Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/490/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. I. G. nar. X.X.A. zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov N. R. nar. XX.XX.A. bývajúcej v Y. T. U. O.. Č.. X a I. G. nar. X.X.A. trvale bývajúceho v obci Š. Č.. A. t.č. v Č. M. v C. na Y. O.. Č.. X v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 9.10.2013 č.k. -66 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom z 9.10.2013 č.k. -66 zamietol návrh otca, ktorým žiadal, aby súd znížil výživné pre mal. W. I. G. nar. X.X.A. od 1.3.2013 do budúcna na 40 € mesačne. Konajúci súd pri tomto rozhodnutí právne vychádzal z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 a § 78 Zákona o rodine a vykonaného dokazovania. Dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu, kedy bola schválená rodičovská dohoda o výživnom otca pre mal. W. I., nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zníženie výživného.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa s odôvodnením, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že matka maloletého dieťaťa dostatočne nepreukázala náklady spojené predovšetkým s návštevou jazdeckého kurzu, za ktorý má mesačne uhrádzať 100 € a takisto nezdokladovala ďalšie výdavky, podľa jej názoru odôvodnené a zvýšené. Uviedol, že on okrem určeného výživného prispieva aj naturálne a to tým, že kupuje maloletej oblečenie a príležitostne jej dáva vreckové. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a výživné na maloletú znížil na 40 € mesačne.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej. Konštatovala, že predložila všetky doklady požadované súdom prvého stupňa a k naturálnemu plneniu otca uviedla, že otec si pravidelne neplní ani určenú vyživovaciu povinnosť a oblečenie, resp. vreckové jej dáva maximálne dvakrát do roka. Pre úplnosť uviedla, že podľa jej vedomostí otec maloletej žije so svojou priateľkou nadštandardným spôsobom života, o čom svedčia napríklad dovolenky, ktorou naposledy bola v minulom roku I..

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom starostlivosti prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného pre maloleté dieťa v súlade s návrhom otca. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v súlade s ust. Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. , , a a ust. Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvody výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov na strane otca odôvodňujúca zníženie výživného. Vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z nich vyplývajúce zásady je primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zistenému aj odvolacím súdom. Odvolací súd navyše poznamenáva, že výživné 100 € mesačne pre maloletú ani zďaleka nie je primerané odôvodneným potrebám dieťaťa, ale dôsledne vychádzajúc z ust. vety prvej Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletej nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť podstatne vyššie, nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ otec namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Rozhodnutie súd prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd nemohol prihliadnuť na odvolaciu námietku otca týkajúcej sa skutočnosti, že pri vykonávaní dôkazov

bol pod vplyvom alkoholu, preto súd nemal na jeho vyjadrenia prihliadnuť, nakoľko otec maloletej je svojprávny a zodpovedný za svoje konanie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil a podľa iba doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( zák č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.