoju úlohu splnil. Náhrada bude uhradená v peniazoch“.

Podľa ods. l, 2 mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

Podľa ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

Ako vyplýva z obsahu vyjadrení účastníkov, ale predovšetkým z obsahu uzatvorenej zmluvy, činnosť navrhovateľa vykonávaná pre odporcu spočívala v realizovaní predajných akcií, na ktorých navrhovateľ

tovar predviedol budúcim zákazníkom a následne uzatváral v mene odporcu kúpne zmluvy. Za realizáciu tejto činnosti patrila navrhovateľovi provízia dohodnutá priamo v zmluve. Navrhovateľ pritom nebol v pozícii podnikateľa, ktorý by mal takúto činnosť v predmete podnikania. Mandátna zmluva pritom striktne nemusí byť uzatvorená iba medzi podnikateľmi. Účastníci sa však dohodli na tom, že je uzatvorená podľa a nasl. a nimi sa spravuje. Podľa názoru súdu navrhovateľ i odporca vedeli, kto zmluvu uzatvára, napokon, je to deklarované priamo v uzatvorenej zmluve, keď je mandatár označený iba ako fyzická osoba. Toto samotné však vplyv na právne posúdenie nemá, mohlo to mať vplyv skôr na vzájomné finančné vzťahy účastníkov, či účtovníctvo. Odporca v danom prípade nepreukázal, že by nevyhnutnou podmienkou na realizáciu predmetu tejto zmluvy malo byť živnostenské oprávnenie navrhovateľa a teda, že jedným z dôvodov, pre ktoré spolupráca s odporcom skončila bolo práve nenadobudnutie takéhoto oprávnenia zo strany navrhovateľa.

K samotnému ustanoveniu zmluvy, z ktorého odvodzuje navrhovateľ svoj nárok je potrebné uviesť, že podľa až 4 prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Ako vyplýva z horeuvedeného, medzi účastníkmi existuje názorový rozdiel ohľadne významu ustanovenia čl. II bod 9 uzatvorenej zmluvy, keď si ho navrhovateľ vykladá ako povinnosť odporcu prideľovať mu akcie, aby mal možnosť si zarobiť, a odporca ako povinnosť uhradiť náklady navrhovateľovi, ktoré vznikli navrhovateľovi v dôsledku toho, že si odporca nejakú povinnosť nesplní (napríklad nezabezpečí klientov, miesto akcie a podobne).

v ako rozhodujúce akcentuje iné kritérium ako , a to význam vôle, ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Ide tu o subjektívne kritérium spočívajúce v úmysle konajúceho, čo má prvoradý význam. Pritom sa vyžaduje, aby úmysel bol strane, ktorej je určený, známy alebo jej musel byť známy. Dôležité teda je, čo strany pri uzatvorení zmluvy chceli daným ustanovením docieliť. Ak by pri výklade toto nepostačovalo, teda ak prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, lebo úmysel konajúceho nemožno zistiť, treba postupovať podľa odseku 2, ktorý spôsoby výkladu prejavu vôle objektivizuje. Prejavu vôle teda dáme ten význam, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení, v akom je adresát úkonu. Teda nejde o význam, ktorý prejavu vôle prikladá určitá konkrétna osoba. Ide tu o objektivizáciu interpretačného hľadiska v tom, že sa berie do úvahy abstraktná osoba v rovnakom postavení (podnikateľ, nepodnikateľ; subjekt dlhodobo alebo krátkodobo pôsobiaci v danej oblasti a pod.) ako osoba, ktorej bol prejav vôle určený. Ide o konštrukciu akejsi objektivizovanej rozumnej osoby, či priemerného riadneho obchodníka.

Z obsahu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že účastníci striktne rozlišovali pojmy „provízia“, „náhrada“, či „odmena“. Pojmy provízia a odmena sú použité v súvislosti s tým, že navrhovateľ činnosť riadne vykoná a za ňu mu patrí provízia, a účastníci zmluvy ich stotožňujú. Pojem „náhrada“ použili v súvislosti s článkom II bod 9 uzatvorenej zmluvy. „Náhradu“ mal pritom navrhovateľ možnosť požadovať vo výške odmeny, ktorá by mu patrila, ak by úlohu splnil. V danom prípade však žiadnu konkrétnu úlohu navrhovateľ nemal danú. Súd sa priklonil v tomto smere k vyjadreniu odporcu, že toto ustanovenie umožňovalo uhradiť navrhovateľovi náklady, ktoré by mu vznikli, ak by sa na realizáciu úlohy pripravil (napríklad došiel na miesto akcie), avšak úlohu by nebolo možné zrealizovať z dôvodov, za ktoré by zodpovedal odporca. V danom prípade zo žiadneho ustanovenia uzatvorenej Mandátnej zmluvy nevyplýva, že by bolo povinnosťou odporcu prideľovať každý deň (ako uvádzal navrhovateľ štyrikrát do týždňa) navrhovateľovi nejakú akciu. Odporca mal (vyplýva to z vyjadrení navrhovateľa) k dispozícii viacerých mandatárov, ktorý pre neho akcie realizovali, navrhovateľ nebol sám. Navrhovateľ si zamieňa pojmy pracovná zmluva a mandátna zmluva. Zo žiadneho ustanovenia uzatvorenej zmluvy nevyplýva úmysel účastníkov uzatvoriť pracovnú zmluvu, dohodnúť sa na mieste výkonu práce, na mzde. Odporca sa žiadnym ustanovením nezaviazal k tomu, že bude pravidelne zadávať navrhovateľovi prácu (napríklad akcie) a za ich vykonanie mu platiť mzdu. Z ustanovení zmluvy vyplýva, že navrhovateľ prácu realizoval na vlastné náklady, čo je

tiež rozdiel oproti pracovnej zmluve. Navyše i z vyjadrenia navrhovateľa samotného vyplýva, že vedel, že pracovnú zmluvu neuzatvoril, keďže sám upozorňoval odporcu na to, že nemá živnostenský list. Vedel teda, že zvyčajne sa takáto činnosť realizuje práve podnikateľmi.

Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností by sa tak navrhovateľ mohol domáhať náhrady v peniazoch podľa článku II bod 9 uzatvorenej zmluvy iba v prípade, že by chcel akciu zrealizovať, na toto sa pripravil, avšak odporca by opomenul akciu pripraviť. Vychádzajúc z týchto skutočností potom možno konštatovať, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by k takejto situácii došlo. Sám si uplatňuje nárok vo výške, akoby mu mal navrhovateľ povinnosť prideliť štyrikrát do týždňa akciu, takúto povinnosť však podľa zmluvy odporca nemal. Iné porušenie povinností zo strany odporcu navrhovateľ rovnako nepreukázal. Povinnosti mandanta boli presne uvedené v článku II., tie najpodstatnejšie súd citoval vyššie. Ani v jednom článku povinnosť mandanta prideľovať navrhovateľovi akcie nie je. Je len povinnosť spolupracovať s mandatárom. Dôkazné bremeno v danom prípade bolo na navrhovateľovi ( ), ten mal preukázať, že mu nárok na zaplatenie náhrady vznikol, žiadne dôkazy však súdu nepredložil.

Ak by sme i vychádzali z chápania článku II bod 9 tak ako ho chápe navrhovateľ, opäť by súd musel návrh navrhovateľa zamietnuť. Spôsob výpočtu údajnej provízie navrhovateľ nepreukázal, súdu nevedel uviesť, aké akcie realizoval, kedy sa uskutočnili, aká bola výška provízie z nich. Navrhovateľ sám pritom uviedol, že žiadnu evidenciu ním vykonaných akcií nemá k dispozícii, sám uviedol, že diskety, ktoré sa viedli u odporcu, boli zničené, nenavrhol iné dôkazy, ktorými by svoj údajný nárok na náhradu provízie preukázal.

Návrh navrhovateľa tak súd v celom rozsahu zamietol.

Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12.11.2013 č.k. -21 súd priznal navrhovateľovi oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku z návrhu. Na poslednom pojednávaní navrhovateľ na otázku súdu uviedol, že je od roku 2012 nezamestnaný, nie je však evidovaný na úrade práce, lebo by sa musel chodiť evidovať do Ilavy.

Podľa a na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.

V danom prípade je súd toho názoru, že v súčasnosti dôvodnosť oslobodenia od platenia súdnych poplatkov už nie je daná. Navrhovateľ síce v čase priznania oslobodenia od súdnych poplatkov deklaroval pomery, ktoré by dôvodom na oslobodenie boli, je však zrejmé, že od roku 2012 sa navrhovateľ žiadnym preukázateľným spôsobom o prácu neuchádza. Ak by bol v hmotnej núdzi, mal by záujem aspoň o dávky v hmotnej núdzi, avšak ani o tieto neprejavil záujem. Pritom je zrejmé, že v súčasnosti žije v regióne s pomerne dobrou zamestnanosťou, kde za tak dlhé obdobie mohol získať prácu. Súdu tak nepredložil žiadne doklady, z ktorých by vyplývalo, že objektívne prácu nemohol získať a teda, že je z tohto dôvodu v hmotnej núdzi. Súd mu preto odňal doteraz priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vychádzajúc zo zmeny návrhu, ktorú urobil navrhovateľ na poslednom pojednávaní je základom pre výpočet súdneho poplatku suma 60.000,-Eur. Z tejto sumy je súdny poplatok podľa pol. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 3.600,-Eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa Odporca bol v konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v celosti. Trovy odporcu sú tvorené trovami právneho zastúpenia. Tie boli určené podľa Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca odporcu uskutočnil tieto úkony právnej pomoci:

- prevzatie veci dňa 11.03.2014, za čo mu patrí odmena vo výške 237,34 Eur (§ 10 ods. l a § 14 ods. l písm. a/ citovanej vyhlášky),

- písomné podanie zo dňa 20.03.2014, za čo mu patrí odmena vo výške 237,34 Eur (§ 10 ods. l a § 14 ods. l písm. b/ citovanej vyhlášky)

- účasť na pojednávaní súdu dňa 27.03.2014, za čo mu patrí odmena vo výške 2x 237,34 Eur (§ 10 ods. l a § 14 ods. l písm. c/ citovanej vyhlášky- pojednávanie trvalo od 10,30 hod. do 12,50 hod.),

- účasť na pojednávaní súdu dňa 16.05.2014, za čo mu patrí odmena vo výške 237,34 Eur (§ 10 ods. l a § 14 ods. l písm. c/ citovanej vyhlášky). Celkove tak tarifná odmena predstavuje 1.186,70 Eur. Ku každému úkonu patrí paušálna suma náhrad- v roku 2014 vo výške 8,04 Eur, paušálna náhrada potom za všetky úkony predstavuje 32,16 Eur. Ďalším hotovými výdavkami právneho zástupcu odporcu je cestovné určené podľa § 15 a § 16 ods.4 horeuvedenej vyhlášky. Cestovné patrí právnemu zástupcovi odporcu za cestu Trenčín - Nové Mesto nad Váhom a späť, t.j. za 62 km, pri spotrebe podľa technického preukazu použitého vozidla 5,9 l/100km: -za deň 19.03.2014, pri cene PHM vo výške 1,353 Eur/liter (zdroj: www.natankuj.sk). Náhrada za PHM tak predstavuje spolu 4,95 Eur (3,66 litra x 1,353 Eur) a paušálna náhrada 11,35 Eur (62 km x 0,183 Eur). Celkove tak cestovné za tento deň predstavuje 16,30 Eur, -za deň 27.03.2014, pri cene PHM vo výške 1,338 Eur/liter (zdroj: www.natankuj.sk). Náhrada za PHM tak predstavuje spolu 4,90 Eur (3,66 litra x 1,338 Eur) a paušálna náhrada 11,35 Eur (62 km x 0,183 Eur). Celkove tak cestovné za tento deň predstavuje 16,25 Eur, -za deň 16.05.2014, pri cene PHM vo výške 1,362 Eur/liter (zdroj: www.natankuj.sk). Náhrada za PHM tak predstavuje spolu 4,98 Eur (3,66 litra x 1,362 Eur) a paušálna náhrada 11,35 Eur (62 km x 0,183 Eur). Celkove tak cestovné za tento deň predstavuje 16,33 Eur, Celkove tak cestovné patrí vo výške 48,88 Eur. Právnemu zástupcovi odporcu patrí podľa § 17 ods. l citovanej vyhlášky náhrada za stratu času, a to za dni 19.03.2014, 27.03.2014 a 16.05.2014, vždy za dve polhodiny, á 13,40 Eur, t.j. spolu vo výške 80,40 Eur. Celkove potom trovy právneho zastúpenia patria vo výške 1.348,06 Eur. Navrhovateľ bol preto zaviazaný k zaplateniu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 1.348,06 Eur. Tieto trovy konania je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu (§ 160 ods. l a § 149 ods. l O.s.p).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.