Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/3/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členiek senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľa M. C. nar. XX.X.X. bývajúceho v Ž. Č.. X. proti odporkyni M. C. nar. X.X.X. bývajúcej v C. G. N. F.. Č.. X v konaní o zníženie výživného o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 10.10.2013 č.k. -57 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh odporcu na zníženie výživného a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a jeho návrhu na zníženie výživného pre navrhovateľku zo sumy 200 € na 50 € mesačne vyhovel. Namietal, že súd prvého stupňa nebral do úvahy jeho pôžičky a splátky, ktoré má z dôvodu, že musel zabezpečiť svoju novú rodinu a riešiť bytovú otázku a to jedine hypotekárnym úverom, ktorý mesačne spláca po 95,34 €, stavebným úverom, ktorý mesačne spláca po 44,34 €, spotrebným úverom na nehnuteľnosť 147,27 € mesačne a hypotekárnym úverom na nehnuteľnosť, ktorý spláca po 106 € mesačne s tým, že mesačné náklady na bývanie má za elektrinu 100 €, vodu 20 €, kúrenie drevom 600 € ročne. Zároveň mu poklesol príjem s tým, že po odrátaní výživného 200 € mesačne mu ostáva suma 190,89 €, z čoho je potrebné odrátať aj jeho náklady na cestovné do práce 100 € mesačne. Domnieva sa, že dcéra nemusí nakupovať v drahom butiku, ale môže si kúpiť aj lacnejšie veci, pričom stužkovú na ktorú prispel, má len raz v živote a nie každý mesiac, a to aj pokiaľ ide o spoločenské šaty a topánky. Odvoláva sa aj z dôvodu podľa , pretože súd mu nedal dostatok priestoru na to, aby sa obhájil a vysvetlil dôvody a stav jeho konania. Poukázal na to, že aj na syna M. nar. XX.XX.X. sú dosť veľké výdavky, pretože malé dieťa potrebuje oveľa viac starostlivosti a hlavne po finančnej stránke na stravu a výživu ako aj ošatenie, keďže rýchlo rastie, čo je v dnešnej dobe oveľa finančne náročnejšie ako na dospelého človeka a rovnako sú drahšie aj lieky a hygienické potreby, ktoré maloleté dieťa potrebuje oveľa viac ako dospelý človek. Na uvedené nepostačuje materský príspevok, ktorý poberá jeho manželka v sume 199 €. Tak ako sa staral 17 rokov o svoju dcéru, ktorej dal maximum, rád by dal svojmu synovi aspoň minimum z toho, čo mala dcéra keď bola malá. Z uvedeného dôvodu si myslí, že súd nevykonal úplne navrhnuté dôkazy, ktoré doložil ako fotokópie o úveroch, nákladoch na bývanie, mesačné mzdy.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vyjadrila názor, že navrhovateľ vo svojom návrhu neuvádza žiadne podstatné

argumenty, pre ktoré by mala byť jeho vyživovacia povinnosť znížená a tieto neuvádza ani v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Hlavným dôvodom pre zníženie výživného podľa navrhovateľa je to, že v rámci vyporiadania BSM medzi jej rodičmi ostane všetok majetok jej matke. Súd prvého stupňa správne zhodnotil tento argument tak, že vyporiadanie BSM sa jej osoby netýka a nemala z toho žiaden majetkový prínos a táto skutočnosť žiadnym spôsobom nekryje jej výdavky. Ďalším dôvodom, pre ktorý žiada navrhovateľ zníženie výživného bolo, že platí mesačne rôzne splátky hypoték, pôžičiek a úverov. Vyjadrila názor, že čerpanie toľkých pôžičiek a úverov nebolo pre navrhovateľa nevyhnutným riešením. Navrhovateľ sa nedôvodne zadlžil. Nebolo preňho nutnosťou kupovať si dom v W., odkiaľ musí denne cestovať do práce v C., s čím sú spojené vyššie výdavky. Tieto považuje za nedôvodné, ktoré nemôžu mať vplyv na jeho vyživovaciu povinnosť voči nej. Uvedenú skutočnosť súd prvého stupňa vyhodnotil správne, keď na tieto výdavky neprihliadal. Navrhovateľ ako otec, ktorý má vyživovaciu povinnosť, musí myslieť hlavne na to a postupovať tak, aby mal v prvom rade vyčlenené prostriedky na vyživovaciu povinnosť a až následne na iné jeho výdavky. Ďalším dôvodom, pre ktorý žiadal navrhovateľ zníženie výživného, bolo aj to, že došlo k zníženiu jeho príjmu. Avšak po zisťovaní skutkového stavu súdom prvého stupňa bolo zistené, že jeho príjem bol znížený ešte v júli 2011 a už v čase existencie zníženého príjmu súhlasil s platením výživného vo výške 200 €. Podotkla, že jej matka má príjem o viac ako polovicu nižší, pričom jej zabezpečuje osobnú starostlivosť, na ktorú skutočnosť je potrebné pri určení výživného prihliadnuť podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Navrhovateľ jej okrem poskytnutého výživného toho času nehradí nič naviac, nikam ju neberie, nekupuje jej ani žiadne ošatenie, obuv, či iné veci za účelom zabezpečenia jej potrieb. Vo vyjadrení k návrhu na zníženie výživného uvádzala svoje výdavky, ktoré sa oproti času, kedy bolo pôvodne určované výživné omnoho zvýšili. Nakoľko je v poslednom ročníku, ktorý je maturitný, má zvýšené výdavky spojené najmä so školou. V tomto školskom roku absolvovala stužkovú slávnosť, pričom navrhovateľ na nej ani nebol prítomný. Okrem toho bude podávať prihlášky na vysoké školy, na čo sú tiež nemalé náklady. Nakoľko chce podať prihlášku na fakultu medicíny, absolvuje doučovanie z chémie a biológie, pričom za toto doučovanie zaplatí sumu vo výške 149 €. Len z príjmu svojej matky a výživného vo výške, ktorú žiada určiť navrhovateľ, by si uvedené nemohla dovoliť. Poukázala aj na skutočnosť, že jej matka má pracovnú zmluvu len na dobu určitú a z toho dôvodu je jej zamestnanie v budúcnosti neisté. Ďalším dôvodom, ktorý uvádza navrhovateľ vo svojom návrhu bolo, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Táto skutočnosť je nespochybniteľná, avšak navrhovateľ by mal byť natoľko zodpovedný, aby si dokázal usporiadať výdavky tak, aby mu ostalo na výživu oboch detí primerane ich odôvodneným potrebám. Domnieva sa, že nie je možné porovnávať výdavky ročného dieťaťa s jej výdavkami, ktoré sa týkajú najmä vzdelania. Okrem toho ošatenie, aj obuv na batoľa sa pohybujú v omnoho nižších sumách ako u dospelej osoby. Skutočnosť, že sa jej rodičia rozviedli, pričom iniciátorom rozvodu bol navrhovateľ, by nemala ako ich dieťa pociťovať ako ujmu. Aj napriek tomu, že žije len s jedným z rodičov, mala by mať zachovaný rovnaký štandard ako doposiaľ. Zníženie výživného by pociťovala ako ujmu, ovplyvnilo by to jej ďalší vývoj, vzdelanie a realizáciu. Z tohto dôvodu neobstojí argument navrhovateľa, že sa 17 rokov o ňu staral, tak by chcel aj svojmu synovi dopriať aspoň minimum z toho, čo mala ona. Stále je jeho dieťa a stále má voči nej vyživovaciu povinnosť. V zmysle súdnej judikatúry účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj.

Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. bez nariadenia pojednávania podľa ust. v spojení s ust. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zníženie výživného. Konajúci súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania a relevantnými námietkami navrhovateľa uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenou pomerov v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k takým zmenám pomerov u účastníkov konania, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a na odsek 5 cit. zák. ustanovenia, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky, ako aj osobné pomery usmerňovať tak, aby plnenie už existujúcej vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pri akomkoľvek plánovaní spôsobu života, zmeny zamestnania, vytvorenia novej rodiny a pod., rodičia si musia uvedomovať existenciu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť a teda uspokojovať si svoje odôvodnené potreby samostatne a prispôsobiť tomu svoje pomery tak, aby uspokojovanie odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa nebolo ohrozené a dieťa sa nemuselo prispôsobovať subjektívne zhoršeným pomerom rodičov. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že odôvodnené potreby odporkyne sa od predchádzajúcej úpravy výživného neznížili, naopak zvýšili sa v dôsledku skutočnosti, že je študentkou posledného ročníka stredoškolského štúdia, s čím sú spojené zvýšené výdavky nielen na stužkovú slávnosť, ale aj na maturitné skúšky a prípravu na vysokoškolské štúdium. Rovnako je nepochybné, že odôvodnené potreby odporkyne ako dospelej ženy pripravujúcej sa na budúce povolanie štúdiom sú vyššie ako odôvodnené potreby dieťaťa vo veku jedného roku. Pokiaľ ide o príjmy rodičov odporkyne, tieto sa výrazným spôsobom nezmenili a je zrejmé, že matka odporkyne majúca príjem o polovicu nižší ako navrhovateľ uspokojuje odôvodnené potreby odporkyne, resp. dopĺňa jej zdroj výživy na hranicu potrebnú a prospešnú pre jej ďalší život, z čoho možno vyvodiť, že jej podiel na výživnom je porovnateľný s podielom navrhovateľa. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nemohol prihliadnuť na existujúce splátky úverov a pôžičiek navrhovateľa, nakoľko výživné je prednostnou pohľadávkou v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Pokiaľ navrhovateľ odôvodňuje zvýšené výdaje v súvislosti so zabezpečením bývania svojej novej rodiny, spôsobom vyporiadania BSM rodičov odporkyne, odvolací súd poukazuje na článok VI. dohody o vyporiadaní BSM, ktorú navrhovateľ v konaní predložil a z ktorého vyplýva, že uvedené vyporiadanie BSM zohľadňuje mieru obstarania spoločnej domácnosti, potrieb dieťaťa a toho, ktorý z účastníkov sa akou mierou pričinil o nadobudnutie majetku patriaceho do BSM. Vzhľadom na uvedené, teda neobstojí argumentácia navrhovateľa o vzdaní sa svojho podielu na BSM v prospech matky odporkyne a v tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, že uvedená skutočnosť je vo vzťahu k odporkyni irelevantná. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že mu nebol daný priestor na vysvetlenie dôvodov zabezpečenia spôsobu bývania jeho terajšej rodiny, odvolací súd konštatuje, že zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že obaja účastníci mali rovnaký priestor na uplatnenie svojich procesných práv, v konaní boli obaja riadne vypočutí a bol zachovaný zákonný procesný postup súdu vyplývajúci z ustanoví , preto je uvedená argumentácia navrhovateľa nedôvodná. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zníženie výživného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil a podľa odseku 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.