Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-755-2013.pdf
PDF · 77.65 KB
Case nature
Subarea
14Co/755/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi A. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. G. K. X, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátska kancelária v L., so sídlom J. C. X/Q., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátska kancelária L., so sídlom L., J. C. X/Q., o zaplatenie 313,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/79/2013 - 105 zo dňa 17. 04. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu zrušuje.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 39,25 Eur na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v F. K. A., a. s., VS: XXXXXXXXXX.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným okresnému súdu dňa 02. 10. 2012 domáhal zaplatenia sumy 313,83 Eur spolu s príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 69,31 Eur, ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 206,03 Eur od 24. 12. 2011 do zaplatenia a trov konania. Na dožiadanie súdu návrh špecifikoval podaním zo dňa 15. 10. 2002. Následne súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 3Ro/620/2012 - 53 dňa 05. 12. 2012. Ešte pred vydaním platobného rozkazu, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov podaním zo dňa 29. 11. 2012 doručeným Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 03. 12. 2012 oznámilo súdu, že podľa § 93 ods. 2 O. s. p. vstupuje do konania na podporu účastníka - odporcu ako vedľajší účastník. Okresný súd platobný rozkaz doručoval právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý ho prevzal dňa 29. 01. 2013, odporcovi a právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorí platobný rozkaz prevzali dňa 28. 01. 2013. Platobný rozkaz obsahoval riadne poučenie, v ktorom bolo uvedené, že platobný rozkaz proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením má účinky právoplatného rozsudku. Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz. Zároveň v poučení bolo uvedené, že prípadný odpor treba podať písomne v dvoch vyhotoveniach a súčasne zaplatiť súdny poplatok za podanie odporu. Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný oneskorene, bez odôvodnenia vo veci samej a neoprávnenou osobou (§ 174 ods. 3 O. s. p.). Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že odporca proti platobnému rozkazu odpor nepodal, odpor voči platobnému rozkazu podal vedľajší účastník, ktorý bol súdu doručený dňa 01. 02. 2013. Následne okresný súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 03. 04. 2013, ktoré pojednávanie bolo odročené na deň 17. 04. 2013, na ktorom pojednávaní okresný súd vo veci vyhlásil rozsudok vo veci samej. Návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol o trovách konania, pričom navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu a vedľajšieho účastníka trovy právneho zastúpenia. Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu JUDr. Andrej
Cifra na základe všeobecnej plnej moci doloženej do spisu zo dňa 16. 04. 2013 v konaní zastupoval aj odporcu. Okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu vo výške 213,54 Eur. Súd zamietol návrh vo veci samej z dôvodu, že uplatnená pohľadávka v čase podania návrhu už bola premlčaná.
Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ s poukazom na existenciu dohody o uznaní dlhu zo strany odporcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 Občianskeho súdneho poriadku ho zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie v plnom rozsahu, uplatnil trovy konania v prvostupňovom i odvolacom konaní.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu právny zástupcu odporcu a vedľajšieho účastníka navrhol rozsudok prvostupňového súdu v celkom rozsahu potvrdiť ako dôvodný a správny a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania pre odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v súlade s ustanovením § 212 ods. 3 a 4 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. d) zrušil.
Odvolací súd v súdenej veci zistil, že okresný súd vo veci rozhodol platobným rozkazom tak, ako to je uvedené vyššie. Platobný rozkaz bol doručený účastníkom konania, t. j. navrhovateľovi, odporcovi ako aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý zahlásil vstup do konania na strane odporcu, pričom sa jedná o vedľajšieho účastníka v zmysle § 93 ods. 2 O. s. p., právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Za situácie, že platobný rozkaz bol riadne doručený všetkým účastníkom konania, tento obsahoval riadne poučenie, pričom odporca proti platobnému rozkazu vydanému okresným súdom nepodal odpor, pričom na podanie odporu v súlade s ustanovením § 174 ods. 2 O. s. p. je oprávnený len odporca, podaním odporu vedľajším účastníkom nenastávajú účinky podľa § 174 ods. 2 O. s. p.. Hoci teda proti platobnému rozkazu podal odpor vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu, nedošlo týmto k zrušeniu platobného rozkazu a okresný súd nemal vo veci nariadiť pojednávanie a rozhodnúť rozsudkom. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/135/2013 zo dňa 21. 10. 2013, 6Cdo/357/2012 zo dňa 30. 10. 2013, 1Cdo/210/2012 zo dňa 28. 10. 2012 zo dňa 28. 10. 2013, v ktorých rozhodnutiach Najvyšší súd vyslovil názor, že vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O. s. p. nie je osobou oprávnenou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Ani prípadný súhlas odporcu s podaním odporu proti platobnému rozkazu vedľajším účastníkom - právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, nemôže podľa názoru Najvyššieho súdu preklenúť dikciu ustanovenia § 172 O. s. p., podľa ktorého je na podanie odporu subjektívne legitimovaný len odporca a nie všeobecne „účastník“ ako je to v prípade odvolania. Iba odporca rozhoduje o tom, či včasným podaním odporu dôjde zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu ako formy rozhodnutia vo veci samej a bude sa pokračovať v konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky je ustálený v názore, že odpor proti platobnému rozkazu môže podať len odporca, vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O. s. p. na podanie odporu nie je osobou oprávnenou. Odvolací súd poukazuje, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v žiadnom z rozhodnutí zatiaľ nezaujal opačný názor, že vedľajší účastník vymedzený v § 93 ods. 2 O. s. p. je osobou oprávnenou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Neexistuje teda judikatúra Najvyššieho súdu, od ktorej by mohli účastníci konania odvodiť akékoľvek legitímne očakávania o výsledku sporu v prípade, že odpor proti platobnému rozkazu nepodal odporca, ale len vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu a to vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O. s. p.. Za takejto situácie zrušenie rozsudku okresného súdu po prejednaní veci v dôsledku odporu podaného vedľajším účastníkom nie je ani v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery v právo. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že pokiaľ vedľajší účastník na strane odporcu, pričom sa jedná o vedľajšieho účastníka, právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, chcel efektívne ochraňovať záujmy odporcu, na strane ktorého ako vedľajší účastník v konaní pred súdom vystupoval, nič nebránilo vedľajšiemu účastníkovi aktívne spolupracovať s odporcom o to viac, že platobný rozkaz právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka ako aj odporcovi boli doručené v rovnakom čase a to dňa 28. 01. 2013; teda vedľajší účastník mal dostatok času osloviť odporcu za účelom prípadného podania odporu odporcom, resp. právneho zastúpenia odporcu s cieľom
dosiahnuť zrušenie platobného rozkazu a následné prejednanie veci súdom na riadnom pojednávaní. Je nepochybné, že vedľajší účastník, resp. právny zástupca vedľajšieho účastníka vedel nadviazať kontakt s odporcom, keďže následne v konaní predložil plnú moc právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru aj na zastupovanie odporcu v konaní, o čom svedčí všeobecná plná moc zo dňa 16. 04. 2013. Odvolací súd na záver uvádza, že z citovaného ustanovenia § 174 ods. 1 O. s. p. plynie, že odpor proti platobnému rozkazu je riadnym opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie je z povahy veci subjektívne legitimovaný len odporca. Ustanovenie § 174 ods. 2 O. s. p. nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že pokiaľ odporca odpor v zákonom stanovenej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník. V zákone nie je výslovne upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu tak, ako je to v prípade podania odvolania v zmysle ustanovenia § 201 O. s. p.. Právo podať odpor proti platobnému rozkazu nepredstavuje rovnakú procesnú situáciu, ako právo podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu, pretože Občiansky súdny poriadok priamo predpokladá, že za splnenia zákonných podmienok môže odvolanie podať aj vedľajší účastník (§ 201 druhá veta O. s. p.), a to dokonca aj proti vôli hlavného účastníka konania. Podľa ustanovenia § 172 O. s. p. na podanie odporu je legitimovaný len odporca, vedľajší účastník teda nemá oprávnenie podať odpor proti platobnému rozkazu.
Keďže okresný súd po podaní odporu vedľajším účastníkom ďalej vo veci konal, jedná sa o takú vadu konania, na ktorú odvolací súd musí v súlade s ustanovením § 212 ods. 3 O. s. p. prihliadať vzhľadom k tomu, že mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďže vo veci bolo rozhodnuté platobným rozkazom, odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 221 ods. 1 písm. d) O. s. p. rozsudok okresného súdu zrušil. Odvolací súd ďalej dodáva, že keďže voči platobnému rozkazu podal odpor vedľajší účastník, pričom sa jedná o podanie odporu neoprávnenou osobou, okresný súd o podanom odpore je povinný následne rozhodnúť v súlade s ustanovením § 174 ods. 3 písm. c) O. s. p..
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, uplatnil si trovy konania titulom trov právneho zastúpenia za jeden hlavný úkon vo výške 29,88 Eur a režijný paušál k úkonu právnej služby vo výške 9,37 Eur, spolu 39,25 Eur. Odvolací súd priznal navrhovateľovi trovy odvolacieho konania aplikujúc horeuvedené ustanovenia, pričom trovy konania ustálil v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Odvolací súd vo vzťahu k trovám konania ešte uvádza, že o trovách konania rozhoduje súd podľa § 151 ods. 1 O. s. p. na návrh. Pokiaľ ktorýkoľvek z účastníkov návrh na prisúdenie náhrady trov konania podá, je potrebné o takomto návrhu rozhodnúť. Pokiaľ vedľajší účastník podávajúci odpor uplatnil si náhradu trov konania, o tomto návrhu rozhoduje okresný súd uznesením, ktorým odpor vedľajšieho účastníka odmieta.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.