Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/68/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Moravovou, v právnej veci navrhovateľa: M., štátny občan SR, bytom E. proti odporcom: v 1. rade D&K spol. s r.o., IČO: 35 685 999, so sídlom Hamuliakovo 288, Hamuliakovo, v 2. rade FondByt s.r.o., IČO: 36 780 502, so sídlom Hečkova 5, Bratislava, zast. JUDr. Darina Tomčová, advokátka, so sídlom Záhradná 58, Šenkvice, o návrhu na uloženie povinnosti vyúčtovať reálny dlh, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov konania vo výške 322,23 Eur, predstavujúce trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu odporcu v 2. rade, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, podaným na tunajšom súde dňa 25.07.2012, doplneným písomným podaním doručeným súdu dňa 26.10.2012, domáhal voči odporcovi v 1. a 2. rade (ďalej len odporcovia), aby súd uložil odporcom povinnosť vyúčtovať za upustenie od dobrovoľnej dražby reálny dlh vo výške 529,09 Eur, zvyšok neoprávneného vyúčtovania zamietnuť ako aj priznať náhradu trov konania. Návrh vo veci samej navrhovateľ skutkovo odôvodnil tvrdením, že sa sprostredkovane a neoficiálne dozvedel dňa 14.04.2011, že odporca v 2. rade ako správca bytového domu na E. XX v Z., požiadal odporcu v 1. rade ako dražobníka o vykonanie dobrovoľnej dražby bytu č. 1 v menovanom bytovom dome vo vlastníctve navrhovateľa. Telefonickým dopytom u odporcu v 2. rade navrhovateľ zistil, že dlžná čiastka ku dňu 30.03.2011 predstavuje sumu 7.291,74 Eur. Vymáhaná čiastka bola 6.623 Eur. Na úhradu dlžnej čiastky bolo dňa 18.04.2011 prevedených celkom 8.000 Eur. Uhradením dlžnej čiastky v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách a doplnenia zákona o notároch v platnom znení (ďalej len zákon o dražbách) zanikol dôvod na vykonanie dobrovoľnej dražby, a preto odporca v 1. rade svojím listom zo dňa 21.04.2011 oznámil, že upustil od vykonania dražby. Na žiadosť navrhovateľa, odporca v 1. rade svojim listom zo dňa 21.04.2011 oznámil výšku nákladov za upustenie od dobrovoľnej dražby, ktorá ku dňu 21.04.2011 predstavuje peňažnú čiastku 1.243,68 Eur vrátane DPH. Odporca v 2. rade však navrhovateľovi zaúčtoval čiastku 1.639,68 Eur. Na viaceré výzvy navrhovateľa na zdôvodnenie zúčtovanej čiastky dostal navrhovateľ iba kópiu faktúry č. 1104006 zo dňa 21.04.2011 vystavenú odporcom v 1. rade, ktorá však nebola doložená žiadnym rozpisom nákladov. Z textu faktúry, ktorá podľa navrhovateľa nezodpovedá zákonným predpisom, je evidentné, že si odporca v1. rade vyúčtoval dvakrát odmenu s odvolaním sa na článok V. zmluvy č. 21/10 zo dňa 13.09.2010. Navrhovateľ sa na základe vyššie uvedeného domnieva, že náklady za upustenú dobrovoľnú dražbu sú v rozpore s

ust. § 25 zákona o dražbách, a preto žiadal, aby súd uložil odporcom povinnosť vyúčtovať za upustenie od dobrovoľnej dražby reálny dlh vo výške 529,09 Eur, zvyšok neoprávneného vyúčtovania vo výške 1.110,59 zamietnuť ako aj, aby zaviazal odporcov k náhrade trov konania.

Odporca v 1. rade sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril, pričom uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že sa „sprostredkovane a neoficiálne“ dozvedel dňa 14.04.2011 o návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby na predmetný byt. Navrhovateľ dražby (odporca v 2. rade) mu v zmysle zákona zaslal Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 13.09.2010. Následne zaslal odporca v 1. rade navrhovateľovi v zmysle zákona výzvu s prílohami na umožnenie obhliadky nehnuteľnosti znalcom, ktorú prevzal dňa 30.09.2010 a reagoval na ňu e-mailom dňa 18.10.2010. Následne zaslal odporca v 1. rade navrhovateľovi ďalšie výzvy zo dňa 19.10.2010 a 25.01.2011, ktoré navrhovateľ neprevzal v odbernej lehote ale reagoval na ne formou e-mailu, Ku dňu stanovenej obhliadky predmetného bytu tento nebol sprístupnený, ale miestnym šetrením sa zistil predpokladaný stav nehnuteľnosti, znalec vypracoval znalecký posudok a následne došlo k vyhláseniu dražby. K upusteniu od dražby došlo dňa 21.04.2011 na návrh odporcu v 2. rade ako navrhovateľa dražby zo dňa 19.04.2011. Náklady a odmena za upustenú dražbu vyčíslenú odporcom v 1. rade sú plne v súlade s § 25 zákona o dražbách. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Odporca v 2. rade k návrhu na začatie konania písomne vyjadril, pričom uviedol, že uvedený návrh navrhovateľa na začatie konania nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu podľa ust. (ďalej len ), je nezrozumiteľný a nie je zrejmé, čoho presne sa navrhovateľ domáha. Keďže navrhovateľ, ako výlučný vlastník bytu č. 1 na E. ul. XX v Z. naplatil riadne a včas platby za služby spojené s užívaním predmetného bytu, na podnet ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov navrhol odporca v 2. rade ako správca bytového domu odporcovi v 1. rade ako dražobníkovi vykonanie dobrovoľnej dražby podľa ustanovení zákona o dražbách. Keďže pred samotnou dražbou navrhovateľ zaplatil dlžnú sumu od vykonania dražby sa upustilo. Napriek tomu však vznikli náklady dražby, ktoré odporca v 1. rade vyúčtoval vlastníkom bytov cestou správcu bytového domu (odporcu v 2. rade) v sume 1.639,68 Eur. Uvedená čiastka bola odporcovi v 1. rade z účtu bytového domu aj zaplatená. Následne bolo odporcom v 2. rade o rovnakú sumu zaťažené aj konto bytu navrhovateľa v mesiaci jún 2011/mínus 330 Eur zmluvná časť nákladov dražby/. Po reklamácii navrhovateľa zo dňa 07.06.2012 k ročnému vyúčtovaniu nákladov spojených s užívaním predmetného bytu za rok 2011, bola opravená položka nákladov dražby o nezúčtovanú DPH zo sumy 330 Eur , t.j. o 66 Eur v júni 2012. Tým bolo konto bytu navrhovateľa zaťažené titulom nákladov dražby celkovo sumou 1.243,68 Eur. Náklady dražby navrhovateľ do dnešného dňa vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome neuhradil. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ je aj v súčasnosti dlžníkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov na E. spravovaných odporcom v 2. rade. Z tohto pohľadu preto nie je zrejmé, čoho presne sa svojím návrhom domáha a či má vôbec aktívnu legitimáciu na podanie návrhu v opísanej sporovej veci, kde má postavenie dlžníka. Preto žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a v prípade úspechu odporcu v 2. rade priznať mu náhradu trov konania.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.05.2014, na ktoré predvolal účastníkov konania. Navrhovateľovi bolo účinne doručené predvolanie dňa 22.03.2014, na pojednávaní nebol prítomný. Odporcovi v 1. rade bolo účinne doručené predvolanie dňa 06.03.2014, na pojednávaní nebol prítomný. Odporcovi v 2. rade bolo účinne doručené predvolanie dňa 10.03.2014, na pojednávaní bol prítomný. Súd za splnenie podmienok podľa (ďalej len ) rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu v 1. rade, pričom sa oboznámil s návrhom vo veci samej a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to s/so: Informáciou o platbách a predpisoch pre vlastníka zo obdobie od 01.01.2010 do 31.03.2011, Informáciou o platbách a predpisoch pre vlastníka zo obdobie od 01.01.2010 do 31.09.2011, dokladom o bankovom prevode, Výškou skutočných nákladov dražby -DD 21/10 k dňu 21.04.2011-listom odporcu v1. rade zo dňa 21.04.2011, faktúrou č. 1104006, Reklamáciou vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu, vyjadrením k reklamácii vyúčtovania, zápisnicou z zhromaždenia vlastníkov bytov obytného domu E. XX, konaného dňa 20.09.2010, potvrdením o registrácii údajov a uverejnení listiny v Notárskom centrálnom registri dražieb (NCRdr), Zmluvou o vykonaní dražieb, e-mailovou komunikáciou a v celom rozsahu návrh vo veci samej zamietol bez jeho meritórneho prejednania.

Súdne konanie začína na návrh, jeho podanie je vyjadrením dispozičnej zásady vo veciach tzv. sporového konania a je zároveň i základnou podmienkou konania. Každé podanie adresované súdu musí spĺňať kritériá správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Musí byť z neho zrejmé nielen to, ktorému súdu je určené a kto ho robí, ale aj to, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané, datované a doložené potrebným počtom rovnopisov. Pokiaľ ide o podanie, ktoré by podľa jeho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, takéto podanie musí mať všetky zákonom stanovené náležitosti, t. j. nielen náležitosti ustanovenia , ale aj náležitosti ustanovenia (ďalej len ), pretože podanie návrhu má významné procesnoprávne aj hmotnoprávne dôsledky.

Keďže existencia riadneho návrhu je základnou podmienkou pre začatie občianskeho súdneho konania, súd v prvom rade musí skúmať, či návrh spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že návrh nemá predpísané náležitosti, teda je neúplný alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto, prípadne niektoré z nich, sú uvedené nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne, a teda návrh je nesprávny, je povinnosťou súdu vyzvať účastníka, aby takéto nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú mu zároveň určí, a ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní, pričom v uznesení tiež uvedenie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať / /. Súdy musia dbať o to, aby návrhy na začatie konania obsahovali všetky zákonom požadované náležitosti, pričom základnou zložkou návrhu je tzv. žalobný nárok, ktorým navrhovateľ stanovuje predmet konania a tým aj rozsah súdnej ochrany; ktorý žalobný nárok je vymedzený žalobným petitom a skutkovým odôvodnením žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je však povinnosťou súdu (iura novit curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu, mohlo byť nároku ním uplatňovanému vyhovené; navrhovateľ nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke.

Zo žalobného petitu návrhu musí byť nepochybne zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, teda ako žiada, aby súd vo veci rozhodol, a preto musí byť úplný, presný, určitý a zrozumiteľný tak, aby súd jednoznačne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Súd je totiž v občianskom súdnom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, viazaný návrhom a teda nesmie účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti než aké sú navrhované, musí žalobný petit svojím rozhodnutím úplne vyčerpať a nesmie ho prekročiť, s výnimkou prípadov stanovených v ust. . Žalobný petit je nesprávny vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností je neúplné, nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné do takej miery, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho nevykonateľnosť z materiálneho hľadiska, čím by s takýmto rozhodnutím nebolo možné spájať právne účinky, ktoré navrhovateľ začatím konania sledoval. Požiadavku, aby z návrhu bolo jasné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno však vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku rozsudku, zákon totiž neukladá účastníkovi formulovať znenie výroku rozsudku, keď jeho dikcia uvádza, že musí byť z návrhu zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. totiž v ustanovení nevyžaduje aby navrhovateľ po formálnej stránke do najmenších podrobností a detailne formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia; je postačujúce, ak navrhovateľ v návrhu vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového deja domáha a súd je povinný formulovaný žalobný petit posudzovať z obsahového hľadiska. Navrhovateľ uvedie čoho sa domáha vtedy, ak v návrhu presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu návrhu bez pochybností dovodiť) povinnosť, ktorá má byť odporcovi rozhodnutím súdu uložená alebo spôsob určenia právneho vzťahu či práva. Pokiaľ je predmetom žalobného petitu peňažné plnenie, je potrebné uviesť výšku peňažného plnenia, na ktoré žiada odporcu zaviazať, hoci len v približnej sume. Ak je predmetom plnenia individuálne určená vec, je potrebné ju náležite identifikovať tak, aby nebola zameniteľná s inými vecami toho istého druhu.

Podľa ustálenej súdnej praxe, ak je žalobný petit riadne vymedzený súd neporuší ust. , ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku rozhodnutia rovnaké práva či povinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáhal alebo ak doplní alebo opraví niektoré údaje potrebné pre dostatočnú individualizáciu veci ktorá má byť predmetom plnenia, tak aby nebola znemožnená budúca vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Totiž je vo výlučnej kompetencii súdu formulovať znenie výroku súdneho rozhodnutia, prípadným návrhom na jeho znenie súd nie je viazaný, pritom musí náležite dbať na to, aby neprekročil medze toho, čoho sa navrhovateľ domáhal. Súd totiž nemusí prevziať doslovne

naformulovaný petit návrhu, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel; na druhej strane je povinnosťou súdu upraviť formuláciu navrhovaného petitu návrhu tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia korešpondovala s niektorým z dovolených spôsobov výkonu rozhodnutia.

Podaným návrhom zároveň navrhovateľ vymedzuje rozhodujúce skutočnosti (relevantný skutkový dej), ktoré predstavujú údaje, nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, a preto sa ukladá navrhovateľovi uviesť v návrhu na začatie konania také skutočnosti, ktorými opíše skutok ( skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným skutkom. Popisom rozhodujúcich skutočností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke. Samotný žalobný petit musí logicky vychádzať z opisu rozhodujúcich skutočností, a v prípade, ak vychádza z iných, v návrhu neuvedených okolností, a kedy preto nemožno dovodiť, na základe čoho má súd o žalobnom návrhu rozhodnúť, je tiež žalobný petit nesprávny, i keď sám o sebe je presne, určite a zrozumiteľne formulovaný. Nesprávnym však nie je žalobný petit, ktorému nie je možné vyhovieť, pretože nie je v súlade s hmotným právom alebo ak navrhovateľ uviedol jeho znenie v omyle, napríklad o hmotnoprávnej kvalifikácii uplatneného nároku.

Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha navrhovateľa zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže však za navrhovateľa vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade.

Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že na základe predchádzajúcej výzvy tunajšieho súdu - uznesením č.k. -23 zo dňa 27.09.2012, ktorým tunajší súd vyzval navrhovateľa k oprave a doplneniu podania/návrhu na začatie konania/, navrhovateľ bol riadne a dostatočným spôsobom poučený, akým spôsobom má doplnenie vykonať, pričom došlo k odstráneniu nejasnosti a nezrozumiteľnosti pôvodného podania. Avšak navrhovateľom vymedzený petit, ostal naďalej materiálne nevykonateľný. Smeruje k tomu, aby súd uložil súkromnému subjektu vyúčtovať/resp. vyfakturovať reálny dlh odporcu, čo v skutočnosti nie je možné. Z obsahovej stránky návrhu vo veci samej je zrejmé, že navrhovateľ sporuje odporcami vyčíslené náklady za upustenie od dražby, a žiada aby súd na základe vykonaného dokazovania určil skutočnú výšku dlhu.

V danom prípade však nie je namieste ani určovacia žaloba podľa ust. , keďže určovacou žalobou sa navrhovateľ domáha len autoritatívneho výroku v rozsudku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo (nie však povinnosť/dlh) existuje alebo neexistuje. Tunajší súd sa domnieva, že skutočným úmyslom navrhovateľa bolo podať žalobu na plnenie (presnejšie peňažné plnenie), pričom by súd v rámci dokazovania dospel k skutočnej výške dlhu a následne zaviazal subjekt povinnosti na zaplatenie tohto dlhu. V danom prípade by však bola žaloba o plnenie zamietnutá bez meritórneho prejednania veci z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

Preto súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

Podľa ust. , účastník, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , , kedy boli odporcovia v konaní plne úspešnými účastníkmi, ktorý v konaní tvorili samostatné procesné spoločenstvo.

Súd odporcovi v 1. rade návrhu trov konania nepriznal, pretože si trovy konania v zákonnej lehote podľa nevyčíslil a z obsahu spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku žiadne trovy konania odporcu v 1. rade nevyplývajú.

Odporca v 2. rade si uplatnil náhradu trov konania trovy vyčíslil v zákonnej lehote podľa . Súd priznal odporcovi náhradu trov konania vo výške 322, Eur, predstavujúce trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby a náhradu za stratu času účelne vynaložené na bránenie práva odporcu v 2. rade a vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. v znení neskorších predpisov.

Základnú sadzbu tarifnej odmeny súd určil podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky na jednu trinástinu výpočtového základu, ktorá bola na na rok 2012 - 58,69 Eur, na rok 2013 - 60,07 Eur a na rok 2014 - 61,87 Eur. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za nasledujúce úkony právnej služby:

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia (20.12.2012) podľa , vyhlášky MS SR č. , v platnom znení účinnom do 30.06.2013, t.j. 58,69 Eur + 7,63 Eur= 66,32 Eur;

- písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k návrhu (27.12.2012) podľa , vyhlášky MS SR č. , v platnom znení účinnom do 30.06.2013, t.j. 58,69 Eur +7,63 Eur= 66,32 Eur;

-účasť na pojednávaní dňa 20.11.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z, v platnom znení účinnom od 01.07.2013, t.j. 60,07 Eur +7,81 Eur= 67,88 Eur;

-účasť na pojednávaní dňa 29.05.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z, v platnom znení účinnom od 01.07.2013, t.j. 60,07 Eur +8,04 Eur= 68,11 Eur.

Odporca v 2. rade pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej pomoci podľa vyhlášky MS SR č., kedy hodnotu predmetu konania určil na čiastku 1.639,68 Eur (529,09 Eur + 1.110,59 Eur). Tunajší súd však zastáva názor, že je v danom konaní na mieste aplikovať analogicky ustanovenie vyhl. č. , podľa ktorého je základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Z dôvodu, že sa v tomto konaní navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktoré je v rozpore s právom a súd takéto rozhodnutie nemohol vydať a ak by ho aj vydal, bolo by materiálne nevykonateľné, má tunajší súd za to, že pre uvedené nemožno hodnotu sporu vyčísliť, a preto je základná sadzba tarifnej odmeny 1/13 výpočtového základu.

Súd priznal odporcovi v 2. rade náhradu za stratu času za čas strávený cestou zo sídla advokátskej kancelárie právneho zástupcu odporcu v 2. rade do sídla súdu (Šenkvice- Bratislava /40 min./ a späť), na pojednávanie uskutočnené dňa:

1.) 29.05.2014 - 1/60 výpočtového základu v roku 2014=13,40 Eur x 4 začaté polhodiny= 53,60 Eur (, vyhlášky MS SR č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( ) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a)

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )