Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-493-2013.pdf
PDF · 93.82 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/493/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu D. H. N., N..V..Q.., G., Ú. X, F.Q.: XX XXX XXX, proti žalovanému I.Q. V.Á.Q., H., Z. XX, o zaplatenie 255,32 € s prísl., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného L. J. Q. Q. N. E., K.Š., I. XX, F.: XX XXX XXX, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu 34C/200/2011-54 z 5.10.2012 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a vedľajší účastník nemá právo na ich náhradu.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením konanie zastavil, žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal a vrátil žalobcovi súdny poplatok 9,87 €, prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, po právoplatnosti uznesenia.
Proti uzneseniu podal včas odvolanie vedľajší účastník, a to len proti výroku, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania.
Súd v odôvodnení uznesenia, o. i., citujúc znenie § 151 ods.1 a § 146 ods.2, uviedol, že § 146 ods.2 O. s. p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania, že otázka zavinenia sa zisťuje len z procesného hľadiska, že v danom prípade žalobca mu nepreukázal, že žalobu podanú uňho 15.12.2011 vzal späť pre správanie žalovaného, z procesného hľadiska tak zavinil, že konanie bolo zastavené, a preto je povinný podľa § 146 ods.2 prvá veta O. s. p. nahradiť trovy konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi, že žalovaný v priebehu súdneho konania nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania, a preto v súlade s § 151 ods.1 náhradu trov konania mu nepriznal, že vedľajší účastník písomným podaním zo 4.9.2012 vyčíslil trovy právneho zástupcu. na sumu 35,05 €, pozostávajúcu - zo sumy 21,58 €, titulom odmeny za 1 úkon právnej pomoci podľa vyhl.č.655/04 Z. z. príprava a prevzatie zástupcu., vrátane prvej porady s klientom, - zo sumy 7,63 €, titulom náhrady režijného paušálu (r.2012) a zo sumy 5,84 €, titulom 20 % DPH z odmeny a náhrady režijného paušálu, že náhrada trov konania priznaných podľa § 146 ods.2 O. s. p. sa vzťahuje len na účelne vynaložené trovy konania a môže priznať len náhradu tých výdavkov, ktoré boli potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva, že trovy vynaložené účastníkom konania musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takému tvrdenému nároku a len v takom prípade pôjde o trovy, u ktorých sa nadväzne na splnenie tohto predpokladu bude skúmať, či boli účelne vynaložené, že aj keď účastník konania mal plný úspech vo veci, každý úkon treba posudzovať samostatne, že v danom prípade si vedľajší účastník uplatnil náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby a to príprava a prevzatie zástupcu., vrátane prvej porady s klientom a, že mu nepredložil žiadny doklad preukazujúci skutočnosť, že došlo aj skutočne k takejto porade s klientom, najmä s prihliadnutím na to, že sa mu doposiaľ nepodarilo doručiť žalobu a procesné poučenia
žalovanému pre jeho neznámy pobyt. Odhliadnuc od toho považoval uplatnenú náhradu trov konania aj za neúčelnú z dôvodu, že vedľajší účastník podaním z 15.3.2012 mu oznámil len svoj vstup do konania, avšak žiadny úkon relevantnej povahy neurobil, jeho podanie neobsahovalo doposiaľ žiadnu obranu žalovaného, uvedenie nejakých procesne alebo hmotnoprávne významných skutočností, a preto na základe uvedených skutočností mu náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajší účastník v odvolaní uviedol, že súd rozhodol podľa § 146 ods.2 prvá veta O. s. p., že podľa cit. ust. by mu však mala byť náhrada trov konania priznaná, že z napadnutého uznesenia tak nevyplýva, podľa akého ust. zák. súd rozhodol, keď mu náhradu trov konania nepriznal a v tomto smere je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné, že aj keď sa k žalobe nevyjadril, lebo súdu sa mu ju bezmála za 15 mesiacov nepodarilo doručiť, tak na efektívnu ochranu spotrebiteľa postačoval už samotný jeho vstup do konania, že nevie si predstaviť účelnejší a hospodárnejší postup, že nakoľko súd s nim ako s vedľajším účastníkom koná a on takto koná so súdom, nemali by byť pochybnosti o tom, že musel byť uskutočnený právny úkon, na základe ktorého vznikol medzi nim a jeho zástupcom právny vzťah s obsahom, ktorý umožnil, že súd s nim ako s vedľajším účastníkom, koná, nemali by preto byť pochybnosti o tom, že bol uskutočnený úkon právnej služby prevzatie a príprava zast. vrátane prvej porady s klientom, že s touto otázkou sa už krajské súdy SR vo svojich rozhodnutiach vysporiadali, napr. uznesením Krajského súdu (ďalej len KS) Košice lCo/247/2012 z 31.10.2012, 2Co/285/2012 zo 17.12.2012, 2Cob/104/2012 z 29.6.2012, uznesením KS Prešov 8Co/69/2012 z 26.7.2012, 14Co/81/2012 z 11.12.2012, uznesením KS Banská Bystrica 15Co/92/2012 z 10.5.2012, uznesením 15Co/214/2012 zo 4.2.2013, z ktorých osobitne citoval, resp. vybral. Uviedol ďalej, že je pravdou, že jeho prvé podanie spočíva v oznámení o vstupe do konania, že tento jeho postup vyplýva z § 93 ods.3 O. s. p. a položil otázku, ako to odôvodňuje nepriznanie trov, že je pravdou, že v prvom podaní žiada o zaslanie žaloby a pýtal sa, ako to odôvodňuje nepriznanie trov, že je nesporné, že súd s nim koná ako s vedľajším účastníkom, o čom dôkazom je samotné napadnuté uznesenie a plná moc uzavretá medzi nim a jeho zástupcom, z toho potom ale vyplýva, že súd akceptuje existenciu právneho vzťahu medzi nim a jeho zástupcom, ktorý osvedčil splnomocnením, a ktorý vznikol s konkrétnym obsahom na základe konkrétneho právneho úkonu, že dôsledkom tohto právneho úkonu je činnosť jeho zástupcu, na základe ktorej po získaní potrebných informácií vstúpil na konkrétnom súde do konkrétneho súdneho konania, individualizovaného jeho sp. zn. a účastníkmi konania, na strane konkrétneho spotrebiteľa, toto je - podľa jeho názoru - podstata prevzatia a prípravy zast. vrátane prvej porady s klientom, samozrejme, okrem množstva súvisiacej administratívnej, evidenčnej, účtovnej a daňovej agendy s tým spojenej, na základe ktorej vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu spotrebiteľa, že v tejto súvislosti mu nie je zrejmé, prečo mu súd vytýka, že nepredložil žiadny doklad preukazujúci skutočnosť, že došlo k príprave a prevzatiu zast., vrátane prvej porady s klientom, najmä s prihliadnutím na to, že súdu sa doposiaľ nepodarilo doručiť žalobu a procesne poučenia žalovanému pre jeho neznámy pobyt, že súd možno prehliadol § 93 ods.2,4 O. s. p., že sa rozhodol v tomto konaní vystupovať v pozícii vedľajšieho účastníka a ako vedľajší účastník koná iba sam za seba, že nevieme prečo by mal súdu preukazovať tieto skutočnosti, keďže klientom jeho zástupcu je on ako vedľajší účastník a nie žalovaný samotný, že sa mu zdá normálne a logické, že pred vstupom do konania nemohol mať o predmete sporu iné informácie, ako tie, ktoré získal žiadosťou predsedovi súdu, v zmysle platných predpisov, že nie je mu jasné, na základe akých ust. zák. sa mal mať možnosť oboznámiť so žalobou a prílohami skôr, ako sa stal vedľajším účastníkom, že nakoľko udalosti sa vyvíjajú v príčinnej súvislosti od minulosti cez prítomnosť do budúcnosti, musel sa stať najprv vedľajším účastníkom a až s týmto jeho procesným postavením je spojené právo na doručenie žaloby s prílohami, že jeho zástupcovi vznikol nárok, aby mu za uskutočnené úkony právnej služby zaplatil a jemu by mala byť - podľa jeho názoru - priznaná za to náhrada, nakoľko žalobca zavinil zastavenie konania, že pritom ako úkon neúčtujem oznámenie o vstupe do konania, ale úkon prevzatie a prípravu zast. vrátane prvej porady s klientom, ktorý nepochybne musel vzniknúť, keď s nim súd koná, ako na to poukazuje. K svojmu právu na náhradu trov konania poukázal zo stoviek rozhodnutí, podľa jednotlivých senátov krajských súdov, príkladmo aspoň na 1 z toho ktorého senátu, a to na: 11 rozhodnutí (1 rozsudok a 10 uznesení) KS Košice, 19 rozhodnutí (6 rozsudky a 13 uznesení) KS Prešov, 6 rozhodnutí (1 rozsudok a 5 uznesení) KS Banská Bystrica, 1 rozsudok KS Bratislava, 3 uznesenia KS Trnava, 4 rozhodnutia (1 rozsudok a 3 uznesenia) KS Nitra, 2 uznesenia KS Žilina a 4 uznesenia KS Trenčín (uviedol ich sp. zn. a deň ich vydania) a z niektorých osobitne vybral, konkrétne z uznesenia KS Košice 9Co/59/2012 z 30.4.2012 a 9Co/106/2012 z 31.7.2012 (reprodukoval časť ich odôvodnenia) a poznamenal, že na požiadanie ktorékoľvek z rozhodnutí, na ktoré v tomto odvolaní poukazuje súdu zašle a, že žalobca ich, ako účastník konaní má všetky k dispozícii. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie
vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k nemu zmeniť a priznať mu náhradu trov celého konania, pozostávajúcich z trov právneho zast. podľa vyhl.č.655/04 Z. z., ktoré podrobne vyčíslil.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu si dovolil poukázať na to, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zák. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.5 zák.č.250/07 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods.2 O. s. p.) a zastával názor, že musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, že podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotný vedľajší účastník má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie, že podľa § 25 zák.č.250/07 Z. z. má pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva, že tieto právne závery ustálil aj KS v Bratislave v svojom rozhodnutí 5Co/26/2012, ako aj v rozhodnutí 3Cob/259/2011, ktorý v obdobných prípadoch mu nepriznal náhradu trov právneho zast., že ak by predsa len z nejakého dôvodu bolo nutné, aby bol vedľajší účastník zast. advokátom, tak bez práva na náhradu trov konania, inak by nebol dôvod na jeho pripustenie, keďže by vedľajší účastník - združenie nevedelo naplniť predmet svojej činnosti, že z uvedeného je zrejmé, že zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné, že obdobný právny názor vyjadril aj KS v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí 17Co/164/2012, že - ako vyplýva z dôvodovej správy k zák.č.384/08 Z. z. - cieľom novelizácie O. s. p. bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov a, že má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Ďalej uviedol, že má z vlastných skúseností vedomosť, že vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania, že z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, navyše viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu, čím konanie predlžuje a navyšuje trovy konania a, že rovnaký právny názor vyjadril aj KS v Košiciach v rozhodnutí 6Co/141/2012. Dovolil si poukázať na to, že uvedenú činnosť by mal byť schopný zabezpečiť aj samotný vedľajší účastník, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka, zast. advokátom, do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zast. a, že obdobný právny názor vyslovil aj KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí 17Co/91/2012. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že vedľajší účastník udelil zástupcovi generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že advokát má vykonávať úkony právnych služieb bez ďalšieho konkrétneho pokynu vedľajšieho účastníka, je tu dôvodná pochybnosť, či samotný vedľajší účastník mal vedomosť o tom, že vstúpil do predmetného konania a, že z uvedeného je zrejmé, že nemohlo dôjsť k naplneniu podstaty úkonu právnej služby príprava a prevzatie, vrátane prvej porady s klientom. V zmysle uvedeného zastával názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O. s. p., že vedľajší účastník v predmetnom konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca žalovaných, pričom títo o jeho vstupe do konania pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť, čo vyjadril aj KS v Prešove v rozhodnutí 13Co/35/2012, ako aj v rozhodnutí 13Co/36/2012. Dovolil si upozorniť, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania a, že obdobný názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze II.ÚS78/03, ako aj KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí 16Co/100/2012. Pokiaľ vedľajší účastník v podanom odvolaní v súvislosti s dôvodnosťou svojich trov konania poukazuje na § 137 O. s. p., uviedol, že on však zastáva názor, že vstúpil do konania na strane žalovaného, ktorý žalovaného v konaní nezastupuje, že KS v Prešove v rozhodnutí 13Co/40/2012 vyjadril právny názor, že „v tomto konaní však nevystupuje ako splnomocnený zástupca žalovaného, pričom možno predpokladať, že o vstupe do konania vedľajšieho účastníka ani žalovaný nemá žiadnu vedomosť“, že obdobný právny názor vyjadril KS v Prešove aj v rozhodnutí 13Co/35/2012, z uvedeného dôvodu nemožno pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku na náhradu trov konania argumentovať uvedeným ust., nakoľko to priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zast. v konaní podľa osobitného predpisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci. Zároveň zastával názor, že ust. Charty základných práv EÚ, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje, sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa, že žiadne
z predmetných ust. nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi a uplatňovať si náhradu trov konania, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Zastával názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zast. dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť súd správne prihliadol a náhradu trov konania mu nepriznal. Na základe uvedeného navrhol napadnutý výrok o trovách konania preskúmať a v zmysle § 219 O. s. p. ho potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní, ktoré vyčíslil. V prílohe odvolania pripojil fotokópie 4 rozhodnutí KS v Banskej Bystrici, 1 rozhodnutia KS v Bratislave, 1 rozhodnutia KS v Košiciach, 2 rozhodnutí KS v Prešove a 2 rozhodnutí KS v Žiline.
Uznesenie, okrem výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, lebo podstatná časť v ňom uvedených skutočností, nemá pre rozhodnutie v prejednávanej veci nijaký právny význam.
V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom na svoj cieľ - bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, že i podľa samotného § 9 bod 5. jeho Stanov sú jeho výdavkami výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotný vedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť si pri účasti v konaní zást., avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zast. v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zast. advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS 78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu Slovenskej republiky), nie je porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. V prejednávanej veci nemožno urobiť záver, že zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zast., ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zast. advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zast. splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vedľajší účastník nemal v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov, žalovaný žiadne trovy neuplatnil a žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola podľa § 150 ods.1 O. s. p. priznaná so zreteľom na dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe uplatneného nároku.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.